Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46C/24/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený: JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 179,04 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 179,04 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica tunajšiemu súdu dňa 13.6.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 179,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 25.12.2016 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V poisťovni uvedeného bol poškodený nútený užívať vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vyúčtovala poškodenému faktúru, ktorú si uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť žalovanému oznámil.

3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp.zn. 26Up/245/2018 zo dňa 16.4.2018), žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 30). V podanom odpore žalovaný uviedol, že ak poškodený nevynaložil žiadne náklady za užívanie náhradného vozidla, tak v jeho majetkovej sfére nedošlo k zníženiu hodnoty jeho majetku. Preto mu v súvislosti s užívaním náhradného motorového vozidla, ktoré mu umožnil užívať žalobca nevznikla žiadna škoda. Poškodený ani žalobca nijako nepreukázali, že by zo strany poškodeného došlo k vynaloženiu akýchkoľvek prostriedkov ako odplaty poskytnutej žalobcovi za umožnenie užívania náhradného motorového vozidla. Za nepravdivé

tvrdenie označuje žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že s ním mal poškodený uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky až po tom, ako mu žalovaný oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti, keď z oznámenia o postúpení pohľadávky, ktoré bolo pripojené k návrhu na vydanie platobného rozkazu jasne vyplýva, že pohľadávku voči žalovanému postúpil dňa 21.09.2016, teda v deň vystavenia faktúry, avšak toto postúpenie pohľadávky nikdy nenadobudlo účinky, keďže žiadna pohľadávka, ani neexistovala. Z uvedeného teda plynie, že neexistuje žiadna pohľadávka zodpovedajúca uplatňovanému nároku v tomto konaní, ktorú by poškodený mohol účinne postúpiť na žalobcu, a teda nemôže byť ani sám žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Pre prípad, ak súd konštatuje, že žalobný nárok je daný, žalovaný poukázal na to, že nároky z titulu prenájmu náhradného vozidla už ustálila súdna prax, podľa, ktorej má poškodený nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné za účelom výkonu podnikateľskej činnosti poškodeného a vzhľadom na jej charakter, alebo ak je zapožičanie nevyhnutne potrebné z iných dôležitých dôvodov, a to za predpokladu, že ide o náklady nutné a účelné. Žalovaný popiera, že by poškodený resp. žalobca preukázali nevyhnutnosť použitia náhradného motorového vozidla poškodeným a účelnosť vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ak také náklady poškodený skutočne aj vynaložil. Za sporné žalovaný považoval použitie náhradného vozidla Poškodeným v danom prípade bolo nevyhnutné, v prípade,. že áno, tak po akú dobu a či náklady vynaložené na jeho prenájom boli účelne vynaložené. Skutočnosť, že poškodený nevedie resp. neviedol evidenciu jázd vykonaných náhradným vozidlom nemôže byť na škodu žalovaného. Podľa názoru žalovaného je žalovaný povinný nahradiť poškodenému náklady len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené Poškodeným na vypožičanie náhradného vozidla zodpovedajúceho poškodenému vozidlu. V ďalšom poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 MCdo 3/2015, podľa ktorého: „Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu.“ Žalobca za dôvodné považoval krátenie poistného plnenia za dobu nájmu ako aj prevádzkových nákladov. Namietal žalobcom uplatnené príslušenstvom pohľadávky, nakoľko žalovaný ako poisťovateľ oznámil žalobcovi (ako splnomocnencovi poškodeného) výšku priznaného poistného plnenia, v akej považoval rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný a zároveň mu poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie a tiež aj písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol preukázaný rozsah povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. V závere žiadal žalobu zamietnuť.

