Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-95-2016.pdf
PDF · 138.23 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/95/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom, v sporovej veci žalobcov: 1. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX Y., 2. D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX Y., obaja zastúpení Mgr. Peter Voloch - advokát, so sídlom Hollého 745/34, 905 01 Senica, proti žalovaným: 1. Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, 2. Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpený STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038, 3. M.. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/XX, XXX XX P. V., zastúpený JUDr. Marek Ďuran - advokát, so sídlom Štefánikova 34, 949 01 Nitra, o určenie neplatnosti dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému v 1. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Žalovaný v 2. rade m á voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na 100%-nú náhradu trov konania.
IV. Žalovaný v 3. rade m á voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na 100%-nú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 27.05.2016 domáhali aby súd určil neplatnosť dražby uskutočnenej dňa 29.02.2016 žalovaným v 2. rade ako dražobníkom, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou sp.zn. P., P. XXXX/XXXX, P. XXXX/XXXX, vyhotovenou dňa 29.02.2016 Mgr. Svetlanou Palkovou, notárkou so sídlom Štefánikova 698/7, 905 01 Senica (ďalej len „dražba“ a ďalej len „notárska zápisnica“), teda určil neplatnosť dražby nasledovných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vydanom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: Bratislava II, obec: Bratislava - m.č. Podunajské Biskupice, katastrálne územie: Podunajské Biskupice:
- 3 izbový byt č. XX na 5 poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode T. XXXX/XX, XXX XX Y., na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemkom v podiele 6635/457489, konkrétne k pozemkom parc. registra „C“, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX,
2. (ďalej len „vydražené nehnuteľnosti“ alebo „dražené nehnuteľnosti“), ako aj náhrady trov konania.
3. Svoju žalobu odôvodnili tým, že do vykonania dobrovoľnej dražby dňa 29.02.2016 boli ako manželia vlastníkmi vydražených nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade bol údajne veriteľom pohľadávky zabezpečenej údajným záložným právom k uvedeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, na vykonanie ktorého bola uskutočnená 29.02.2016 dobrovoľná dražba týchto nehnuteľností, pričom žalovaný v 1. rade bol navrhovateľom tejto dražby.
4. Dňa 29.02.2016 sa v sídle žalovaného v 2. rade uskutočnila dražba predmetných nehnuteľností podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom vydražiteľom týchto nehnuteľností sa stal žalovaný v 3. rade. O priebehu dražby bola spísaná notárska zápisnica.
5. Žalobcovia spochybňujú platnosť dobrovoľnej dražby. Namietajú neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá spočíva v tom, že zmluva nebola platne uzatvorená a zabezpečuje neexistujúci záväzok žalobcov, keďže žalobcovia nie sú dlžníkmi žalovaného v 1. rade ani jeho právneho predchodcu. Žalovaný v 1. rade nikdy neposkytol žalobcom žiadne plnenie. Predmetný záväzok žalobcov má vychádzať z ich ručiteľského záväzku, ktorý však platne nevznikol, pretože predmetné ručiteľské vyhlásenia žalobcov neboli platne uzavreté a podpísané žalobcami. Žalovaný v 1. rade porušoval svoju povinnosť kedykoľvek oznamovať žalobcom ako ručiteľom na požiadanie výšku svojej pohľadávky. Na záväzok žalobcov sa vzťahovali ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko sú spotrebitelia a ide o spotrebiteľskú zmluvu. Zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo k písomnej výzve pôvodnému dlžníkovi, nevznikla tak povinnosť žalobcov ako ručiteľov dlh splniť. Došlo tiež k premlčaniu pohľadávky zabezpečenej ručením, čím došlo aj k premlčaniu ručiteľského záväzku žalobcov. Rovnako došlo k premlčaniu záložného práva. Žalobcovia poukazujú na to, že zo strany žalovaného v 1. rade im nebola poskytnutá žiadna dokumentácia, vzťahujúca sa k záväzku, ktorý mal byť zabezpečený záložným právom.
