Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/113/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom, spotrebiteľskom spore žalobcov: 1/ T.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. č. XXX, XXX XX I., 2/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. č. XXX, XXX XX I., zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho č. 3, 040 01 Košice proti žalovaným 1/ OTP Banke Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, 2/ DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, 3/ DUPOS dražobná spol. s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, žalovaní v 2/ a 3/ rade právne zastúpení advoconsulting s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam J k ÚZ č. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 06.06.2008 uzavretá medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 1. rade je v časti výkonu záložného práva podľa čl. V. bod 1. písm. a), b) neplatná a v časti určenia, že zmluvný vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU z 22.04.2008 uzavretý medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade naďalej trvá z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd r u š í predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/113/2013 zo dňa 20.1.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/72/2014 zo dňa 30.4.2014.

VI. Žalovaný v 1/ rade má proti žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

V. Žalovaní v 2/ a 3/ rade majú proti žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2/3 s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

odôvodnenie:

1. V súkromnoprávnom, spotrebiteľskom spore strán tunajší súd rozsudkom č.k. 2C/113/2013-281 zo dňa 23.6.2015 zamietol žalobu ktorou sa žalobcovia domáhali I. určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam J k ÚZ č. XXX/XXXX/XXHU zo dňa 06.06.2008 uzavretá medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 1. rade je v časti výkonu záložného práva podľa čl. V. bod 1. písm. a), b) neplatná, II. zakázať žalovaným uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. C., a to rodinného domu súpisné číslo X a parciel KN C 195/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2161 m2, KN C 195/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2 a KN C 196 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2 a III. určiť, že zmluvný vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU z 22.04.2008 uzavretý medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade naďalej trvá.

2. Na odvolanie žalovaných odvolací súd uznesením č.k. 23Co/246/2015-334 zo dňa 31.5.2017 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že (bod 5.) postúpením pohľadávky nedošlo k prevodu všetkých práv a povinnosti z úverovej a záložnej zmluvy na žalovaného v 2/ rade, žalovaný v 2/ rade nezískal postúpením postavenie účastníka zmluvy. Otázka platnosti záložnej zmluvy sa teda týka aj žalovaného v 1/ rade v tejto časti má byť účastníkom konania. Z bodu 6. citovaného uznesenia vyplýva, že odvolací súd má za to, že výrazný nepomer medzi hodnotou nehnuteľnosti a výškou pohľadávky môže indikovať nemožnosť dražby, najmä ak sa jedná o nehnuteľnosť určenú na bývanie. Z bodu 8. vyplýva, že v danom prípade nie je možné mať za to, že výkon záložného práva je premlčaný, pretože žalovaní nemohli záložné právo vykonávať z dôvodu zákazu jeho výkonu súdom, a to predbežným opatrením nariadeným v tejto právnej veci. Od zákazu výkonu záložného práva podľa názoru odvolacieho súdu premlčacia lehota vo vzťahu k záložnému právu prestala plynúť. Z bodu 10. vyplýva, že pri rozhodovaní o zákaze vykonať dražbu je potrebné zohľadniť jednak platnosť postúpenia pohľadávky na žalovaného v 2/ rade (dodržanie § 92 ods. 8 Zákona o bankách) ako aj proporcionalitu pohľadávky a hodnoty nehnuteľnosti, najmä ak sa jedná o nehnuteľnosť určenú na bývanie. Pri určení, že právny vzťah medzi žalobcom v 2/ rade a žalovaným v 1/ rade trvá, je potrebné zohľadniť platnosť postúpenia pohľadávky na žalovaného v 2/ rade dodržanie § 92 ods. 8 Zákona o bankách).

3. Po vrátení vecí tunajší súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, vyzval strany sporu aby v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom oznámili návrhy na vykonanie dokazovania.

4. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 10.8.2017 nesúhlasili s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, že výkon záložného práva je premlčaný, dôrazne trvali na tom, že výkon záložného práva premlčaný je, pričom poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Cb/221/2009 zo dňa 28.6.2010 a doložili rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 10C/8/2015.

