Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-24Pc/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci navrhovateľa: C. S. N. B. Q. R. Q. , nar. X.XX.XXXX, bytom Ž. X, XXX XX X., a otca navrhovateľa: L. S. N. B. Q. R. Q. , nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Y., o výživné na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľa na navrhovateľa zo sumy 99,58€ na sumu 200,-€ mesačne od 23.8.2018.

II. Zročné výživné za obdobie od 23.8.2018 do 28.2.2019 vo výške 1.258,06€ je otec navrhovateľa p o v i n n ý platiť navrhovateľovi v mesačných splátkach vo výške 300,-€, spolu s bežným výživným od marca 2019, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľa, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s platením čo i len jednej splátky.

III. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 15.12.2004, č.k. 16C 186/04-20, právoplatný dňa 31.12.2004, v časti určenia výživného na navrhovateľa.

IV. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Návrhom podaným na súd dňa 23.8.2018 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľa na osobu navrhovateľa ako plnoletého syna na sumu 200,-€ mesačne, k rukám navrhovateľa, vždy do 15. dňa v mesiaci, začínajúc septembrom 2018, počas súdneho konania požiadal o určenie výživného od podania návrhu. Svoj nárok odôvodnil tým, že posledná úprava výživného zo strany otca bola rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.12.2004, č.k. 16 C 186/04-20, právoplatným 31.12.2004 vo výške 99,58€ (3.000,-Sk), pri rozvode rodičov navrhovateľa, ktorý mal v čase uvedenej úpravy výživného sedem rokov. V súčasnosti je navrhovateľ študentom denného štúdia na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie, na zabezpečenie životných potrieb je odkázaný na finančnú pomoc rodičov. Od rozvodu rodičov žije so svojou mamou, ktorá mu poskytuje všestrannú pomoc a starostlivosť, vrátane finančnej. Udržiava kontakt aj so svojím otcom, ktorý si súdom určenú vyživovaciu povinnosť plnil do augusta 2012, od uvedeného dátumu výživné neplatí, a to ani po opakovaných upozorneniach a urgenciách. Mal by rád pozitívny vzťah s otcom, preto váhal s podaním návrhu na určenie výživného a snažil sa finančnú situáciu riešiť sám prostredníctvom brigád, ide však o neúnosnú situáciu, nakoľko ako študent vysokej školy sa potrebuje primárne sústrediť na štúdium, aby sa po jej ukončení dokázal čo najlepšie uplatniť na trhu práce a finančne sa zabezpečiť. Navrhovateľ predložil ako listinné dôkazy potvrdenie o návšteve školy, svoj rodný list, rozsudok tunajšieho súdu 16C 186/04-20, potvrdenie o výške príjmu svojej matky.

2. Otcovi navrhovateľa bol návrh doručený uložením na pošte, rovnako ako predvolanie na súdne pojednávania konané dňa 14.1.20189 a 18.2.2019, otec navrhovateľa nepredložil súdu žiadne stanovisko k podanému návrhu, na súdne pojednávania sa nedostavil. Podľa §180 súd prejednal a rozhodol vec bez prítomnosti otca navrhovateľa.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.12.2004, č.k. 16 C 186/04-20, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2004, súd rozviedol manželstvo rodičov navrhovateľa a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa povinný zaviazal platiť na navrhovateľa výživné vo výške 99,58€ (3.000,-Sk) od právoplatnosti rozsudku. V čase úpravy výživného navrhovateľ bol maloletý, navštevoval prvý stupeň základnej školy, rodičia navrhovateľa nemali žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

5. Podľa potvrdenia o návšteve školy - Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, navrhovateľ v školskom roku 2017/2018 navštevoval prvý rok bakalárskeho denného štúdia, ktorého štandardná dĺžka štúdia sú tri roky.

6. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky navrhovateľa - Cirkevná základná škola Narnia, Beňadická 38, Bratislava, priemerný brutto zárobok T.. H. S. za obdobie od 1.8.2018 do 31.12.2018 predstavoval 1.160,63€ mesačne. Matka navrhovateľa je aj živnostníčkou, z ktorej aktivity zarobí mesačne cca 242,-€.

7. Navrhovateľ do zápisnice súdu uviedol, že posledná úprava výživného na jeho osobu bola pri rozvode jeho rodičov, odvtedy výživné zo strany otca zvyšované nebolo. Študuje v druhom ročníku FTVŠ, jeho mesačné životné náklady predstavujú minimálne 500,-€, finančne ho podporuje mama, s ktorou spoločne bývajú v dvojizbovom byte vlastnícky patriacom mame, žiadne ďalšie osoby sa v spoločnej domácnosti nenachádzajú. Mama pracuje v riadnom pracovnom pomere a tiež je živnostníčka, hradí všetky jeho životné potreby. Od novembra 2018 pracuje navrhovateľ brigádnicky, mesačne zarobí cca 170,-€ netto. Nemá žiadne zdravotné problémy, pravidelne športuje, každý deň chodí do posilňovne, aktívne hrá futbal, z dôvodu zvýšenej fyzickej aktivity má adekvátne zvýšené náklady na stravu. Má vedomosť, že otec býva u svojich rodičov v rodinnom dome v Jabloňovom, výšku otcovho príjmu nepozná, vie, že otec robí agenta pre futbalistov, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Od podania návrhu mu otec nezaplatil žiadne výživné, nie sú v kontakte, na SMS otec neodpovedá.

8. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že L. S., nar. X.XX.XXXX je v poisťovni registrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba.

9. Z vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa §62 ods. 2 ZR obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa §62 ods. 3 ZR každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Podľa §62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa §63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

15. Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

16. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno posudzovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti, vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď plnoleté dieťa získa pravidelný príjem. Ako okolnosť trvania vyživovacej povinnosti rodičov, odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu, sa akceptuje štúdium, a to buď na strednej alebo vysokej škole, dennou formou štúdia. Aplikačná prax v súvislosti s posudzovaním otázky oprávnenosti výživného na plnoleté študujúce dieťa vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky v prípade jedného štúdia toho istého stupňa.

19. V danom konaní mal súd z výpovede navrhovateľa a predložených listinných dôkazov preukázané, že navrhovateľ študuje v druhom ročníku vysokej školy, a to dennou formou štúdia, teda sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie a je v plnej miere výživou odkázaný na svojich rodičov. Od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľa jednoznačne nastala podstatná zmena pomerov uplynutím času viac ako štrnásť rokov, v čase poslednej úpravy mal navrhovateľ sedem rokov, bol žiakom prvého stupňa základnej školy, v súčasnosti je študentom druhého ročníka vysokej školy, adekvátne sa zvýšili oprávnené životné náklady navrhovateľa, predstavujúce náklady na štúdium, cestovné, osobné životné potreby. Oprávnené životné náklady navrhovateľa sa zvýšili samotným uplynutím času, potreby sedemročného dieťaťa vo finančnom vyjadrení sú neporovnateľne nižšie ako potreby dvadsaťjedenročného plnoletého dieťaťa, a to vo všetkým smeroch, či ide o náklady na stravu, štúdium, osobné záujmy. Navrhovateľom prezentované mesačné náklady súd vyhodnotil ako plne dôvodné, zodpovedajúce oprávneným potrebám navrhovateľa z hľadiska jeho veku a náročnosti štúdia. Životné náklady navrhovateľa finančne hradí v celom rozsahu matka, otec od podania návrhu neprispieva na výživu navrhovateľa žiadnou sumou, navrhovateľ sa sám snaží o vylepšenie svojej finančnej situácie prostredníctvom brigád.

20. Na strane povinného v osobných pomeroch nenastala žiadna zásadná zmena, otec navrhovateľa nemá inú vyživovaciu povinnosť ako plnoletého navrhovateľa. Nakoľko súdu nebola známa reálna výška príjmu povinného, súd zohľadnil pri posudzovaní pomerov povinného skutočnosť, že v sociálnej povinnosti je evidovaný ak samostatne zárobkovo činná osoba, teda osoba na finančnej úrovni podnikateľa, pri ktorej osobe sa v prípade nepreukázania majetkových pomerov vychádza z hypotézy, že výška priemerného mesačného príjmu takejto osoby prestavuje dvadsaťnásobok životného minima. Suma životného minima pre nezaopatrené plnoleté dieťa od 1.7.2018 predstavuje 93,61€, teda súd vychádzal z takto určeného priemerného mesačného príjmu otca navrhovateľa vo výške 1.872,20€.

21. Súd po vyhodnotení všetkých predložených dôkazov dospel k záveru, že výživné požadované navrhovateľom zo strany otca je v plnom rozsahu dôvodné, zodpovedajúce oprávneným nárokom navrhovateľa a tiež majetkovým pomerom povinného.

22. Zročné výživné za čas od podania návrhu 23..8.2018 do 28.2.2019 vo výške 1.258,06€ súd povolil otcovi navrhovateľa splácať v mesačných splátkach vo výške 300,-€, spolu s bežným výživným od marca 2019 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Nakoľko navrhovateľ zmenil v priebehu súdneho konania dobu, od ktorej požadoval priznať výživné, čo je plne v jeho dispozičnej sfére, súd určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca navrhovateľa od podania návrhu.

23. O podmienkach splatnosti v budúcnosti splatných splátok súd rozhodol podľa §232 ods. 4 CSP.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa §52 CMP. Podľa §4 ods. 2 pís. g/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v platnom znení účinnom od 1.1.2018, je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov /§62 ods. 1,2,3 CMP/.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy /§63 CMP/. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná /§64 CMP/.