Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/126/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, zastúpeného zástupcom RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. nad K. XXX, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Michalom Durajom, advokátom, so sídlom A. XXXX, XXX XX Y., v konaní o zaplatenie 7.215,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výrokom II. a III. rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -138 zo dňa 16.12.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -138 zo dňa 16.12.2020

- v napadnutom výroku II., podľa ktorého žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.415,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.743 Eur odo dňa 28.11.2018 do 13.07.2020, zo sumy 1.415,17 Eur odo dňa 14.07.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov v spojení s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v prospech účtu žalobcu č. IBAN: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

- v závislom výroku III., podľa ktorého žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 5.800 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.327,83 Eur od 14.07.2020 do zaplatenia zastavil. Výrokom II rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.415,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.743 Eur odo dňa 28.11.2018 do 13.07.2020, zo sumy 1.415,17 Eur odo dňa 14.07.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov v spojení s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, v prospech účtu žalobcu č. IBAN: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku III. žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, vydaný platobný rozkaz, odpor žalovaného, následné podania sporových strán a podľa ust. , rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 5.800 Eur s príslušenstvom a v zostávajúcej časti postupom podľa ust. , , , Čl. 10, a za aplikácie ust. , , , , dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v zostávajúcej časti.

3. O zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 5.800 Eur a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.327,83 Eur od 14.07.2020 do zaplatenia okresný súd rozhodol, keďže žalobca v uvedenej časti vzal žalobu v súlade s jeho dispozičným oprávnením späť skôr, než sa začalo pojednávanie. Späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania vyplývalo z jeho podaní zo dňa 30.07.2020 a zo dňa 25.11.2020, keď ako dôvod späťvzatia uviedol, že v priebehu júla 2020 si voči započítal sumu vo výške 5.800 Eur, a preto vymáhaný nárok znižuje o predmetnú sumu. Okresný súd považoval podmienky pre rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania bez ohľadu na súhlas žalovaného v zmysle ust. , 146 za splnené.

4. Okresný súd poukázal na to, že medzi stranami bolo nesporné, že dňa 09.10.2015 uzatvoril žalobca ako veriteľ so spoločnosťou JEDINÁK - STAV s.r.o., Palárikova 2657/53, 022 01 Čadca, IČO: 46 557 644 ako dlžníkom a žalovaným ako ručiteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. MU-8002277141 v zmysle ust. - a v nej inkorporovanú Dohodu o ručení uzatvorenú v zmysle ust. a nasl. . Nepochybne išlo o obchodno-záväzkový vzťah, t.j. vzťah vyplývajúci z úverového vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou JEDINÁK -STAV s.r.o. ako dlžníkom, ku ktorému bolo ručiteľské vyhlásenie uskutočnené žalovaným podľa ust. . Dohoda o ručení, vyhlásenia a záväzky ručiteľa boli vyjadrené v čl. VI. bode 6.6. zmluvy, konkrétne pod bodom 6.6.1., 6.6.2., na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť pohľadávku žalobcu z úveru v prípade, že ju neuhradí dlžník. Zo znenia zmluvy (čl. I.) vyplývalo, že išlo o poskytnutie investičného úveru, teda na podnikateľské účely. Inštitút ručenia je záväzkom akcesorickým, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok medzi veriteľom a dlžníkom. Ak hlavný záväzok medzi žalobcom ako veriteľom a pôvodným žalovaným v 1/ rade ako právnym nástupcom pôvodného dlžníka vyplýval zo zmluvy o úvere uzavretej v zmysle ust. a nasl. ustanovenia , tak rovnaký režim hmotného práva sa vzťahuje aj na akcesorický záväzok, a to ručenie, v ktorom žalovaný vo vzťahu k žalobcovi vystupoval ako ručiteľ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 11/2011). Okresný súd mal za to, že medzi zmluvnými stranami tak vznikol obchodno-právny záväzkový vzťah a aj ručiteľský záväzok žalovaného ako fyzickej osoby, ktorý bol v čase uzavretia dohody o ručení spoločníkom a konateľom dlžníka, ktorý sa spravuje ustanoveniami a žalovaný ako ručiteľ nemá právne postavenie spotrebiteľa (čo v priebehu konania žiadna zo strán netvrdila). V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Dietzinger C-45/96 zo dňa 17.03.1998, vo veci C-419/11 zo dňa 14.03.2013 rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Na základe predmetnej zmluvy bol spoločnosti JEDINÁK - STAV s.r.o. poskytnutý investičný splátkový úver vo výške 30.000 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v splátkach po 834 Eur mesačne. Žalobca tvrdil, že spoločnosť JEDINÁK - STAV s.r.o. nedodržala povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a dohodnuté splátky neplnila riadne a včas, v dôsledku čoho pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorú skutočnosť mal okresný súd preukázanú z Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a Výziev na zaplatenie zo dňa 13.07.2018, adresovaných spoločnosti JEDINÁK

- STAV s.r.o. a žalovanému, z ktorých zároveň vyplývalo, že výška celkovej pohľadávky veriteľa ku dňu 12.07.2018 bola v sume 7.215,17 Eur. Z listiny - Aktuálny stav úveru zo dňa 16.11.2018 vyplýval dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 13.07.2018, dlžná istina ku dňu mimoriadnej splatnosti 6.648 Eur, dlžné úroky ku dňu mimoriadnej splatnosti 255,77 Eur, dlžné úroky z omeškania ku dňu mimoriadnej splatnosti 216,40 Eur, dlžné poplatky ku dňu mimoriadnej splatnosti 95 Eur, pohľadávka banky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 7.215,17 Eur, platby po mimoriadnej splatnosti 0 Eur, celková aktuálna pohľadávka spolu 7.215,17 Eur. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nerozporoval a ani nerozporoval výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky 7.215,17 Eur. Okresný súd konštatoval, že v zmysle ust. žalovaný účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, a preto ich považoval za nesporné. Zároveň poukázal na to, že v zmysle ust. nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi stranami nie sú sporné a tieto môže zobrať za základ svojho rozhodnutia. Z uvedeného okresný súd považoval za nesporné, že dlh žalobcu voči dlžníkovi titulom predmetnej úverovej zmluvy a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol ku dňu podania žaloby vo výške 7.215,17 Eur.

5. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, že nakoľko v dôsledku zlúčenia spoločnosti JEDINÁK - STAV s.r.o. so spoločnosťou I. STAR s.r.o., ktorá sa stala jej nástupcom, zanikol aj jeho štatút „avalistu, spoludlžníka“ (ručiteľa), že všetky práva a povinnosti preberala spoločnosť I. STAR s.r.o., ku ktorej nemá žiaden právny vzťah, bola okresným súdom zhodnotená ako nedôvodná. Z výpisu z obchodného registra okresný súd zistil, že od vzniku obchodnej spoločnosti JEDINÁK - STAV s.r.o. až do jej zániku bol jej jediným spoločníkom a konateľom žalovaný. Právnym nástupcom pôvodného dlžníka

- spoločnosti JEDINÁK - STAV s.r.o., ktorá bola dňom 16.06.2016 z obchodného registra vymazaná, sa stala spoločnosť I. STAR., s. r. o. a pôvodný dlžník - spoločnosť JEDINÁK - STAV s.r.o., zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou I. STAR., s.r.o.. Z výpisu z obchodného registra zároveň vyplývalo, že spoločnosť I. STAR., s.r.o. bola dňa 11.10.2019 vymazaná z obchodného registra, nakoľko Okresný súd Trenčín uznesením č.k. - 208 zo dňa 29.07.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2019, zrušil bez likvidácie túto obchodnú spoločnosť. Týmito dôkazmi mal okresný súd preukázanú pravdivosť tvrdenia žalovaného, že spoločnosť JEDINÁK - STAV s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou I. STAR., s.r.o., ktorá sa stala jej právnym nástupcom, avšak z nich nemal preukázané, že by v dôsledku zlúčenia, resp. v dôsledku inej právnej skutočnosti zanikol jeho ručiteľský záväzok.

6. Okresný súd poukázal na ust. a , z ktorého výslovne vyplýva, že ručenie nezaniká pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom. Z uvedeného vyplýva, že zlúčením spoločnosti JEDINÁK - STAV s.r.o. so spoločnosťou I. STAR s.r.o., ktorá sa stala jej právnym nástupcom, nezaniklo ručenie, táto okolnosť nemá na ručiteľský vzťah žiaden vplyv. Ručenie nezaniklo ani následne v dôsledku zániku spoločnosti I. STAR s.r.o. výmazom z obchodného registra dňa 11.10.2019. Zánik právnickej osoby - dlžníka po vzniku zmluvného ručenia nespôsobil zánik ručiteľského záväzku, keď pre jeho zánik platí ust. . Ak po prevzatí ručiteľského záväzku žalovaným nastala zmena v osobe dlžníka, táto skutočnosť je bez vplyvu na existujúci záväzok žalovaného ako ručiteľa. Žalovaný netvrdil žiaden iný dôvod zániku ručiteľského záväzku, netvrdil a ani nepreukázal, že by ručiteľský záväzok prevzala iná osoba, a preto z uvedeného okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.415,17 Eur.

7. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v nižšej sume, ako vyplýva z ust. za obdobie od 28.11.2018, kedy bol žalovaný nesporne v omeškaní s plnením záväzku žalobcovi vo výške 7.215,17 Eur. V priebehu konania dňa 13.07.2020 došlo zo strany žalobcu k jednostrannému započítaniu pohľadávok v sume 5.800 Eur, a preto okresný súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.743 Eur odo dňa 28.11.2018 do 13.07.2020 a zo sumy 1.415,17 Eur odo dňa 14.07.2020 do zaplatenia. Zároveň v zmysle ust. priznal žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur.

8. K návrhu žalovaného v duplike ako dôkaz kontaktovať konateľa spoločnosti I. STAR, s.r.o., ktorý mal potvrdiť prebratie záväzkov ako aj ich vysporiadanie, okresný súd poukázal na to, že žalovaný neuviedol identifikačné údaje tohto svedka tak, že by ho označil menom, priezviskom a adresou. Z tohto dôkazného návrhu zároveň ani nevyplynulo, či táto osoba má byť vypočutá ako svedok a nebolo ani zrejmé, ako tento dôkaz súvisí s uplatneným nárokom a ručiteľským záväzkom žalovaného. Následne na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že by bolo potrebné vypočuť svedka a doplnil jeho identifikačné údaje tak, že ide o M. Q. a zároveň uviedol, že jeho prítomnosť na pojednávaní nebolo možné zabezpečiť kvôli práceneschopnosti a karanténe žalovaného s tým, že svedok by mal byť vypočutý k prechodu práv a povinností zo spoločnosti JEDINÁK - STAV s.r.o. a k prevzatiu záväzkov, aj čo sa týka ručenia. Okresný súd uviedol, že dôkaz výsluchom svedka M. Q. nevykonal, pretože tento dôkazný návrh nebol uplatnený včas v zmysle . Poukázal na to, že navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou a zákonnou koncentráciou konania. Toto predstavuje vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v Čl. 10 . V danom prípade by vykonanie tohto dôkazu - výsluch svedka vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. V duplike žalovaného, ktorá bola podaná po uplynutí koncentračnej lehoty v zmysle uznesenia Okresného súdu Čadca č.k. -112 zo dňa 18.09.2020, nebol tento dôkazný návrh vznesený riadne, keďže neboli označené riadne identifikačné údaje, nebolo zo strany žalovaného navrhnuté, aby účasť svedka na pojednávaní za účelom jeho výsluchu zabezpečil súd. Po tom, ako okresný súd na pojednávaní oznámil, že výsluch svedka M. Q. nevykoná, vzniesol zástupca žalovaného návrh na výsluch žalovaného ku skutočnostiam, ku ktorým mal byť vypočutý svedok M. Q.. Ani tento dôkaz okresný súd nevykonal, a to z rovnakých dôvodov, z akých nevykonal výsluch svedka, teda, že tento dôkazný návrh nebol predložený včas a vykonanie tohto dôkazu by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Naviac, ak mal byť žalovaný vypočutý na pojednávaní, mal sa na pojednávanie dostaviť a pokiaľ mu bránili v účasti na pojednávaní závažné okolnosti, mohol požiadať o odročenie pojednávania a zároveň tieto závažné okolnosti, ktoré mu bránia v účasti na pojednávaní, preukázať, avšak zástupcom žalovaného