5. Žalovaný v 1/ rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.11.2017 zdôraznil a argumentoval, že postup podľa § 92 ods. 2 Zákona o bankách pri postúpení pohľadávky žalobcov na žalovaného v 2/ rade dodržal. K dodržaniu proporcionality medzi výšou pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom dražby poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ÚS 23/2014 z 24.9.2014 a II. ÚS 237/2011 v zmysle ktorých je potrebné skúmať pomer, resp. proporcionalitu medzi skutočnou hodnotu danej nehnuteľností (resp. skutočnosti sa čo najviac približujúcej) a medzi výťažkom dražby a teda nie výškou pohľadávky. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. podľa ktorého pri ochrane dlžníka pri realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe je v danom prípade výška pohľadávky podstatná iba ak je výška istina 2000 eur a menej. Ak by sa akceptoval záver o nemožnosti vykonať záložné právo z dôvodu nižšej hodnoty pohľadávky než je hodnota zálohu, prakticky by inštitút záložného práva vôbec nebol použiteľný v prípade zálohu o vyššej hodnote než je zabezpečená pohľadávka. Taktiež uvažoval nad účelovosťou postupu žalobcov, ktorý je možno bádať v tomto konaní.

6. Žalovaní v 2/ a 3/ rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 4.12.2017 výkladom argumentum a simili mali za to, že účinným oznámením o postúpení pohľadávky sa žalovaný v 2/ rade stal vecne legitimovaným veriteľom žalobcu v 2/ rade a teda aj subjektom oprávneným uspokojiť svoju pohľadávku výkonom záložného práva, ktorým bola predmetná pohľadávka zabezpečená, čím podľa ich názoru je založená aj pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2/ rade v predmetnom konaní. K proporcionalite medzi výškou pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. ako aj ustanovenie § 63 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. pričom zdôraznil, že výška pohľadávky bez príslušenstva ku dňu oznámenia začatia výkonu záložného práva bola vyššia ako 2000 eur, konkrétne v sume 20 868,10 eur. Ďalej uviedli, že nehnuteľnosti tvoriace záloh neslúžia na bývanie žalobcov ani iných osôb, ani v nich nemaj hlásený trvalý, pobyt preto majú za to, že nie je dané žiadne zákonné obmedzenie pre výkon záložného práva uskutočnením dražby nehnuteľnosti predstavujúcich záloh. Opakovane argumentovali, že samotní žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 30.12.2013 uviedli, že predmetné nehnuteľnosti na bývanie neslúžia a žalobcovia majú zabezpečené bydlisko u svojich rodičov.

7. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 7.2.2018 opakovane trvali na námietke premlčania odôvodňujúc, že žalovaný mohol svoje právo uplatniť 8.6.2013. Ďalej uviedli, že hodnota nehnuteľností,

ktoré majú byť predmetom výkonu záložného práva je 91 866,88 eur, pričom výška pohľadávky k 7.6.2013 je 22 287,01 eur. Súčasne poukázal na právnu úpravu Českej republiky, konkrétne na ustanovenie § 1793 NOZ a nález ÚS ČR I. ÚS 308/16 z 19.1.2014.

8. Pojednávaní sa nezúčastnili žalobca v 2/ rade a žalovaní v 1/ až 3/ rade, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili či už sami alebo prostredníctvom svojich právnych zástupcov, preto v súlade s § 180 C.s.p. súd pojednával v ich neprítomností.

9. Na pojednávaní dňa 16.8.2018 právny zástupca žalobcov trval na námietke premlčania záložného práva, čo odôvodnil tým, že od zosplatnenia predmetného úveru uplynuli viac ako 3 roky a záložné právo sa premlčuje v tejto všeobecnej lehote, v danom prípade nešlo o spočívanie premlčacej lehoty podľa § 112 Obč. zák. nakoľko nárok na plnenie bol podaný na súd po uplynutí premlčacej doby a zároveň tým, že začal vo veci konať dražobník, ktorý je podnikateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 112 Obč. zák., keďže nejde o orgán či súd. Z tohto dôvodu nie je možné po vznesení námietky premlčania viesť naďalej výkon záložného práva a zároveň tým, že veriteľovi nebol priznaný nárok na plnenie ďalším výkonom záložného práva by došlo k obchádzaniu tohto rozhodnutia, t.j. rozhodnutia 1C tohto súdu. Z dôvodu, že premlčanie ako pohľadávky tak aj záložného práva nastalo počas tohto súdneho konania trval len na II. navrhovanom výroku a v I. a II. uplatnenom nároku, t.j. v určení, že časť záložnej zmluvy je neplatná ako aj v určení trvania zmluvného vzťahu z úverovej zmluvy zobral návrh v celom rozsahu späť.

