Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75S/35/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: R.. V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B. XXX, XXX XX H. Q., právne zast.: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu priemyselného vlastníctva SR sp. zn. POZ 1192-2019/II-25-2021 zo dňa 29. marca 2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 05.06.2019 podal žalobca na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj len „úrad“) prihlášku obsahujúcu žiadosť o zápis ochrannej známky do registra, ktorá bola zaevidovaná s údajmi ako obrazová ochranná známka, farebná, so slovným prvkom vyjadrenia CSSR VODKA. Bola jej priradená sp. zn. POZ 1192-2019 (ďalej v texte ako „prihláška ochrannej známky sp. zn. POZ 1192-2019“ alebo aj len „prihlásené označenie“). Obrazové označenie bolo prihlasované pre tovary „alkoholické nápoje s výnimkou piva“ v triede 33 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Následne úrad vykonal prieskum zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia, výsledok ktorého oznámil žalobcovi listom zo dňa 19.07.2019, a to, že predmet prihlášky ochrannej známky nespĺňa podmienky na zápis do registra ochranných známok, pretože obsahuje vyobrazenie heraldického leva, ktorý je chránený podľa článku 6ter Parížskeho dohovoru pre Českú republiku. Úrad poučil žalobcu o možnosti vyjadriť sa k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti v lehote do 26.09.2019, ktoré právo žalobca nevyužil, a to ani v predĺženej lehote do 26.11.2019.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Prvostupňovým rozhodnutím zn. POZ 1192-2019/Z-47-2020 zo dňa 13.02.2020 Úrad priemyselného vlastníctva SR podľa v nadväznosti na o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „“) zamietol prihlášku obrazovej ochrannej známky zn. POZ 1192-2019 vo vzťahu ku všetkým nárokovaným tovarom, t. j. k tovarom „alkoholické nápoje s výnimkou piva“ v triede 33 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom rozhodnutia bolo zistenie na základe prieskumu, že prihlásené obrazové označenie: nemôže byť zapísané do registra ochranných známok, pretože obsahuje vyobrazenie heraldického leva, ktorý je chránený podľa článku 6ter Parížskeho dohovoru pre Českú republiku pod číslom CZ29: (ďalej aj „chránené označenie“). Podľa článku 6ter ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru sa Únijné krajiny zhodli na tom, že odmietnu alebo zrušia zápis a vhodnými opatreniami zakážu, aby sa bez splnomocnenia príslušných miest používali ako továrenské alebo obchodné známky alebo ako časti týchto známok erby, vlajky, a iné znaky štátnej zvrchovanosti únijných krajín, úradné skúšobné, puncové a záručné značky u nich zavedené ako aj každé napodobeniny z heraldického hľadiska. Prvostupňový orgán konštatoval, že pokiaľ prihlasovateľ nebude mať udelený súhlas príslušných orgánov na to, aby sa prihlásené označenie obsahujúce štátny znak českého heraldického leva mohlo stať ochrannou známkou, nie je možné predmetné označenie zapísať do registra ochranných známok.

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu rozklad. Tvrdil, že úrad nesprávne vec posúdil, nezistil riadne skutočný stav veci, čím porušil svoju zákonnú povinnosť v zmysle zákon o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa podávateľa rozkladu dôvod, pre ktorý bola prihláška ochrannej známky uznaná za nespôsobilú na zápis do registra, neexistuje. Uviedol, že jedným zo znakov, resp. prejavov štátnej zvrchovanosti sú štátnej symboly. V prípade Českej republiky je to aj malý štátny znak Českej republiky, ktorý ako celok predstavuje označenie, ktoré je chránené Parížskym dohovorom pre ČR pod č. CZ29. Vyobrazenie samotného leva, na ktorý úrad v rozhodnutí poukázal, nepredstavuje štátny znak ČR, a teda nepodlieha ochrane podľa Parížskeho dohovoru. V danom prípade ide ale o napodobeninu štátneho znaku Československej socialistickej republiky , ktorý sa začal používať v roku 1960. Napriek tomu, táto skutočnosť nespôsobuje nespôsobilosť zápisu navrhovanej ochrannej známky do registra, pretože Československá socialistická republika už nie je existujúca únijná krajina, a teda článok 6ter Parížskeho dohovoru nemožno aplikovať.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

5. Predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím sp. zn. POZ 1192-2019/II-25-2021 zo dňa 29.03.2021 rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia vydaného v rozkladovom konaní vyplýva, že prihlásené označenie nie je spôsobilé na zápis do registra ochranných známok v zmysle , pretože obsahuje, bez súhlasu príslušných orgánov, označenie chránené podľa medzinárodného dohovoru. Uvedené ustanovenie upravuje zápisnú prekážku verejnoprávneho charakteru, ktorú úrad uplatňuje ex offo, ktorej cieľom je zabezpečiť plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv. Krajiny, ktoré tvoria tzv. Úniu, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, sa zaviazali nezapisovať do registrov ochranných známok označenia, ktorými sú erby, vlajky a iné znaky štátnej zvrchovanosti, a to ani v prípadoch, ak by tieto tvorili len časť prihláseného označenia. Ochrana uvedených znakov je široká, pretože článok 6ter Parížskeho dohovoru sa vzťahuje nielen na presné kópie symbolického znaku, ale aj na jeho napodobeniny, teda také prvky ochranných známok, ktoré preberajú alebo napodobňujú erby, vlajky alebo iné znaky štátnej zvrchovanosti. Na uplatnenie zápisnej výluky postačuje, ak len jediný prvok prihláseného označenia predstavuje takýto erb, vlajku alebo iný znak štátnej zvrchovanosti, resp. jeho napodobeninu (vrátane napodobeniny z heraldického hľadiska). V prípade prihlášky ochrannej známky, ktorá obsahuje erb, vlajku alebo iný znak štátnej zvrchovanosti, nie je rozhodný zoznam tovarov alebo služieb uvedených v prihláške, úrad je povinný zamietnuť prihlášku vo vzťahu ku všetkým nárokovaným tovarom alebo službám.

7. Chránené označenie pre Českú republiku v uvedenom Zozname erbov a štátnych znakov, ktoré sú vylúčené zo zápisu do registra ochranných známok vedeným Medzinárodným úradom Svetovej organizácie duševného vlastníctva je tvorené erbom, v ktorom je na sivom pozadí biely lev smerujúci pohľadom doľava s vyplazeným jazykom a korunou na hlave, postavený na jednej zadnej labe, pričom laby má vystreté pred sebou a má rozdvojený a raz prepletený chvost. Podľa druhostupňového orgánu pri porovnaní leva v prihlásenom označení a leva tvoriaceho chránené označenie je už na prvý pohľad zrejmé, že samotné vyobrazenia levov sú do veľkej miery podobné. Oba levy sú postavené na zadných labách, resp. labe, smerujú pohľadom doľava, predné laby majú vystreté pred sebou, jazyk je vyplazený a chvost rozdvojený a raz prepletený. Rozdiely spočívajú iba v predmete umiestnenom

na hlave, resp. nad hlavou - korunka (v chránenom označení) vs. hviezda (v prihlásenom označení), v erbe na hrudi (prihlásené označenie) a v mierne odlišnom znázornení srsti týchto levov. Článok 6ter Parížskeho dohovoru poskytuje ochranu nielen v prípade použitia erbov, vlajok alebo iných znakov štátnej zvrchovanosti, ale aj v prípade, ak prihlásené označenie obsahuje prvky, ktoré tieto erby, vlajky alebo iné znaky štátnej zvrchovanosti preberajú, či napodobňujú, resp. tvoria len časť prihláseného označenia, preto nemožno dospieť k inému záveru ako ku konštatovaniu, že prihlásené označenie obsahuje vyobrazenie takého znaku, ktorý je chránený podľa článku 6ter Parížskeho dohovoru.

8. K námietke uplatnenej v rozklade, že vyobrazenie samotného leva nepodlieha žiadnej ochrane podľa Parížskeho dohovoru, žalovaný uviedol, že na uplatnenie zápisnej výluky podľa stačí, ak len jediný prvok prihláseného označenia predstavuje časť chráneného znaku štátnej zvrchovanosti alebo jeho napodobeninu. Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-202/08 P a C-208/08 P zo dňa 16.07.2009. Vyobrazenie leva v prihlásenom označení je podobné s chráneným označením a zároveň tvorí podstatný a výrazný obrazový prvok prihláseného označenia.

