Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-42-2018.pdf
PDF · 125.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a prísediacich Jozefa Drinku a Milana Boďa v trestnej veci proti obžalovanému W. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. februára 2019, takto
rozhodol:
Obžalovaný
W. B., nar. 11.09.1947 vo Vrbovom, trvale bytom O., X. F.Í. XXX/X, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa XX.XX.XXXX v čase približne o 21:30 hod. vo O. v bytovom dome na I. M.. H. F. W. X/X prišiel k dverám bytu poškodeného B. W., na ktoré zaklopal, po vstúpení do bytu bez akýchkoľvek slov pristúpil k poškodenému, ktorý v tom čase sedel na gauči v obývacej miestnosti, následne ho prevažne slabou intenzitou sily ostrou časťou kuchynského sekáča o dĺžke 30 cm, ktorý si priniesol so sebou, udrel do oblasti temena hlavy v strede, toto vykonal v prítomnosti W. Č., V. Y.F. a B. K., následne ho tam prítomný B. K. schytil a vyviedol z bytu preč, čím poškodenému B. W. spôsobil sečnú ranu v temennej oblasti hlavy v strede o dĺžke 7 cm, zvisle orientovanú, zasahujúcu cez podkožné tkanivo s poškodením okostnice a pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v temennej oblasti s dobou liečenia od 9.7.2018 do 23.7.2018, pričom daným predmetom by pri silnej intenzite úderu mohlo dôjsť k poškodeniu životne dôležitého orgánu - mozgu,
t e d a
- sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- fyzicky a verejne sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á ch a l
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno d), písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to kuchynského sekáčika z hliníkovej zliatiny s dĺžkou čepele asi 20 cm a výškou 5 cm, bez rúčky iba s kovovou časťou prislúchajúcou k čepeli.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodenému B. W., nar. XX.XX.XXXX O. B., bytom O., I.. M.. H. F. W. X/X škodu vo výške 190,80 eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Piešťanoch podala dňa 31.10.2018 na obžalovaného W. B. obžalobu pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozsudku.
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to výsluchmi obžalovaného, poškodeného B. W., svedkov W. Č., V.Á. Y., B. K., prečítaním znaleckých posudkov W.. W. B. W.. W. Q. a Kriminalisticko- expertízneho ústavu PZ, oboznámením vecného dôkazu - kuchynského sekáča, prečítaním zápisnice o vydaní veci s fotodokumentáciou, zápisníc o prehliadke tela, podstatného obsahu priestupkových spisov, trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/102/2007, správ a posudkov na obžalovaného a odpisu registra trestov, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poškodený B. W. si uplatnil náhradu škody za ujmu na zdraví v sume vyčíslenej v znaleckom posudku, teda 190,80 eur.
Obžalovaný W. B. sa ku skutku priznal v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní a tento oľutoval. Doplnil, že poškodeného nešiel zabiť, nemal dôvod ani úmysel ho udrieť, lebo boli kamaráti, v minulosti spolu aj pili. Oni si chodili od neho požičiavať peniaze, bývali opití, robili hluk. Keď ešte žila jeho manželka, hovorila mu, nech to nechá tak, ale ako mu žena zomrela, začal piť a išiel to riešiť. Dlžili mu peniaze, počul hluk, tak si išiel pýtať peniaze, lebo Y. mu dlhuje 150 eur a W. asi 15 eur. Dovnútra ho pustila W., išiel na návštevu, v izbe boli Y. s priateľkou W., K. a W., ktorí sedeli a pili. Ani nevie, že mal niečo v ruke, ale je pravdou, že si z domu zobral sekáč, ktorý našla jeho žena, bol bez rúčky ale ostrý. Mal dosť vypité, pil karpatské horké, ale koľko vypil z pollitrovej fľaše nevie. Nevie si vysvetliť, prečo poškodeného udrel, v podstate si to nepamätá, ani kde ho udrel. Poškodený to mal len poškrabané, keby ho s tým udrel, to by mu musel rozťať hlavu, nepoužil na neho žiadnu silu. Potom odtiaľ odišiel a keď sedel v parku, tak mu Y. povedal, že poškodený má rozťatú hlavu a záchranka ho odviezla do nemocnice. Na druhý deň sa poškodenému ospravedlnil. Obžalovaný k výpovedi poškodeného uviedol, že to je dohoda všetkých svedkov.