tvrdená práceneschopnosť a karanténa žalovaného preukázané neboli. Okresný súd naviac mal za to, že výsluch svedka M. Q. a ani výsluch žalovaného by neboli spôsobilé preukázať, že došlo k zániku ručiteľského záväzku žalovaného voči žalobcovi, pretože ak by malo dôjsť k zmene v osobe ručiteľa, muselo byť tak byť uskutočnené písomnou formou, keďže dohoda o ručení bola uzavretá písomne, a zároveň je nepochybné, že by k tomu muselo dôjsť len so súhlasom žalobcu ako veriteľa. Zástupca žalobcu opakovane uviedol, že žalobca nemá žiadnu vedomosť o tom, že by došlo k zmene v osobe ručiteľa, resp. k zániku zodpovednosti žalovaného za ručenie.

9. K úplnosti okresný súd uviedol, že keďže pôvodný žalovaný v 1/ rade spoločnosť I. STAR, s.r.o. zanikla výmazom z Obchodného registra dňom 11.10.2019 bez právneho nástupcu, nerozhodol v zmysle návrhu žalobcu tak, že plnením spoločnosti I. STAR s.r.o. zaniká v danom rozsahu povinnosť žalovaného plniť.

10. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal v spore v celom rozsahu úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie žalovaným prostredníctvom právneho zástupcu, a to podaním datovaným dňom 13.12.2020, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 31.12.2020 (č.l. 132-135 spisu). Uvedené podanie bolo označené ako „Odvolanie proti Rozsudku Okresného súdu Čadca zo daň 15.12.2020 sp. zn. “, v tomto podaní bol žalovaný označený identifikačnými údajmi a identifikačnými údajmi jeho právneho zástupcu. V texte tohto podania bolo uvedené ...,,Vážený súd, touto cestou si dovoľujeme podať odvolanie vo veci žalobcu Tatra banka, a.s., Bratislava, proti žalovanému B. B., nar. XX.XX.XXXX“, s uvedením rodného čísla, ,,o zaplatenie 7.215,17 Eur. Predmetné odvolanie odôvodníme po doručení Rozsudku sp. zn. .“

12. Následne na výzvu okresného súdu podľa uznesenia č.k. -152 zo dňa 5. mája 2020 žalovaný prostredníctvom zástupcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 30.05.2021 doručil odvolanie, v petite ktorého uviedol, že podáva odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. -138 zo dňa 16.12.2020, a to voči výrokom II. a III. predmetného rozsudku a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výrokov II. a III. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby predmetnú vec v dostatočnom rozsahu znova prejednal a vo veci rozhodol. V dôvodoch tohto podania poukázal na konštatovanie okresného súdu na strane 6 a 7 bodu 15. odôvodnenia rozsudku, že nevykonal žalovaným navrhované dôkazy v zmysle ust. , a to výsluchy svedka M. Q. a ako svedka samotného žalovaného ku skutočnostiam prechodu povinnosti ručiteľa. Podľa žalovaného výsluchy navrhnutých svedkov by do konania vniesli nové informácie, ktoré boli podstatné pre objasnenie prejednávanej veci, a to povinnosti žalovaného ako ručiteľa splniť záväzok zaniknutej obchodnej spoločnosti. Ich nevykonaním okresný súd odoprel uplatnenie podstatných prostriedkov procesnej obrany žalovanému, čím došlo k nerovnováhe v právach strán sporu, čo je v rozpore s Čl. 6 ods. 1, 2 , nakoľko žalovaný mal v čase vydania rozsudku zhoršený zdravotný stav, čo okresný súd nevzal do úvahy. Podľa žalovaného okresný súd nepostupoval s odbornou starostlivosťou a uprednostnil hospodárnosť konania pred správnosťou rozhodnutia vo veci samej, čím došlo k ohrozeniu práva na spravodlivý proces, z ktorého titulu nesúhlasil s výrokom II. rozsudku. Mal za to, že takýmto konaním okresný súd poškodil žalovaného, čím je naplnený odvolací dôvod podľa ust. .