9. K ďalším námietkam v rozklade žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán netvrdil, že ide o napodobeninu štátneho znaku ČSSR, a preto je irelevantnou skutočnosťou, že v súčasnosti už ČSSR nie je existujúca únijná krajina.

Žaloba, žalobné body

10. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal z dôvodov uvedených v a zrušenia rozhodnutia žalovaného a v súlade s aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

11. Podľa žalobcu rozhodnutia úradu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Chránené označenie ako celok, resp. napodobenina chráneného označenia ako celku je chránené Parížskym dohovorom pre Českú republiku pod číslom CZ29. Tvrdenie žalovaného, že „článok 6ter Parížskeho dohovoru poskytuje ochranu nielen v prípade použitia erbov, alebo iných znakov štátnej zvrchovanosti, ale aj v prípade, ak prihlásené označenie obsahuje prvky, ktoré tieto erby, vlajky alebo iné znaky štátnej zvrchovanosti preberajú, či napodobňujú...“ nemá žiadnu oporu u článku 6ter Parížskeho dohovoru. Článok 6ter Parížskeho dohovoru ustanovuje, že ochranná známka nie je spôsobilá na zápis v prípade, ak hoci aj časť takejto ochrannej známky tvorí chránené označenie, a nie vtedy, ak ochranná známka obsahuje „len“ nejaký prvok chráneného označenia. Preto vyobrazenie „len“ samotného leva v navrhovanej ochrannej známke nie je chráneným označením Českej republiky, ani jeho napodobeninou, ktorá by podliehala ochrane podľa Parížskeho dohovoru. Žalovaný detailne opísal vyobrazenie navrhovanej ochrannej známky, z ktorého je tiež zrejmé, že táto neobsahuje vyobrazenie chráneného označenia (ale len vyobrazenie leva, ktorý je podľa žalovaného napodobeninou leva v chránenom označení). Napriek tomu žalovaný následne dospel k nesprávnemu záveru, že navrhovaná ochranná známka obsahuje chránené označenie, čo, bez súhlasu príslušných orgánov, bráni jej zápisu do registra.

12. K podobnosti leva v navrhovanej ochrannej známke a leva v chránenom označení uviedol, že medzi levmi existujú viaceré rozdiely (korunka, erb, srsť). Vzhľadom na tieto rozdiely, na ktoré poukázal aj žalovaný vo svojom rozhodnutí, ako aj celkový obsah a účel navrhovanej ochrannej známky je nepochybné, že ak vôbec možno hovoriť o nejakej napodobenine ochrannej známky, resp. jej časti, ide výlučne o napodobeninu so štátnym znakom už neexistujúcej Československej socialistickej republiky, ktorý nie je chránený Parížskym dohovorom.

13. Vytýkal žalovanému, že v druhostupňovom rozhodnutí nezistil skutkový stav riadne a dostatočne, pretože vôbec neposudzoval podobnosť navrhovanej ochrannej známky so štátnym znakom už neexistujúcej ČSSR, hoci túto skutočnosť žalobca v rozklade vyslovene namietal. Pokiaľ by mal žalovaný záujem na riadnom zistení skutkového stavu veci, nepochybne by dospel k záveru, že lev vyobrazený v navrhovanej ochrannej známke je napodobenou štátneho znaku bývalej ČSSR, a nie napodobeninou štátneho znaku ČR. Nesúhlasil preto so záverom žalovaného, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia na rovnakú námietku v rozklade uviedol, že prvostupňový orgán netvrdil, že ide o napodobeninu štátneho

znaku ČSSR, a preto uvedená skutočnosť ohľadom neexistujúcej ČSSR nie je v posudzovanom prípade relevantná.