6. Žalovaný v 2. rade ako dražobník si nesplnil povinnosti, keď nezverejnil oznámenie o dražbe najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej tabuli, nezverejnil oznámenie o dražbe ani v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Žalovaný v 2. rade ďalej neumiestnil na predmet dražby najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie a neumiestnil naň ani oznámenie o dražbe alebo opakovanej dražbe. Žalovaný v 2. rade tiež nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby a neurčil cenu predmetu dražby znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Z oznámenia o žalovaného v 2. rade o opakovanej dražby zo dňa 01.02.2016 vyplýva, že hodnota predmetu dražby bola zistená podľa znaleckého posudku č. 90/2015 zo dňa 26.05.2015, ktorý vypracoval znalec Ing. Ivan Šimek. Žalovaný v 2. rade spôsobil, že predmet dražby bol predaný za neadekvátnu cenu. Žalovaný v 2. rade nezabezpečil odoslanie výzvy na sprístupnenie nehnuteľností najmenej tri týždne pred uskutočnením obhliadky predmetu dražby za účelom vykonania jeho ohodnotenia. Žalovaný v 2. rade nesplnil svoju povinnosť zaslať žalobcom ako vlastníkom predmetu dražby znalecký posudok najmenej 30 dní pred dňom konania dražby, v dôsledku čoho bolo znemožnené využitie ich práva vzniesť námietky proti ohodnoteniu predmetu nehnuteľností. Žalobcovia spochybňujú, že bola riadne uzatvorená zmluva o výkone dražby a spochybňujú zákonnosť v poradí prvej dražby ich nehnuteľností, v dôsledku čoho mohli žalovaní v 1. a 2. rade pristúpiť k zníženiu najnižšieho podania pod 90% hodnoty predmetu dražby. Žalobcovia spochybňujú, že žalovaný v 2. rade uverejnil oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby a tiež že žalovaný v 2. rade poslal oznámenie o dražbe ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
7. Žalobcovia ďalej spochybňujú, že bola uzatvorená zmluva o vykonaní opakovanej dražby a či bola uzavretá do 10 dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe. Žalovaný v 2. rade si tiež nesplnil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 17 ods. 9 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia spochybňujú, či si žalovaný v 2. rade ako dražobník voči výťažku dražby skutočne uplatnil iba zákonom dovolenú odmenu. Žalovaný v 2. rade žalobcom doteraz neodovzdal výťažok z dražby. Proti vôli žalobcov majú byť údajne uhrádzané pohľadávky aj iných údajných veriteľov, najmä nebankových spoločností, ktorým majú byť pohľadávky vyplácané vo výške v akej si ich sami vyčíslia.
8. Dňa 09.07.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade. Právny predchodca žalovaného v 1. rade (Dexia Banka Slovensko a.s.), v postavení záložného veriteľa, uzatvoril dňa 19.03.2010 so žalobcami v postavení záložcov Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 10/221/10. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie záväzku z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. 10/221/10 uzatvorenej dňa 19.03.2010 medzi žalovaným v 1. rade a dlžníkom D. Š.. Žalobcovia v tomto prípade nevystupujú ako dlžníci alebo ručitelia, ale ako záložcovia, čo potvrdili vlastnoručnými podpismi na origináli záložnej zmluvy. Dňa 22.03.2010 žalobcovia a žalovaný v 1. rade spoločne podali návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol rozhodnutím zo dňa 09.04.2010 povolený.
9. Žalovaný v 1. rade zdôrazňuje, že žalobcovia v tomto prípade nevystupujú ako ručitelia predmetného záväzku, a preto sa na nich ustanovenia o ručení nevzťahujú. Navyše, pri namietaní porušenia povinnosti veriteľa oznámiť ručiteľovi výšku svojej pohľadávky bolo elementárnou povinnosťou žalobcov predložiť dôkazy preukazujúce skutočnosť, že o takéto oznámenie žalovaného v 1. rade požiadali, keďže práve žalobca nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Dodáva, že dňa 22.10.2013 bola dlžníkovi odoslaná písomná výzva na predčasné splatenie úveru, ktorá nasledovala po opakovaných upozorneniach dlžníka, že neplní podmienky úverovej zmluvy.
