Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Sa-10-2019.pdf
PDF · 86.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: O. W., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 56, Bratislava proti žalovanému: Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov so sídlom v Medveďove o správnej žalobe žalobcu zo dňa 31.1.2019 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-ME-13-022/2019-U z 24.1.2019 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave: 1/ zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-ME-13-022/2019-U z 24.1.2019, ktorým bol O. W. narodený 21.3.1997, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu dňom 24.1.2019 zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov; 2/ nariaďuje žalovanému, aby bol žalobca O. W. narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu, bezodkladne prepustený zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Dňa 7.2.2019 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 31.1.2019, ktorou sa žalobca postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-ME-13-022/2019-U z 24.1.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia na slobodu. Žalobnými bodmi namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 2/ Žalovaný vo svojom vyjadrení z 5.2.2019 navrhol súdu žalobu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že námietky žalobcu nevychádzajú zo zisteného stavu veci a nekorešpondujú so zisteniami žalovaného. Poverený pracovník žalovaného na pojednávaní do súdneho spisu založil preklad tzv. tazkiry (dokladu totožnosti bez fotografie osoby ktorej sa týka) predloženej žalobcom, podľa ktorej mal žalobca podľa fyzického vzhľadu v roku 2014 24 rokov. 3/ Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k žalobe uviedol, že žalovanému predložil tzv. tazkiru, že prevažná časť utečencov nemá doklady totožnosti a že je prirodzené, že osoba ktorá má obavy z návratu nevyplní dotazník za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu, slúžiaceho pre nútený návrat. Tiež, že jeho zdravotný stav sa začal zhoršovať po jeho umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“), že v čase vydania napadnutého rozhodnutia mal žalovaný vedomosť o tom, že žiadosť o azyl podaná žalobcom nebola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, že v azylovom konaní uviedol, že mu bola diagnostikovaná detská obrna. V závere spochybnil odôvodnenosť žiadosti OCP PZ Žilina z 18.1.2019 o zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. 4/ Predvolanie na pojednávanie určené na 18.2.6.2019 bolo doručené zástupcovi žalobcu ako aj žalovanému. Nakoľko sa zástupca žalobcu na pojednávanie nedostavil, súd za použitia § 114 SSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd dospel k názoru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 5/ Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu o. i. zistil, že žalobca bol rozhodnutím OCP PZ Žilina Č.p.. PPZ- HCP-BB7-209-018/2018-AV z 9.11.2018 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky so zákazom vstupu na jeden rok. Následne vydaným rozhodnutím Č.p.. PPZ-HCP-BB7-209-024 /2018-AV z 9.11.2018 bol podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zaistený do 9.2.2019. Vo svojej výpovedi, ktorá predchádzala vydaným rozhodnutiam o. i. uviedol, že je schopný vypovedať a že je zdravý. Uviedol, že sa chcel dostať do Talianska. V Poľsku, kde ho zadržala polícia požiadal o azyl a následne bol deportovaný na Slovensko. Z Afganistanu odišiel preto, lebo tam je nepokojná situácia, zabíjajú tak ľudí. Na Slovensku o azyl nežiadal. Dňa 12.11.2018 odmietol vyplniť osobný dotazník pre Veľvyslanectvo Afganskej islamskej republiky. V priestoroch ÚPZC dňa 20.11.2018 požiadal o azyl z dôvodu obavy o život, kvôli vojnovej situácii v domovskej krajine. Na Migračnom úrade MVSR je konanie o azyl vedené pod číslom konania: MU- PO-245/2018-Ž. OCP ZP Žilina prípisom z 18.1.2019 požiadalo žalovaného o vydanie rozhodnutia o zaistení žalobcu z dôvodu, že 19.1.2019 nastane dôvod na jeho prepustenie podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o pobyte cudzincov, nakoľko 19.1.2019 zanikne účel jeho zaistenia. Dňa 24.1.2019 bol žalobca žalovaným vypočutý. V priebehu výsluchu o. i. uviedol, že v Poľsku mu nedovolili požiadať o azyl a v Srbsku oň nepožiadal preto, lebo tam azyl nedávajú. Tiež uviedol, že ak by na Slovensku azyl dostal, žil by tu ako normálny človek. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcu zaistil dňom 24.1.2019 najviac do 20.4.2019. 6/ Súd krátkou cestou požiadal Migračný úrad MVSR o zaslanie dotazníka žiadateľa o azyl, spísaného zo žalobcom. V priebehu jeho spísania žalobca uviedol, že sa cíti dobre, môže vypovedať, tiež že má 2 roky obrnu na ktorú sa neliečil, lebo by to bolo veľmi drahé, že má k dispozícii foto tazkiry. Uviedol, že o azyl požiadal pre problém s Talibanom, ktorý následne aj opísal. Žalobca v ňom v postavení žiadateľa o azyl o. i. uviedol, že v Turecku, Grécku, Bulharsku, Srbsku nepožiadal o azyl preto, lebo „tam pomoc neposkytujú“, resp. preto, lebo „tam nevedel, že môže požiadať o pomoc“. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov: Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 46 správneho poriadku: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: k správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, 7/ Ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, žalobca bol žalovaným zaistený z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Dôvodnosť tohto podozrenia vzhliadol v tom, že žalobca požiadal o azyl až po vydaní rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení a následnom zaistení v ÚPZC. V tejto súvislosti poukázal na osobu žalobcu a na existenciu rizika jeho úteku. Podľa názoru súdu iba to, že žalobca požiadal o azyl až po jeho vyhostení a zaistení nie je dostatočným dôvodom k predpokladu, že podanie žiadosti o azyl bolo účelovým - s cieľom, predpokladaným v cit. zákonnom ustanovení. Naviac žalovaný v priebehu celého konania nijakým spôsobom nekontaktoval príslušný správny orgán (Migračný úrad MVSR), okrem zaslania mu vyhlásenia žalobcu, ktorým tento požiadal o azyl. Ako to súd zistil, dotazník žiadateľa o azyl bol so žalobcom spísaný až 30.1.2019, teda v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia. 8/ Žalovaný odôvodnil vydanie napadnutého rozhodnutia tým, že existuje riziko jeho úteku. Okrem skutočnosti, že riziko úteku pri aplikácii § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov nie je dôvodom zaistenia, žalovaný nijakým spôsobom neprezentoval, na základe akých skutočností dospel ku konštatovaniu existencie tohto rizika. V konaní č. PPZ-HCP-ME-13/2019-U o zaistení žalobcu tomuto naviac ani nepoložil otázku, ako by sa správal v prípade, ak by bol z predchádzajúceho zaistenia prepustený. Podobne takáto otázka nebola žalobcovi položená ani v konaní predchádzajúcom. Preto možno podľa názoru súdu spoľahlivo konštatovať, že existencia rizika úteku nebola ničím preukázaná. 9/ Žalovaný zaistil žalobcu na dobu od 24.1. do 20.4.2019 s odôvodnením, že počas nej rozhodne príslušný správny orgán vo veci žiadosti o azyl. Žalovaný tak urobil bez toho (ako to vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného), aby kontaktoval Migračný úrad MVSR a informoval sa na stav prebiehajúceho azylového konania. Osobitne s poukazom na skutočnosť, že žalobcova žiadosť o azyl bola podaná už 20.11.2018. Podľa názoru súdu absencia kontaktu žalovaného s Migračným úradom MVSR vo vzťahu k priebehu azylového konania, keď žalovaný dĺžku zaistenia odôvodnil práve týmto konaním, spôsobuje nedostatočnosť zistenia stavu veci. 10/ Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež uviedol, že účel zaistenia nie je možné dosiahnuť menej závažnými prostriedkami. Túto svoju úvahu však nijakým spôsobom neodôvodnil. 11/ S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný v konaní o aktuálnom zaistení žalobcu nedostatočne zistil stav veci a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Preto za použitia § 230 ods. 1 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil žalovanému, aby žalobcu bezodkladne prepustil zo zaistenia. 12/ O trovách žalobcu súd rozhodol s poukazom na jeho úspech v konaní a za aplikácie § 167 ods. 1 SSP mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).