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opakovane poukázal na účel právnej úpravy v ustanovení . Podľa žalovaného dôvodom pre uplatňovanie článku 6ter ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru je skutočnosť, že zápis alebo používanie ochranných známok, ktoré sú rovnaké alebo do veľkej miery podobné erbom, vlajkám a iným znakom štátnej zvrchovanosti, resp. zavedeným značkám by mohol zasiahnuť do práv dotknutých subjektov a spotrebiteľská verejnosť by mohla byť uvedená do omylu, pokiaľ ide o pôvod výrobkov a služieb, pre ktoré sa tieto ochranné známky používajú alebo by mohlo dochádzať k vytvoreniu spojenia alebo súvislosti s príslušným štátom alebo inštitúciou. Účelom článku 6ter ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru je vylúčiť zápis a používanie ochranných známok, ktoré sú rovnaké alebo veľkej miery podobné erbom, vlajkám a iným znakom štátnej zvrchovanosti, resp. zavedeným značkám. Ochrana znakov štátnej zvrchovanosti je široká natoľko, že predmetný článok sa vzťahuje nielen na ich kópie, ale aj na ich napodobeniny - teda také prvky označení alebo ochranných známok, ktoré ich preberajú alebo napodobňujú.

15. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na ďalšie rozsudky Súdneho dvora EÚ, a to rozsudok vo veci T-397/09 zo dňa 25.05.2011, rozsudok vo veci T-127/02 z 21.04.2004 a rozsudok vo veci T-430/12 z 13.03.2014. V uvedených rozsudkoch Súdny dvor uviedol aké základné funkcie plnia znaky štátnej zvrchovanosti a poukázal na rozdiel v porovnaní so základnou funkciou ochrannej známky. Rozdiel medzi nimi sa odzrkadľuje v rozdielnom zaobchádzaní a mnohé aspekty ochranných známok nemôžu byť premietnuté na ochranu znakov štátnej zvrchovanosti. Konštatoval tiež, že ochrana znakov štátnej zvrchovanosti je široká, a preto relevantný prvok, resp. znak ochrannej známky nemusí byť nevyhnutne totožný s chráneným znakom štátnej zvrchovanosti a postačuje, ak chránený znak je štylizovaný alebo je použitá jeho časť. Preto názor žalobcu, že pokiaľ prihlásené označenie obsahuje „len“ samotného leva (pričom len samotný lev nie je chráneným označením CZ29), nemôže byť konštatovaná zápisná prekážka v zmysle , nie je správny. Žalobnou argumentáciou žalobcu by bol popretý zmysel a účel právnej úpravy a došlo by tiež k popretiu cieľa, ktorý je článkom 6ter ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru sledovaný.

16. K ďalšej žalobnej námietke, že, ak už sa má hovoriť o nejakej napodobenine, tak potom o napodobenine štátneho znaku už neexistujúcej ČSSR, ktorý preto podľa žalobcu nie je chránený Parížskym dohovorom, žalovaný zotrval na svojom stanovisku a uviedol, že vzhľadom na to, že predmetom posúdenia bola otázka, či je pri prihlásenom označení naplnená zápisná výluka podľa , teda, či prihlásené označenie obsahuje označenia chránené podľa medzinárodného dohovoru, pričom štátny znak neexistujúcej ČSSR nie je chránený Parížskym dohovorom, potom nebolo dôvodné prihlásené označenie, resp. jeho prvok s týmto znakom porovnať a žalovaný nijako nepochybil.

17. Žalovaný popísal prihlásené označenie, porovnal s chráneným označením CZ29 a konštatoval, že z opisu porovnávaných levov, ako aj z ich vyobrazení je nesporné, že oba levy sú postavené na zadných labách, resp. labe, smerujú pohľadom doľava, predné laby majú vystreté pred sebou, jazyk vyplazený a chvost rozdvojený a raz prepletený, teda tieto vyobrazenia levov sú do veľkej miery podobné. Rozdiely spočívajú iba v predmete umiestnenom na hlave, erbe na hrudi a drobným rozdielom srsti. Zotrval na závere, že prihlásené označenie obsahuje vyobrazenie takého znaku, ktorý je chránený podľa článku 6ter Parížskeho dohovoru. Uplatnenie zápisnej výluky podľa je v danom prípade správne a zákonné, a to napriek tomu, že prihlásené označenie obsahuje aj ďalšie prvky. Článok 6ter Parížskeho dohovoru poskytuje ochranu nielen v prípade, ak celé prihlásené označenia predstavujú erb, vlajku alebo iný znak štátnej zvrchovanosti, resp. jej napodobeniny, ale aj v prípade, ak časť alebo prvok prihlásených označení takéto erby, vlajky alebo znaky obsahujú, resp. preberajú, či napodobňujú.