10. Žalobcovia vzniesli námietku premlčania. Žalovaný v 1. rade má za to, že je neopodstatnená, keďže žalovaný v 1. rade rozhodol o predčasnej splatnosti úveru 22.10.2013, pričom dňa 13.03.2014 žalobcom odoslal oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Výkon záložného práva bol zrealizovaný predajom zálohu na opakovanej dražbe dňa 29.02.2016.
11. Žalobcovia uvádzajú, že žalovaný v 1. rade im neposkytol žiadnu dokumentáciu vzťahujúcu sa k záväzku. Žalovaný v tejto súvislosti dodáva, že dňa 19.11.2013 mu bol doručený list žalobkyne v 1. rade, z ktorého je zrejmé, že spolu s manželom mali dostatok informácii o predmete záložnej zmluvy ako aj o stave zabezpečenej pohľadávky. Žalobcovia nepredložili dôkazy, ktoré by preukázali neplatnosť záložnej zmluvy, porušenie ustanovení Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného v 1. rade, ako aj premlčanie zabezpečenej pohľadávky a záložného práva. Žalovaný v 1. rade navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
12. Dňa 13.07.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe žalobcov. Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalovaný v 2. rade nezverejnil oznámenie o dražbe najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli obce. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli m.č. Podunajské Biskupice od 08.02.2016 do 01.03.2016. Žalovaný v 2. rade tiež zverejnil oznámenie o dražbe v periodiku špecializovanom na dobrovoľné dražby Dražobné listy č. 5, ročník 9, ktorý bol zverejnený dňa 11.02.2016 a distribuovaný v územnom obvode Podunajských Biskupíc. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené aj prostredníctvom realitného serveru reality.sk a prostredníctvom svojej webovej stránky drazobnaspolocnost.sk
13. Žalovaný v 2. rade tiež dňa 11.02.2016 označil predmet v dražbe v súlade so zákonom oblepením vchodových dverí predmetu dražby a rovnako umiestnil oznámenie o dražbe na vchodové dvere do predmetu dražby. Žalobcovia ďalej spochybnili spôsob stanovenia ceny predmetu dražby. Nie je úlohou ani právom dražobníka preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Dražobník na rozdiel od znalca nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad ceny nehnuteľností alebo prehodnocoval správnosť odhadu znalca. V danom prípade išlo o opakovanú dražbu, kedy podľa zákona postačuje, ak znalecký posudok v čase konania opakovanej dražby nie je starší ako jeden rok. Žalovaný v 2. rade poukazuje na to, že určenie výšky všeobecnej hodnoty predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby.
14. Žalobcovia ďalej namietali neodoslanie výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti najmenej tri týždne pred konaním obhliadky predmetu dražby. Žalovaný v 2. rade adresoval obom žalobcom výzvu na umožnenie ohodnotenia nehnuteľnosti a obhliadky nehnuteľností zo dňa 30.04.2015, doručovanú opakovane dňa 04.05.2015 a žalobcami vyzdvihnutú až 15.05.2015. Žalovaný v 2. rade ďalej predkladá súdu doručenku, z ktorej obsahu je zrejmé, že žalobcom zaslal znalecký posudok č. 90/2015 v zákonnej 30 dňovej lehote pred dňom konania dražby. Žalobcovia tiež spochybňujú, že bola riadne uzatvorená zmluva o výkone dražby, zároveň, či bola zmluva o vykonaní opakovanej dražby uzatvorená v zákonom stanovenej lehote desať dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe. Zo zmluvy o vykonaní opakovanej dražby č. XXX/XXXX a z návrhu na vykonanie dražby vyplýva, že bola uzatvorená dňa 08.10.2015, teda v rovnaký deň ako sa uskutočnila už v poradí štvrtá opakovaná dražba dražených nehnuteľností.
15. Žalobcovia spochybňovali zákonnosť vykonania prvej dražby, kde malo dôjsť k zmareniu dražby s cieľom znížiť najnižšie podanie pod 90% hodnoty predmetu dražby. Tieto tvrdenia žalovaný v 2. rade považuje za subjektívne a ničím nepodložené. Z notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh prvého kola dražby vyplýva, že sa jej zúčastnili dvaja dražitelia, ktorí však neurobili podanie ani vo výške najnižšieho podania. Následne bola dražba vyhlásená za neúspešnú. Žalobcovia tiež spochybňujú, či žalovaný v 2. rade zverejnil oznámenie o dražbe v registri dražieb a či poslal oznámenie o dražbe na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Žalovaný v 2. rade uvádza, že tieto svoje povinnosti splnil, o čom prikladá fotokópie potvrdenia o registrácii oznámenia v notárskom centrálnom registri dražieb a zverejneného oznámenia o dražbe v obchodnom vestníku č. 24/2016.