Obhajca obžalovaného namietol právnu kvalifikáciu skutku s tým, že daný skutok je nadkvalifikovaný. Správne by mal byť skutok kvalifikovaný podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, keďže poškodenému boli podľa znaleckého posudku spôsobené ľahké zranenia a intenzita úderu bola slabá. Obžalovaný svojím konaním nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 155 Trestného zákona. Otázka, či obžalovaný bol alebo nebol uzrozumený s následkami jeho konania, nebola v konaní preukázaná, resp. skúmaná, pričom obžalovaný bol presvedčený o tom, že takým predmetom a takou silou nemôže poškodenému spôsobiť také závažné zranenia, ktoré by mali charakter ťažkej ujmy na zdraví. Podľa obhajcu je u obvineného daná prevaha poľahčujúcich okolností a treba zohľadniť aj to, že obžalovaný v čase skutku vedel ovládať svoje konanie v zmenšenej forenzne podstatnej miere.
Poškodený B. W. uviedol, že uvedený večer sedel vo svojej izbe spolu s K., Y. a jeho priateľkou Č., rozprávali sa a pili pivo. Niekto zaklopal, Č. išla otvoriť, vošiel obžalovaný, ktorý býva vo vedľajšom byte, bez slova s rukou za chrbtom pristúpil k poškodenému, ktorý sedel na posteli vedľa Y., a zrazu ho udrel do hlavy. Poškodený pri útoku nevidel akým predmetom ho obžalovaný buchol, keďže úder bol nečakaný. Myslel si, že obžalovaný nesie fľašu. Po útoku mu K. povedal, že dostal sekáčom do hlavy. K. po útoku obžalovaného vyhodil z izby a zavolali záchranku. Na hlave mal 7 centimetrovú ranu, ktorú mu v nemocnici zošili, chceli si ho nechať na pozorovaní, ale na reverz ho pustili domov. Lekár mu povedal, že keby ešte kúsok, už by bolo s ním zle. Poškodený uviedol, že obžalovaný už v minulosti jedného chlapa udrel žehličkou, ktorý neskôr zomrel, jedného pichol nožom odzadu do chrbta a manželku bil každý deň, ale tá sa ho bála udať. Poškodený s obžalovaným nemal žiadne konflikty, ale bol rád, že ho nevidí, keďže obžalovaný mal problémy so všetkými, ktorí v tom dome bývajú.
Svedkovia W. Č., V. Y. a B. K. zhodne uviedli, že uvedený večer sedeli v byte poškodeného, rozprávali sa a pili pivo. Po zaklopaní na dvere, išla W. Č. otvoriť, dnu vtrhol obžalovaný, odsotil Č., ruku mal za chrbtom a bez slova išiel k poškodenému B. W., ktorý sedel na posteli vedľa V. Y., a tohto udrel do temena hlavy sekáčom. Všetci traja svedkovia útok obžalovaného na poškodeného videli, tento neočakávali, zaskočilo ich to, svedkyňa Č. sa roztriasla. Všetko sa to odohralo v momente, nevedeli, či nenapadne aj niekoho iného. K intenzite útoku sa svedkovia nevedeli vyjadriť. Svedok K. uviedol, že sa obžalovaný zahnal rukou, ale nevedel špecifikovať, či len predlaktím, alebo celou rukou. Ihneď po útoku svedok K., ktorý sedel oproti poškodenému, obžalovanému chytil ruku, vytočil mu ju dozadu a vyviedol ho von, pričom obžalovaný nič nehovoril, ani nekládol odpor. Sekáč bližšie opísal svedok K., ostatní si ho veľmi nevšimli, lebo sa to odohralo rýchlo a obžalovaný ho mal pred tým za chrbtom. Poškodený krvácal, preto svedok K. priniesol uterák, zavolal záchranku, ktorá poškodeného odviezla na ošetrenie, a aj políciu. Svedok V. Y. doplnil, že pokiaľ obžalovaný nepije, je dobrý chlap.