18. Podľa žalovaného žalobca chcel dosiahnuť, aby žalovaný v rozhodnutí uviedol, že lev obsiahnutý v prihlásenom označení je napodobeninou leva v štátnom znaku ČSSR, avšak nie napodobeninou leva v chránenom označení CZ29. Bez ohľadu na to, či by pri porovnaní leva obsiahnutého v prihlásenom označení s levom v štátnom znaku ČSSR bolo konštatované, že ide o napodobeninu, nijako to nemôže

ovplyvniť záver žalovaného vo vzťahu k porovnaniu leva obsiahnutého v prihlásenom označení s levom v chránenom označení CZ29, a teda aj záver o zápisnej výluke v zmysle . Žalovaný preto navrhol žalobu podľa zamietnuť.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

19. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania vo veci podľa , preto rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa a dňa 23.02.2022. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 03.02.2022.

20. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (, ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa zamietol.

21. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa ; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

25. Podľa ; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

26. Podľa ; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. V rámci správneho súdnictva poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli rozhodnutím, opatrením, činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . Žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné („žalobné body“), a to v zmysle . Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (, ), dôvody nezákonnosti za žalobcu nevyhľadáva, pričom je preň rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ).

28. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

29. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia predsedu ÚPV SR sp. zn. POZ 1192-2019/II-25-2021 zo dňa 29.03.2021, ktorým zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie úradu, ktorým bola podľa zamietnutá prihláška ochrannej známky sp. zn. POZ 1192-2019 z dôvodu zápisnej výluky v zmysle , pretože prihlásené označenie obsahuje vyobrazenie heraldického leva, ktorý je chránený podľa článku 6ter Parížskeho dohovoru pre Českú republiku pod číslom CZ29 a prihlasovateľ/ žalobca nedoložil na preklenutie zápisnej prekážky súhlas príslušného orgánu, ktorému patrí chránené označenie.

30. Podľa ; ak označenie nie je spôsobilé na zápis podľa , úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.

31. Podľa ; do registra sa nezapíše označenie, ak obsahuje, bez súhlasu príslušných orgánov, označenia chránené podľa medzinárodného dohovoru.

32. Podľa Čl. 6ter, ods. 1, písm. a) Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva; Únijné krajiny sa zhodli na tom, že odmietnu alebo zrušia zápis a že vhodnými opatreniami zakážu, aby bez splnomocnenia príslušných miest sa používali ako továrenské alebo obchodné známky alebo ako časti týchto známok erby, vlajky, a iné znaky štátnej zvrchovanosti únijných krajín, úradné skúšobné, puncové a záručné značky u nich zavedené, ako aj každé napodobeniny z heraldického hľadiska.

33. Podľa ; na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní27) okrem , , , a , až 34, , , , a .

34. Podľa ; úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené.

35. Z administratívneho spisu mal súd preukázanú skutočnosť, že prihláška obrazovej ochrannej známky so slovným prvkom vyjadrenia CSSR VODKA sp. zn. POZ 1192-2019 bola podaná žalobcom na ÚPV SR dňa 05.06.2019 pre tovary „alkoholické nápoje s výnimkou piva“ v triede 33 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

36. Po podaní prihlášky úrad vykonal formálny a vecný prieskum. Pri vecnom prieskume zistil skutočnosti brániace zápisu prihláseného označenia, ako ochrannej známky do registra, o čom zaslal prihlasovateľovi správu o výsledku vecného prieskumu, obsahom ktorého bolo stanovisko úradu k zápisnej výluke v zmysle s výzvou, aby sa prihlasovateľ v určenej lehote vyjadril a vyvrátil závery úradu o zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia. Žalobca túto možnosť nevyužil, nevyjadril sa v lehote do 26.09.2019, ani v predĺženej lehote do 26.11.2019. Následne preto úrad prihlášku ochrannej známky z dôvodov vyššie uvedených prvostupňovým rozhodnutím zamietol.