4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 41), v ktorom špecifikoval, že k škodovej udalosti došlo dňa 6.9.2016 v Žiline na vozidle Hyundai i30 CW, ev. č. ZA 889 FT, spôsobenej poškodenému Ing. Jánovi Holešovi. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla ev. ZA 702 DS poisteného u žalovaného, poistná udalosť č. 8005047947. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 423a) zo dňa 6.9.2016 a zmluvy o nájme č. 423b) zo dňa 7.9.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 1601000049 zo dňa 21.9.2016, s dátumom splatnosti 5.10.2016 na celkovú sumu 466,- Eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 9.12.2016 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie poistnej udalosti tak, že neuznal celkovú dobu prenájmu náhradného vozidla a tiež odpočítal prevádzkové náklady poškodeného vozidla počas doby nájmu, čím priznal náklady vo výške 286,96 Eur. Žalobca považoval krátenie poistného plnenia v rozsahu 10 dní nájmu za neoprávnené, nakoľko v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol užívať svoje vozidlo dlhšie ako priznáva žalovaný. Za dôvodné považoval, aby bola poškodená doba nájmu odo dňa prevzatia poškodeného vozidla autoservisom do dňa nasledujúceho po dni ukončenia opravy, t.j. od 6.9.2016 do 21.9.2016. Z objektívnych dôvodov do doby nájmu je nutné započítať aj víkendy, počas ktorých autoservisy nevykonávajú opravy. Za neoprávnené krátenie tiež považoval tzv. prevádzkové náklady poškodeného vozidla počas doby nájmu vo výške 11,04 Eur považuje za účelové tvrdenie bez reálneho základu a preukázania dôkazmi. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že dňa 21.9.2016 uzavrel poškodený so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 6.9.2016 evidovanej pod č. 8005047947 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Z bodu 5 predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že k úhrade faktúry č. 160100049 došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Tvrdenia žalovaného o neexistencii pohľadávky sú preto neopodstatnené. Dôvodnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla

preukázal žalobca vyhlásením poškodeného, že nevlastní iné vozidlo, ktoré by mohol počas opravy poškodeného vozidla používať.

5. Dňa 31.7.2018 doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu žalovaný (č.l. 77). V tomto vyjadrení tvrdil, že žalovaný zotrval na tom, že žalobca ani vo vyjadrení k odporu nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu ako základnú procesnú podmienku vyplývajúcu z hmotného práva. V ďalšom tvrdil, že v prípade nároku na náhradu škody pri prenajatom vozidle sa uhrádzajú iba náklady vynaložené nutne a účelne. K uvedenému poznamenal, že žalobca vôbec nepreukázal, že by zo strany jeho právneho predchodcu boli akékoľvek náklady do dnešného dňa vynaložené. Za sporné považoval, či použitie náhradného vozidla právnym predchodcom žalobcu bolo v danom prípade nevyhnutné, ak áno, tak po akú dobu a či náklady vynaložené na jeho prenájom boli účelne vynaložené. Vo vzťahu k čestnému prehláseniu poškodeného o nevyhnutnosti použitia náhradného vozidla uviedol, že by uvedené mohlo byť postačujúce na hodnoverné preukázanie nutnosti potreby užívať náhradné vozidlo. Zostával názor, že ak žalobca nevie evidenciu jázd vykonávaných náhradným vozidlom predložiť, tak takáto skutočnosť nemôže byť na ujmu žalovaného, pretože žalobca je povinný preukázať svoje tvrdenia o nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na použitie náhradného vozidla. K nevyhnutnej dobe prenájmu vozidla uviedol, že krátil poistné plnenie za šesť dní prenájmu vozidla, pričom týchto 6 dní predstavujú neprimeranú dobu trvania prenájmu náhradného vozidla, ktorá prevyšuje skutočný čas opravy poškodeného vozidla patriaceho právnemu predchodcovi žalobcu, predpísaný výrobcom pre daný typ a značku vozidla. Pri krátení za dĺžku doby nájmu žalovaný vychádzal z počítačového systému AUDATEX, ktorý vypočítava skutočnú dobu opravy vozidla s ohľadom na jeho typ a značku. Žalovaný tak zotrval na tom, že doba nájmu 10 dní, za ktorú priznal náhradu škody, je primeraná a žalobcom uplatnenú časť istiny za 6 dní prenájmu náhradného vozidla vo výške 168,- Eur poprel a považuje za neprimeranú dobu, a to z dôvodu, že nedodržal výrobcom poškodeného vozidla stanovený počet časových jednotiek pre opravu poškodeného motorového vozidla. Pri výpočte vychádzal z Metodického usmernenia členkov Slovenskej kancelárie poisťovateľov č. 17/2002 - Metodika náhrady škody pri prenájme náhradného vozidla a dodatku k tomuto usmerneniu. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia v sume 11,04 Eur, ktorá predstavuje odpočet za prevádzkové náklady počas prenájmu náhradného vozidla za 10 dní, žalovaný uviedol, že postupoval tak, že vypočítal hodnotu odpisu poškodeného vozidla ako rozdiel technickej hodnoty poškodeného vozidla na začiatku doby prenájmu náhradného vozidla a technickej hodnoty poškodeného vozidla na konci doby prenájmu. Výška odpočtu za jeden prejazdený kilometer bola 0,01 Eur, za domu prenájmu vozidla v trvaní 9 dní tak predstavuje sumu 11,04 Eura (7,40 + 3,64). V závere žalovaný zotrval na tom, že žalobcom požadované úroky z omeškania jednoznačne popiera, nakoľko žalovaný si splnil svoju zákonom určenú povinnosť určenú v zákone č. 381/2001 Z.z. a právnemu predchodcovi oznámil skončenie šetrenia poistnej udalosti a výšku priznaného poistného plnenia. Na základe uvedeného sa tak žalovaný nemohol dostať do omeškania tak, ako tvrdí žalobca.