Znalec W.. W. B. v znaleckom posudku uviedol, že poškodený pri skutku utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v temennej oblasti bez príznakov vegetatívnej symptomatológie a sečnú ranu v temennej oblasti hlavy v strede o dĺžke 7 cm, zvislo orientovanú, zasahujúcu cez podkožné tkanivo s poškodením okostnice. K mechanizmu vzniku zranenia znalec uviedol, že sa uplatnil úder tvrdým ostrým predmetom, ktorým mohol byť napr. kuchynský sekáč. Úder bol vedený zhora kolmo na temennú oblasť hlavy, pričom útočník stál oproti poškodenému. Úderom takýmto predmetom do oblasti temena hlavy došlo k vzniku pomliaždenia mäkkých tkanív ako aj k sečnej rane. Na vznik popisovaného zranenia postačoval jeden úder. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola prevažne slabá, na stupnici od 1 po 5, bola 2. Daným mechanizmom pri pôsobení danej intenzity na danom mieste došlo k ľahkému zraneniu, pričom nedošlo k priamemu ohrozeniu životne dôležitého orgánu. Daným predmetom by za určitých okolností mohlo dôjsť i k spôsobeniu ťažkého zranenia, resp. ohrozenia životne dôležitého orgánu - mozgu, pričom uvedený útok do takejto oblasti smeroval, avšak na vznik takéhoto zranenia by úder musel mať silnú intenzitu na stupnici 4 a vyššie. V takom prípade by útočiaci predmet poškodil temennú kosť, pričom sám o sebe alebo kostnými úlomkami vplyvom tlakového pôsobenia by mohol zraniť životne dôležitý orgán - mozog. Zranenia poškodeného si vyžiadali liečbu od 9.7.2018 do 23.7.2018, ktorú znalec považoval za adekvátnu spôsobeným zraneniam. Poškodený bol pre zranenie obmedzený v bežnom spôsobe života po dobu 2 týždňov. Zranenie poškodeného nezanechá trvalé následky funkčného charakteru, zostane mu len kozmetický následok - jazva. Čo sa týka bodového ohodnotenia zranenia znalec ohodnotil zranenie na 10 bodov, čo predstavuje 190,80 eur.
Znalkyňa W.. W. Q. v znaleckých posudkoch uviedla, že u obžalovaného vyšetrením zistila škodlivé užívanie alkoholu, pričom z dostupných údajov nebola preukázaná jeho závislosť od alkoholu či iných látok. U obžalovaného nebola zistená ani duševná porucha v pravom zmysle slova. Obžalovaný bol v čase skutku v psychickom rozpoložení, na ktoré mala vplyv smrť manželky, a v takomto stave skonzumoval alkohol. Následne pre nezvládnutie a nespracovanie situácie po opakovanom slovnom napádaní susedmi na narušenom osobnostnom teréne (impulzivita, nižšia frustračná a konfliktová tolerancia, senzitívna vzťahovačnosť) sa dostal do stavu vystupňovaného afektu a kombinácia týchto faktorov mala za následok, že jeho ovládacie schopnosti, hoci neboli vymiznuté, boli znížené podstatne, vo forenzne významnej miere. Rozpoznávacie schopnosti boli znížené, ale nepodstatne, vo forenzne nevýznamnej miere. Obžalovaný v čase spáchania činu vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania v zmenšenej forenzne nepodstatnej miere a svoje konanie vedel ovládať v zmenšenej forenzne podstatnej miere. Obžalovaný je podľa znalkyne schopný chápať zmysel trestného konania
v plnej miere. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný, avšak je vysoko pravdepodobné, že v stave opitosti sa prejaví agresívne. Napriek tomu, že obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom alkoholu, znalkyňa nenavrhla uložiť mu ochranné protialkoholické liečenie, nakoľko u neho závislosť zistená nebola. Obžalovaný nevykazoval žiadne známky narušenej schopnosti vnímať ani reprodukovať prežité udalosti. Môžu sa však u neho uplatniť obranné mechanizmy ako napr. racionalizácia, projekcia, vytesnenie, ktoré sú na nevedomej úrovni, ale aj vedomé klamanie, prekrúcanie a zatajovanie. Príčinou forenzne významného zníženia ovládacích schopností obžalovaného v čase spáchania skutku bol prechodný stav v kombinácii s viacerými faktormi a to vystupňovaný afekt, simplexná ebrieta, abnormne štruktúrovaná osobnosť, čo malo za následok, že jeho ovládanie schopnosti, hoci neboli vymiznuté, boli podstatne znížené.
Predmetný skutok bol po oznámení na polícii zaevidovaný ako priestupok a dňa 11.7.2018 bol odovzdaný pre podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví.