10. Právny zástupca žalovaných v 1/ a 3/ rade na pojednávaní dňa 16.8.2018 s čiastočným späťvzatím súhlasil, pričom zdôraznil, že žalobcovia na takomto určení nemali naliehavý právny záujem čo v dôsledku znamená ich neúspech v spore.

11. Na pojednávaní dňa 17.1.2019 žalobkyňa v 1/ rade doplnila svoje skutkové tvrdenie o tvrdenie, že v nehnuteľností občas býva jej sestra ktorá je tam prihlásená k trvalému pobytu minimálne 4 roky.

12. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní navrhol žalobnému návrhu, ktorý ostal predmetom konania (II. navrhovaný výrok) vyhovieť nakoľko pohľadávka , ktorej zaplatenie sa má vymôcť formou výkonu záložného práva nebola z dôvodu premlčania priznaná žalovanému v 2.rade v súdnom konaní, z toho dôvodu je neprípustné, aby mu bolo dovolené vymôcť túto pohľadávku mimosúdne. Z rozhodnutia tohto súdu, ktoré je právoplatné a vykonateľné navyše vyplýva, že žalovaný v 2.rade nenadobudol pohľadávku od žalovaného v 1.rade, teda nie je nositeľom hmotného práva. Napriek tomu výkon záložného práva začal a až do nariadenia neodkladného opatrenia v ňom pokračoval. K porušeniu princípu proporcionality zdôraznil, že znalecký posudok pri výkone záložného práva ohodnotil predmetnú nehnuteľnosť na sumu 92 tis. eur, pričom pohľadávka samotná bola vo výške 22 tis. eur, čo je takmer päťnásobok hodnoty nehnuteľnosti k výške pohľadávky. Poukázal na to, že odhliadnuc od tohto, kto býva v danej nehnuteľnosti táto nehnuteľnosť slúži na bývanie, a nejde o nebytový priestor.

13. Právny zástupca žalovaných v 2/ a 3/ rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznil, že pokiaľ ide o premlčanie pohľadávky a jeho konštatovanie v inom konaní tohto súdu, súd rozhodujúci v tomto konaní o zákaz vykonania dobrovoľnej dražby nie je viazaný ustanovením § 193 C.s.p., pričom poukázal najmä na túto skutočnosť, že v konaní o plnenie dospel konajúci súd k záveru o absencií aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a preto nebol daný dôvod zaoberať sa meritom vecí a navyše v tomto kontexte poukázal na ustanovenie § 151j ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. K proporcionalite výšky pohľadávky a hodnoty nehnuteľnosti má za to, že nie je daný dôvod pre záver o nepomere medzi výškou pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti vo vzťahu k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého nie je možné uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti vtedy ak výška pohľadávky v jej istine nepresahuje sumu 2 tis. eur. Keďže istina pohľadávky, pre ktorú sa vedie výkon záložného práva predstavuje sumu 20 868, 10 eur má za to, že je splnená podmienka pre vykonanie dobrovoľnej dražby a pokiaľ ide o skutočnosť, či nehnuteľnosť tvoriace predmet záložného práva slúži na bývanie, toto tvrdenie nebolo žalobcami v konaní preukázané, s poukazom na tvrdenia uvedené v žalobe je v priamom rozpore s tvrdeniami žalobcov. Vo vzťahu k celej veci, keďže nedošlo k žiadnej inej úprave žaloby ani k žiadnemu novému tvrdeniu žalobcov uviedol, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 23Co/246/2015 v bode 8 výslovne uviedol , že nie je možné mať za to, že výkon záložného práva je premlčaný, pretože