6. Dňa 8.9.2018 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (č.l. 103), v ktorom zotrval na svojich predošlých vyjadreniach ohľadom aktívnej legitimácie v konaní i celého žalobného nároku. Zároveň poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Vo vzťahu k skutočnej škode, ktorá vznikla poškodenému a súvisí s následným prenájmom náhradného vozidla na dobu opravy jeho vozidla, poznamenal, že náhrada škody má reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Poznamenal, že poškodený ako právny predchodca žalobcu jednoznačne potreboval vozidlo za účelom prepravy do práce a plnenia životných potrieb. Reálny počet najazdených kilometrov vyplýva z faktúry predloženej žalobcom, ktorou vyúčtoval náklady za dobu prenájmu vozidla. Zotrval aj na účelnosti doby prenájmu vozidla a ku kráteniu poistného plnenia v sume 11,04 eur poznamenal, že ide o účelové a nepreukázané tvrdenia žalovaného. Zdôraznil, že poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo z nižšej kategórie vozidiel ako je jeho vozidlo, a teda fakturovaná sadzba nájomného bola nižšia, ako keby bolo prenajaté vozidlo v triede vozidla poškodeného. Žalobca zotrval aj na svojom nároku týkajúcom sa úroku z omeškania a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

7. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 18.2.2019, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, jeho právneho zástupcu a žalobcu, iba za účasti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 12.2.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Považoval argumentáciu žalovaného vyjadrenú v písomných podaniach za vyčerpávajúcu a žiadal žalobu zamietnuť. Pre prípad, ak sa žalobca na pojednávania nedostaví, žiadal žalobu zamietnuť rozsudkom pre zmeškanie. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach

a žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil bol nižšie citovaných zákonných ustanovení:

8. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

10. Podľa § 524 ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa § 525 ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

12. Podľa § 525 ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

13. Podľa § 526 ods. 1 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

14. Podľa § 526 ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

15. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

16. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

17. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončenie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatné rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota.

18. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

20. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

22. Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Po posúdení žaloby a vyjadrení strán sporu súd dospel k záveru, že medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 6.9.2016 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Hyundai i30 CW, ev. č. ZA 889 FT, spôsobenej poškodenému Ing. Jánovi Holešovi. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla ev. ZA 702 DS poisteného u žalovaného, poistná udalosť č. 8005047947. Existenciu škodovej udalosti žalobca preukázal na základe Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 6.9.2016 (č.l. 43). V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 423a) zo dňa 6.9.2016 a zmluvy o nájme č. 423b) zo dňa 7.9.2016. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

24. Žalovaný v priebehu sporu opakovane spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. V súvislosti s uvedeným tiež spochybňoval samotný nárok na náhradu škody. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.2016 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo oznámené žalovanému listom poškodeného (č.l. 116). Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 21.9.2016 (č.l. 117) nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 466,- Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 466,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 160100049. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017 ). Na základe uvedeného súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobcu v spore. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný nenamietal, a tak to súd považuje za nesporné. Nad rámec súd poznamenáva, že žalovaný poukazoval na to, že poškodený splnomocnil žalobcu na úkony spojené s uplatnením nároku, čím deklaroval neplatnosť postúpenia pohľadávky. Splnomocnenie poškodeného udelené žalobcovi dňa 6.9.2016 malo byť prílohou odporu, avšak žalovaný ako prílohu k odporu doložil splnomocnenie Veroniky Hatalovej žalobcovi na zastupovanie pri všetkých úkonoch spojených s poistným plnením ku škodovej udalosti zo dňa 10.11.2016 na vozidle Ford Focus ev.č. ZA 825 EU. Uvedené splnomocnenie nebolo udelené poškodeným v tomto konaní, ktorým bol Ing. Ján Holeš, škodová udalosť bola dňa 6.9.2016 a škoda bola spôsobená na vozidle zn. Hyundai i30 CW, t.j. ide o inú osobu a škodovú

udalosť. Okrem toho súd poznamenáva, že žalovanému bolo preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko oznámenie o poistnom plnení už žalovaný adresoval priamo žalobcovi.