Obžalovaný dňa 12.7.2018 vydal kuchynský sekáč z hliníkovej zliatiny s dĺžkou čepele asi 20 cm a výškou 5 cm, bez rúčky iba s kovovou časťou prislúchajúcou k čepeli o dĺžke asi 10 cm. Z rukoväte a čepele sekáča, ktorý vydal obžalovaný, bol odobratý biologický materiál na znalecké skúmanie. Obžalovanému aj poškodenému bol odobratý biologický materiál na analýzu DNA. Zo záverov znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Bratislava vyplýva, že po analýze DNA je biologický materiál odobratý z rukoväte sekáča zhodný s DNA obžalovaného a biologický materiál zaistený na čepeli sekáča je kombináciou dvoch profilov DNA, ktoré sú zhodné s poškodeným a obžalovaným.
Obžalovaný má v registri priestupkov jeden záznam o priestupku z 24.7.2015, ktorý bol odložený, pričom z priestupkového spisu vyplýva, že uvedeného dňa mal neznámym predmetom pichnúť do ľavej strany v oblasti bedrového kĺbu S. N., pričom S. N. namerali 1,66 mg/l alkoholu v dychu, W. B. nevedel pre opitosť vykonať dychovú skúšku a svedkovia udalosti neboli žiadni, preto sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že skutok spáchal W. B.. V registri trestov má obžalovaný od roku 1965 celkovo 8 odsúdení, ktoré má okrem odsúdenia Okresným súdom Trnava sp. zn. 2T/102/1974, z 30.10.1974 za útok na verejného činiteľa, ublíženie na zdraví a porušovanie domovej slobody s uloženým 2 ročným nepodmienečným trestom, ktorý vykonal 3.12.1975, zahladené. Okrem majetkovej trestnej činnosti bol obžalovaný 4 krát odsúdený za násilnú trestnú činnosť, a to za útok na verejného činiteľa, či ublíženie na zdraví. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/102/2007 z 16.8.2007 za ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa dopustil 23.12.2006, kedy v izbe sociálnej ubytovne vo O. napadol V. Y. tak, že ho udrel sklenenou pivovou fľašou do pravej temennej oblasti hlavy a následne ho päsťou udrel do tváre a spôsobil mu ľahký otras mozgu a zlomeninu nosových kostí, za čo mu bol uložený 8 mesačný trest podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Z miesta bydliska k obžalovanému uviedli, že býva v mestskom nájomnom byte, po smrti manželky mal mať psychické problémy, vyhrážal sa samovraždou a aj sa o ňu pokúsil. Začal vo väčšom množstve požívať alkohol a po jeho požití je agresívny. Obžalovaný poberá starobný a vdovecký dôchodok v sume 530 eur.
Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 36 písmeno d) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť.
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov. Podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, s úd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku. Oproti obžalobe súd v skutkovej vete upravil konkrétnu intenzitu sily úderu ako aj konkrétne vymedzenú dobu liečenia tak, ako túto určil znalec, teda namiesto strednej intenzity sily uviedol prevažne slabú intenzitu sily a namiesto doby liečenia do dvoch týždňov uviedol, že doba liečenia trvala od 9.7.2018 do 23.7.2018, teda 14 dní, nakoľko uvedené skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania, konkrétne zo znaleckého posudku W.. B.. Skutočnosť, že obžalovaný napadol poškodeného tak ako je uvedené v skutku jednoznačne vyplýva z výpovede poškodeného a všetkých troch svedkov, ktorí obžalovaného pri skutku videli, a taktiež z výpovede samotného obžalovaného, ktorý spáchanie skutku priznal. Zo zhodných výpovedí všetkých prítomných osôb vyplynulo, že obžalovaný zaklopal na dvere bytu poškodeného, v ktorom v tom čase bol poškodený a všetci traja svedkovia, ktorí sa rozprávali a pili pivo. Svedkyňa Č. išla otvoriť, do miestnosti vošiel obžalovaný s rukou za chrbtom, v ktorej držal kuchynský sekáč, svedkyňu odsotil, bez slova prešiel pred poškodeného a tohto sediac na posteli vedľa svedka Y., sekáčom sekol do temena hlavy v strede, čím mu spôsobil sečnú ranu a pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy. Svedok K., ktorý sedel oproti poškodenému, obžalovanému chytil ruku, vytočil mu ju dozadu a vyviedol ho von, pričom obžalovaný nič nehovoril, ani nekládol odpor. Obžalovaný napadol poškodeného v prítomnosti svedkov Č., Y. F. K., ktorí všetci útok videli. K tvrdeniam obžalovaného, že išiel na návštevu, resp. vypýtať si požičané peniaze, že nemal dôvod ani úmysel