žalovaní nemohli záložné práva vykonávať z dôvodu zákazu jeho výkonu iniciovaného žalobcami, preto námietka premlčania prezentovaná žalobcami predstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k vecnej legitimácií žalovaných uviedol, že podľa názoru odvolacieho súdu postúpením pohľadávky nedošlo k prevodu všetkých práva a povinnosti z úverovej a záložnej zmluvy na žalovaného v 2.rade a teda žalovaný v 2.rade nezískal postavenie účastníka zmluvy a preto otázka platnosti záložnej zmluvy sa týka žalovaného v 1.rade v tejto časti má byť účastníkom konania. Keďže však žalobcovia vzali žalobu v časti o určenie neplatnosti ustanovení záložnej zmluvy späť s čím všetci žalovaní vrátane žalovaného v 1.rade súhlasili a späťvzatie späťvzatia nie je prípustné, má za to, že nie je ďalej daná pasívna legitimácia žalovaného v 1.rade a preto aj žaloba voči žalovanému v 1. rade nemôže byť dôvodná. Vo vzťahu k žalovanému v 3.rade má za to, že neuskutočnením dobrovoľnej dražby nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade má za to, že boli splnené podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda je oprávnený vykonávať záložné právo, pričom v tomto poukazujeme na skutočnosť, že výkon záložného práva uskutočňovaný žalovaným v 2.rade nie je premlčaný ako konštatovať odvolací súd a s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách nie je ani možné dospieť k záveru, že výška pohľadávky a hodnota nehnuteľnosti je v takom nepomere, pre ktorú by zákon nepripúšťal uskutočnenie dobrovoľnej dražby. Ak by však súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2.rade je aj z tohto dôvodu nevyhnutné žalobcu voči žalovanému v 2.rade zamietnuť.

14. Podaním doručeným súdu dňa 12.9.2018 žalovaný v 1/ rade s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd ustálil tento skutkový stav:

15. Dňa 22.04.2008 žalobca v 2. rade ako dlžník uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXX/XXXX/XX HU, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700 000,-Sk, čiže 23.235,74 eur. Žalobca v 2. rade sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 120,76 eur k 15. dňu bežného kalendárneho mesiaca počnúc 15.07.2008 do 15.06.2031. Dňa 06.06.2008 uzavrela žalobkyňa v 1. rade so žalovaným v 1. rade zmluvu o zriadení záložného práva č. ZZ1 k ÚZ č. 005/5009/08 HU, ktorá ju po podpísaní doručila katastrálnemu odboru, vklad záložného práva bol povolený 01.07.2008. Táto zabezpečovala úver poskytnutý žalobcovi v 2. rade. Predmetom záložného práva boli nehnuteľností zapísané na LV č. XXX k.ú. C., a to rodinný dom súpisné číslo X a parcely KN C 195/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2161 m2, KN C 195/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2 a KN C 196 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2, ktoré v tom čase vlastnila žalobkyňa v 1. rade v podiele 1/1. V súčasnosti sú spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností obaja žalobcovia, a to každý v podiele 1/2. Žalobca v 2. rade úver riadne nesplácal, pričom ako sami žalobcovia uviedli v žalobe, úver bol riadne splácaný do augusta 2010. Výzvou zo dňa 17.2.2012 bol žalobca v 2. rade vyzvaný na zaplatenie meškajúcich splátok vo výške 511,30 eur najneskôr do 3.3.2012 a zároveň bol upozornený na možnosť zosplatnenia celého dlhu. Túto výzvu prevzal dňa 13.3.2012. Keďže svoj dlh nesplatil, ku dňa 7.6.2013 vyhlásil žalovaný v 1. rade úver za predčasne splatný a vyzval žalobcov na jeho splatnenie. Zásielky adresované žalobcom boli uložené na pošte dňa 14.6.2013 a dňa 8.7.2013 sa žalovanému v 1. rade vrátili neprevzaté s poznámkou pošty „neprevzaté v odbernej lehote“.

16. Zmluvou zo dňa 26.9.2013 postúpil žalovaný v 1. rade pohľadávku z uvedeného úveru žalovanému v 2. rade, ktorý jeho správou poveril žalovaného v 3. rade. Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 26.9.2013 bolo žalobcom doručené dňa 21.10.2013.

17. Listom zo dňa 30.9.2013 oznámil žalovaný v 3. rade žalobkyni v 1. rade prevzatie správy pohľadávky a začatie výkonu záložného práva a následne výzvami 2.10.2013 a 18.10.2013 ju vyzval na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby.

18. Predbežným opatrením č.k. 2C/113/2013-167 zo dňa 20.1.2014 súd zakázal žalovaným v 2/ rade a 3/ rade uskutočniť dražbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX ako parcely reg. „C“ parcela č. 195/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2161 m2, parcela č. 195/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2, parcela č. 196 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2, rodinný dom súpisné číslo X, postavený na parcele č. 195/2 vedených Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor pre obec C., katastrálne územie C. a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh na vydanie

predbežného opatrenia proti žalovanému v 1/ rade bol zamietnutý. Predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.1.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/72/2014 zo dňa 30.4.2014.

19. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1C/74/2016 zo dňa 17.8.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/25/2018 zo dňa 16.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2018 bola zamietnutá žaloba žalovaného v 2/ rade tohto konania voči žalobcovi v 2/ rade tohto konania na zaplatenie sumy 20 868,10 eur s príslušenstvom, titulom totožného zmluvného vzťahu t.j. Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU. Dôvodom zamietnutia žaloby, tak ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu konania (žalovaného v 2/ rade tohto konania) pre nesplnenie podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a z toho sa odvíjajúcej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom - žalovaným v 1/ rade tohto konania a žalovaným v 2/ rade tohto konania.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

20. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

22. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

23. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

25. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

27. Podľa § 552 Obč. zák. pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

28. Podľa § 151a Obč. zák. záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

29. Podľa § 151b ods. 1, 2 Obč. zák. záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

30. Podľa § 151c ods. 1, 2 Obč. zák. záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

31. Podľa § 151e ods.2 Obč. zák. záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon) neustanovuje inak.

32. Podľa § 151j ods. 1 Obč. zák. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 151j ods. 2 Obč. zák. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

34. Podľa § 2 písm. a zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD) dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie,

35. Podľa § 3 ods. 6 ZoDD dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 Eur.

36. Podľa § 3 ods. 2 ZoDD Podľa tohto zákona nemožno dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný predpis.

37. Podľa § 12 ods. 5 ZoDD vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

38. Podľa § 16 ods. 1 ZoDD dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

39. Podľa § 19 ods. 1 ZoDD dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia písm. b) ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené, h) ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať,

40. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto ustanovenia, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník v predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatností dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby je neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

41. Podľa § 22 ods. 1 ZoDD opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.

42. Podľa § 22 ods. 2 ZoDD opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby alebo ak bola dražba neplatná.

43. Podľa § 36b zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ods. 1 - prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.7.2014, dražby, od ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1.7.2014 sa dokončia podľa predpisov účinných od 1.7.2014.

44. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

45. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p.s. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

46. Podľa 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Právne posúdenie veci:

47. Prvým výrokom súd zastavil konanie v časti, v ktorej žalobcovia žalobu zobrali späť t.j. v I. a III. žalobnom návrhu, teda v časti určenia neplatnosti ustanovení záložnej zmluvy týkajúcej sa možnosti záložného veriteľa uspokojiť sa predajom zálohu na dražbe alebo priamym predajom tretej osobe a v časti určenia, že právny vzťah medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade trvá. S čiastočným späťvzatím žaloby všetci žalovaní súhlasili.

48. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania ostal II. žalobcami uplatnený nárok, ktorým žiadali zakázať všetkým žalovaným uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností špecifikovaných v žalobnom návrhu, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, každého v podiele 1 k celku.

49. Žalobcovia po vrátení vecí odvolacím súdom opakovane zotrvali na tvrdení, že dôvodom pre vyhovenie zostávajúceho nároku je skutočnosť, že došlo k premlčaniu tak pohľadávky ako aj výkonu záložného práva, s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v zrušujúcom uznesení, že výkon záložného práva nie je premlčaný, nesúhlasili.

50. V zmysle citovaného ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný, teda tunajší súd, ktorý je súdom prvej inštancie, zdôrazňuje a prízvukuje, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, s týmto názorom mu neprislúcha polemizovať, respektíve zmeniť ho tak ako to vyhovuje strane sporu, v súdenej veci žalobcom. Tunajší súd nemôže a keďže nedošlo k zmene skutkového stavu, oproti stavu aký bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu, nemá dôvod meniť právny názor vyslovený odvolacím súdom. Z uvedených dôvodov tvrdenia žalobcov o premlčaní výkonu záložného práva sú irelevantné, nakoľko otázku premlčania tohto práva už vyriešil odvolací súd. Pokiaľ by aj pohľadávka bola premlčaná v zmysle § 151j ods. 2 Obč. zák. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

51. Súd sa ďalej zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, najmä pasívnej legitimácie žalovaných. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Pasívnou legitimáciou je existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. Zn. 2Cdo 205/2009). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívne legitimácie žalobcu. Osvedčenie aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie žalobcu je conditio sine qua non pre osvedčenie dôvodnosti nároku na určení vlastníckeho práva, ktorého sa žalobca v konaní domáha.