25. Po konštatovaní, že aktívna legitimácia žalobcu je daná, sa súd zaoberal samotným žalobným nárokom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe vyššie uvedenej škodovej udalosti (medzi stranami bola nesporná), si poškodený prenajal u žalobcu náhradné vozidlo. Na tento účel so žalobcom uzavrel Zmluvu o nájme č. 423a) zo dňa 6.9.2016 a Zmluvu o nájme č. 423b) zo dňa 7.9.2016, na základe ktorých si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 6.9.2016 do 6.9.2016 motorové vozidlo značky Dacia Logan MCV za nájomné v sume 46,- Eur za deň a od 7.9.2016 do 21.9.2016 motorové vozidlo značky Fiat Punto za denné nájomné vo výške 30,- Eur, t.j. po dobu opravy poškodeného vozidla a jeho vydania. Po skončení doby nájmu vystavil dňa 21.9.2016 prenajímateľ (žalobca) nájomcovi (poškodenému) faktúru č. 160100049 za prenájom vozidla v dĺžke 16 dní. V zmysle uvedenej faktúry za prenájom vozidla Dacia Logan v trvaní jedného dňa si žalobca vyúčtoval dojednanú výšku nájomného v sume 46,- Eur a za ostatných 15 dní nájomné za užívanie motorového vozidla značky Fiat Punto denné nájomné vo výške 28,- Eur (dojednaná suma bola vo výške 30,- Eur), t.j. spolu 420,- Eur. Iné poplatky spojené s prenájmom náhradného vozidla si žalobca neúčtoval. Celková suma vyúčtovaná faktúrou bola 466,- Eur, splatná do 6.10.2016 (č.l. 7). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.9.2016 (uzavretá v deň vystavenia faktúry žalobcom poškodenému) došlo k postúpeniu budúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu v celkovej výške 466,- Eur, t.j. v celkovej sume vyúčtovanej žalobcom. Postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému (č.l. 8 rub).

26. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 13.12.2016 (č.l. 7-8), že žalovaný ukončil dňa 6.12.2016 šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poukazuje mu náhradu škody za prenájom vozidla vo výške 288,86 Eur, pričom mu priznal náhradu za prenájom vozidla na 10 dní. Ďalej z uvedeného oznámenia o výsledku šetrenia poistnej udalosti vyplýva výpočet výšky plnenia. Z uplatnenej výšky plnenia v sume 466,- Eur žalovaný krátil poistné plnenie o sumu 11,04 Eur ako odpočet za prevádzkové náklady poškodeného vozidla počas doby nájmu a sumu 168,- Eur ako neprimerané náklady za 6 dní prenájmu vozidla. Z uvedeného listu mal súd za preukázané, že k oznámeniu o ukončení prešetrovania poistnej udalosti došlo v zákonnej lehote, t.j. do 3 mesiacov od poistnej udalosti, čím je splnená povinnosť žalovaného vyplývajúca z § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.. Súd zároveň považoval za nesporné, že uvedenú sumu poistného plnenia, t.j. 288,96 Eur, žalovaný žalobcovi vyplatil.

27. Medzi stranami bolo neposrné, že došlo k dopravnej nehode, a teda ku škode na vozidle poškodeného značky Hyundai i30 CW ev.č. ZA 889 FT. Spornou skutočnosťou zostala doba nájmu vozidla a krátenie poistného plnenia v sume 11,04 Eur ako odpočet nákladov poškodeného vozidla počas doby nájmu. Zároveň žalovaný v celom rozsahu poprel nárok žalobcu na úrok z omeškania, nakoľko tvrdil, že si splnil zákonnú povinnosť a žalobcovi oznámil výsledok šetrenia poistnej udalosti, od ktorého sa odvodzuje zákonný nárok na úroky z omeškania. V priebehu sporu okrem iného žalobca poukázal na to, že poškodený si prenajal vozidlo v nižšej triede ako bolo vozidlo poškodeného.