poškodeného udrieť, že ho len poškrabal, treba uviesť, že tieto neobstoja a v kontexte vykonaného dokazovania sa javia ako vedomé prekrúcanie, resp. klamanie, či bagatelizovanie celého skutku. Už sám obžalovaný si protirečí v tom, že na jednej strane uvádza, že poškodeného nemal dôvod ani úmysel napadnúť, avšak sám uviedol, že poškodený, ktorý je jeho sused, so svedkami boli hluční, preto išiel situáciu riešiť. Taktiež sám obžalovaný uviedol, že mu poškodený dlžil peniaze a išiel si ich pýtať. Toto je v priamom rozpore s tvrdením obžalovaného, že chcel ísť len na návštevu. Rovnako neobstojí argument obžalovaného, že by si išiel pýtať naspäť požičané peniaze, nakoľko po vpustení do bytu nepovedal ani slovo a hneď po tom ako pristúpil k poškodenému tohto udrel do hlavy, čo potvrdil poškodený aj všetci traja svedkovia. Ani bagatelizovanie spôsobeného zranenia obžalovaným neobstojí, nakoľko obžalovaný poškodenému spôsobil sečnú ranu, teda úder bol dostatočne dôrazný, aby rozsekol kožu, podkožné tkanivo a poškodil okostnicu, teda nešlo o poškrabanie ako tvrdí obžalovaný, ale išlo o dôrazný úder s poškodením nie len kože ale aj okostnice. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, keďže sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, ale k dokonaniu
trestného činu nedošlo. Obžalovaný síce vo výpovedi uviedol, že nemal dôvod ani úmysel obžalovaného udrieť, nie to ešte spôsobiť mu ťažké zranenie, toto vyjadrenie však nekorešponduje so samotným správaním sa obžalovaného, ktorý do bytu poškodeného vošiel so sekáčom v ruke, ktorý bol ostrý a ktorý schovával za chrbtom, teda už vo svojom byte našiel a zobral nástroj spôsobilý vážne zraniť, a s takýmto nástrojom schovávajúc ho za chrbtom mlčky vošiel do bytu poškodeného. Je teda zrejmé, že úmyslom obžalovaného nebolo len pohroziť poškodenému, keďže útočný nástroj vedome schovával za chrbtom, ani si nepýtal späť požičané peniaze, nakoľko obžalovaný nič nepovedal. Obžalovaný uviedol, že susedia boli hluční a chcel to riešiť, ale hlučnosť im taktiež nevyčítal. Z konania obžalovaného mal tak súd dostatočne preukázané, že vedel, že svojím konaním môže spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený, teda konal v nepriamom úmysle smerujúcom k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Tento úmysel obžalovaného je preukázaný jeho konaním, keď si vo svojej domácnosti našiel kuchynský sekáč, ktorý bol dostatočne ostrý, pevný a ťažký na spôsobenie vážnych zranení, s ktorým potom prišiel do bytu poškodeného schovávajúc ho za chrbtom a s ktorým bez slova a bez varovania napadol poškodeného tak, že ho ostrou čepeľou sekol do temena hlavy v strede. Poškodený aj svedkovia potvrdili, že útok obžalovaného bol neočakávaný, takže na zasadenie prvej rany sekáčom nereagoval poškodený ani svedkovia, keďže boli prekvapení a následne sa zľakli. Až po útoku zareagoval svedok K., ktorý chytil obžalovanému ruku, vykrútil mu ju dozadu a vyviedol ho von, čím mu zabránil v prípadnom pokračovaní v útoku na poškodeného, či iné osoby. Okolnosť, že v danom prípade bolo poškodenému útokom reálne spôsobené ľahké zranenie vo forme sečnej rany v temennej oblasti hlavy v strede o dĺžke 7 cm, zvisle orientovanej, zasahujúcej cez podkožné tkanivo s poškodením okostnice a pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v temennej oblasti s dobou liečenia od 9.7.2018 do 23.7.2018, nezakladá samo o sebe právnu kvalifikáciu skutku len ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ako argumentuje obhajoba. Napriek tomu, že obžalovaným reálne spôsobené zranenia poškodenému boli ľahké, posúdením všetkých objektívne preukázaných okolností skutku, mal súd preukázané, že obžalovaný konal v úmysle poškodenému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, čo preukazuje nástroj, aký použil, jeho ostrosť, pevnosť a hmotnosť, to, že si tento nástroj zobral z domu pred príchodom do bytu poškodeného, aj to, že sekáč schovával za chrbtom po vstupe do bytu poškodeného, i to, že týmto bez akejkoľvek výstrahy sekol poškodeného do temena hlavy, teda do časti tela, kde by útočiaci predmet svojím charakterom a pri takto vedenom údere pri niečo vyššej sile ako použil pri tomto jednom údere obžalovaný, vedel poškodiť temennú kosť, či už sám o sebe alebo kostnými