16. Žalobcovia tiež namietali nezaslanie zápisnice o dražbe. Žalovaný v 2. rade predkladá fotokópie doručeniek, ktoré preukazujú, že notársku zápisnicu zaslal všetkým subjektom v súlade so zákonom do piatich dní odo dňa konania dražby. Žalobcovia tiež spochybňujú či si žalovaný v 2. rade uplatnil z výťažku z dražby iba zákonnom dovolenú odmenu a žiadajú o vyúčtovanie. Žalovaný v 2. rade zaslal žalobcom list zo dňa 03.05.2016 - záverečnú správu o výkone záložného práva, v ktorej im vyúčtoval odmenu dražobníka a náklady dražby. Žalobcov zároveň informoval o výške prevyšujúcej časti výťažku dražby, ktorý bol zložený do notárskej úschovy notárky JUDr. Marty Pavlovičovej, keďže predchádzajúci vlastník predmet dražby neodovzdal vydražiteľovi. Odmena žalovaného v 2. rade predstavovala sumu 3.408 Eur, čo nedosahuje 10% z ceny dosiahnutej vydražením a nedosahuje ani 20% z celkovej výšky pohľadávky. Uvedené vyvracia aj tvrdenie žalobcov o uhrádzaní pohľadávok ďalších veriteľov, najmä nebankových spoločností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a predložené dôkazy považuje žalovaný v 2. rade návrh žalobcov ako nedôvodný.
17. Na pojednávaniach v dňoch 04.10.2018 a 17.01.2019 sa strany sporu pridržali svojich predchádzajúcich vyjadrení a dôkazov predložených v priebehu konania.
18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami strán sporu a s obsahom listinných dôkazov predložených sporovými stranami v priebehu konania a zistil nasledovný skutkový stav veci:
19. Žalovaný v 1. rade uzatvoril s D. Š. nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/X, XXX XX Y. D., dňa 19.03.2010, Zmluvu o poskytnutí bezúčelového úveru č. 10/221/10 vo výške 29.000 Eur. Zároveň, dňa 19.03.2010 uzatvoril žalovaný v 1. rade so žalobcami Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX. Predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva na vydražené nehnuteľnosti, za účelom zabezpečenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných pokút a ďalších pohľadávok žalovaného v 1. rade z úveru poskytnutého D. Š. na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. 10/221/10. Z článku 4.1.1. zmluvy vyplýva, že v prípade porušenia podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, najmä ak nedôjde k dohodnutému finančnému plneniu, po predchádzajúcom upozornení záložcu záložným veriteľom, je záložný veriteľ oprávnený, aby predal záloh na dobrovoľnej dražbe. Podľa 4.3. zmluvy, náklady realizácie záložného práva sú súčasťou pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi a ich zaplatenie je zabezpečené záložným právom.
20. Záložné právo na dražené nehnuteľnosti bolo zriadené Rozhodnutím správy katastra, číslo vkladu: J. XXXX/XX, zo dňa 09.04.2010. Právne účinky vkladu nastali dňom 09.04.2010.
21. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 22.10.2013, informoval žalovaný v 1. rade D. Š., o vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru, z dôvodu neplnenia jeho povinností z úverovej zmluvy.
22. Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 13.03.2014, oznámil žalovaný v 1. rade žalobcom začatie výkonu záložného práva k draženým nehnuteľnostiam.
23. Z oznámenia o dražbe zn. XXX/XXXX vyplýva, že termín prvého kola dražby bol určený na deň 17.07.2014. Z Notárskej zápisnice P. XXXX/XXXX, P. XXXXX/XXXX, P. XXXXX/XXXX, zo dňa 17.07.2014 vyplýva, že prvé kolo dražby dražených nehnuteľností bolo neúspešné.