13. Ďalej žalovaný poukázal na bod 4., str. 3 odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Mal za to, že späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 5.800 Eur procesne zavinil zastavenie konania žalobca, čím sa jeho úspech v konaní podľa ust. pokladá len za čiastočný úspech vo veci. Úspech žalobcu sa tak vo veci znížil minimálne na úroveň 19,62%, nakoľko suma 5.800 Eur predstavuje 80,38% zo sumy 7.215,17 Eur. Napriek jasnej zákonnej úprave okresný súd rozhodol výrokom III. o nároku žalobcu na náhradu trov konania vo výške 100%, s ktorým rozhodnutím sa žalovaný nestotožnil, keď mal za to, že zastavenie konania v časti o zaplatenie 5.800 Eur zavinil žalobca. Z tohto titulu pokladal žalobcovi priznanú výšku 100% nárok na náhradu trov konania za nesprávnu, vychádzajúcu z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. . Žalovaný mal za to, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných listinných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

14. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 06.07.2021 (č.l. 168 - 170 spisu). Žalobca v prvom rade uviedol, že po oboznámení sa so zaslanou dokumentáciou sa mu javí, že odvolanie nebolo podané riadne a včas. Podľa žalobcu tzv. blanko odvolanie nie je v zmysle spôsobilým prostriedkom obrany, pričom následné odvolanie zo dňa 30.05.2021 bolo evidentne podané po lehote. Žiadal odvolací súd, aby „odvolanie“ žalovaného čo najskôr odmietol.

15. Pokiaľ ide o zdôvodnenie „odvolania“, žalobca uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na argumentácii a stanoviskách, písomne doručených či ústne prednesených pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní namietal viaceré skutočnosti, ktoré prezentoval v rámci súdneho konania pred súdom prvej inštancie a žalobca k nim stanovisko zaujal. Zároveň sa s nimi riadne a obsiahlo vysporiadal súd prvej inštancie v rozsudku, s ktorým sa žalobca stotožnil a považoval ho za vecne a právne správny. Vychádzajúc z odvolania, žalovaný namieta najmä, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Námietku žalovaného, že okresný súd nevykonal výsluchy navrhovaných svedkov, žalobca považuje za účelovú, pričom poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v odseku 15., ktoré považuje za správne a presvedčivé. Poukázal na to, že žalovaný sa od počiatku nachádza v mylnom presvedčení, že žaloba je nedôvodná, a to z dôvodu zlúčenia spoločnosti JEDINÁK - STAV s.r.o. so spoločnosťou I. STAR s.r.o., ktorá sa stala jej nástupcom, z čoho vyvodzuje záver, že zabezpečenie pohľadávky formou ručenia zaniklo. Táto obrana je od počiatku nedôvodná. Žalovaný žiadnym spôsobom ním tvrdené skutočnosti nepreukázal. K zlúčeniu spoločností došlo v roku 2019 a žalovaný mal dostatočné množstvo časového priestoru na osvedčenie predmetných tvrdení. Podľa žalobcu samotné zlúčenie spoločností, ani akákoľvek dohoda o prevzatí záväzku nemá vplyv na žalobcu a zánik ručiteľského záväzku. Z ustanovenia 311 ods. 1 a 2 výslovne vyplýva, že zánik právnickej osoby nemá dosah, resp. účinok na ručenie. Čo sa týka návrhu žalovaného na vykonanie výsluchu svedka, tento bol po prvýkrát uvedený v podaní zo dňa 29.11.2020, v ktorom návrhu žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval, resp. neidentifikoval osobu, ktorá má byť vypočutá a zároveň neuviedol akýkoľvek súvis s prejednávanou vecou. Až na pojednávaní dňa 16.12.2020 právny zástupca žalovaného uviedol, že by bolo potrebné vypočuť pána M. Q., ktorého prítomnosť údajne nebolo možné zabezpečiť z dôvodu práceneschopnosti, čo však žalovaný ničím neverifikoval. Okresný súd tento dôkaz a ani výsluch žalovaného nepripustil, a to z dôvodu koncentrácie konania v zmysle ust. . Žalobca mal za to, že žalovaný mal možnosť predmetné dôkazné prostriedky navrhnúť už pri svojom prvom úkone a ak predmetné výsluchy navrhol až na pojednávaní, pričom pojednávanie by bolo nutné za týmto účelom odročiť, tak okresný súd postupoval správne, ak dôkazy nevykonal. Dodal, že aj keby okresný súd k výsluchom pristúpil, tieto by boli v celej miere irelevantné, pretože ak by malo dôjsť k zmene v osobe ručiteľa, muselo by k tomu dôjsť písomnou formou, keďže v takejto forme bola uzatvorená aj dohoda o ručení a zároveň by k tomu muselo dôjsť so súhlasom žalobcu. Takáto dohoda zo strany žalobcu nebola nikdy podpísaná a žalovaným dokonca ani predložená. Žalobca mal za to, že snahou žalovaného je vyhýbať sa dôsledkom neplnenia si svojich povinností, a to predkladaním nedôvodných podaní.

16. V súvislosti s nárokom na náhradu trov konania súhlasil žalobca so žalovaným, že kritériom na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako u žalovaného. Pokiaľ sa malo hovoriť o čiastočnom úspechu, suma vo výške 5.800 Eur by musela zostať v dispozícii žalovaného. Dlžná suma vo výške 7.215,17 Eur bola v prvom kroku vyplatená z prostriedkov žalovaného vo výške 5.800 Eur, zvyšná časť vo výške 1.415,17 Eur bola priznaná súdom prvej inštancie v rámci rozsudku. Z uvedeného je evidentné, že žalobca má plný úspech vo veci, odhliadnuc od toho, z akého dôvodu dôjde alebo došlo k úhrade. Žaloba bola podaná dôvodne. V prípade, keby nedošlo k stiahnutiu finančných prostriedkov z účtu žalovaného a následnému čiastočnému späťvzatiu žaloby, bol žalobca názoru, že by mu bola priznaná suma v pôvodnej výške, nakoľko počas celého konania nebola sporná. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za správny, zákonný a vychádzajúci zo správne vyhodnoteného a posúdeného právneho stavu. Pokiaľ nedôjde k odmietnutiu odvolania, navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny, s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

17. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 2.8.2021 (č.l. 176 spisu). Mal za to, že tvrdenia žalobcu o oneskorenom podaní odvolania žalovaným nie sú založené na pravdivých skutočnostiach. V takzvanom blanko odvolaní sa uvádza, že toto bude odôvodnené po doručení predmetného rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. . Uvedený rozsudok mu bol doručený do elektronickej schránky dňa 09.04.2021.