úlomkami vplyvom tlakového pôsobenia a tým poškodiť životne dôležitý orgán, teda mozog poškodeného. Znaleckým dokazovaním sa preukázalo, že úder, ktorý utŕžil poškodený, mal prevažne slabú intenzitu, ktorú znalec na stupnici od 1 po 5 označil ako 2, a pre ohrozenie na živote, či k smrti poškodeného by viedol úder intenzity 4 alebo vyššej, avšak v danom prípade treba zohľadniť, že obžalovanému bolo v ďalšom prípadnom pokračovaní v útoku zabránené tým, že bol spacifikovaný svedkom ako aj to, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, preto tento jediný úder nemusel byť tak razantný. Avšak útočiaci predmet, miesto, ktoré zasiahol obžalovaný na hlave poškodeného, ako aj okolnosť, že poškodený pred úderom nijako nereagoval, sedel a rozprával sa, teda neurobil pohyb, ktorý by mal vplyv na dopad úderu, svedčia o tom, že obžalovaný predmetom, ktorý bol spôsobilý spôsobiť ťažké zranenie vedome útočil na životne dôležitý orgán - mozog poškodeného. Teda predmet, ktorým obžalovaný útočil, ako aj miesto, na ktoré útok smeroval, jednoznačne svedčia o úmysle obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Toto dokresľujú aj všetky vyššie uvedené okolnosti spáchaného skutku. Za týchto okolností neobstojí argument obhajoby, že skutok je potrebné kvalifikovať len ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona. Vzhľadom na to, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného, a to verejne, keďže ho napadol síce v byte poškodeného, ale pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami, teda za prítomnosti svedkov Č., Y. F. K., svojím konaním naplnil aj skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4, odsek 5 písmeno c) Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj to do akej miery sa pri pokuse zločinu ublíženia na zdraví konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu, i na okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody, nakoľko má za to, že iný trest by neviedol k náprave obžalovaného a súčasne musel tento druh trestu uložiť, nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje 5 rokov.
Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti a dve priťažujúce okolnosti. Jednou z poľahčujúcich okolností bola okolnosť podľa § 36 písmeno d) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa konania dopustil vo vyššom veku, a to viac ako 70 rokov, a táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť, pričom tieto okolnosti z časti vyplývajú aj zo znaleckého posudku W.. Q., ktorá uviedla, že obžalovaný po smrti manželky pri nižšej konfliktovej tolerancii, senzitívnej vzťahovačnosti sa dostal do stavu vystupňovaného afektu, ktorý mal za následok podstatne znížené ovládacie schopnosti, pričom uvedené charakteristiky obžalovaného možno z časti pripočítať aj jeho vyššiemu veku, ktorý mal vplyv na jeho vôľovú spôsobilosť. Druhou poľahčujúcou okolnosťou je skutočnosť, že sa obžalovaný ku skutku ako takému v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní priznal a tento oľutoval, pričom krátko po čine sa osobne ospravedlnil aj poškodenému, preto súd jeho oľutovanie posúdil ako úprimné. Z časti mieru závažnosti tejto poľahčujúcej okolnosti však oslabuje skutočnosť, že obžalovaný napriek tomu, že sa ku skutku priznal, zľahčoval jeho priebeh aj spôsobené následky. Priťažujúcimi okolnosťami boli skutočnosti uvedené v § 37 písmeno h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, keďže spáchal zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva, a v § 37 písmeno m) Trestného zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Súd u obžalovaného prihliadol len na to odsúdenie, ktoré nemá zahladené, keďže 7 odsúdení z 8 má zahladené, pričom doposiaľ mu nebolo zahladené odsúdenie Okresným súdom Trnava sp. zn. 2T/102/1974, z 30.10.1974 za útok na verejného činiteľa, ublíženie na zdraví a porušovanie domovej slobody s uloženým 2 ročným nepodmienečným trestom, ktorý vykonal 3.12.1975. Napriek tomu, že ide o odsúdenie z roku 1974, súd naň vzhľadom na charakter trestnej činnosti prihliadol, nakoľko išlo taktiež o napadnutie inej osoby so spôsobením jej ujmy na zdraví. Keďže ide o rovnorodú trestnú činnosť, súd napriek dlhému obdobiu od predchádzajúceho odsúdenia, nevyužil možnosť na takéto odsúdenie neprihliadať.
