Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_44Ek-1219-2018.pdf
PDF · 90.08 KB
Case nature
Area
Subarea
44Ek/1219/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843 proti povinnému Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. U. X., o vymoženie 310,06 eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/1219/2018 zo dňa 19.10.2018 takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/1219/2018 zo dňa 19.10.2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 44Ek/1219/2018 zo dňa 19.10.2018, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie a priloženého exekučného titulu medziiným skúmal, či predložené rozhodcovské rozhodnutie označené ako exekučný titul spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu z hľadiska jeho formy a obsahu v nadväznosti na § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd dožiadal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž o predloženie kompletného rozhodcovského spisu, ktorý bol súdu doručený dňa 03.09.2018. Po jeho predložení súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie v PDF formáte, v rámci ktorého advokát JUDr. Tomáš Kušnír vykonal zaručenú konverziu pôvodne elektronického dokumentu, ktorý podpísal svojim zaručeným elektronickým podpisom aj napriek tomu, že predmetný rozhodcovský rozsudok po nahliadnutí do rozhodcovského spisu bol vo forme pôvodne elektronického dokumentu, ktorý bol autorizovaný rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., ktorý predmetný rozhodcovský rozsudok vydal, zároveň doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola v pôvodnom rozhodcovskom konaní vydaná vo forme elektronického dokumentu autorizovaného osobou Mgr. Štefanom Bánovským. Zdôraznil, že v zmysle § 40 ods. 1 Spotrebiteľského rozhodcovského zákona sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe, pričom podľa dôvodovej správy k zákonu č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu a elektronická podoba rozhodcovských rozsudkov nebude prípustná, aj keby spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú formu právneho úkonu. Napriek tomu, že vyššie spomenutá dôvodová správa sa viaže k zákonu č. 244/2002 Z. z., súd je názoru, že analogicky vystihuje zámer zákonodarcu aj v prípade výkladu ust. § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.. Súd je zároveň názoru, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol v rozhodcovskom konaní vydaný ako pôvodne elektronický dokument autorizovaný rozhodcom, je možné bez ďalších pochybností vyvodiť, že v danej veci bol rozhodcovský rozsudok vyhotovený v elektronickej podobe a nie v listinnej tak, ako to vyžaduje ust. § 40 ods. 1 Spotrebiteľského rozhodcovského zákona. Z vyššie uvedeného možno nesporne dospieť k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (Spotrebiteľského
rozhodcovského zákona) z hľadiska jeho formy a obsahu. Súd zároveň dodal, že pokiaľ sa dodatočne vytvorí rozhodcovský rozsudok do listinnej podoby spolu s osvedčovacou doložkou, takýto exekučný titul je v rozpore zo zákonom, pretože forma rozhodcovských rozsudkov je striktne stanovená v Spotrebiteľskom rozhodcovskom zákone a nemožno sa od nej žiadnym spôsobom odchýliť.
3. Súd ďalej konštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené sa rozhodcovský rozsudok musí vždy vyhotovovať v listinnej podobe, pričom k návrhu na vykonanie exekúcie sa môže pripojiť len ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe. V prípade, ak je k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný rozhodcom, a právny zástupca oprávneného ho premení do PDF formátu a vykonaná na ňom zaručenú konverziu je tu daný rozpor s § 40 ods. 1 Spotrebiteľského rozhodcovského zákona, ktorý pripúšťa len listinnú formu vyhotovenia rozhodcovského rozsudku, a teda je tu naplnený dôvod zamietnutia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku z dôvodu nesplnenia náležitosti rozhodcovského rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Na záver uznesenia uviedol, že napriek skutočnosti, že chyby a vady, ktoré súd zistil pri vedení rozhodcovského konania nie je možné objektívne a spravodlivo pričítať oprávnenému, oprávnený s podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné riziko spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania. Na základe vyššie uvedeného vyšší súdny úradník dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok predložený v tomto exekučnom konaní nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (Spotrebiteľského rozhodcovského zákona), preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4. Exekučného poriadku..
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré nasledovne odôvodnil. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.08.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 310,06 eur s prísl. na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 11.09.2017, sp. zn. SRSAspA 02061/17 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2018 a vykonateľnosť dňa 12.01.2018. V zmysle ust. § 40 ods. 1 zákona „Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.“ Právnemu zástupcovi oprávneného bol prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO 45 744 971 (ďalej aj „rozhodcovský súd“) doručený sporný rozhodcovský rozsudok dňa 21.09.2017, ktorého prevzatie potvrdil svojim podpisom na preberacom protokole označenom ako „Potvrdenie o doručení rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu“. Rozhodcovský rozsudok je v uvedenom preberacom protokole evidovaný pod poradovým číslom 240.
5. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, pričom zaručená konverzia bola vykonaná z listinnej podoby dokumentu, ktorý bol oprávnenému doručený prostredníctvom preberacieho protokolu zo dňa 21.09.2017, tak ako to predpokladá ust. § 38 ods. 2 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V danom prípade oprávnený nemá a ani nemôže mať z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, v akej podobe vedie rozhodcovský súd spisovú dokumentácie, teda konkrétny rozhodcovský spis, avšak táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnenému bol tento rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZSRK, pričom tento bol následne zaslaný exekučnému súdu opatrený doložkou zaručenej konverzie.
6. Na záver sťažnosti oprávnený poukázal na príslušné ustanovenie CSP, z ktorých uzavrel, že podanie sťažnosti má odkladný (suspenzívny) účinok - odkladá sa právoplatnosť uznesenia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o sťažnosti prechádza na sudcu prvo-inštančného súdu. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 248 CSP je v zmysle prvej vety ust. § 217 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak oprávnený doplní návrh na vykonanie exekúcie o potrebné listiny, uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nemožno potvrdiť, a to ani v prípade, ak v čase jeho vydania bolo správne. Nemožno totiž neprihliadnuť na to, že v dôsledku podania sťažnosti oprávneným a suspenzívneho účinku tohto opravného prostriedku oprávnený môže doplniť návrh na vykonanie
exekúcie o potrebné doklady a až do rozhodnutia súdu prvej inštancie tak splniť podmienky pre pozitívne rozhodnite vo veci. Oprávnený je síce toho názoru, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zaslal exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok v zákonom požadovanej forme, avšak napriek uvedenému a najmä z dôvodu prevencie zaslal exekučný titul opätovne spolu s potvrdením o doručení rozhodnutí rozhodcovského súdu zo dňa 21.09.2017. Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie.
7. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10 Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní v platnom znení (ďalej len zákon) rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník riadnym spôsobom odôvodnil svoje právne závery najmä s poukazom na dôvodovú správu k § 40 ods. 1 zákona, s ktorou sa exekučný súd plne stotožňuje.
16. Exekučný súd konštatuje, že oprávnený podal sťažnosť opierajúc sa o dva právne závery. Po prvé poukázal na to, že oprávnenému bol doručený exekučný titul v listinnej podobe, z ktorej bola vykonaná zaručená konverzia dokumentu a teda bola dodržaná forma exekučného titulu. Druhý právny záver oprávneného spočíval v tom, že nemá vedomosť o tom, v akej podobe rozhodcovský súd viedol spisovú dokumentáciu rozhodcovského konania a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd podáva v nižšie uvedenej časti odôvodnenia svoje stanovisko k obidvom námietkam sťažovateľa.
17. Exekučný súd nemyslí, že obligatórna listinná forma rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku je dodržaná ak sa rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok transformuje - vytlačí a ako listina doručí účastníkom rozhodcovského konania, so zreteľom na zmysel § 40 ods. 1 zákona. Exekučný súd nesúhlasí s redukciou zmyslu stanovenia obligatórnej listinnej podoby rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku iba so zreteľom na doručovanie a to z dvoch vážnych dôvodov. Prvým dôvodom je tá skutočnosť, že každý individuálny právny akt (teda i rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok) je intelektúalno-vôľovým prejavom osoby, ktorá má kompetenciu ho vyniesť. Intelektuálny aspekt sa prejavuje v skutkových a právnych záveroch právneho aktu, vôľový aspekt sa prejavuje v tom, že
ho osoba podpisuje (u elektronických dokumentoch elektronickým podpisom, u listinných dokumentov fyzickým podpisom) a teda potvrdzuje, že to čo je v právnom akte uvedené, korešponduje s jeho vôľou. Premietnutím uvedeného na rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok, ktorý musí mať listinnú podobu, možno skonštatovať, že na rozhodcovskom spotrebiteľskom rozsudku v listinnej podobe musí byť uvedené meno rozhodcu a jeho fyzický podpis. Iba cez takýto podpis možno potvrdiť vydanie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku podobne ako cez podpis na súdnej doručenke možno potvrdiť prevzatie určitého rozhodnutia či právneho úkonu. Zoskenovanie podpisu a celkové elektronické uloženie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku znemožňuje overenie pravosti, či správnosti listiny grafologickým dôkazom podpisu vystaviteľa, čo stavia účastníkov objektívne do dôkaznej núdze, čo určite nebolo zmyslom § 40 ods. 1 zákona. Podobnú povinnosť listinnej podoby rozhodcovského rozsudku zákonodarca uložil i nespotrebiteľským rozhodcovský súdom v zmysle paragrafu 34 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Tu exekučný súd chce poukázať na druhý podstatný dôvod, prečo rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok musí objektívne (nie po vytlačení) existovať v listinnej podobe. Nemožno totiž opomenúť fakt, že vydaním meritórneho rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku sa neposkytuje iba právna ochrana, ale rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok je tiež dôkazom. Zákonodarca stanovil, že tento dôkaz bude listinný so všetkými vlastnosťami aký má mať listinný dôkaz a teda, že bude možné objektívne overiť si jeho pravosť a správnosť. Aby toto bolo objektívne možné, musí existovať referenčný bod podľa ktorého relevantné skutočností z listiny bude možné overiť. Týmto referenčným bodom je aspoň jedno listinné vyhotovenie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku s fyzickým podpisom rozhodcu, ktorý má k dispozícií príslušný rozhodcovský súd. Je neprijateľné, aby si rozhodcovský spotrebiteľský súd myslel, že jeho pôsobnosť končí vydaním rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku. Prevzatím zodpovednosti rozhodovať rozhodcovské spotrebiteľské spory a vydávať rozhodcovské spotrebiteľské rozsudky rozhodcovský spotrebiteľský súd imanentným spôsobom prevzal i zodpovednosť uschovávať originál rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku, o to viac ak jedným z účastníkov konania je spotrebiteľ. Nemožno vylúčiť, že buď v exekučnom konaní (ako je to v tomto prípade), resp. v konaní o zrušenie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku bude nastolená otázka pravosti či správnosti rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku a bude potrebné vykonať dokazovanie listinnou v zmysle 205 CSP. Bude to potrebné najmä vtedy, ak účastníci disponujú rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom s rozdielnym obsahom. Vyšetrenie (dôkaz listinnou) toho, ktorý z nich je pravý a správny, nebude objektívne možné na základe vytlačeného rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku so zoskenovaným podpisom rozhodcu, ako bolo naznačené vyššie a ani za situácie keď rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok existuje ako elektronický dokument. Z tohto vyplýva, že rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok nemôže výlučne existovať ako elektronický dokument so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu.
