Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Nt-49-2018.pdf
PDF · 94.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2Nt/49/2018
Uznesenie
Okresný súd Revúca v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Králikovej a prísediacich Q.. Q. M. P. J.. Q. H. na verejnom zasadnutí dňa 18. februára 2019 v Revúcej takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 394 Trestného poriadku súd zamieta návrh odsúdeného R. R., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/X, C., okres Revúca, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v U. a U. K. - M., na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/177/2014, zo dňa 24.10.2016.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/177/2014 zo dňa 24.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2To/93/2016 zo dňa 12.01.2017, právoplatným dňa 12.01.2017, bol R. R. odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou a povinnosť nahradiť poškodenej Z. K. škodu vo výške 198,50 eur. Poškodená spoločnosť PSYCHEN-PKN, s.r.o. bola s celým nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Podaním doručeným súdu dňa 07.08.2018 v spojení s jeho doplnením doručeným súdu dňa 18.02.2019, prostredníctvom ustanoveného obhajcu, odsúdený podal na tunajší okresný súd návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu, že od detstva trpí paranoidnou schizofréniou. Zo správy psychiatričky zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS V.. F. E. vyplýva, že trpí masívnou poruchou vnímania s následnými poruchami správania a ohrozením seba a okolia. Je v nej konštatovaná diagnóza F 20.0 Paranoidná schizofrénia. Po preliečení sa jeho stav čiastočne stabilizoval. Ochorenie má charakter duševnej choroby, je chronické a nevyliečiteľné. Tieto skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť pravdepodobnosť nepríčetnosti odsúdeného i v súčasnej dobe, neboli okresnému súdu v čase vyhlásenia rozhodnutia známe. Ustanovený obhajca v súvislosti s možnou nepríčetnosťou odsúdeného poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/177/2014 zo dňa 24.10.2016 na strane 7 a 8. Poukázal na to, že napriek existencii dvoch psychiatrických posudkov podaných v krátkom časovom úseku (znalecký psychiatrický posudok znalcov V.. V. P. V.. A.Č. v roku 2012 na účely posúdenia príčetnosti pri skutku z 18.02.2011, v ktorom je konštatovaná nepríčetnosť odsúdeného, a naproti tomu znalecký psychiatrický posudok znalcov V.. C. Ď. P. V.. W. M., v roku 2014 na účely posúdenia príčetnosti odsúdeného pri skutku z 21.11.2012 a 24.09.2012, v ktorom je konštatovaná príčetnosť odsúdeného), ktoré vyvolávajú pochybnosti o správnosti ich záverov, ktoré sú protichodné, nebolo vo veci doplnené dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. Poukázal na ďalšie dôkazy nasvedčujúce nepríčetnosti odsúdeného v čase spáchania skutku, a to správu V.. W. K. - N., psychiatra zo dňa 21.08.2012, odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5Tos/109/2012 zo dňa 18.12.2012, lekársku správu Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 25.10.2012 a odborný posudok o invalidite odsúdeného v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% a diagnostikovaní ochorenia: MKCH -10: F 20.0 Paranoidná schizofrénia, v dôsledku ktorých odsúdený v čase spáchania skutku z 18.02.2011 nebol príčetný pre duševnú chorobu
- PARANOIDNÚ SCHIZOFRÉNIU, ktorou trpí doposiaľ. Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.12.2012, t.j. vydaného v čase spáchania skutkov, za ktoré bol odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/177/2014 vyplýva, že krajský súd považoval odsúdeného i v tomto čase za osobu trpiacu duševných ochorením, ktoré ovplyvňuje jeho konanie a v dôsledku ktorého odsúdený nie je schopný ani len tlmiť svoje bludne motivované aktivity. Z lekárskej správy psychiatričky Zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS Košice - Šaca, V.. F. E. možno vyvodiť pravdepodobnosť nepríčetnosti odsúdeného i v súčasnej dobe. Je preto možné odôvodnene predpokladať, že odsúdený trpel