37. Z podaného rozkladu vyplynulo, že prihlasovateľ spochybnil prvostupňové rozhodnutie v otázke posúdenia existencie zápisnej výluky vyplývajúcej z ustanovenia . Namietal, že vyobrazenie samotného leva nepredstavuje štátny znak Českej republiky, a teda nepodlieha ochrane podľa Parížskeho dohovoru. Tvrdil, že ide o napodobeninu štátneho znaku bývalej Československej socialistickej republiky a keďže ide o neexistujúcu únijnú krajinu, neprichádza už do úvahy aplikácia článku 6ter Parížskeho dohovoru. Žalovaný neakceptoval ako opodstatnené námietky uvedené v rozklade, s ktorými sa vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.

38. Podľa žalobcu rozhodnutia úradu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

39. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak rozhodujúci orgán nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Správny súd v rámci súdneho prieskumu nezistil žalobcom tvrdené nesprávne právne posúdenie veci v administratívnom konaní.

40. Žalobca síce namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci, avšak neuvádza konkrétne ktorá relevantná skutočnosť nebola preukázaná, čo malo brániť riadnemu právnemu posúdeniu veci. Správny súd zastáva názor, že predseda úradu, rozhodujúc o podanom rozklade sa zaoberal všetkými v rozklade uplatnenými námietkami a dospel k správnemu záveru, že prvostupňovým rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver náležitým spôsobom aj odôvodnil. V konaní zistený nesporný skutkový stav tvoril dostatočný rámec pre právne posúdenie veci. Úrad v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení citovaných vyššie, z nesporných skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Správny súd v rozhodnutiach úradu nezistil žalobcom tvrdené porušenie aplikovaného ustanovenia , ani článku 6ter Parížskeho dohovoru, či ustanovení Správneho poriadku ako všeobecnej právnej normy upravujúcej základné zásady administratívneho konania.

41. Ustanovenie upravuje absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, pri existencii ktorých nemôže byť prihlásené označenie zapísané do registra ochranných známok. Pri zistení výluk zo zápisnej spôsobilosti, úrad ex offo nezapíše prihlásené označenie do registra ochranných známok. Prekážky zápisnej spôsobilosti uvedené v majú verejnoprávny charakter. Absolútne dôvody taxatívne vymenované v sú transpozíciou článku 3 Smernice 2008/95/ES. Každý z dôvodov zamietnutia je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie, u každého zohľadniac osobitný všeobecný záujem.

42. Účelom ustanovenia je zamedzenie zápisu takých ochranných známok a ich používania, ku ktorému záväzku sa Slovenská republika zaviazala Parížskym dohovorom. Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva z 20.03.1983 ako medzinárodná zmluva nadobudla pre bývalú ČSSR platnosť 29.12.1970. Prezident republiky Parížsky dohovor ratifikoval a listina o prístupe ČSSR bola uložená u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva 22.09.1970. Článok 6ter bol zavedený do Parížskeho dohovoru na konferencii v Haagu v roku 1925 a jeho cieľom bolo poskytnúť právnu ochranu o. i. erbom, vlajkám a iným štátnym symbolom únijných krajín. Z ustanovenia vyplýva, že do registra úrad nezapíše také označenie, ktoré obsahuje bez súhlasu príslušných orgánov, označenia chránené podľa medzinárodného dohovoru. Podľa článku 6ter ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru únijné krajiny sa zhodli na tom, že odmietnu alebo zrušia zápis a že vhodnými opatreniami zakážu, aby sa bez splnomocnenia príslušných miest používali ako továrenské alebo obchodné známky alebo časti týchto známok erby, vlajky a iné znaky štátnej zvrchovanosti únijných krajín, úradné skúšobné, puncovné a záručné značky u nich zavedené, ako aj každé napodobeniny z heraldického hľadiska. Účelom článku 6ter ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru je vylúčiť zápis a používanie ochranných známok, ktoré sú rovnaké alebo do veľkej miery podobné erbom, vlajkám a iným znakom štátnej zvrchovanosti.