Výzvou okresného súdu zo dňa 05.05.2021, doručenou do elektronickej schránky dňa 20.05.2021 bol vyzvaný na odstránenie vád podania v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Dňa 30.05.2021 v lehote a v zmysle výzvy okresného súdu odoslal odôvodnené odvolanie. Mal za to, že procesné lehoty boli dodržané. S ostatnými tvrdeniami žalobcu žalovaný nesúhlasil v celom rozsahu. Skutočnosť, že žalobca pokladá rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, je pochopiteľné, nakoľko mu priznal plný úspech a nevykonané, žalovaným navrhované dokazovanie by mohlo mať za následok zistenie nových skutočností, podstatných pre rozhodnutie vo veci čo do výšky nároku na istinu s príslušenstvom, ako aj výšky nároku na náhradu trov konania. Zotrval na svojich podaniach a tvrdeniach. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolania.

18. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.08.2021 bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 180 rub spisu), ktorú možnosť žalobca nevyužil.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ust. , a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za akceptovania ust. , bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II. a III. potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -185 zo dňa 28.01.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.02.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

21. Krajský súd v prvom rade vyhodnocoval včasnosť podaného odvolania žalovaného, a to vzhľadom na námietky žalobcu, obsiahnuté v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 06.07.2021 (č.l. 168 - 170 spisu). Z obsahu spisového materiálu bolo krajským súdom zistené nasledovné. Podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.12.2020 (č.l. 126-129 spisu) na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok v mene Slovenskej republiky. Žalovaný podaním, datovaným dňom 30.12.2020, elektronicky doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 30.12.2020 (potvrdenie o odoslaní podania na č.l. 135 spisu), uskutočnil podanie označené „Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 15.12.2020 sp. zn. “, v texte ktorého bolo uvedené, že touto cestou si dovoľuje podať odvolanie vo veci žalobcu Tatra banka, a.s., Bratislava, proti žalovanému B. B., nar. XX.XX.XXXX, s uvedením rodného čísla o zaplatenie 7.215,17 Eur s tým, že predmetné odvolanie odôvodní po doručení rozsudku sp. zn. . Podľa doručenky na č.l. 142 rub spisu k doručeniu písomného vyhotovenia rozsudku žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu došlo dňa 20.01.2021. Následne okresný súd výzvou zo dňa 09.04.2021 vyzval zástupcu žalovaného, aby obratom doručil chýbajúce odôvodnenie odvolania, ktoré sa nachádza na č.l. 133 spisu, doručené elektronicky dňa 30.12.2020, ktorá výzva bola zástupcovi žalovaného doručená dňa 21.04.2021 (doručenka na č.l. 151 spisu). Na to Okresný súd Čadca uznesením č.k. -152 zo dňa 5. mája 2021 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia svoje podanie zo dňa 30.12.2020 doplnil tak, aby z podania bolo zrejmé, čoho sa ním žalovaný skutočne domáha. V prípade, že podanie malo byť odvolaním smerujúcim voči rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -138 zo dňa 16.12.2020 je potrebné, aby svoje podanie doplnil tak, že z neho bude jednoznačne zrejmé: 1/ proti ktorému rozhodnutiu jeho odvolanie smerovalo (rozhodnutie je potrebné identifikovať nezameniteľne, teda uvedením čísla konania a dátumu vydania rozhodnutia), 2/ v akom rozsahu rozhodnutie súdu podaným odvolaním napáda (z obsahu podaného odvolania musí byť zistiteľný jeho rozsah), a to jasným a určitým spôsobom; preto uveďte, či sa podaním domáha zrušenia rozsudku č.k. -138 zo dňa 16.12.2020 v celom rozsahu, resp. len v časti úroku z omeškania, prípadne v akej inej časti alebo v akom inom rozsahu, prípadne, či sa podaním domáhal zmeny a akej zmeny) uvedeného rozsudku v zmysle ust. s tým, že opravené a doplnené podanie predloží okresnému súdu spolu s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá zo strán obdržala jeden rovnopis, teda v dvoch vyhotoveniach. Uznesenie okresného súdu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného podľa doručenky na č.l. 153 spisu dňa 20.05.2021. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným okresnému súdu podľa potvrdenia o odoslaní podania na