24. Zmluvu o vykonaní opakovaného 5. kola dražby č. XXX/XXXX uzatvorili žalovaný v 1. a žalovaný v 2. rade dňa 08.10.2015.
25. Z prefoteného vydania časopisu Dražobné Listy, č. 5 zo dňa 11.02.2016, ročník 9, predloženého žalovaným v 2. rade vyplýva, že dražobník uverejnil v predmetnom časopise údaje o mieste a čase opakovaného 5. kola dražby dražených nehnuteľností, s uvedením informácii o ich obhliadke.
26. Z oznámenia o opakovanej dražbe zn. 23/2016, zo dňa 01.02.2016 vyplýva, že žalovaný v 2. rade ako dražobník zorganizoval na deň 29.02.2016 o 13:20hod. opakované, 5. kolo dražby dražených nehnuteľností.
27. Z notárskej zápisnice P. XX/XXXX, P. XXXX/XXXX, P. XXXX/XXXX, spísanej notárkou Mgr. Stanislavou Palkovou vyplýva, že dňa 29.02.2016 došlo k vydraženiu dražených nehnuteľností na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Vydražiteľom nehnuteľností sa stal žalovaný v 3. rade.
28. Z notárskej zápisnice P. XXX/XXXX, S. XX/XXXX, spísanej notárkou JUDr. Stanislavou Pavlovičovou vyplýva, že žalovaný v 2. rade zložil u notárky dňa 23.03.2016 do notárskej úschovy peniaze vo výške 21.828,90 Eur, ako zostávajúci výťažok z dražby konanej dňa 29.02.2016 so žiadosťou, aby ich po vydaní predmetu dražby vydražiteľovi, vydal žalobcom. Záverečná správa o výkone záložného práva bola žalobcom doručená dňa 20.05.2016.
29. Súd nevykonal dokazovanie skutočností uvádzaných žalobcami v ich vyjadrení doručenom súdu dňa 15.02.2019, nakoľko tieto žalobcovia predložili súdu v rozpore so zákonnou ako aj sudcovskou koncentráciou konania, teda po vyhlásení uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené, na pojednávaní dňa 17.01.2019. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd konštatuje, že predmetné vyjadrenie a skutočnosti v ňom uvádzané mohli žalobcovia v konaní uplatniť už skôr a preto naň v konaní neprihliadal.
30. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
31. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
32. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.; Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
33. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
34. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
35. Podľa § 151b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona; V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh; V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky; Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
36. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná
37. Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
38. Podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka, na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 3 ods. 1 zákona č 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.
41. Podľa § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
42. Podľa § 11 ods. 4 a 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.; Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.
43. Podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny
44. Podľa § 13 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom dražby v termíne uvedenom v oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak je predmetom dražby vec, určí dražobník termín obhliadky predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie veci.
45. Podľa § 16 ods. 1, 2 a 3 zákona o dobrovoľných dražbách, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.
46. Podľa § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
47. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
48. Podľa § 22 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.
49. Podľa § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka najviac v rozsahu 10 % z výťažku dražby, nie však viac ako 20 % z výšky pohľadávky. Ak sa upustilo od dražby z dôvodu plnenia dlhu, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka v rozsahu najviac 3 % z vymáhanej pohľadávky a po doručení oznámenia o dražbe vlastníkovi predmetu dražby 10 % z vymáhanej pohľadávky. Odmena dražobníka je najviac 33 193, 92 eura zvýšených o 1 % z ceny dosiahnutej vydražením, presahujúcej 331 939,19 eura.
50. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť.
51. Žalobcovia sa konaní domáhali určenia neplatnosti dražby. Namietali neplatnosť záložnej zmluvy, neplatnosť ručiteľských vyhlásení a vzniesli námietku premlčania záložného práva.