52. Otázka platnosti postúpenia pohľadávky voči žalobcovi v 2/ rade medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade bola právoplatne ako prejudiciálna otázka vyriešená v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 1C/74/2016 zo dňa 17.8.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/25/2018 zo dňa 16.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2018 a to tak, že postúpenie pohľadávky voči žalobcovi v 2/ rade medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade je neplatné. V zmysle § 230 C.s.p. ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemožno ju opätovne prejednať a rozhodnúť, z uvedeného vyplýva, že v tomto konaní je súd rozhodnutím sp. zn. 1C/74/2016 v spojení s rozhodnutí KS Prešov sp. zn. 18Co/25/2018 v otázke, ktorá už bola právoplatne prejudiciálne rozhodnutý viazaný. Keďže už bolo právoplatne judikované (rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 1C/74/2016 v spojení s rozsudkom KS Prešove sp. zn. 18Co/25/2018), že postúpenie pohľadávky voči žalobcovi v 2/ rade medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade je neplatné, z uvedeného vyplýva, že vlastníkom pohľadávky nie je žalovaný v 2/ rade ale naďalej žalovaný v 1/ rade.

53. Dobrovoľnú dražbu môžeme charakterizovať ako verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, ktorá sa koná na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk. Pri tomto verejnom konaní prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby na osobu, ktorá urobí najvyššiu cenovú ponuku na kúpu predmetu dražby (§2 písm. a) ZoDD). Dražbu možno vykonať len na základe písomnej zmluvy medzi navrhovateľom dražby a dražovníkom (§16 ods. 1 ZoDD).

54. Žalovaný v 1. rade však nepristúpil k uskutočneniu dobrovoľnej dražby (neuzatvoril písomnú zmluvu s dražobníkom na vykonanie dobrovoľnej dražby) teda nie je nositeľom hmotného práva - neexistuje tvrdená povinnosť na jeho strane, a z tohto dôvodu nie je v spore pasívne legitimovaný v žalobcami uplatnenom nároku, t.j. v zákaze uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Žalovanému v 1/ rade nie je čo zakázať, keď ku konanie, ktoré sa mu má zakázať ani náznakom nepristúpil. Preto v tom smere je žaloba voči nemu nedôvodná.

55. Rovnako pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných v 2/ a 3/ rade je žaloba nedôvodná aj voči ním. Medzi žalovaným v 2/ a 3/ rade došlo k uzatvoreniu zmluvy o vykonaní dražby, avšak v zmysle citovaných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách §§ 3 ods. 2 a 19 ods. 1 týmto žalovaným bolo zakázané s predmetom dražby nakladať v dôsledku čoho bol dražobník - žalovaný v 3/ rade priamo zo zákona povinný upustiť od dražby (§19 ods. 1 písm. h ZoDD). Ďalej žalovaný v 2/ rade vzhľadom na rozhodnutie sp. zn 1C/74/2016 nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby a aj z tohto dôvodu musí dražobník - žalovaný v 3/ rade upustiť od dražby (§ 19 ods. 1 písm. b ZoDD). Keďže súdu nebolo preukázané aby navrhovateľ dražby - žalovaný v 2/ rade uzatvoril so žalovaným v 3/ rade - dražobníkom v lehote uvedenej v § 22 ods. 1 ZoDD zmluvu o vykonaní opakovanej dražby, dražobník - žalovaný v 3/ rade už nemôže pokračovať v dražbe. V dôsledku týchto skutočností došlo k zániku zmluvného vzťahu, týkajúceho sa realizácie dobrovoľnej dražby medzi žalovanými v 2/ a 3/ rade

ex lege (priamo zo zákona) a obaja tak prestali byť nositeľmi žalobcami tvrdeného práva, t.j. pasívnej vecnej legitimácie.

