Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-8-2019.pdf
PDF · 77.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a sudcov JUDr. Adriány Považanovej a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/59/2018 zo dňa 11.10.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/59/2018 zo dňa 11.10.2018 vo výroku o treste.
Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného Q. S., nar. XX.XX.XXXX podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), m) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 5 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q. S. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 01.04.2018 v presne nezistenom čase medzi 10:00 hod. a 11:00 hod. vošiel do baru GOLDEN BAR na Ulici Železničnej č. 39 v M. G., prišiel k barovému pultu, kde v tom čase stála pracovníčka uvedeného baru poškodená Z. D., obvinený vytiahol nôž s dĺžkou čepele 15 cm a menovanej povedal „daj mi peniaze", poškodená mu povedala, že ona mu peniaze nedá a privolá políciu, načo obvinený z miesta ušiel preč, ktorým konaním poškodenej Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, M. G. nespôsobil žiadne zranenia, ani majetkovú škodu, pričom tento skutok spáchal aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Domažlice, Česká republika pod spisovou značkou 1T/55/2016-203 zo dňa 21.04.2016, právoplatným dňa 25.04.2016 bol odsúdený pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 173 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pričom rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 5Ntc/12/16 bolo toto cudzozemské rozhodnutie uznané na území Slovenskej republiky.
Obžalovaný Q. S. bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), m), n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 5 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne v zákonnej lehote odvolanie.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že hoci jeho obhajca predniesol návrh na uloženie súhrnného trestu alebo na upustenie od uloženia súhrnného a ďalšieho trestu, súd sa s týmito návrhmi nezaoberal a nie je mu zrejmé, prečo mu uložil ďalší trest vo výmere 7 a pol roka. Vzhľadom na časové údaje sa u neho nejedná o recidívu, preto nie je dôvod na uloženie ďalšieho trestu. Keďže spáchal trestný čin skôr, ako bol Okresným súdom Zvolen vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin, jedná sa o viacčinný súbeh trestných činov, ktorý je formálnou podmienkou uloženia súhrnného trestu. Uložením ďalšieho trestu bol porušený Trestný zákon v jeho neprospech. V prípade, že by sa odvolací súd nestotožnil s jeho tvrdím o nutnosti ukladania súhrnného trestu odňatia slobody, zároveň namieta výšku uloženého trestu odňatia slobody. Skutku sa dopustil len s cieľom dostať sa do výkonu trestu odňatia slobody. Chcel sa stretnúť so zamestnankyňou ústavu, do ktorej bol zaľúbený a zároveň nemal kde bývať. Jeho zámerom nebolo skutočne niekomu ublížiť alebo použiť násilie, trestný čin spáchal len „naoko“. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného priebehu trestného činu a spôsobu jeho spáchania. Z kamerového záznamu aj výpovede poškodenej vyplýva, že poškodená sa ho po výzve na odovzdanie peňazí nezľakla, napriek tomu, že v ruke držal nôž a pokračovala vo svojej práci. Po „neúspechu“ odišiel z baru a následne sa sám išiel dobrovoľne priznať na políciu. Poškodená políciu nevolala a ani to nemala v úmysle urobiť. Vedel, že ak by sa dopustil napr. „len“ trestného činu krádeže, do väzby a výkonu trestu umiestnený nebude. Jeho konanie by vzhľadom na spôsob jeho vykonania, následky, okolnosti spáchania a pohnútku bolo možné, ak by sa jednalo o prečin, posudzovať maximálne ako priestupok. Vzhľadom na tieto skutočnosti a vykonávaný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, považuje uložený trest odňatia slobody za neprimerane prísny. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a upustiť od uloženia ďalšieho alebo súhrnného trestu, prípadne uložiť mu súhrnný trest odňatia slobody.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.
Je potrebné uviesť, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo žalovaného trestného činu, okresný súd jeho vyhlásenie prijal a vykonal len dokazovanie vo vzťahu k trestu.
Odvolateľ podal odvolanie tiež len do trestu, preto aj prieskumná povinnosť krajského súdu bola obmedzená na preskúmanie tohto trestu.
Krajský súd mal za preukázané, že obžalovaný prišiel doposiaľ 4 krát do rozporu so zákonom. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/154/2017 zo dňa 11.04.2018, právoplatným dňa 11.04.2018, za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., za skutok spáchaný dňa 23.01.2016, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Domažlice sp. zn. 1T/55/2016 zo dňa 21.04.2016, právoplatným dňa 25.04.2016, uznaným a vykonaným na území Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Ntc/12/2016 zo dňa 20.09.2016, právoplatným dňa 19.10.2016.
Za trestný čin, ktorého sa obžalovaný dopustil je základná trestná sadzba 7 rokov až 12 rokov trestu odňatia slobody. Obžalovanému bolo možné priznať poľahčujúce okolnosti v podobe doznania sa a oľutovania trestnej činnosti a tiež oznámenia trestného činu. V neprospech obžalovaného svedčí priťažujúca okolnosť, že bol za trestný čin odsúdený. Pri prevahe poľahčujúcich okolností bolo potom možné znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody o jednu tretinu rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou na 10 rokov a 4 mesiace.
Keďže obžalovaný sa v prejednávanej veci opätovne dopustil zločinu, prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák., kedy sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. o jednu polovicu, to znamená na 8 rokov a 8 mesiacov.
Obžalovaný trestný čin v prejednávanej veci spáchal po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Domažlice sp. zn. 1T/55/2016 zo dňa 21.04.2016 a pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/154/2017 zo dňa 11.04.2018, ktorým mu bol uložený súhrnný trest, nejde preto u neho o súbeh trestných činov, ktorý je nevyhnutným predpokladom uloženia súhrnného trestu, ale o recidívu, kedy prichádzalo do úvahy uloženie samostatného trestu v rámci upravenej trestnej sadzby 8 rokov a 8 mesiacov až 10 rokov a 4 mesiace.
Podľa zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Toto ustanovenie, čo sa týka okolností prípadu, zohľadňuje najmä okolnosti, ktoré súvisia so skutkom ako takým a jeho právnym posúdením.
S poukazom na všetky relevantné okolnosti prípadu, naivný, nepremyslený spôsob konania, nespôsobenie žiadnej škody, vrátane osobného oznámenia na polícii spáchania žalovaného skutku obžalovaným a následného doznania sa k spáchanej trestnej činnosti, sa trest odňatia slobody uložený obžalovanému okresným súdom na 7 rokov a 6 mesiacov aj za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., javil krajskému súdu ako neprimerane prísny.
Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na kriminálnu minulosť obžalovaného, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 5 rokov nepodmienečne. Takto uložený trest krajský súd považuje z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti na nápravu a prevýchovu obžalovaného za primeraný a postačujúci. Navyše obžalovaný aj v súčasnosti vykonáva súhrnný trest odňatia slobody z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/154/2017 za rovnakú trestnú činnosť.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti bol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, odvolací súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák).
Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.