č.l. 158 spisu dňa 30.05.2021 uskutočnil úkon - odvolanie na výzvu okresného súdu s náležitosťami vyžadovanými ust. . Podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na odmietnutie odvolania odvolateľa žalobcu podľa ust. , pretože aplikácia tohto ustanovenia v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Po verejnom vyhlásení rozsudku okresným súdom, ku ktorému došlo podľa obsahu Zápisnice zo dňa 16.12.2020, žalovaný zahlásil písomným podaním zo dňa 30.12.2020, ktoré bolo elektronicky doručené okresnému súdu dňa 30.12.2020 odvolanie voči rozsudku vo veci sp. zn. , ktoré odôvodní po doručení rozsudku. Okresnému súdu doručené odvolanie žalovaného, ktorým napadol rozsudok vo veci samej bolo uskutočnené včas, avšak neobsahovalo náležitosti vyžadované ust. . Okresný súd preto postupom podľa ust. vyzval žalovaného o doplnenie chýbajúcich náležitostí v určenej lehote, na čo bolo reagované žalovaným. Žalovaný v podaní doručenom okresnému súdu dňa 30.05.2021 tak odstraňoval vady už včas podaného odvolania. Pokiaľ v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní už bola vada spočívajúca v absencii náležitostí odvolania odstránená, bol odvolací súd povinný rešpektovať zásadu, podľa ktorej je pre rozhodnutie o odvolaní určujúci stav v čase jeho rozhodovania ( v spojení s ). Na rozhodnutie o odmietnutí odvolania tak neboli splnené podmienky vyplývajúce z ust. . Odvolací súd bol tak povinný zaoberať sa odvolaním žalovaného a pristúpiť k vecnému prieskumu podaného odvolania, pretože žalovaný rešpektoval pokyn okresného súdu v zmysle uznesenia, ktorým bol vyzvaný na odstraňovanie vád ním včas podaného odvolania.

22. Podľa ust. v spojení s ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

23. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 30.5.2021 (č.l. 155 - 156 spisu), a to len tými, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a obsah obrany žalovaného v tomto konaní. Pokiaľ žalovaný napadol len výrok II. a III. a súčasne nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 30.05.2021, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Teda, ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie bez toho, aby osobitne bolo pristupované k tomu, čo sa v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov stalo predmetom konania, posudzovania a rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje, ale len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. . Je predsa potrebné, aby sa rozlišovalo (diferencovalo), čo bolo predmetom odvolacieho konania, posudzovania odvolacím súdom, v nadväznosti na odvolacie dôvody, pretože stav každej sporovej odvolacej právnej veci je odlišný vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti uplatňovaných nárokov, prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Krajský súd považoval za potrebné uvedené vyjadriť za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania.

24. Za aplikácie vyššie uvedeného , , krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, ktoré boli vyjadrené v ním podanom odvolaní zo dňa 30.05.2021, v ktorom žalovaný výslovne uviedol, že podáva odvolanie voči výrokom II. a III. rozsudku okresného súdu, čo vyjadril v petite podaného odvolania.

25. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku okresného súdu žalovaný vyjadril odvolací dôvod podľa ust. , t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaný uviedol, že podľa neho výsluchy navrhnutých svedkov by do konania vniesli nové informácie, ktoré boli podstatné pre objasnenie prejednávanej veci, a to povinnosti žalovaného ako ručiteľa splniť záväzok zaniknutej obchodnej spoločnosti, a pokiaľ okresný súd tieto dôkazy nevykonal, došlo k ohrozeniu práva na spravodlivý proces.

26. Vo vzťahu k výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania žalovaný vyjadril odvolací dôvod podľa ust. , keď mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného okresný súd mal zohľadniť žalobcom spôsobené zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 5.800 Eur, a teda mal postupovať v zmysle ust. .

27. Krajský súd v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného zvýrazňuje, že ak žalovaný nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní a vyššie uvedené, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.

28. Ani v odvolacom konaní, na základe vymedzených odvolacích dôvodov žalovaného, neboli rozporované okolnosti, a to, že dňa 09.10.2015 uzatvoril žalobca ako veriteľ so spoločnosťou JEDINÁK - STAV s.r.o. ako dlžníkom a žalovaným v 2/ rade ako ručiteľom v zmysle ust. až Zmluvu o splátkovom úvere č. MU-8002277141 a v nej inkorporovanú Dohodu o ručení, uzatvorenú v zmysle ust. a nasl. v spojení so všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banka, a.s.. Zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená medzi veriteľom Tatra banka, a.s., dlžníkom JEDINÁK - STAV s.r.o. ručiteľom B. B.. Ručiteľ v čl. VI. bod 6.6. 1. zmluvy vyhlásil, že „v zmysle v prípade, ak dlžník nezaplatí zabezpečenú pohľadávku riadne a včas, zaplatí zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za dlžníka v súlade s touto zmluvou.“ Dohoda o ručení, vyhlásenia a záväzky ručiteľa sú obsiahnuté v čl. VI. bod 6.6. o splátkovom úvere, pričom na zadnej strane sa nachádzajú podpisy zúčastnených strán. Mezdi stranami nebol spor o tom, že dňa 13.07.2018 žalobca dlžníkovi oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a súčasne ho vyzval na zaplatenie, ktorú výzvu v podaní zo dňa 13.07.2018 adresoval i ručiteľovi. Ku dňu podania žaloby bola výška celkovej pohľadávky 7.215,17 Eur a pozostávala z dlžnej istiny vo výške 6.648 Eur, dlžných úrokov vo výške 255,77 Eur, dlžných úrokov z omeškania vo výške 216,40 Eur, dlžných poplatkov vo výške 95 Eur. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v podanom odvolaní výšku žalobcom uplatneného nároku nespochybnil, túto výslovne nepoprel v zmysle , a preto uvedené skutkové tvrdenie považovalo za nesporné. V priebehu konania zobral žalobca žalobu v časti istiny o zaplatenie 5.800 Eur späť, preto po podaní žaloby (dňa 29.03.2019) došlo k úhrade časti dlžnej sumy, ktorá platba bola stiahnutá z účtu žalovaného v 2/ rade (ručiteľa) v súlade so všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banka, a.s. dňa 13.07.2020, o ktorom čiastočnom späťvzatí bolo rozhodnuté výrokom I. napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý nebol napadnutý odvolaním.

29. Predmetom odvolacieho konania sa preto stal napadnutý výrok II., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.415,17 Eur spolu s príslušenstvom, paušálnou náhradou spojenou s uplatnením pohľadávky a trovy konania.

30. Vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu spočíval odvolací dôvod žalovaného v tom, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluchy svedka M. Q. a žalovaného k prevzatiu záväzkov, aj čo sa týka ručenia zo spoločnosti JEDINÁK - STAV s.r.o. a žalovaného, čím došlo k ohrozeniu práva na spravodlivý proces.

31. Krajský súd sa s týmto odvolacím dôvodom žalovaného o nevykonaní navrhnutých dôkazov okresným súdom, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností nestotožňuje.

32. V prvom rade uvádza odvolací súd, že pri uplatnenom nároku žalobcom sa vychádzalo zo Zmluvy o splátkovom úvere č. MU-8002277141 zo dňa 9.10.2015, ktorá sa nachádza na č.l. 16 - 19 spisu, ktorej súčasťou bol aj žalovaným prevzatý ručiteľský záväzok, ktorý bol vyjadrený v čl. VI. bod 6.6.1. tejto zmluvy. Žalovaný ručiteľským záväzkom zabezpečoval plnenie záväzku spoločnosti JEDINÁK - STAV s.r.o. (pôvodne žalovaný v 1/ rade), ktorý bol v Zmluve o splátkovom úvere č. MU-8002277141 zo dňa 9.10.2015 vyjadrený nezameniteľným spôsobom, a to v čl. I. tejto zmluvy. Pre platnosť ručiteľského záväzku v zmysle ust. sa vyžaduje písomné vyhlásenie ručiteľa, že uspokojí veriteľa, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok. Toto nepochybné vyhlásenie žalovaného ako ručiteľa je obsiahnuté práve v čl. VI. bod 6.6.1. uzavretej Zmluvy o splátkovom úvere

č. MU-8002277141 zo dňa 9.10.2015. Žalovaný tak vystupoval v pozícii ručiteľa z titulu prevzatia ručiteľského záväzku, ktorým zabezpečoval dlh dlžníka - spoločnosti JEDINÁK - STAV s.r.o. voči žalobcovi ako veriteľovi. Nebolo sporu o tom, že žalobca výzvou zo dňa 13.07.2018 (podací hárok č. EPH132925305 (č.l. 23 spisu)) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle čl. XIII. bod 13.1. písm. a) Úverových podmienok a 13.3 Úverových podmienok a vyzval žalovaného ako ručiteľa splatiť celkovú pohľadávku veriteľa vrátane jej súčasti a príslušenstva, v celkovej sume 7.215,17 Eur. V zhode s okresným súdom i krajský súd poukazuje na ust. a , v zmysle ktorého „ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.“

33. Pokiaľ žalovaný navrhol vykonať dôkazy k okolnosti prevzatia záväzkov týkajúcich sa ručenia, tak v tejto súvislosti, t.j. k vyhodnoteniu žalovaným uskutočnených prostriedkov procesnej obrany, krajský súd poukazuje na uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. -112 zo dňa 18.09.2020, ktoré bolo doručené žalovanému podľa doručenky na č.l. 112 rub spisu, podľa ktorého bol žalovaný vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu z č.l. 52 - 62 spisu, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať, za súčasného poučenia o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania podľa ust. a . Okresným súdom poskytnutá lehota 15-tich dní uplynula dňa 29.10.2020. Žalovaný po uplynutí stanovenej lehoty zo strany okresného súdu až na pojednávaní konanom dňa 16.12.2020 uvádzal tvrdenia, resp. prostriedky procesnej obrany, ktoré opätovne zopakoval aj v podanom odvolaní, na ktoré podľa krajského súdu nie je možné prihliadať. Ak prostriedky procesnej obrany žalovaný uplatnil až na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 16.12.2020, a to v návrhu na výsluch svedka M. Q. a uskutočnil návrh na výsluch žalovaného, ktoré prostriedky procesnej obrany sa prekrývali s odvolacím dôvodom, tak následne ani tento odvolací dôvod ( ) nemohol mať charakter relevantného odvolacieho dôvodu. Správnosť postupu a záveru krajského súdu vyplýva nielen zo sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. , o ktorej bol žalovaný poučený uznesením okresného súdu č.k. -112 zo dňa 18.09.2020 pri stanovenej lehote 15 dní, že ak sa žalovaný v určenej lehote nevyjadrí, neuvedie skutočnosti, neoznačí dôkazy, na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať, ale aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. februára 2019. Z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ... „žalovaný nerešpektoval výzvu súdu na predloženie nových tvrdení a dôkazov v záväznej procesnej lehote spojenej so sudcovskou koncentráciou konania, čím došlo procesnej preklúzii práva predkladať v neskoršom štádiu konania nové skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné skôr (t.j. najneskôr v lehote určenej súdom). Je nepochybné, že žalovaný (jeho právny zástupca) v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou nerešpektoval pokyny súdu, čím došlo k sudcovskej koncentrácii konania, čím zaniklo jeho oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy súdu prvej inštancie.“ Aj v danej veci žalovaný na základe uznesenia okresného súdu č.k. -112 zo dňa 18.09.2020 nerešpektoval výzvu súdu prvej inštancie, hoci bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania, t.j. v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia neuviedol skutočnosti, tvrdenia a neoznačil dôkazy na svoju obranu k žalobou uplatnenému nároku, ale učinil tak až na pojednávaní konanom dňa 16.12.2020, čím došlo k procesnej preklúzii práva žalovaného v neskoršom štádiu konania, t.j. až na predmetnom pojednávaní vznášať obranu, tvrdenia, označovať dôkazy, čo znamenalo, že ani okresný súd a vo vyvolanom odvolacom konaní ani krajský súd nemohli po procesnej preklúzii práva, ktorá nastala u žalovaného, prihliadať na jeho dodatočné návrhy na vykonané dokazovanie, t.j. použité prostriedky procesnej obrany zo strany žalovaného, a pokiaľ okresný súd tieto návrhy v rámci prostriedkov procesnej obrany zo strany žalovaného nevykonal, jeho postupu nemožno nič vytknúť.