56. Pokiaľ má súd zakázať isté konanie, ako v súdenej vecí uskutočniť dobrovoľnú dražbu, toto konanie musí prebiehať, pokiaľ konanie ktoré sa má zakázať neprebieha nie je čo zakázať. Z uvedeného dôvodu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie všetkých žalovaných súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

57. V závere súd poukazuje, že dobrovoľná dražba je jednou zo zákonných foriem mimosúdneho výkonu záložného práva.

58. Otázkou prijateľnosti dobrovoľnej dražby sa ESD zaoberal vo veci C 34/13. Z jeho rozsudku z 10.9.2014 vyplýva záver, že ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Európsky súdny dvor v uvedenom rozsudku taktiež uviedol že čl. 1 ods. 2 Smernice 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

59. Zabezpečovacie záložné právo je jedným z prostriedkov zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorý je upravený zákonom. Samotný Občiansky zákonník v § 53 ods. 10 Obč. zák. účinný od 1.7.2014 počíta s tým, že nárok zo spotrebiteľskej zmluvy môže záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť aj predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Účastníci záložnej zmluvy teda mohli zabezpečiť vrátenia úveru aj záložnou zmluvou, v ktorej bol pre prípad nesplácania úveru dohodnutý predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe.

60. Odvolací súd uložil tunajšiemu súdu v zrušujúcom uznesení pri zákaze vykonania dražby zaoberať sa otázkou platnosti postúpenia pohľadávky, teda konkrétne dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 ZoB a otázkou proporcionality pohľadávky a hodnotou nehnuteľností. Ako už bolo vyššie konštatované (bod 53) otázku platného postúpenia pohľadávky voči žalobcovi v 2/ rade medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade právoplatne vyriešil súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1C/74/2016 a to rozsudkom zo dňa 17.8.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/25/2018 zo dňa 16.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2018 a to tak, že postúpenie pohľadávky medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade je neplatné.

61. K otázke proporcionality medzi pohľadávkou a hodnotou nehnuteľností súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia ani napriek výzve hodnotu nehnuteľnosti hodnoverne súdu nepreukázali. Ak aj pripustíme, že hodnota nehnuteľností je v minimálnej výške uvádzanej žalobcami cca 90 000 eur, súd sa však musí prikloniť k názorom prezentovaných žalovanými a to, že zákon o dobrovoľných dražbách upravuje len minimálnu výšku pohľadávky do výšky ktorej nemožno dražbu vykonať § 3 ods. 2 ZoDD ( 2 000 eur) v súdenej veci výška pohľadávky je vyššia ako 2000 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014 a II. ÚS 237/2011 v zmysle ktorých je potrebné skúmať pomer, resp. proporcionalitu medzi skutočnou hodnotu danej nehnuteľností (resp. skutočnosti sa čo najviac približujúcej) a medzi výťažkom dražby a teda nie výškou pohľadávky.

62. Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital ( C-34/14) nedeklaroval rozpor Slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s únijným právom. V bodoch 63,64, a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V prípade žalobcov nehnuteľnosť neslúži na ich rodinné obydlie, keďže ani jeden zo žalobcov v nej nebýva. Žalobcovia síce tvrdia, že nehnuteľnosť slúži ako obydlie, ale súdu nedá poukázať na skutkové tvrdenia uvádzané samotnými žalobcami v žalobe, že nehnuteľnosť zatiaľ na bývanie neslúži, obaja navrhovatelia majú bydlisko u rodičov (čl. 118 spisu). V tomto kontexte možno súhlasiť

s vyjadrením žalovaných v 2/ a 3/ rade o špekulatívnom konaní k tvrdeniu žalobkyne v 1/ rade na pojednávaní, že v predmetnej nehnuteľností občas býva ich sestra, ktorá je tam prihlásená na trvalý pobyt cca 4 roky. Súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti nebýva a nie je prihlásený na trvalý pobyt ani žalobkyňa v 1/ rade ani žalobca v 2/ rade, ktorí sú jednak podielovými spoluvlastníkmi a jednak účastníci záväzkového vzťahu.

63. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných súd žalobu zamietol.

64. V závere súd nespochybňuje, že účelom dobrovoľnej dražby je prechod vlastníckeho práva zo záložného dlžníka na tretí subjekt, čím naozaj dôjde k zániku vlastníckeho práva záložného dlžníka, v tom prípade však základným právnym prostriedkom na odstránenie akejkoľvek neistoty v právnom postavení žalobcov je žaloba o neplatnosť dražby, v ktorej sa môžu domáhať ochrany svojich práv a nie žaloba o zákaze uskutočniť dobrovoľnú dražbu. Naviac na základe dôkazov tvoriacich obsah spisu žalovaní dobrovoľnú dražbu nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobcov uskutočniť nemôžu a teda žalobcovia ako spotrebitelia na svojich právach nijako ukrátení nebudú.

Predbežné opatrenie

65. Podľa § 335 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

66. Tretím výrokom súd aj bez návrhu zrušil predbežné opatrenie nariadené tunajším súdom pod č.k. 2C/113/2013-167 zo dňa 20.1.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.1.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/72/2014 zo dňa 30.4.2014 a ktorým bolo zakázané žalovaným v 2/ rade a 3/ rade uskutočniť dražbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX ako parcely reg. „C“ parcela č. 195/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2161 m2, parcela č. 195/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 465 m2, parcela č. 196 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2, rodinný dom súpisné číslo 4, postavený na parcele č. 195/2 vedených U. úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor pre obec C., katastrálne územie C. a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pretože konanie bolo sčasti zastavené a sčasti bola žaloba zamietnutá.

Trovy konania.

67. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

68. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

71. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

72. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Predmetom konania boli tri žalobcami uplatnené nároky v časti žalobcovia zobrali žalobu späť (I. a III. výrok) a o jednom nároku bolo meritórne rozhodnuté.

73. O trovách konania v časti v ktorej bolo konanie zastavené I. a III. uplatnený žalobný nárok, súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia § 256 ods. 1, C.s.p.. Z procesného hľadiska zavinili

zastavenie konania žalobcovia, a to späťvzatia žaloby. Žalobcovia späťvzatia žaloby odôvodnili premlčaním výkonu záložného práva. Ako už súd vyššie rozviedol, tvrdenie žalobcov o premlčaní je právne irelevantné, keďže otázku premlčania vyriešil odvolací súd a to tak, že výkon záložného práva nie je premlčaný. Potom dôvod pre ktorý žalobcovia čiastočne zobrali žalobu späť nie je takým dôvodom, ktorý by odôvodňoval čiastočné späťvzatie žaloby. Súdna prax ustálila, že strana sporu späťvzatím žaloby (ak nejde o späťvzatie pre správanie druhej strany) a následným zastavením konania zavinila zastavenie konania. Vychádzajúc z tohto názoru žalobcovia zavinili čiastočné zastavenie konania, teda sú povinní nahradiť žalovaným ich trovy, čo de fakto znamená ich neúspech v spore. V časti v ktorej žalobcovia zobrali žalobu späť majú žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (teda každý v rozsahu 2/3 k celku) .

74. Pokiaľ ide o nárok o ktorom bolo meritórne rozhodnuté vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom je, že úspešná strana sporu má voči neúspešnej nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie svojho práva.

75. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.

76. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti bližšie nešpecifikuje. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Vo všeobecnosti možno vymedziť tri možné okruhy prípadov, v ktorých môže dôjsť k uplatneniu zmierňovacieho práva súdu.

77. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

78. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinná strana sporu môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej , ktorá by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

79. Napokon treba si všímať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, prihliadať na postoj strán sporu.

80. Vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočné nemal nárok na náhradu trov konania priznať, a preto žalovaný v 1/ rade ako úspešný účastník má voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (v zostávajúcej 1/3).

81. Pokiaľ ide o žalovaných v 2/ a 3/ rade a vec samu (II. žalobcami uplatnený žalobný nárok) súd má za to, že existujú okolnosti významné pre rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania spočívajúce v okolnostiach daného prípadu.

82. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby ostal nárok žabcov na zákaz uskutočniť dobrovoľnú dražbu. Žalovaní v 2/ a 3/ rade k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nemohli pristúpiť z dôvodu vydania predbežného opatrenia, preto súd má za to, že v tejto časti (II. žalobný návrh) aj keď boli vo veci úspešní ich trovy konania vzhľadom na túto okolnosť nie je potrebné riešiť v časti trov

konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu, ale skôr zohľadniť osobitnosť prípadu, pre ktorú došlo k zamietnutiu žaloby. Je vhodné použiť v tomto prípade ustanovenia § 257 ods. 1 C.s.p., kde sa žalovaným v 2/ a 3/ rade ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania neprizná.

83. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalovanému v 1/ rade ako úspešnej strane sporu od neúspešných žalobcov v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, (2/3 v časti v ktorej bolo konanie zastavené a 1/3 vo veci samej).

84. Žalovaným v 2/ a 3/ rade pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vzťahujúcich sa k veci smej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2/3 (len z časti v ktorej bolo konanie zastavené).

85. Výšku trov konania určí vyšší súdny úradník po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.