Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-76-2018.pdf
PDF · 82.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/76/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému ml. U. N., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. februára 2019 v Malackách takto:
rozhodol:
Obžalovaný:
ml. U. N., narodený XX. P. XXXX v O., trvale bydliskom U. č. XX, XXX XX V., t. č. v Reedukačnom centre S. U.,
sa uznáva vinným, že
dňa 12.08.2017 v čase o 10.48 hod v Bratislave na ul. Mlynská dolina 7 v predajni Kaufland odcudzil z predajnej plochy tovar 1 ks O-B Pro 2000 CA v hodnote 74,90 € tým spôsobom, že tovar vložil do ruksaku a následne prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spôsobil poškodenej spoločnosti Kaufland Slovenská republika so sídlom Bratislava Trnavská cesta 41/A škodu vo výške 74,90 €, pričom bol za obdobný skutok a to priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch dňa 16.02.2017 postihnutý Mestskou políciou Turčianske Teplice uložením blokovej pokuty vo výške 15,- € číslo bloku A 0120997,
teda
prisvojil si cudziu vec, tým že sa jej zmocnil, pričom bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
čím spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.
Za to sa mu
ukladá
podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 117 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 94 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV podala Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28. júna 2018 podaná obžalobu z 27. júna 2018, sp. zn. 1Pv/435/17/1104-33 na ml. U. N., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 02. júla 2018, sp. zn. 3T/45/2018, bola uvedená trestná vec podľa § 341 Trestného poriadku postúpená Okresnému súdu Malacky.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný ml. U. N. po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k týmto skutkom zisťoval, či obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne trestu, a to oboznámením znaleckého posudku z odvetvia psychiatria, správy Reedukačného centra S. U. z 18. februára 2019, lustrácie v registri priestupkov z 15. februára 2019 a aktualizovaného odpisu registra trestov.
V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.
Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pri ukladaní trestu obžalovanému ml. U. N. súd vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 212 ods. 2 Trestného zákona) v rozpätí až na 2 roky.
Vzhľadom na to, že voči obžalovanému ml. U. N. sa trestné stíhanie viedlo ako proti mladistvému (§ 94 ods. 1 Trestného zákona), pri ukladaní trestu súd aplikoval § 117 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky. To znamená, že v konečnom dôsledku vychádzajúca trestná sadzba za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona je vyjadrená rozpätím až na 1 rok.
U obžalovaného ml. U. N. súd pri ukladaní trestu zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti spočívajúce vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu [§ 36 písm. j) Trestného zákona] a v priznaní sa obžalovaného k spáchaniu skutku a jeho úprimné oľutovanie [§ 36 písm. l) Trestného zákona], pričom priťažujúcu okolnosti súd nezistil žiadnu.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona), teda o 4 mesiace (12 : 3 = 4). Po tejto úprave bola trestná sadzba určená v rozpätí až na 8 mesiacov.
Pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku, súd vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadné iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného, navyše, obžalovaný sa skutku dopustil ako mladistvý, pri ktorých sa trestné sadzby znižujú na polovicu, pričom účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana (§ 97 ods. 1 Trestného zákona).
Vyhodnotením kritérií podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona súd na jednej strane nemohol prehliadnuť typovú závažnosť spáchaného trestného činu stanovenú zákonodarcom a v tomto konkrétnom prípade ešte upravenú postupom podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona, ktorá v spojení s prevahou poľahčujúcich okolnosti a s nie až tak výrazne narušenou osobou obžalovaného, znemožňuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, pretože takýto trest súd mladistvému môže uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona (§ 117 ods. 2 Trestného zákona).
Na druhej strane súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti nebude stačiť len uloženie alternatívneho trestu, nespojeného s trestom odňatia slobody. Súd toto konštatovanie vyvodil z toho, že nešlo o prvé protiprávne konanie obžalovaného; hoci sa na neho hľadí ako na kriminálne doposiaľ nenarušenú osobu, nemožno prehliadnuť priestupok proti majetku, spáchaný len pár mesiacov pred prejednávaným skutkom, ktorý je rovnakého druhu, než spáchaný trestný čin; predmetný priestupok je napokon zákonným znakom prejednávaného trestného činu krádeže. Nezanedbateľnou je zároveň okolnosť, že znalec - psychiater, po vyšetrení obžalovaného, v záveroch svojho znaleckého posudku okrem iného konštatoval, že vzhľadom na doterajší vývoj je predpoklad, že ak obžalovaný nebude dostatočne motivovaný k zaobstarávaniu si peňažných zdrojov legálnou činnosťou, bude sa snažiť získať ich nelegálne; navyše u obžalovaného znalec zistil abúzus marihuany. Nemenej relevantný je obsah správy Reedukačného centra S. U. z 18. februára 2019, z ktorej vyplýva, odhliadnuc od počiatočnej náročnej spolupráce s obžalovaným, že od 27. júna 2017 do 27. decembra 2018 sa obžalovaný dopustil celkovo až 11 útekov z reedukačného centra. V nadväznosti na uvedené je dôležité podotknúť, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť podmienečným trestom odňatia slobody, a to práve z dôvodov vyššie uvedených, aby obžalovaný preukázal, že v ďalšom období už je schopný a ochotný viesť riadny život, pričom v prípade vedenia riadneho života obžalovaným v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nebude nič brániť rozhodnúť o jeho osvedčení sa, a teda nič nebude brániť takisto hľadieť na obžalovaného, ako keby nebol odsúdený.
Súd preto dospel k záveru, že obžalovanému ml. U. N. je síce potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, teda pri samom spodku upravenej trestnej sadzby, avšak pre jeho nápravu postačí odklad jeho výkonu so stanovením primeranej skúšobnej doby (v danom prípade 12 mesiacov). Výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 94 ods. 2 Trestného zákona (a za použitia § 119 ods. 1 Trestného zákona). Napokon sám obžalovaný svojim postojom k spáchanému prečinu už preukázal určitú nápravu a preto uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho prípade by bolo neadekvátne, odporujúce zásade ultima ratio tohto trestu, ako aj samotnému účelu trestu u mladistvého páchateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.