duševnou chorobou alebo poruchou, pre ktorú nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, i v čase spáchania skutkov, za ktoré bol uznaný vinným. Na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 7Nt/15/2017 v súčasnosti prebieha konanie o upustenie od uloženia výkonu trestu odsúdeného podľa § 413 ods. 2 Trestného poriadku. V tomto konaní bolo uznesením Krajského súdu Košice, sp. zn. 8To/46/2018-58 zo dňa 11.06.2018, uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 18.04.2018 o zamietnutí žiadosti odsúdeného o upustenie od výkonu trestu zrušené a prvostupňovému súdu bolo nariadené vo veci opätovne konať a rozhodnúť s tým, že odsúdenému má byť ustanovený obhajca, nakoľko vzhľadom k jeho zdravotnému stavu vznikli pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať, pričom úlohou súdu je ďalej zisťovať, či nie je potrebné do konania pribrať znalca z odboru psychiatrie. Vo veci malo byť nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie. Nakoľko dôvody na povolenie obnovy konania sú dané, navrhol, aby si súd pred doplnením dokazovania a pred vlastným rozhodnutím vo veci obstaral znalecký posudok vypracovaný znalcom ustanoveným v konaní vedeným Okresným súdom Košice II., sp. zn. 7Nt/15/2017. Ďalej navrhol, aby súd pribral do konania znalecký ústav zapísaný v zozname znalcov pre odbor: zdravotníctvo, odvetvie: psychiatria na preskúmanie znaleckého posudku V.. C. Ď. P. V.. W. M., ktorý zodpovie na položené otázky a v prípade, že bude preukázaná nepríčetnosť odsúdeného v čase spáchania aspoň jedného skutku, navrhol, aby súd obnovu konania povolil.
Odsúdený prostredníctvom ustanoveného obhajcu na verejnom zasadnutí zotrval na návrhu na povolenie obnovy konania z dôvodu existencie dôkazov nasvedčujúcich nepríčetnosti odsúdeného v čase spáchania skutku (skutkov) a žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel. Považoval za podstatné oboznámiť lekársku správu V.. W. K. N. z 21.08.2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5Tos/109/2012 z 18.12.2012, lekársku správu Sociálnej poisťovne zo dňa 25.10.2012 a odborný posudok o invalidite vyhotovený posudkovým lekárom Soc. poisťovne k tomu istému dátumu, ako aj odpoveď Okresného súdu Košice II zo dňa 13.12.2018 v konaní vedenom pod sp. zn. 7Nt/15/2017 o upustenie od výkonu trestu odsúdeného. Tieto dôkazy spolu s dôkazom vykonaným v konaní pred súdom vo veci 2T/177/2014, a to znaleckým posudkom znalcom V.. V. P. V.. A., ktorý bol podaný v roku 2012 na účely posúdenia príčetnosti odsúdeného pri skutku zo dňa 18.02.2011, v ktorom je konštatovaná nepríčetnosť odsúdeného, odôvodňujú podaný návrh na povolenie obnovy konania v predmetnej veci. V záujme hospodárnosti konania navrhol doplnenie dokazovania v predmetnej veci oboznámením znaleckého posudku vyhotoveného v konaní Okresného súdu Košice II, sp. zn. 7Nt/15/2017 a vzhľadom k vážnym pochybnostiam o správnosti znaleckého posudku V.. C. Ď. P. V.. W. M., ktorí bol podkladom pre odsudzujúce rozhodnutie vo veci sp. zn. 2T/177/2014, ďalej navrhol vykonať kontrolný znalecký posudok na jeho preskúmanie. Znalecké skúmanie príčetnosti odsúdeného môže byť podľa jeho názoru realizované i v konaní po povolení obnovy, nakoľko diagnóza paranoidná schizofrénia je ochorením, ktoré je nevyliečiteľné a podľa všeobecne dostupnej odbornej lekárskej literatúry je možné len tlmenie prejavov tejto diagnózy. Pokiaľ existujú listinné dôkazy preukazujúce, že odsúdený v dôsledku tejto diagnózy nebol príčetný pri spáchaní skutku z 18.02.2011 za súčasného zistenia, že odsúdený nedodržiaval liečebný režim, vysadzoval lieky a nebol pod trvalou lekárskou kontrolou psychiatrickej liečebni, a táto diagnóza je zároveň dôvodom, pre ktorý Okresný súd Košice II nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie na preukázanie, či odsúdený touto diagnózou trpí i v súčasnosti, a či táto diagnóza môže byť dôvodom pre upustenie od výkonu trestu odňatia slobody, potom súbor týchto listinných dôkazov v spojení s dôkazmi súdu už skôr známymi odôvodňuje povolenie obnovy konania.
Z dôkazov predložených odsúdeným na verejnom zasadnutí na preukázanie svojich tvrdení, najmä zo správy V.. W. K.- N. zo dňa 21.08.2012 vyplýva, že odsúdený R. R. Y. T. XXXX trpí ochorením -
Paranoidná schizofrénia. Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení uznesenia, sp. zn. 5Tos/109/2012 zo dňa 18.12.2012, ktorým zamietol sťažnosť odsúdeného R. R. proti uzneseniu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2Nt/21/2012 zo dňa 07.11.2012 o zmene ambulantného ochranného psychiatrického liečenia na ústavné, vychádzajúc najmä zo zhrnutí súdnych znalcov z odboru psychiatrie, okrem iného uviedol, že R. R. trpí duševným ochorením, a to paranoidnou schizofréniou. Ďalej z odborného posudku Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 25.10.2012 vyplýva, že R. R. trpí ochorením - Paranoidná schizofrénia, kód MKCH - 10: F 20.0 a z lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava z toho istého dňa, t.j. 25.10.2012 vyplýva, že výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u R. R. je 50%. Dátum vzniku invalidity bol pritom určený na 08.12.2010.
Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8Tos/46/2018-58 zo dňa 11.06.2018 predloženého odsúdeným na verejnom zasadnutí bolo ďalej zistené, že uznesenie Okresného súdu Košice II, sp. zn. 7Nt/15/2017 zo dňa 18.04.2018, ktorým bola žiadosť odsúdeného R. R. o upustenie od výkonu trestu zamietnutá, bolo zrušené a okresnému súdu bolo uložené, aby znovu konal a rozhodol s tým, že úlohou okresného súdu bude okrem iného zisťovať, či nie je potrebné prijať do konania znalca z odboru psychiatrie. Z odpovede Okresného súdu Košice II, sp. zn. 7Nt/15/2017 zo dňa 13.12.2018 na žiadosť odsúdeného R. R. zo dňa 06.12.2018 pritom vyplýva, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie.
Z dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí ďalej vyplynulo, že odsúdený R. R. je vo výkone trestu odňatia slobody nepretržite od 02.02.2016, kedy nastúpil na výkon väzby do ÚVV Banská Bystrica zo slobody predvedením. Jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni. Evidované sú nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku, keď sa nedovolene kontaktoval s cudzou osobou, vyskytli sa i nedostatky v zachovávaní zásad slušného správania sa a úmyselnom sebapoškodzovaní. Výkon trestu odňatia slobody vo veci vedenej Okresným súdom Revúca, sp. zn. 2T/177/2014 nastúpil dňa 25.01.2017. Na ďalší výkon trestu bol dňa 04.04.2017 premiestnený do ÚVTOS Košice - Šaca. V rámci vnútornej diferenciácie bol zaradený do diferenciačnej skupiny „C“. Disciplinárne odmenený nebol. K aktivitám realizovaným v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa spočiatku staval pasívne, zúčastňoval sa iba povinných prednášok a besied, aktuálne sa na voľnočasových aktivitách pravidelne zúčastňuje a v oddiele, kde je ubytovaný ich organizuje. Dosiaľ nebol pracovne zaradený z dôvodu nedostatku pre neho vhodných pracovných ponúk. Predpokladaný koniec trestu je určený na deň 11.07.2021.