28. Žalovaný namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, pričom poukazoval na rozhodnutia iných súdov, na základe ktorých sa prihliada na účelnosť a nutnosť vynaložených nákladov. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd jednak nie je viazaný rozhodnutiami iných okresných, či krajských súdov v obdobných veciach a jednak nie je možné poukazovať na konštatovania iných súdov vytrhnutých z kontextu, ale je nutné prihliadať na všetky okolnosti prípadu, veci. Žalovaný v oznámení zo dňa 13.12.2016 oznámil, že krátil poistné plnenie z dôvodu doby trvania nájmu o 6 dní, čo odôvodnil tým, že oprava vozidla trvala neprimerane dlhú dobu oproti dobe opravy, ktorú uvádza výrobca vozidla. Súd v prvom rade poukazuje na to, že z oznámenia o poskytnutí náhrady škody jednoznačne vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti dňa 6.12.2016. Avšak z uvedeného listu nie je zrejmé, z akého dôvodu svojvoľne krátil poistné plnenie o dobu nájmu 6 dní a sumu 11,04 Eur. Svoje vlastné výpočty krátenia poistného plnenia ničím nepreukázal ani neodôvodnil.

29. Je nepochybné, že žalobca vystavil poškodenému faktúru za 16 dní, t.j. od 6.9.2016 do 21.9.2016. Žalovaný v priebehu sporu nespochybňoval, že žalovaný vozidlo prevzal v autoservise dňa 21.9.2016, iba poukázal na neprimerane dlhú opravu vozidla, ktorá podľa jeho názoru prevyšuje skutočný čas

opravy poškodeného vozidla patriaceho poškodenému, predpísaný výrobcom pre daný typ a značku vozidla. Uvedené tvrdenie o predpísanej dobe opravy vozidla výrobcom však žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. V ďalšom odkázal pri výpočte primeranej doby opravy vozidla na vlastný počítačový softvér a koeficienty žalované, na základe ktorých primeranú dĺžku opravy vozidla určuje. K uvedenému súd poznamenáva, že ak by aj samotný výrobca určil primeranú dobu opravy vozidla (čo žalovaný súdu nepreukázal), nie je možné určiť dobu opravy paušálne počtom dní, keď jednotlivá škodová udalosť má za následok rôzny rozsah škody. V tomto smere reálnu dĺžku opravy vozidla je možné určiť iba posúdením okolností konkrétneho prípadu, odborníkom z príslušného odboru, a nie na základe koeficientov a počítačového softvéru nakonfigurovaného samotným žalovaným, resp. vytvoreným pre jeho potreby. V ďalšom žalovaný uvádza, že na účely výpočtu škody používa Metodiku Slovenskej kancelárie poisťovateľov, čo taktiež súd na účely posúdenia jednotlivého prípadu nepovažuje za relevantný dôkaz preukazujúci oprávnenosť krátenia doby nájmu vozidla. Samotná metodika nie je právne záväzná, má iba odporúčací charakter a z jej obsahu nie je možné vyvodiť primeranú dĺžku opravy vozidla. Žalovaný tak v priebehu sporu nespochybnil dobu opravy vozidla poškodeného, iba poukazoval na jej neprimeranú dĺžku. Na druhej strane súd konštatuje, že žalobca ohľadom svojho nároku na uplatnenie nájomného za celú vyčíslenú dobu nájmu v rozsahu 16 dní preukázal svoje tvrdenia, a to Zmluvou o nájme č. 423 a) zo dňa 6.9.2016 a Zmluvou o nájme č. 423 b), čestného prehlásenia poškodeného o dobe prenájmu náhradného vozidla a účelnosť používania náhradného vozidla (č.l. 44 a 45). Podľa názoru súdu tak žalovaný v rámci popretí skutkových tvrdení neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na skutočnom stave. Na základe uvedeného má súd za to, že poškodený užíval náhradné vozidlo odo dňa škodovej udalosti, t.j. od 6.9.2016, do opravy jeho vlastného vozidla dňa 21.9.2016, a tak nárok na náhradu škodu vzniknutú titulom nájomného za 16 dní prenájmu náhradného vozidla považoval za dôvodný. I keď žalovaný nespochybnil samotnú výšku denného nájomného, súd poznamenáva, že žalobca znížil denné nájomné zo zmluvne dohodnutej sumy 30,- Eur, na 28,- Eur.