52. Vzhľadom na žalobcami vznesenú námietku premlčania sa súd v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či je predmetná námietka relevantná. Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka trojročná, pričom lehota začína plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvýkrát. Vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva je potrebné prihliadať na možnosť premlčania zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo sa tak nepremlčí skôr, ako sa premlčí zabezpečená pohľadávka. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v 1. rade rozhodol o predčasnej splatnosti úveru poskytnutého D. Š. dňa 22.10.2013 s lehotou splatnosti do 13.11.2013. Z uvedeného vyplýva, že dňom nasledujúcim po dni márneho uplynutia lehoty na plnenie, teda dňom 14.11.2013, začala plynúť premlčacia lehota na výkon záložného práva. Dňa 13.03.2014 odoslal žalovaný v 1. rade žalobcom oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Výkon záložného práva bol zrealizovaný predajom zálohu na opakovanej dražbe dňa 29.02.2016. Z uvedeného je zrejmé, že k premlčaniu záložného práva nemohlo dôjsť. Námietka premlčania vznesená žalobcami sa tak ukázala ako nedôvodná.
53. Súd sa ďalej zaoberal žalobcami namietanou neplatnosťou záložnej zmluvy. Žalobcovia síce napádajú jej neplatnosť, vo svojej žalobe však uvádzajú len všeobecné, ničím nepodložené skutočnosti, pričom na preukázanie svojich tvrdení nepredložili súdu žiaden relevantný dôkaz. Zmätočne navyše pôsobí na jednej strane žalobcami namietaná neplatnosť záložnej zmluvy, ktorú na strane druhej spájajú s ručiteľským záväzkom, pričom sa odvolávajú na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce ručenie. Súd preto konštatuje, že v tejto časti žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení.
Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobcovia v tomto prípade nevystupujú ako ručitelia a preto sa na nich ustanovenia o ručení nevzťahujú.
54. Súd preto pre posudzovanie zákonom vyžadovaných náležitosti a zákonom stanoveného postupu pre platné uzatvorenie záložnej zmluvy a vzniku záložného práva vychádzal z listinných dôkazov predložených žalovaným v 1. rade. Právny predchodca žalovaného v 1. rade a žalobcovia uzatvorili dňa 19.03.2010 zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX podľa ustanovení § 151a až 151md Občianskeho zákonníka. Súd porovnal ustanovenia zmluvy s ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúce záložné právo (najmä ustanovenie § 151d) a dospel k záveru, že predmetná zmluva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a bola platne uzatvorená.
55. Pokiaľ ide o platný vznik záložného práva, z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že záložné právo na dražené nehnuteľnosti bolo zriadené Rozhodnutím správy katastra, číslo vkladu: J. XXXX/XX, zo dňa 09.04.2010. Právne účinky vkladu nastali dňom 09.04.2010.
56. Žalobcovia ďalej namietali, že im nebola poskytnutá žiadna dokumentácia vzťahujúca sa k záväzku, ktorý mal byť zabezpečený záložným právom. Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že toto tvrdenie žalobcov sa javí ako nepravdepodobné a špekulatívne. Žalobcovia riadne podpísali zmluvu o zriadení záložného práva, z ktorej ustanovenia 7.5 vyplýva, že bola vyhotovená v 6 origináloch, z čoho 2 sa priložili k návrhu do katastra, 2 obdržal záložný veriteľ a po jednom každý ďalší účastník zmluvy. Z rozhodnutia správy katastra č. V 6361/10 vyplýva, že toto sa doručovalo záložnému veriteľovi ako aj záložcom, teda žalobcom.
57. Žalobcovia ďalej napádali porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách v procese dražby dražených nehnuteľností. Pokiaľ ide o žalobcami spochybňovanú zákonnosť prvého kola dražby, súd konštatuje, že pochybnosti žalobcov nie sú dôvodné. Žalobcovia majú za to, že došlo k zmareniu prvého kola dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách v ustanovení § 2 písm. j) stanovuje, že zmarením dražby je neuhradenie ceny vydraženého predmetu dražby vydražiteľom v ustanovenej lehote. Z notárskej zápisnice z prvého kola dražby predloženej žalovaným v 2. rade mal súd za preukázané, že k zmareniu dražby nedošlo. Samotnej dražby sa zúčastnili dvaja dražitelia, ktorí však na výzvu licitátora neurobili podanie ani vo výške najnižšieho podania, preto bola dražba ukončená. V danom prípade tak nemožno hovoriť o zmarenej dražbe. Tvrdenia žalobcov o tom, prečo dražitelia na prvej dražbe neurobili ani najnižšie podanie sú však len ničím nepodložené špekulácie a samé o sebe nie sú spôsobilé preukázať nezákonnosť priebehu prvej dražby.