U obžalovaného tak bol rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, preto sa podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona zákonom ustanovená trestná sadzba nemenila, a súd tak ukladal úhrnný trest s poukazom na ustanovenie § 41 odsek 1 Trestného zákona podľa sadzby vzťahujúcej sa za najprísnejšie trestný čin, teda za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, kde je sadzba 4 roky až 10 rokov. Súd pri ukladaní testu nezistil okolnosti na mimoriadne zníženie trestu upravené v ustanovení § 39 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kedy by mohol znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby pri pokuse trestného činu, nakoľko vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu, ako aj potrebu ochrany spoločnosti, sa trestná sadzba ustanovená týmto zákonom nejaví ako neprimerane prísna. V danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že obžalovaný si sekáč zobral zo svojho bytu, že vyhľadal poškodeného v jeho byte, že pristúpil k nemu so sekáčom za chrbtom, čo znemožnilo poškodenému akúkoľvek obranu voči nasledujúcemu útoku a že v ďalšom útoku bolo obžalovanému zabránené svedkom, ktorý mu vykrútil ruku, čo svedčí o miere prípravy a závažnosti konania obžalovaného. Za týchto okolností nebolo možné pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu z dôvodu, že išlo o pokus trestného činu. Pri výmere ukladaného úhrnného trestu v trvaní 4 roky a 10 mesiacov súd prihliadol na viacero skutočností. V prvom rade súd zohľadnil, že vo vzťahu k prísnejšie trestnému zločinu podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona išlo o pokus a preto súd ukladal trest pri dolnej hranici trestnej sadzby, keďže k dokonaniu činu vo forme vzniku ťažkej ujmy na zdraví neprišlo. Na druhej strane však bolo potrebné zohľadniť to, do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu neprišlo, a tu mal súd preukázané, že konanie obžalovaného sa podstatne priblížilo k dokonaniu činu, keďže si priniesol z domu ostrý sekáč, ktorý až do času útoku schovával za chrbtom, nečakane zaútočil, čím nedal poškodenému šancu na útok reagovať, a len nižšia intenzita sily prvého úderu neviedla k závažnejším následkom, pričom obžalovaný neupustil sám od ďalšieho konania, ale v tomto mu zabránil svedok K.. Tieto skutočnosti zvyšovali nebezpečnosť konania obžalovaného, preto mu súd neukladal trest úplne na dolnej hranici trestnej sadzby. Súd pri výmere trestu prihliadol aj na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, pričom predchádzajúce
odsúdenie aj za ublíženie na zdraví, hoci z roku 1974, mu už zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť, avšak súd prihliadal aj na to, že až 4 z 8 odsúdení mali charakter násilnej trestnej činnosti, či už vo forme útoku na verejného činiteľa, resp. ublíženia na zdraví. Aj posledné odsúdenie obžalovaného sa týkalo ublíženia na zdraví, kde napadol iného najskôr úderom sklenenou fľašou do hlavy a následne úderom do nosa. Predchádzajúce odsúdenia a ich charakter svedčia o násilnej povahe obžalovaného, ktorý opakovane napáda iné osoby, preto súd neukladal trest úplne na dolnej hranici trestnej sadzby. Trest kratšieho trvania ako vo výmere 4 roky a 10 mesiacov by vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho trestnú minulosť nemal na obžalovaného výchovný účinok a súčasne by dostatočne nezabezpečil ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej takejto trestnej činnosti obžalovaným. Pri ukladaní trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby súd súčasne prihliadol na podstatne znížené ovládanie schopnosti obžalovaného v čase skutku.
Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Poškodený B. W. si uplatnil náhradu škody za ujmu na zdraví podľa znaleckého posudku, kde boli zranenia poškodeného znalcom ohodnotené na 10 bodov, čo zodpovedá 190,80 eurám. Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchaným skutkom spôsobil škodu, uložil mu súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému B. W. škodu na zdraví v sume 190,80 eur preukázanú znaleckým posudkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.