43. Podľa žalobcu len chránené označenie ako celok, resp. napodobenina chráneného označenia ako celku je chránené Parížskym dohovorom pre Českú republiku pod č. CZ29. Žalobca sa mýli, pokiaľ tvrdí, že záver žalovaného, že „článok 6ter Parížskeho dohovoru poskytuje ochranu nielen v prípade použitia erbov, alebo iných znakov štátnej zvrchovanosti, ale aj v prípade, ak prihlásené označenie obsahuje prvky, ktoré tieto erby, vlajky alebo iné znaky štátnej zvrchovanosti preberajú, či napodobňujú...“ nemá žiadnu oporu v článku 6ter Parížskeho dohovoru. Správny súd sa nestotožňuje s takou interpretáciou článku 6ter Parížskeho dohovoru žalobcom, podľa ktorej navrhovaná ochranná známka nie je spôsobilá na zápis len v prípade, ak hoci aj časť takejto ochrannej známky tvorí „celé“ chránené označenie, a nie vtedy, ak ochranná známka obsahuje „len“ nejaký prvok chráneného označenia. Záver žalobcu, že pokiaľ prihlásené označenie obsahuje „len“ samotného leva, a samotný lev ako taký nie je chráneným označením CZ29, potom nemôže byť podľa žalobcu konštatovaná zápisná prekážka v zmysle , nezodpovedá účelu a zmyslu právnej úpravy a nedošlo by k naplneniu cieľa, ktorý je článkom 6ter ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru sledovaný, a to zakázať registráciu a používanie ochranných známok, ktoré reprodukujú alebo imitujú štátne symboly patriace do rozsahu ochrany v zmysle článku 6ter. Toto ustanovenie vylučuje štátne symboly z registrácie alebo používania ako ochrannej známky alebo ako prvkov ochrannej známky. Dôvodom vylúčenia je to, že registrácia alebo používanie týchto znakov by zasahovalo do práva štátu, ktorého sa týka chránené označenie, do jeho identity a suverenity.

44. V zmysle Parížskeho dohovoru sa štáty, ktoré tvoria úniu, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, zaviazali nezapisovať do registrov ochranných známok označenia, ktorými sú erby, vlajky a iné znaky štátnej zvrchovanosti, a to ani v prípadoch, ak by tvorili len časť prihláseného označenia. Neznamená to však, že by chránené znaky štátnej zvrchovanosti sa mali preniesť do prihláseného označenia celkom. Z bodu 47 rozsudku Súdneho dvora vo veciach C-202/08 P a C-202/08 P zo dňa 16.07.2009 vyplýva, že článok 6ter ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru sa vzťahuje nielen na ochranné známky, ale aj na prvky ochranných známok, ktoré preberajú alebo napodobňujú znaky štátnej zvrchovanosti. Preto stačí, ak len jediný prvok prihlasovanej ochrannej známky predstavuje takýto znak alebo jeho napodobeninu, a jej zápis ako ochrannej známky spoločenstva bude zamietnutý. Uvedené ustanovenie zakazuje zápis a používanie znaku štátnej zvrchovanosti nielen ako ochrannej známky, ale aj ako jej súčasti. Súdny dvor okrem iného tiež konštatoval, že ochrana znakov štátnej zvrchovanosti je v tomto ohľade veľmi široká. Posledná časť tohto článku prispieva k zabezpečeniu širokej ochrany znakov štátnej zvrchovanosti, keďže k zákazu presnej kópie znaku sa pripája aj zákaz jeho napodobeniny. Správny súd z tohto dôvodu zastáva názor, že relevantný prvok, resp. znak ochrannej známky nemusí byť nevyhnutne totožný s chráneným znakom štátnej zvrchovanosti a postačuje, ak chránený znak je štylizovaný alebo je použitá iba jeho časť.