30. Z uvedeného vyplýva, že poškodený mal vozidlo v nájme 16 dní opodstatnene, t.j. od 6.9.2016 do 21.9.2016, a preto žalovaný bol povinný zaplatiť náklady nájmu za 16 dní a nie za 10 dní, ako on si sám určil. Pokiaľ žalovaný poukazuje na povinnosť nahradiť náklady len v rozsahu vynaložené nutne a účelne za nájom vozidla, ktoré zodpovedá poškodenému vozidlu a výška škody má byť stanovená vzhľadom na obvyklé ceny obdobných vozidiel, súd poukazuje na to, že nemožno právne vety z judikovaných rozhodnutí vytrhávať z kontextu a automaticky aplikovať na všetky prípady bez zohľadnenia ďalších skutočností. Je nepochybné, že žalovaný v rámci povinne zmluvného poistenia je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného. Tieto náklady však musia byť nutne a účelne vynaložené. Súd skonštatoval, že náklady boli vynaložené aj nutne, aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v zmysle cenníka prenajímateľa náhradného vozidla za obdobné vozidlo.

31. Žalovaný opakovane tvrdil, že jeho povinnosťou je uhradiť iba nutné a účelne vynaložené prostriedky v súvislosti so vzniknutou škodou. „Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,...“ (rozsudok OS BA I zo dňa 06.06.2017, č.k. 27Cb/39/2012, rozs. KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014,...) Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený, čo medzi stranami nebolo sporné a namietané. Je však nutné súhlasiť so žalovaným, že musí ísť o náklady vynaložené nutne a účelne. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vlastného vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. K dôvodnosti a účelnosti samotného prenájmu náhradného vozidla súd konštatuje, že poškodený je ten, ktorý bol následkom škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky spojené so zabezpečovaním náhradného vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia.

31. Okrem krátenia nároku za dobu nájmu náhradného vozidla za 6 dní si žalovaný odpočítal prevádzkové náklady vo výške 11,04 eur. Uvedené odôvodnil tým, že ide o výdavky, ku ktorým by došlo užívaním vlastného vozidla počas dní prenájmu a uvedené bolo vykonané v súlade s právom. Tu súd musí poukázať na to, že pokiaľ žalovaný vzniesol procesnú obranu ohľadom skutkových tvrdení bolo

jeho dôkaznou povinnosťou podľa čl. 8 tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný neuskutočnil. Žalovaný síce uvedený odpočet argumentoval tým, že odpočítal hodnotu odpisu poškodeného vozidla ako rozdiel technickej hodnoty poškodeného vozidla na začiatku doby prenájmu a technickej hodnoty vozidla na konci doby prenájmu. K uvedenej argumentácii súd poznamenáva, že zníženie hodnoty poistného plnenia titulom náhrady škody vzniknutej prenájmom náhradného vozidla nesúvisí s hodnotou poškodeného vozidla, ktorej odpočet žalovaný realizoval.

32. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

33. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...)

34. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 288,96 Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 179,04 Eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 466,- Eur - priznaná suma 288,96 Eur = žalovaná istina 179,04 Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

35. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť

jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky ani dohliadať na opravu vozidla, aby doba trvania opravy poškodeného vozidla bola v súlade s koeficientami a výpočtami žalovaného.

36. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 25.12.2016 do zaplatenia, keďže poistné šetrenie bolo ukončené dňa 6.12.2016 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 21.12.2016. Súd dospel k záveru, že nárok na úrok z omeškania žalobcovi neprináleží, nakoľko žalovaný si splnil svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, v zmysle ktorého peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. V tomto prípade si žalovaný preukázateľne splnil svoju zákonnú povinnosť a žalovaného informoval a výsledku šetrenia a krátenia poistného plnenia, ktoré mu následne uhradil na jeho bankový účet. To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. do omeškania. Na základe uvedeného právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí NS SR súd konštatuje, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania z priznanej istiny, nakoľko povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Na základe týchto skutočnosti súd žalobu v časti príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania, zamietol.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Súd v časti uplatnenej istiny vo výške 179,04 Eur žalobe vyhovel, a tak bol žalobca úspešnou stranou sporu, preto mu súd priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia