Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/34/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: I. Y., T. S. XX.XX.XXXX, H. C. C. Č.. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpeného: JUDr. Lucia Krausová, advokátka, so sídlom Bernolákova č. 403/50, 029 01 Námestovo proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava o zaplatenie 169,83 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 169,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 169,83 € odo dňa 3.9.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent (100%).

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 7.10.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 169,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 03.09.2015 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca je zamestnancom spoločnosti HUDOS, s.r.o., a to v pozícii vodiča kamiónu. Pre potreby výkonu povolania bol žalobca na základe hromadného prihláškového poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania poistený pre prípad vzniku škody spôsobenej zamestnávateľovi. Dňa 28.01.2014 došlo v Trnave k poistnej udalosti - k poškodeniu ťahača J.: H. XXXBI, ktorý tvoril jazdnú súpravu vedenú žalobcom, pričom na vozidle bola spôsobená celková škoda 4.235,59 €. Poistná udalosť bola žalovanou likvidovaná, na základe oznámenia zo dňa 09.06.2015 tak, že žalovaná uznala náklady na opravu vozidla vo výške 3.529,66 €. Žalovaná bez bližšej špecifikácie znížila náklady na opravu vozidla, o takzvané opotrebovanie vozidla vo výške 188,70 €, na základe ktorej skutočnú výšku škody žalovaná určila na sumu 3.340,99 €. Zamestnávateľovi žalobcu bolo poskytnuté plnenie, titulom havarijného poistenia, vo výške 3.176,69 €. Nárok žalobcu na poistné plnenie po odpočítaní spoluúčasti 16,43 € bol priznaný vo výške 147,84 €. Žalovaná odôvodnenie opotrebovania poškodeného vozidla opierala o ustanovenie článku 7 bod 6 Všeobecných zmluvných podmienok. Škodová komisia zamestnávateľa žalobcu rozhodla o povinnosti žalobcu nahradiť zamestnávateľovi škodu vo výške 352,97 €, ktorá mala byť práve pokrytá poistným plnením titulom poistenia zodpovednosti pri výkone povolania. Žalobca v žalobe poukázal na znenie článku 2 ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorého poistenie sa vzťahuje na všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorú poistený spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s ním počas trvania pracovného vzťahu, a počas trvania poistenia, ak táto jeho zodpovednosť vznikla podľa ustanovení Zákonníka práce, alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu SR upravujúceho pracovný vzťah medzi poisteným a zamestnávateľom. Žalobca taktiež poukázal na článok 7 ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok podľa ktorého, ak poistený nahradil sám zamestnávateľovi spôsobenú škodu, poisťovateľ po zhodnotení skutočností týkajúcich sa vzniku práva na poistné plnenie, poskytne poistné plnenie poistenému vo výške stanovenej poisťovateľom podľa VPP - Z, a v mene platnej na území SR. Podľa ods. 7 citovaného článku poisťovateľ pri určení výšky škody na veci, vychádza z ceny, v čase vzniku škody. Pri určení tejto ceny vychádza z ceny nadobúdacej, s prihliadnutím na vek, amortizáciu a funkčnosť veci, ako aj s prihliadnutím na prípadný nárast ceny, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci. Žalovaná s prihliadnutím na citované ustanovenie znížila náklady na opravu vozidla o sumu 188,70 €, avšak nezdôvodnila a nevyšpecifikovala ako dospela k danej hodnote. Žalobca v žalobe poukázal na konštantnú judikatúru, podľa ktorej postup žalovanej, podľa uvedeného ustanovenia, nepožíva právnu ochranu. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 2221/07 zo dňa 19.03.2007, z ktorého vyplýva, že ak je škodou ujma na majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu (opravou) tak, aby bolo vozidlo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou, pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak ako použitím nových náhradných dielov, oprava bola uskutočnená účelne, smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, a nemožno ju považovať za technické zhodnotenie vozidla, resp. zvýšenie jeho technickej hodnoty. Žalobca v žalobe poukázal na článok 8 Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorého poistený sa podieľa na poistnom plnení z každej škodovej udalosti spoluúčasťou vo výške 10%. Žalobca v žalobe uviedol, že stanovenie výšky poistného plnenia žalovanou je nesprávne, vzniknutá škoda bez DPH predstavovala čiastku vo výške 3.529,66 €, zamestnávateľovi žalobcu bolo titulom havarijného poistenia poskytnuté plnenie vo výške 3.176,69 €, výška poistného plnenia predstavovala rozdiel medzi uvedenými sumami vo výške 352,97 €, dohodnutá spoluúčasť žalobcu 10% z poistného plnenia predstavuje sumu vo výške 35,30 €, a teda plnenie, ktoré malo byť žalobcovi poskytnuté zo strany žalovanej predstavuje sumu 317,67 €. Namiesto uvedeného plnenia žalovaná poskytla žalobcovi plnenie vo výške 147,84 €, teda žalovaná je povinná doplatiť žalobcovi sumu 169,83 €. Žalovaná sa svojím plnením dostala do omeškania najneskôr dňom doručenia oznámenia o likvidácii poistenej udalosti, to je dňom 18.08.2016, žalovaná skončila vyšetrenie nevyhnutné na zistenie rozsahu a povinnosti plniť. Žalovaná bola povinná poskytnúť žalobcovi plnenie v lehote do 02.09.2015, podľa článku 5 ods. 1 písm. c/ Všeobecných zmluvných podmienok, a teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie príslušenstva zo žalovanej sumy. Žalobca so žalobou súdu doručil listinné dôkazy: Hromadné prihláškové poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania spolu so Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, Zoznam poistených zamestnancov, Hlásenie škodovej udalosti, Faktúru za opravu motorového vozidla, Oznámenie o likvidácii škodovej udalosti, Rozhodnutie škodovej komisie. 2. Súd žalobe vyhovel, vydaním Platobného rozkazu č.k. 10Csp 34/2016 - 21 dňa 31.10.2016. Voči predmetnému platobnému rozkazu žalovaná dňa 01.12.2016 súdu doručila odpor s tým, že uplatnený nárok žalobcom neuznáva. V odpore žalovaná uviedla, že v zmysle hlásenia škodovej udalosti (majetok) a Hlásenia škodovej udalosti na vozidle mala preukázané, že dňa 28.01.2014 v Trnave žalobca, s nákladným motorovým vozidlom I. H. J.: H. XXXBI patriacemu zamestnávateľovi žalobcu, nestihol dobrzdiť, narazil do trčiacej kovovej tyče, ktorá prepichla prednú masku a riadiacu jednotku pod ňou, následne došlo ku skratu a vznieteniu elektroinštalácie. Poškodený HUDOS, s.r.o., zamestnávateľ žalobcu, si škodu na vozidle uplatnil zo svojho havarijného poistenia uzavretého u žalovanej. Na základe doloženej faktúry č. 61400359, po odpočítaní DPH a neúčelne vynaložených nákladov na odťah a po odpočítaní dojednanej spoluúčasti vo výške 352,97 €, podľa uzavretej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXXX, bolo vypočítané poistné plnenie vo výške 3.176,69 € poukázané priamo na účet opravcu. Žalovaná v odpore uviedla, že so zamestnávateľom žalobcu spoločnosťou HUDOS, s.r.o uzavrela hromadnú poistnú zmluvu predmetom, ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania číslo poistnej F. XXXXXXXXXX zamestnancami spoločnosti (teda aj žalobcom), ktorú poistení spôsobia svojmu zamestnávateľovi. Žalovaná poukázala na článok 8 Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého sa poistený podieľa na poistnom plnení z každej škodovej udalosti spoluúčasťou vo výške 10%. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania vo výške 352,97 € za poškodenie motorového vozidla, táto suma predstavuje nevyhnutnú spoluúčasť z poistného plnenia, ktoré si zamestnávateľ žalobcu uplatnil voči žalovanej z havarijného poistenia. Žalovaná namietla výšku žalovanej sumy, nestotožnila sa s jej výpočtom, poukázala na ustanovenie § 186 ods. 1 Zákonníka práce podľa ktorého zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu, a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 188 Zákonníka práce, podľa ktorého pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody. Taktiež žalovaná poukázala na článok 7 ods. 6 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania zo dňa 10.07.2008, podľa ktorého poisťovateľ pri určení výšky škody na veci, vychádza z ceny nadobúdacej, s prihliadnutím na vek, amortizáciu a funkčnosť veci, ako aj s prihliadnutím na prípadný nárast ceny veci, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci. Žalovaná v odpore poukázala na to, že pri výpočte poisteného plnenia bolo potrebné určiť výšku skutočnej škody. Výška skutočnej škody na motorovom vozidiel bola stanovená na základe faktúry o oprave v zmysle, ktorej náklady na opravu motorového vozidla predstavovali sumu 3.529, 66 € bez DPH. V súlade s citovaným článkom 7 ods. 6 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania pri určení výšky škody žalovaná bola povinná prihliadať na vek, amortizáciu a funkčnosť veci, a preto žalovaná odpočítala amortizáciu vo výške 188,70 €, skutočnú výšku škody tak ustálila na sumu 3.340,99 € z dôvodu, že žalovaná zamestnávateľovi žalobcu poskytla poistné plnenie z havarijného poistenia vo výške 3.176.69 €, túto bolo potrebné odpočítať od výšky skutočnej škody, rozdiel týchto súm predstavuje sumu vo výške 174,27 €, čo je poistné plnenie žalobcu, od ktorého bolo potrebné odpočítať zmluvne dojednanú spoluúčasť vo výške 10%, a teda podľa žalovanej má žalobca nárok len poistné plnenie vo výške 147,84 €, ktoré mu bolo vyplatené. Žalovaná súdu doručila spolu s odporom listinné dôkazy: Hlásenie o škodovej udalosti na vozidle, Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, Potvrdenie o poistení (poistku), Výpočet výšky škody. 3. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 . Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods.1,2 . Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods.1,2 . Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 . 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.2.2019. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil. Strany sporu nenavrhli doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu. 5. Právna zástupkyňa žalobcu počas prednesu zotrvala na skutkových tvrdeniach a právnej kvalifikácii nároku. Konštatovala, že nárok uplatnený žalobcom predstavuje žalovaným neposkytnutú časť poistného plnenia titulom zodpovednosti za škodu pri výkone povolania. Uviedla, že postup žalovaného je v rozpore jednak s platnou právnou úpravou ako aj s ustálenou súdnou praxou, a to najmä na okolnosť položky ,,opotrebovanie". Právna zástupkyňa žalobcu počas prednesu poukázala na dve rozhodnutia Okresného súdu v totožných veciach vedených pod sp. zn. 6Csp 26/2016 ako aj 19Csp 55/2016, v ktorých prípadoch bolo rozhodnuté o identickej žalobe v prospech žalobcov, práve na základe právnej argumentácie žalobcu uvedenej v žalobe. Právna zástupkyňa žalobcu konštatovala, že žalovaná vo vzťahu k vyčísleniu opotrebenia motorového vozidla stanovila len výšku opotrebenia, nie však spôsob výpočtu, ktorý by mohol žalobca rozporovať. Taktiež uviedla, že súdna prax, na ktorú sa žalovaná odvoláva, bola prekonaná rozhodnutím NS SR zo dňa 28.3.2013 sp. zn. 2Obdo 48/2012. V zmysle tohto rozhodnutia opotrebenie, resp. jeho zohľadnenie pri poskytovaní poistného plnenia je neprípustné, nakoľko už samotnou nehodou je vozidlo znehodnotené a nemožno od jeho vlastníka požadovať, aby opravu riešil iným spôsobom, než použitím nových dielov. Právna zástupkyňa žalobcu zároveň uviedla, že argumentácia vo vzťahu k zníženiu poistného plnenia vyplateného žalobcovi, s prihliadnutím na opotrebenie poškodeného vozidla, by mohla byť relevantná len vo vzťahu k vlastníkovi vozidla, ktorý použitím nových dielov na opravu mohol niečo získať, nie však žalobca voči ktorému bola zo strany zamestnávateľa uplatnená škoda spočívajúca v spoluúčasti zamestnávateľa z havarijného poistenia v rámci, ktorého žalovaná opotrebenie vozila vôbec neriešila a poskytla poistné plnenie zamestnávateľovi žalobcu v celej sume opravy, v zmysle predloženej faktúry. 6. Poverená zástupkyňa žalovanej taktiež zotrvala na skutkových tvrdeniach a právnej kvalifikácií, uvedených v odpore podaného proti platobnému rozkazu. Zastávala názor, že žalobca má nárok na zaplatenie poistného plnenia len v sume 147,84 €, ktorá bola aj žalobcovi vyplatená (táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola). Vyplatená suma bola vypočítaná z celkovej škody 3.529,66 €, od ktorej bola v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania (konkrétne čl. 7 ods. 6) odpočítaná amortizácia vo výške 188,70 €. Následne po odrátaní poistného plnenia vyplateného z havarijného poistenia (3.176,69 €) a dohodnutej spoluúčasti žalobcu vo výške 10% bola výsledná suma poistného plnenia vo výške 147,84 € vyplatená žalobcovi. Žalovaná uviedla, že výpočet škody, ktorý bol súdu doručený spolu s odporom bol stanovený v zmysle znaleckého štandardu, konkrétne z vyhlášky 492/2004 Z.z., podľa ktorej platí, že ak technický stav vozidla je po oprave nižší ako 40%, tak po jeho oprave došlo k jeho zhodnoteniu. Technický stav vozidla, ktoré viedol žalobca a ktoré bolo poškodené bol 37,2%, v zmysle ustálenej judikatúry sa pri škodách na veci opotrebovanej vychádza z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky na opravu motorového vozidla je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu tohto motorového vozidla oproti stavu pred jeho poškodením. Pokiaľ sa vykonanou opravou poškodená vec oproti pôvodného stavu zhodnotila, od nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu sa odráta čiastka predstavujúca toto zhodnotenie. Žalovaná taktiež uviedla, že pri likvidácii poistnej udalosti, ktorá je krytá havarijným poistením sa neodrátava amortizácia poškodeného vozidla, ale vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom, ktorý si nárok uplatňuje z uzatvorenej poistnej zmluvy (opísanej v odôvodnení rozsudku v bode 1. a 2. ) a s poukazom na znenie Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania sa amortizácia vozidla zohľadňuje. 7. Z obsahu listinného dôkazu s označením Hromadné prihláškové poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania mal súd preukázané, že zamestnávateľ žalobcu so žalovanou predmetnú poistnú zmluvu uzatvoril a žalobca bol poisteným, pre prípad vzniku škody spôsobenej zamestnancom zamestnávateľovi pri výkone povolania. Uzavretie poistnej zmluvy medzi stranami sporu nebolo sporné. Z obsahu listinného dôkazu s označením Hlásenie škodovej udalosti mal súd preukázané, že zamestnávateľ žalobcu nahlásil žalovanej vznik škodovej udalosti. Táto skutočnosť nebola stranami sporu sporná. Z obsahu listinného dôkazu potvrdzujúceho ukončenie likvidácie poistnej udalosti mal súd preukázané, že žalovaná výšku poistného plnenia ustálila na sumu 3.176,09 €, pričom poistenému (zamestnávateľovi žalobcu) poistné plnenie krátila o dohodnutú spoluúčasť vo výške 352,97 €. Z obsahu listinného dôkazu s označením Rozhodnutie škodovej komisie mal súd preukázané, že škodová komisia zamestnávateľa žalobcu, rozhodnutím zo dňa 19.5.2015, zaviazala žalobcu k zaplateniu škody 352,97 €, ktorá suma predstavovala sumu, o ktorú bolo krátené poistné plnenie vyplatené žalovanou zamestnávateľovi žalobcu. Z obsahu listinného dôkazu - výpočtu výšky poistného plnenia poskytnutého žalovanou žalobcovi vyplýva, že žalovaná žalobcovi vyplatila sumu poistného plnenia vo výške 147,84 €. Výšku poistného plnenia žalovaná vypočítala tak, že z nákladov na opravu vozidla v sume 3.529,66 € bez DPH odpočítala opotrebenie v sume 188,70 €. Týmto výpočtom ustálila skutočnú výšku škody v sume 3.340,99 €, následne ustálila výšku poistného plnenia vyplateného zamestnávateľovi žalobcu v sume 3.176,69 €, rozdiel medzi týmito sumami bol žalovanou vypočítaný v sume 164,27 €. Od tejto sumy žalovaná odpočítala dohodnutú spoluúčasť žalobcu 10% a výslednú výšku poistného plnenia vyplateného žalobcovi ustálila na sumu 147,84 €. 8. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ustanovenia § 790 poistiť možno najmä

a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);

b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb);

c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu) Podľa ustanovenia § 795 ods. 1 povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa ustanovenia § 797 ods. 2 právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa ustanovenia § 797 ods. 3 plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa ustanovenia § 799 ods. 1 poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Podľa ustanovenia § 799 ods. 2 kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Podľa ustanovenia § 799 ods. 3 ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 9. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods.1,2 . Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona (§ 215 ods.1,2 .Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods.1 . Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté (§ 217 ods.1 . 10. Podľa článku 2 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (ďalej VPP) sa poistenie vzťahuje na všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorú poistený spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním počas trvania pracovného vzťahu a počas trvania poistenia, ak táto jeho zodpovednosť vznikla podľa ustanovení alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu SR, upravujúceho pracovný vzťah Podľa článku 2 ods. 2 VPP poistenie sa vzťahuje na všeobecnú zodpovednosť poisteného za škodu uvedenú v ods. 1 tohto článku, ktorú poistený spôsobí na území SR, ak v poistnej zmluve nie je dohodnuté inak. Podľa článku 7 ods. 6 VPP poisťovateľ pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase vzniku škody. Pri určení tejto ceny vychádza z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na vek, amortizáciu a funkčnosť veci, ako aj s prihliadnutím na prípadný nárast ceny veci, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci.

Podľa článku 8 ods. 1 VPP poistený sa podieľa na poistnom plnení z každej škodovej udalosti spoluúčasťou vo výške 10%. 11. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej na poistné plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi pri výkone povolania. Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 28.1.2014 prišlo k vzniku poistnej udalosti, ktorú spôsobil v súvislosti s plnením svojich pracovných úloh žalobca. V dôsledku dopravnej nehody bolo poškodené motorové vozidlo spoločnosti HUDOS, s.r.o., teda motorové vozidla zamestnávateľa žalobcu. Poškodené motorové vozidlo bolo havarijne poistené u žalovanej, ktorá poskytla z havarijného poistenia zamestnávateľovi žalobcu poistné plnenie vo výške 3.176,09 €, pričom odpočítala spoluúčasť poisteného vo výške 352,97 €. Zamestnávateľ žalobcu si uplatnil voči žalobcovi ako zamestnancovi nárok na náhradu škody zo zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi v súvislosti s výkonom jeho povolania, ktorá zodpovedala odpočítanej spoluúčasti zamestnávateľa v súvislosti s poskytnutým poistným plnení z havarijného poistenia vo výške 352,97€. Žalobca si následne voči žalovanej ako poisťovateľovi zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú zamestnávateľovi pri výkone povolania uplatnil nárok na poistné plnenie vo výške 317,67 € (po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti). Splnenie podmienok pre vznik nároku žalobcu na poistné plnenie zo zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi pri výkone povolania strany nerozporovali. Žalovaná v rámci procesnej obrany argumentovala tým, že v súlade s článkom 7 ods. 6 VPP jej vznikla povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, ktorého výška vychádza z ceny veci v čase vzniku škody s prihliadnutím na vek, amortizáciu a funkčnosť. Na základe týchto kritérií stanovila žalovaná výšku poistného plnenia v prospech žalobcu na sumu 147,84 €. (viď bod 7. Posledný odsek odôvodnenia rozsudku) Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z rozhodnutia NS SR zo dňa 28.3.2013 sp. zn. 2Obdo 48/2012, podľa ktorého opotrebenie, resp. jeho zohľadnenie pri poskytovaní poistného plnenia je neprípustné, nakoľko už samotnou nehodou je vozidlo znehodnotené a nemožno od jeho vlastníka požadovať, aby opravu riešil iným spôsobom, než použitím nových dielov. Zníženie poistného plnenia vyplateného žalobcovi s prihliadnutím na opotrebenie poškodeného vozidla by mohlo byť relevantné len vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcu, ako k vlastníkovi vozidla, ktorý použitím nových dielov na opravu vozidla mohol niečo získať, nie však žalobca, voči ktorému bola zo strany zamestnávateľa uplatnená škoda spočívajúca spoluúčasti zamestnávateľa z havarijného poistenia, ktoré bolo zamestnávateľovi žalobcu vyplatené po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti no bez odpočítania opotrebenia poisteného vozidla. Povinnosť žalovanej poskytnúť poistné plnenie zamestnávateľovi žalobcu bola založená poistnou zmluvou, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie poškodeného motorového vozidla a povinnosť žalovanej poskytnúť poistné plnenie žalobcovi zakladá dojednané poistenie zodpovednosti žalobcu ako zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi pri výkone jeho povolania. Obidve poistenia boli dojednané u totožného poisťovateľa, a to u žalovanej. Žalovaná bola ako poisťovateľ povinná poskytnúť poistné plnenie z havarijného poistenia ako aj poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom zamestnávateľovi pri plnení jeho pracovných povinností. Žalovaná bola povinná poskytnúť žalobcovi poistné plnenie z titulu poistenia zodpovednosti za škodu vo výške 317,67€ ( po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti 10% zo sumy 352,97€). Škodová komisia zaviazala žalobcu na zaplatenie sumy 352,97€ titulom náhrady škody, ktorá zamestnávateľovi žalobcu vznikla odpočítaním dohodnutej spoluúčasti z poskytovaného poistného plnenia titulom havarijného poistenia. 12. Súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, keď žalobca si uplatnil nárok na doplatenie poistného plnenia vo výške 169,83 € (317,67 € - 147,84 € vyplatené poistné žalobcovi = 169,83 € uplatnený nárok), a preto žalobe vyhovel a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy vo výške 169,83 € spolu so zákonným úrokom z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1991 Zb., keď žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu márnym uplynutím 15 - dňovej lehoty potom, čo skončila šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Svoje šetrenie skončila žalovaná najneskôr dňom doručenia oznámenia o likvidácií poistnej udalosti dňa 18.8.2015. Pätnásťdňová lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula žalovanej dňa 2.9.2015, odo dňa 3.9.2015 je žalovaná v omeškaní so zaplatením peňažného plnenia. Súd nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05%, ročne vyhodnotil ako dôvodný a v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Z prehľadu základnej úrokovej sadzby ECB (hlavné refinančné operácie) na webovej stránke Národnej banky SR vyplýva v rozhodnom období sadzba úroku vo výške 0,05% ročne. 13. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

Podľa ustanovenia § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu, že v konaní mal žalobca plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.