45. Z porovnania samotného vyobrazenia leva v prihlásenom označení a leva v chránenom označení CZ29 vyplýva, že sú do veľkej miery podobné a rozdiely spočívajú len v detailoch, ktoré sú zreteľné pri podrobnej analýze a porovnaní predmetných označení. Záver žalovaného, že prihlásené označenie obsahuje vyobrazenie takého znaku, ktorý je chránený podľa článku 6ter Parížskeho dohovoru, považuje súd za správny. Uplatnenie zápisnej výluky podľa je v danom prípade správne a zákonné, a na tom nič nemení ani fakt, že prihlásené označenie obsahuje aj ďalšie prvky. Článok 6ter Parížskeho dohovoru poskytuje ochranu aj v prípade, ak časť alebo prvok prihlásených označení obsahujú erby, vlajky alebo znaky štátnej zvrchovanosti, resp. ich preberajú, či napodobňujú.

46. Pokiaľ žalobca navrhol vykonať dokazovanie prostredníctvom odborného vyjadrenia heraldika k posúdeniu podobnosti časti navrhovanej ochrannej známky so štátnym znakom ČR, správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že správny súd nie je súdom skutkovým, t. j. v zásade nevykonáva dokazovanie, ale posudzuje zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, okrem iného posudzuje aj zákonnosť postupu orgánu verejnej správy vrátane zistenia skutkového stavu veci a aj vykonaného dokazovania. Správny súd k uvedenému konštatuje, pokiaľ ide o výraz „napodobenina z heraldického hľadiska“, že nie každý rozdiel medzi prihlasovanou ochrannou známkou a znakom štátnej zvrchovanosti, ktorý odhalí špecialista z heraldického hľadiska, si nevyhnutne všimne aj priemerný spotrebiteľ, ktorý napriek rozdielom v určitých heraldických detailoch môže v ochrannej známke vidieť napodobeninu daného znaku štátnej zvrchovanosti. Aj na ochrannú známku, ktorá presne nereprodukuje znak štátnej zvrchovanosti, sa môže vzťahovať článok 6ter ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru, ak ju dotknutá skupina verejnosti, v danom prípade priemerný spotrebiteľ, vníma tak, že napodobňuje takýto znak (rozsudok Súdneho dvora vo veciach C-202/08 P a C-202/08 P zo dňa 16.07.2009, bod 51).

47. Z dôvodov vyššie uvedených súd považuje žalobnú námietku, čo do nesprávneho právneho posúdenia veci za nedôvodnú.

48. Za nedôvodnú považuje správny súd aj žalobnú námietku ohľadom tvrdeného nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ak žalovaný neposudzoval podobnosť prihlásenej ochrannej známky so štátnym znakom už neexistujúcej ČSSR. Úlohou úradu bolo v rámci úradného postupu zistiť, či neexistujú absolútne dôvody zápisnej nespôsobilosti, pri existencii ktorých musí adekvátne reagovať a takúto prihlášku zamietnuť. Úrad v rámci vykonaného prieskumu zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia zistil, že predmet prihlášky obsahuje vyobrazenie heraldického leva, ktorý je chránený podľa článku 6ter Parížskeho dohovoru pre Českú republiku pod č. CZ29. Dôvodom zamietnutia prihláseného označenia nebola konštatovaná zápisná výluka z dôvodu napodobeniny štátneho znaku ČSSR. Dovolávanie sa takéhoto zistenia a z toho vyvodzovania právnych záverov zo strany žalobcu nie je namieste. Relevantným je len posúdenie skutočnosti, či skutočne existuje zápisná výluka podľa v spojení článkom 6ter ods. 1 písm a) Parížskeho dohovoru vzhľadom na chránené označenie pre Českú republiku pod č. CZ29. Úrad tak v prvostupňovom ako aj druhostupňovom rozhodnutí náležite odôvodnil existenciu zápisnej výluky práve z tohto dôvodu.

To, že sa môže jednať aj o napodobeninu štátneho znaku Československej socialistickej republiky, je pre preskúmavanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia irelevantné.

49. Keďže v rámci súdneho prieskumu správny súd nezistil dôvodnosť žalobných bodov (žalobcom tvrdenú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného na základe argumentácie žalobcu), správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

50. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc a contrario .

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.