18. Z vyššie uvedených záverov preto exekučný súd uzatvára, že § 40 ods. 1 zákona je dodržaný iba vtedy, ak pôvodca rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku disponuje aspoň jedným vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Exekučný súd nevylučuje, aby rozhodcovský súd disponoval rozhodcovský rozsudkom v elektronickej podobe dokonca ako elektronický dokument so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu, ale musí popri tom z vyššie uvedených dôvodov disponovať i vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Preto neobstojí námietka sťažovateľa, ktorú uviedol v sťažnosti, že mu bol doručený rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok v listinnej podobe a v sťažnosti doložil potvrdenie o jeho prevzatí a ani opätovné doručenie exekučného titulu. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia v predmetnej veci Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž bol požiadaný o riadny listinný rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok. Tento nebol zo strany rozhodcovského súdu predložený, čo v prípade jeho existencie by nemohol byť objektívny problém. Preto správne vyšší súdny úradník skonštatoval, že tento riadny listinný rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok ani neexistuje. Uvedenú skutočnosť potvrdil i sám Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž. V prípise adresovanému tunajšiemu súdu zo dňa 01.09.2018 totiž sám uviedol, že takým listinným rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom nedisponuje a taktiež uviedol, „že má za to, že existencia rozhodcovského rozhodnutia v elektronickej podobe (rozhodcovský rozsudok so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu) nie je v rozpore s § 40 ods. 1 zákona a nie je sám osebe dôvodom pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Stály rozhodcovský súd prípadným vyhotovením rozhodcovského rozhodnutia aj v elektronickej podobe ako aj vedením rozhodcovského spisu v elektronickej podobe sledoval zvýšenie efektívnosti a hospodárnosti rozhodcovského konania.“ Súdu je z úradnej činnosti známe, že Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž dokonca v niektorých konaniach uviedol (napr. v prípise zo dňa 29.11.2018 v konaní sp. zn. 52Ek/993/2018), „že Stály rozhodcovský súd AspA v súlade s internými predpismi rovnako vedie
listiny preukazujúce doručovanie alebo doručenie (obálky, doručenky, preberacie protokoly) súdnych písomností pre účely archivácie v elektronickej podobe.“ Exekučný súd sa nemôže stotožniť so záverom, že kvôli zvýšeniu efektívnosti uchovania dokumentov rozhodcovského spotrebiteľského konania budú poškodzované práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.
19. Ohľadne druhej námietky sťažovateľa spočívajúcej v tom, že nemá vedomosť v akej podobe rozhodcovský súd viedol spisovú dokumentáciu a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd musí skonštatovať, že v rámci exekúcie tak ako aj v rámci každého civilného procesu procesná zodpovednosť v podobe negatívneho meritórneho rozhodnutia za akúkoľvek jeho nečinnosť vady a nedostatky jeho úkonov, môže postihnúť len samotného účastníka konania a nie tretie osoby (napr. nie rozhodcovský súd). V rámci exekučného konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Ak teda exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je v čase začatia exekúcie spôsobilým, návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak uvedenú skutočnosť zistí počas exekúcie, exekučný súd exekúciu zastaví.
20. Zhrnutím vyššie uvedených právnych záverov exekučný súd musí uzavrieť, že vyšší súdny úradník správne skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 11.09.2017, sp. zn. SRSAspA 02061/17 neexistuje v predpísanej forme, nemá v zmysle paragrafu 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku formálnu náležitosť a teda správne návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Z týchto dôvodov súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/1219/2018 zo dňa 19.10.2018 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.