34. Zároveň krajský súd k odvolaciemu dôvodu, a to nevykonaniu žalovaným navrhnutých dôkazov považuje za potrebné poukázať i na ust. , z ktorého vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Citované ustanovenie je vyjadrením nezávislého rozhodovania súdu o tom, ktoré dôkazy vykoná aj z jeho nezávislého postavenia pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal. Z uvedeného nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých stranami sporu nemožno kvalifikovať ani znemožnenie uskutočňovať procesné práva patriace sporovej strane v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal strane možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však

v predmetnom prípade nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony sporovej strany reaguje primeraným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom, nemožno jeho postup, spočívajúci v nevykonaní navrhovaného dôkazu hodnotiť ako žalovaným namietané ohrozenie práva na spravodlivý proces v zmysle Čl. 6 . Ďalej je potrebné zvýrazniť i to, že okresný súd nevykonanie žalovaným navrhnutých dôkazov zdôvodnil a v rozhodnutí aj uviedol, prečo ani navrhnutý dôkaz nebol dôkazom, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci z hľadiska zistenia rozhodujúcich skutočností. Návrh žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov na ním položenú otázku prechodu práv a povinností zo spoločnosti JEDINÁK - STAV s.r.o. vo vzťahu k prevzatiu záväzkov žalovaného, takýmto dôkazom z hľadiska zistenia rozhodujúcich skutočností, ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol.

35. Krajský súd konštatuje, že dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie za dodržania procesných predpisov bolo dostatočné. Vo vzťahu k výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu je potrebné uviesť to, že do obsahu základného práva strany sporu nepatrí ani právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné k tomu, aby posúdil žalobcom uplatnený nárok v zostávajúcej spornej časti, t.j. o zaplatenie 1.415,17 Eur spolu s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov uplatnených z pohľadávky. Okresný súd právny vzťah účastníkov správne posúdil za aplikácie ustanovení a dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, pokiaľ dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku (po čiastočnom zastavení konania), ktorý bol priznaný výrokom II. napadnutého rozsudku.

36. Žalovaný v podanom odvolaní osobitne napadol výrok III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z dôvodu podľa ust. . Mal za to, že okresný súd nezohľadnil žalobcom spôsobené zastavenie konania v časti o zaplatenie 5800 Eur, a tým nesprávne posúdil mieru úspechu vo veci.

37. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že pre rozhodovanie o trovách konania vo všeobecnosti platí, že náhradu trov sporového konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania (i čiastočnom zastavení) je pre vyriešenie otázky nároku na náhradu trov konania relevantné zistenie, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Termín zavinenia je potrebné ponímať v rovine príčinnej súvislosti, kde príčinou je správanie sa strán sporu a je ho potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené. Pre vyhodnotenie procesného zavinenia za zastavenie konania je relevantné ustáliť otázku, kedy začalo súdne konanie, len vo vzťahu ku ktorému, teda počas jeho trvania, po jeho začatí, je možné vyhodnocovať otázku procesného zavinenia za jeho zastavenie. Inými slovami, len začaté a prebiehajúce súdne konanie je možné zastaviť (čiastočne zastaviť).

38. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

39. Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

40. Podľa ust. druhá veta každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

41. Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného článku , Čl. I. a zistil, že žalobca doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 29.03.2019 vyvolal spor, v ktorom sa domáhal svojho práva súdnej ochrany. Svoje právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky voči žalovanému uplatnil v súlade s podmienkami o súdnej ochrane, ktoré vyplývajú z , keď žalobou uplatnil proti žalovanému svoj splatný nárok na zaplatenie 7.215,17 Eur s príslušenstvom. Z listín, ktoré žalobca pripojil k žalobe, bolo zrejmé, že pohľadávka uplatnená žalobou mala splatnosť 27.11.2018. K jej čiastočnej úhrade žalovaným v sume 5.800 Eur (jednostranné započítanie) podľa dispozitívneho

úkonu žalobcu došlo dňa 13.07.2020, t.j. až po začatí súdneho sporu. Nebol spor o tom, že k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo výlučne len pre správanie žalovaného, z ktorého účtu bola platba stiahnutá a započítaná na dlh, t.j. k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému v časti o zaplatenie sumy 5800 Eur došlo až v priebehu súdneho sporu, teda žalovaný procesne zavinil čiastočné zastavenie konania za aplikácie ust. . Ak žalobca v súlade s jeho ústavným právom na súdnu ochranu a v súlade s podmienkami uplatňovania tohto práva na súdnu ochranu, ktoré vyplývajú z ustanovení , vyvolal súdne konanie, keď doručil na okresný súd žalobu (návrh na vydanie platobného rozkazu) o zaplatenie 7.215,17 Eur s príslušenstvom, ktorému nároku bolo výrokom I. rozsudku okresného súdu v časti o zaplatenie 1.415,17 Eur spolu s príslušenstvom a nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vyhovené, pričom k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému v časti o zaplatenie sumy 5800 Eur došlo až v priebehu súdneho sporu, potom bolo potrebné súhlasiť s postupom okresného súdu, ktorý konštatoval plnú úspešnosť žalobcu v spore a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa .

42. Krajský súd zdôrazňuje, že rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť podľa SR. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť „úspešnému“ účastníkovi náhradu trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním vynaložil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou sporu bol žalobca, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.