58. Predpokladom úspechu žalobcu v rámci konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je preukázanie kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov, pre ktoré by bolo možné vysloviť neplatnosť dobrovoľnej dražby. Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách za takéto podmienky považuje porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, osoba, ktorá sa neplatnosti dražby domáha musí byť dotknutá na svojich právach a zároveň musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením zákona a poškodením práv žalobcu. Len za kumulatívneho splnenia uvedených podmienok a unesenia dôkazného bremena v tomto zmysle, možno hovoriť o nezákonnosti dobrovoľnej dražby.
59. Žalobcovia namietali, že žalovaný v 2. rade si v procese prípravy opakovaného 5. kola dobrovoľnej dražby nesplnil zákonné povinnosti v zmysle § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v 2. rade zabezpečil zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli Miestneho úradu Bratislava - Podunajské Biskupice v lehote od 08.02.2016 do 01.03.2016, teda v dostatočnom časovom predstihu pred termínom konania dražby (29.02.2016). Žalovaný v 2. rade súdu tiež preukázal, že si splnil povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec a to zverejnením oznámenia v periodiku Dražobné Listy. Predmetné oznámenie obsahovalo údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní opakovanej dražby. Predmetné námietky žalobcov sa tak ukázali ako neopodstatnené.
60. Žalobcovia ďalej poukazovali na nesplnenie povinnosti žalovaného v 2. rade vyplývajúcu z ustanovenia § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Z fotografií predložených žalovaným v 2. rade mal súd za preukázané, že toto tvrdenie žalobcov sa neukázalo ako pravdivé. Žalovaný v 2. rade označil dňa 11.02.2016, t.j. osemnásť dní pred konaním dražby predmet dražby oblepením vchodových dverí predmetu dražby s umiestnením oznámenia o dražbe. Je síce pravdou, že z predmetných fotografií nie je zrejmé, že sa jedná skutočne o vchodové dvere draženého bytu, vzhľadom však na skutočnosť, že žalobcovia súdu nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by takéto označenie na predmete dražby v lehote 15 dní pred konaním dražby chýbalo, súd sa pri vyhodnocovaní unesenia dôkazného bremena v tejto časti priklonil na stranu žalovaného v 2. rade.
61. Pokiaľ ide o žalobcami rozporované stanovenie všeobecnej hodnoty dražených nehnuteľností, súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o opakovanú dražbu, kedy postačuje znalecký posudok nie starší ako jeden rok. Neobstojí tak tvrdenie žalobcov, že znalecký posudok nemôže byť v deň konania dražby starí ako šesť mesiacov. V konaní bolo preukázané, že znalecký posudok vyhotovil znalec Ing. Ivan Šimek pod číslom 90/2015, ku dňu 21.05.2015, pričom termín opakovanej dražby bol dňa 29.02.2016, teda skôr ako po uplynutí jedného roka. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalobcov súvisiace s nízkou cenou nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom, súd sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného v 2. rade, že určenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Dražobník na rozdiel od znalca nie je osobou odborne spôsobilou na vykonanie odhadu ceny nehnuteľností či prehodnocovanie správnosti záverov znalca.
62. Žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nezabezpečil odoslanie výzvy na sprístupnenie nehnuteľností najmenej tri týždne pred uskutočnením obhliadky predmetu dražby a nedoručil žalobcom znalecký posudok v lehote 30 dní pred konaním dražby. Súd konštatuje, že žalovaný v 2. rade v konaní preukázal, že predmetnú výzvu zo dňa 30.04.2015 odosielal v rovnaký deň žalobcom. Z predložených doručeniek mal súd za preukázané, že žalobcovia si po opakovanom doručovaní v dňoch 04.05.2015 a 05.05.2015, prevzali výzvy až dňa 15.05.2015. Lehote tri týždne po odoslaní výzvy tak bola zachovaná, keďže termín obhliadky bol stanovený na deň 21.05.2015. Pokiaľ ide o doručovanie znaleckého posudku, tvrdenia žalobcov sa po vykonanom dokazovaní ukázali ako nepravdivé. Žalovaný v 2. rade predložil súdu doručenky, ktoré preukazujú doručovanie znaleckého posudku žalobcom v tridsať dňovej lehote pred dňom konania dražby.
63. Žalobcovia ďalej spochybňovali, že žalovaný v 2. rade uverejnil oznámenie o dražbe v registri dražieb a že bolo zverejnené v obchodnom vestníku. Žalovaný v 2. rade súdu v konaní preukázal splnenie uvedených povinností, predložením listinných dôkazov (výpis z obchodného vestníka č. 24/2016 a potvrdenie o registrácii údajov a uverejnení listiny v P., č. XXX/XXXX) a to v dostatočnom časovom predstihu.
64. Žalobcovia tiež spochybňovali či bola skutočne uzatvorená zmluva o vykonaní opakovanej dražby do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe. Vykonané dokazovanie súdu preukázalo, že žalovaný v 2. rade túto svoju zákonnú povinnosť splnil. Štvrté kolo dražby sa podľa tvrdení žalovaného v 2. rade uskutočnilo dňa 01.10.2015, jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou spísanou JUDr. Martou Pavlovičovou. Zo Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby č. 128/2015, ktorú žalovaný v 2. rade predložil súdu vyplýva, že bola skutočne uzatvorená a to dňa 08.10.2015, teda v lehote stanovenej zákonom.
65. Podľa názoru žalobcov si žalovaný v 2. rade nesplnil povinnosť podľa § 17 ods. 9 zákona o dobrovoľných dražbách a spochybňujú, či si žalovaný v 2. rade voči výťažku dražby uplatnil iba zákonom dovolenú odmenu. Namietajú tiež, že im doteraz neodovzdal výťažok z dražby.
66. Tvrdenia žalobcov o nesplnení povinnosti žalovaného v 2. rade o nesplnení povinnosti podľa § 17 ods. 9 zákona o dobrovoľných dražbách sa ukázali ako nepravdivé. Žalovaný v 2. rade predložil súdu fotokópiu oznámenia o výsledku dražby, zverejnenú v NCRdr. č. 1406/2016, ako aj v Obchodnom vestníku č. 42/2016.
67. Pokiaľ ide o výšku odmeny žalovaného v 2. rade, žalovaný v 2. rade predložil súdu záverečnú správu o výkone záložného práva, zo dňa 03.05.2016, z ktorej vyplýva, že jeho odmena predstavovala sumu 3.408 €, čo je odmena v súlade so zákonom. Žalovaný v 2. rade zároveň súdu predložil doručenky, ktoré preukazujú, že žalobcom bola správa riadne doručená dňa 20.05.2016 a teda mali vedomosť o vyúčtovaní súvisiacim s dražbou. V predmetnom oznámení žalobcov zároveň informoval, že prevyšujúci výťažok z dražby bol zložený do notárskej úschovy notárky JUDr. Marty Pavlovičovej. O odovzdaní výťažku z dražby do notárskej úschovy bola spísaná notárska zápisnica, ktorú žalovaný v 2. rade predložil súdu.
68. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žalobe žalobcov nemožno vyhovieť. Žalobcovia v konaní uvádzali len všeobecné, vágne a hypotetické domnienky, nepodložené žiadnymi dôkazmi. Citovali len ustanovenia zákona a spochybňovali každú povinnosť zo zákona vyplývajúcu pre žalovaných a to bez toho, aby porušenie zákonných povinností žalovaných akýmkoľvek spôsobom preukázali. Súd preskúmal zákonný postup v procese dobrovoľnej dražby a nevzhliadol v jeho priebehu žiadne také závažné alebo práva žalobcov ukracujúce nedostatky, ktoré by boli spôsobilé vysloviť neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd konštatuje, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení a preto nemohli byť v konaní úspešní. Na druhú stranu, žalovaní v konaní súdu riadne svoje tvrdenia preukázali, zdokladovali a preto bola ich procesná obrana úspešná. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu žalobcov zamietol.
69. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
70. Žalovaný v 1. rade mal vo veci síce plný úspech, nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
71. Pokiaľ ide o žalovaných v 2. a 3. rade, tí mali v konaní rovnako plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom v plnom rozsahu.
72. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.