Prokurátor navrhol žiadosť odsúdeného na obnovu konania zamietnuť pre nesplnenie podmienok na obnovu konania v zmysle § 394 Trestného poriadku. K namietanej skutočnosti zo strany odsúdeného na skúmanie príčetnosti, ako okolnosti vylučujúcej tresnú zodpovednosť, uviedol, že na to slúži inštitút podľa § 148 ods. 1 Trestného poriadku, a to vyšetrenie duševného stavu obvineného. V trestnom konaní sp. zn. 2T/177/2014 bol dokonca skúmaný duševný stav obvineného v zmysle § 148 ods. 3 Trestného poriadku, a to pozorovaním v zdravotníckom ústave, keď na základe príkazu Okresného súdu Revúca zo dňa 24.04.2014, boli dňa 10.06.2014 uznesením pribratý do konania znalci V.. C. Ď. P. V.. W. M. P. V.. E.. Z vypracovaného znaleckého posudku je zrejmé, že odsúdený v čase spáchania skutkov zo dňa 24.09.2012 a 20.11.2012 netrpel takou duševnou chorobou, ktorá by spôsobovala, že by nebol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť, a tiež je zrejmé, že odsúdený bol a je schopný chápať zmysel trestného konania. Zo záveru znaleckého posudku je preto zrejmé, že v čase skutku bol príčetný. Znalci boli konfrontovaný aj s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa duševného zdravia obvineného v zmysle pokynu krajského súdu. V.. M.Ž. bol aj na hlavnom pojednávaní v zmysle § 268 ods. 1 Tr. poriadku vysluchnutý podľa pokynu Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení, sp. zn. 2To/118/2015. Poukázal aj na to, že obžaloba bola pôvodne vrátená do prípravného konania práve pre pochybnosť skúmania duševného stavu a znalecký posudok spomínaných znalcov bol vyhotovený následne na základe už uvedených príkazov. Jednotlivé dôkazy navrhnuté odsúdeným nie sú podľa jeho názoru novými skutočnosťami, nakoľko z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Košice je zrejmé, že ide o vykonávacie konanie v súvislosti s uloženým trestom odňatia slobody, vzhľadom na duševný stav. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5Tos/2/2012 zo dňa 18.12.2012 sa týka zmeny ochranného liečenia v inej trestnej veci a za iné skutky. K lekárskym správam posudkového lekára Sociálnej poisťovne a iným správam uviedol, že niektoré boli hodnotené v tejto trestnej veci, a aj keby odsúdený predložil novú správu, táto nemôže spochybňovať závery vypracovaného znaleckého posudku tak, ako bolo v danej veci kde znalci boli podrobne oboznámený aj s inými listinnými dôkazmi týkajúcimi sa duševného zdravia odsúdeného tak, ako to nariadil Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý znalecký posudok skúmal príčetnosť odsúdeného v čase spáchania týchto konkrétnych skutkov. Návrh odsúdeného navrhol zamietnuť, keďže nič z toho, čo predložil na dnešnom verejnom zasadnutí, nie je skutočnosťou nielenže súdu neznámou, ale aj skutočnosťou ktorá by mala ovplyvniť rozhodnutie, pretože príčetnosť bola dostatočne vyšetrená v predmetnom konaní.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy podľa § 394.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaného ustanovenia § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, keďže jeho dôvodnosť pre nenaplnenie podmienok podľa ustanovenia § 394 Trestného poriadku preukázanú nemal. Odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti a súdu nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by súdu v čase pôvodného rozhodnutia neboli známe, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste.
Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, a teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia je prípustný iba vo výnimočných prípadoch. Obnovou konania možno preto napraviť len právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci v prípade, že dodatočne vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu neboli známe, a teda v právoplatnom rozhodnutí sa ani nemohli brať do úvahy. Nové skutočnosti musia byť zároveň také závažné, aby odôvodňovali zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, a mohli by sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Skutočnosťami skôr neznámymi sa rozumejú objektívne existujúce javy, ktoré sú v tej istej veci dôkazom, ale ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolenie obnovy konania je pritom potrebné preukázať novými dôkazmi. Tvrdenia a dôkazy produkované odsúdeným na verejnom zasadnutí a v samotnom konaní o jeho návrhu na povolenie obnovy konania takýmito novými skutočnosťami a novými dôkazmi nie sú.
Okresný súd Revúca v pôvodnom konaní oprel svoje odsudzujúce rozhodnutie o súhrn vykonaných dôkazov vrátane rozsiahleho dokazovania o skúmaní príčetnosti odsúdeného v čase spáchania skutkov, ako okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť obvineného, a to nielen vyšetrením jeho duševného stavu v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 Trestného poriadku, ale dokonca skúmaním jeho duševného stavu v zmysle ustanovenia § 148 ods. 3 Trestného poriadku, a to pozorovaním obvineného v zdravotníckom ústave do konania pribratými dvomi znalcami z odboru psychiatrie a znalcom z odboru psychológie. Súd preto nepovažoval za opodstatnený návrh odsúdeného na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania ani na oboznámenie sa so znaleckým posudkom vypracovaným vo veci vedenej Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 7Nt/15/2017, nielen preto, že inštitút kontrolného znaleckého dokazovania je inštitútom civilného a nie trestného práva, ale najmä preto, že vyšetrenie duševného stavu obvineného pozorovaním v zdravotníckom ústave podľa § 148 ods. 3 Trestného poriadku na účely vyšetrenia jeho duševného stavu je tak závažným zásahom do života obvineného, ktoré na rozdiel od vyšetrenia duševného stavu obvineného podľa § 148 ods. 1 Trestného poriadku v súčasnosti realizovaným iba jedným znalcom z odboru psychiatrie v neporovnateľne kratšom čase a v ambulantnej forme, môže trvať aj dva mesiace a realizuje sa pozorovaním obvineného v zdravotníckom ústave, preto ho súd môže nariadiť iba výnimočne, len ak už vyčerpal všetky možnosti na vyšetrenie duševného stavu obvineného, z ktorých by bolo možné urobiť spoľahlivé diagnostické závery o jeho duševnom stave tak, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade. Do konania pribratí znalci podľa § 148 ods. 3 Trestného poriadku z odboru psychiatrie a psychológie v záveroch podaného znaleckého posudku po oboznámení sa aj s inými listinnými dôkazmi týkajúcimi sa duševného stavu obvineného R. R., pritom jednoznačne konštatovali, že R. R. v čase spáchania skutkov v septembri a novembri 2012 neprel duševným ochorením ani duševnou poruchou chorobného charakteru. U R. R. bola zistená len porucha osobnosti, a to konkrétne schizoidná porucha osobnosti, ktorá ale nemá chorobný charakter. V neposlednom rade znalecký posudok vypracovaný v rámci vykonávacieho konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 7Nt/15/2017 v súvislosti so žiadosťou odsúdeného o upustenie od výkonu zvyšku uloženého trestu odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 413 ods. 2 Trestného poriadku pre jeho aktuálne nepriaznivý duševný stav môže mať vplyv iba na ďalší výkon právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, prípadne na výkon jeho zvyšku, ale nemôže mať vplyv na pôvodné rozhodnutie súdu o vine a treste odsúdeného.
Keďže súd nezistil naplnenie podmienok na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, lebo nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, súdu skôr neznáme, ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli mať vplyv na pôvodné rozhodnutie okresného súdu, súd preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/177/2014 zo dňa 24.10.2016, ako nedôvodný, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici.