Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2Csp/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. P. XXXX/X, XXX XX L. nad L., zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie finančného zadosťučinenia, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2008, uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady týchto trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Nárok žalobcu v časti o zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 1.123,46 eur v y l u č u j e na samostatné konanie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.01.2018, podanou na tunajšom súde dňa 06.02.2018, domáha voči žalovanému vydania rozsudku, ktorým súd určí, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 05.11.2008 uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom, je bezúročný a bez poplatkov a zaviaže žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie v sume 1.123,46 eur a náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 05.11.2008 uzatvoril žalobca so žalovaným "Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj len "predmetná zmluva o úvere"), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi kreditnú kartu MasterCard Original s úverovým limitom 70.000,- Sk (t. j. 2.323,57 eur). Žalovaný poskytol peňažné prostriedky žalobcovi prostredníctvom kreditnej karty, a teda je nevyhnutné predmetnú zmluvu podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len ako "zákon č. 258/2001 Z. z." alebo "skorší zákon o spotrebiteľských úveroch) s poukazom na § 1 ods. 3 citovaného zákona. Poukázal na skutočnosť, že predmetná zmluva o úvere, na základe ktorej bola poskytnutá kreditná karta, neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a súčasne sú v nej viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky. Zastával názor, že predmetný úver poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty je nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovaný pri jeho poskytnutí nemal nárok na odplatu za poskytnutý úver vo forme úrokov a rôznych poplatkov, o ktoré mal byť úver navýšený. Poukázal na konanie vedené pôvodne na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou sp. zn. XC/XXX/XXXX, v ktorom bol žalovaný zaviazaný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie z predmetnej zmluvy o úvere prijaté nad rámec istiny, proti čomu žalovaný podal odvolanie, aby následne v priebehu odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. XCo/XXX/XXXX došlo zo strany žalovaného dňa 22.11.2017 k dobrovoľnej úhrade v prospech žalobcu. Uviedol, že z obsahu listín založených v súdnom spise OS Bánovce nad Bebravou sp. zn. XC/XXX/XXXX vyplýva, že žalobca čerpal od žalovaného prostredníctvom kreditnej karty celkovú čiastku 2.455,32 eur a uhradil žalovanému sumu 3.578,78 eur. Z uvedeného vyplýva, že celkovo sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sumou vo výške 1.123,46 eur (rozdiel medzi úhradami vo výške 3.578,78 eur a čerpaniami vo výške 2.455,32 eur). Zastával názor, že žalovaný mal právny titul iba na uhradenie skutočne vyčerpanej sumy. Prijímaním úhrad zo strany žalobcu na účet žalovaného nad rámec čerpanej istiny dochádzalo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., vymáhajúca údajnú pohľadávku voči žalobcovi pre žalovaného, sa ďalej domáha, a to napriek skutočnostiam uvedeným vyššie, voči žalobcovi zaplatenia neexistujúcej pohľadávky vo výške 845,29 eur na predmetnú zmluvu o úvere, ktorú vyhotovil a žalobcovi na podpis predložil žalovaný. Jedná sa o tú zmluvu o úvere, z ktorej si žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. XC/XXX/XXXX uplatňoval voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok žalovaný žalobcovi aj dobrovoľne uhradil dňa 22.11.2017 v rámci odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde Trenčín pod sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Uviedol, že je tak doposiaľ vystavený obťažujúcemu vymáhaniu neexistujúcej pohľadávky zo strany spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., ktorá koná v mene žalovaného. Úspech žalobcu v tomto konaní voči žalovanému zabráni ďalšiemu neodôvodnenému vymáhaniu, resp. postúpeniu neexistujúcej pohľadávky tretej osobe (inkasnej spoločnosti), čo je obvyklou praxou žalovaného. Uviedol, že je tiež na základe nesprávnych údajov poskytnutých žalovaným evidovaný v rozpore so skutočnosťou ako dlžník zo zmluvy o úvere v elektronickom registri údajov o spotrebiteľských úveroch ("register dlhov") podľa § 7 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ako "zákon č. 129/2010 Z. z." alebo "neskorší zákon o spotrebiteľských úveroch"). Úspech žalobcu v tomto konaní mu umožní dosiahnuť opravu nesprávností v registri podľa § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z. z. Za daného stavu teda neostáva žalobcovi iné ako uplatniť na svoju obranu právo priznané mu § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. Ďalej uviedol, že požaduje od žalovaného finančné zadosťučinenie vo výške 1.123,46 eur. Požadované finančné zadosťučinenie zodpovedá sume bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný na úkor žalobcu získal a vo vzťahu ku spôsobu a intenzite porušenia zákona zo strany žalovaného, považoval jeho výšku za primeranú a zodpovedajúcu účelu inštitútu finančného zadosťučinenia, ktoré je dodávateľ povinný poskytovať poškodenému spotrebiteľovi. Žalovaný, ktorý je držiteľom bankovej licencie, je povinný pri výkone svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade so zákonom. Žalovaný tak v predmetnej veci, ani v mnohých iných veciach nepostupoval, práve naopak žalovaný konal voči žalobcovi spôsobom odporujúcim zákonu. Žalovaný ako bankový subjekt pri poskytovaní spotrebiteľských úverov paradoxne hromadne bez rizika porušuje zákon a pokiaľ mu za to nehrozí ani žiadna sankcia, tak samozrejme nemá dôvod svoju prax meniť. Orgány bankového dozoru ostávajú nečinné a len mizivá časť poškodených klientov sa so svojimi nárokmi obracia na súd. Požadované finančné zadosťučinenie žalobcu je na jednej strane satisfakciou pre samotného žalobcu, ktorý bol vystavený protiprávnemu konaniu žalovaného, ale súčasne je aj vyjadrením sankcie, ktorá postihuje žalovaného, ktorý závadne konal. Výška nároku žalobcu na priznanie finančného zadosťučinenia podlieha úvahe súdu. Pokiaľ by aj došlo k zníženiu požadovaného nároku súdom, nejedná sa o procesný neúspech žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.

3. K podanej žalobe sa podaním zo dňa 24.04.2018 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca neprípustne kombinuje a zamieňa zákony o spotrebiteľských úveroch, a to zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 10.06.2010 a zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Žalobca v žalobe namieta porušenie povinností zo strany žalovaného upravených v skoršom zákone o spotrebiteľských úveroch a ad absurdum žiada určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa neskoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 05.11.2008 podľa skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch, čo ostatne tvrdí aj žalobca. V súlade s nižšie citovanými ustanoveniami § 25 neskoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch sa na ňu aplikujú ustanovenia skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 25 ods. 2 neskoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch neumožňuje aplikáciu § 11 ods. 4 neskoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch aj na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti neskoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Dodal, že ak by aj súd dospel k záveru, že podaná žaloba je procesne prípustná podľa § 137 písm. c) C.s.p., čo však žalovaný strikne odmieta, žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ak by aj súd pripustil, že podaná žaloba je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) C.s.p., je nesporné, že za uvedených okolností žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nakoľko jeho právo nie je bez tohto určenia nijako ohrozené a jeho právne postavenie nie je žiadnym spôsobom neisté. Poukázal na skutočnosť, že napriek zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.105,20 eur s príslušenstvom v spore sp. zn. XC/XXX/XXXX, žalovaný túto sumu žalobcovi dňa 22.11.2017 dobrovoľne uhradil. Námietka žalobcu, že mal v skutočnosti nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.123,46 eur, je vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantná. Uviedol, že napriek tomu však v súlade s § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka namieta premlčanie sumy vo výške 18,26 eur predstavujúcej rozdiel medzi požadovanou sumou vo výške 1.123,46 eur a uhradenou sumou 1.105,20 eur. Uviedol, že žalobca tvrdí, že v úverovej zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že žalobca dostatočne nereflektuje na to, že na základe napadnutej úverovej zmluvy mu bol poskytnutý tzv. revolvingový úver a vydaná kreditná karta. Revolvingový úver umožňuje klientovi čerpať poskytnuté peňažné prostriedky opakovane podľa jeho uváženia. Takýto úver je neustále dopĺňaný a čerpaný, v dôsledku čoho môže úverový vzťah trvať neurčitú dobu. Kreditnou kartou sa na účely skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom (§ 1 ods. 3 posledná veta skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch). Mal za to, že vzhľadom na uvedené je zrejmé, že údaj o konečnej splatnosti v takom prípade nie je možné vopred určiť. Konečná splatnosť úveru je závislá primárne od spôsobu, frekvencie a výšky čerpania a splácania úverových prostriedkov zo strany spotrebiteľa. Veriteľ objektívne nie je schopný konečnú splatnosť dopredu stanoviť ani odhadnúť (pri podpise zmluvy to pravdepodobne nevie ani sám spotrebiteľ/dlžník). Žalobca ďalej namieta, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa citovaného ustanovenia skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o výšku splátok, žalobcovi bola schválená minimálna splátka vo výške 116,18 eur (3.500,- Sk) (strana 2 v spodnej časti úverovej zmluvy nad podpismi zmluvných strán ako - schválená minimálna splátka). Výška základnej úrokovej sadzby, minimálnej splátky a celkovej splátky sú klientovi známe aj z výpisu z účtu ku kreditnej platobnej karte, ktorý mu je zasielaný. Výpis je písomný zoznam transakcií, ktoré boli realizované kartami vydanými ku kartovému účtu, príslušných poplatkov a úrokov evidovaných na kartovom účte a spracovaných bankou v priebehu posledného cyklu. Údaj o počte splátok objektívne nebolo možné vopred určiť, nakoľko úverový rámec poskytnutý žalobcovi sa automaticky obnovoval každou uhradenou splátkou a umožňoval žalobcovi jeho opätovné čerpanie. V čase uzavretia zmluvy o úvere neboli zmluvné strany schopné predpokladať konkrétny rozsah čerpania peňažných prostriedkov a ustáliť tak počet splátok revolvingového úveru. Z tohto dôvodu bol žalobcovi poskytnutý úverový rámec, do výšky ktorého mohol realizovať transakcie podľa svojej ľubovôle. Odhliadnuc od preukázateľnej nemožnosti uvádzať v zmluve rozpis jednotlivých splátok a ich počet vzhľadom na typ poskytnutého úveru, z dikcie citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch (a ani z § 9 ods. 2 písm. l) neskoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch) žiadnym spôsobom nevyplýva žalovanému povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom, aká suma z každej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky. Túto povinnosť nemožno vyvodiť ani z dôvodovej správy k identifikovanému ustanoveniu skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch (ani neskoršieho). Žalobca ďalej namietal, že zmluva o úvere údajne neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe podľa citovaného ustanovenia skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch. Ročná úroková sadzba platiaca pre kartu vydanú žalobcovi bola vo výške 21,24 % p.a. (V. bod č. 29 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere). Zdôraznil, že žalobcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver formou revolvingu. Tento typ úveru je obnovovaný každou uhradenou splátkou a možno ho čerpať kreditnou platobnou kartou opakovane až do výšky úverového limitu. Špecifický charakter tohto úveru spočívajúci v značnej dynamike jeho čerpania zo strany klienta robí údaje a parametre potrebné na konkrétne číselné vyjadrenie ročnej percentuálnej miery nákladov objektívne nepredvídateľné. Vzhľadom na uvedené možno spoľahlivo konštatovať, že skorší zákon o spotrebiteľských úveroch priamo predpokladá situácie, v ktorých sa RPMN do úverových zmlúv neuvádza. Jej neuvedenie však nemožno považovať za absenciu podmienky podľa § 4 ods. 2 písm. j) skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 4 ods. 2 skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vnímať izolovane, ale v kontexte s ostatnými ustanoveniami skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch, medzi inými aj s § 3 ods. 6 skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch. O bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade neuvedenia RPMN v úverovej zmluve preto v danom prípade nemožno vôbec uvažovať. Žalobca namieta, že napadnutá zmluva o úvere údajne neobsahuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len "priemerná RPMN") v zmysle citovaného ustanovenia skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento údaj je však uvedený na strane 2 v spodnej časti úverovej zmluvy nad podpismi zmluvných strán ako - priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty: 19,83 %. Rovnaký číselný údaj s totožným označením, za príslušný kalendárny štvrťrok v súlade s § 7a ods. 2 skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch zverejnilo MF SR na svojom webovom sídle. Uviedol, že žalovaný žiadnym právne relevantným spôsobom nezasiahol do práv žalobcu, ani neporušil žiadnu povinnosť mu uloženú zákonom o ochrane spotrebiteľov alebo osobitným zákonom. Žiadosť žalobcu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia preto považoval za špekulatívnu. Poukázal na skutočnosť, že peňažný nárok žalobcu z predmetnej zmluvy o úvere bol žalovaným dobrovoľne uhradený dva mesiace pred podaním tejto žaloby vo výške uvedenej (v neskôr zrušenom) rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 08.12.2016, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX. Vo zvyšku je peňažný nárok žalobcu premlčaný. Listom zo dňa 08.12.2017 žalobca vyzval žalovaného na zabezpečenie ukončenia vymáhania pohľadávky inkasnou spoločnosťou. Žalovaný bez zbytočného odkladu, ešte pred podaním tejto žaloby, požiadavke žalobcu vyhovel a pohľadávku prostredníctvom spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ďalej nevymáha. Listom zo dňa 08.12.2017 žalobca vyzval žalovaného na zabezpečenie výmazu neexistujúceho dlhu z registra dlhov. Žalovaný bez zbytočného odkladu, ešte pred podaním tejto žaloby, požiadavke žalobcu vyhovel a požiadal o výmaz údajov o úvere zo spoločného registra bankových informácií zriadeného v súlade s § 92a zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Žiadal, aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 14.05.2018 vyjadril žalobca, ktorý naďalej trval na podanej žalobe v celom jej rozsahu. Uviedol, že je pravdou, že možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou stanovuje zákon č. 129/2010 Z. z. (§ 11 ods. 4), pričom je tiež pravdou, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami tohto sporu bola uzatvorená v režime staršieho zákona č. 258/2001 Z. z. Uvedené však nič nemení na možnosti aj toho spotrebiteľa, ktorý uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere v režime staršieho zákona č. 258/2001 Z. z., domáhať sa cestou podanej žaloby na súde určenia v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. Nesprávnosť úvah žalovaného sa odvíja od nesprávneho pochopenia charakteru cit. ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. z jeho strany, kedy predmetné citované ustanovenie je potrebné ponímať v zmysle jeho procesnoprávnej povahy, čo pripúšťa aplikáciu predmetného ustanovenia v aktuálnom čase, t.j. pokiaľ v čase podania žaloby existovalo predmetné ustanovenie (čo existovalo), je tým daný procesnoprávny základ na uplatnenie práva v zmysle uvedeného, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom režime bola predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatváraná. Úspech žalobcu v tomto konaní zabráni ďalšiemu nedôvodnému vymáhaniu, resp. postupovaniu neexistujúcej pohľadávky, žalobca je v dôsledku pochybenia žalovaného prakticky aj v súčasnosti vystavený nezanedbateľnému riziku, že sú o ňom vedené nepravdivé údaje v úverovom registri - úspech žalobcu v tomto konaní mu umožní dosiahnuť opravu nesprávností v registri podľa § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z. z. S tým, že pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že ešte pred podaním žaloby, listom zo dňa 08.12.2017 bol žalovaný žalobcom vyzvaný na zjednanie náprav, pričom údajne (ako uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení) k požadovanej náprave už došlo, a to údajne ešte pred podaním žaloby v tejto veci, k tomu žalobca uviedol, že žalovaný uvedené ničím nepreukázal, pričom dodal, že v liste zo dňa 08.12.2017 bol žalovaný žalobcom vyzvaný aj na predloženie dokladov preukazujúcich zjednanie požadovanej nápravy v lehote do 31.12.2017 s upozornením, že inak bude podaná na súd žaloba. Keďže žalovaný nezjednal nápravu v takom rozsahu, v akom bol k tomu vyzvaný v liste to dňa 08.12.2017 (jej vykonanie žalobcovi ani nepreukázal tak, ako mu to bolo určené, t. j. v lehote do 31.12.2017), žalobca následne dňa 06.02.2018 podal na súd žalobu o určenie stále sporných skutočností bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, doplnenú o nárok žalobcu na vydanie finančného zadosťučinenia. Určovací výrok v rámci rozsudku tak, ako ho navrhol žalobca v podanej žalobe, je jediný spôsob ako zabezpečiť žalobcovi komplexnú ochranu pred negatívnymi dôsledkami existujúcej právnej neistoty aj do budúcna. Uviedol, že v zmysle zákonného znenia mal žalovaný pri výpočte RPMN vychádzať z údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, čo sa nestalo, hoci objektívne žalovanému nič nebránilo v tom, aby tieto údaje zohľadnil a premietol ich do výpočtu RPMN. Údaj RPMN je možné vždy určiť pred začiatkom úverového vzťahu, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu (vychádzajúc zo zistiteľného počtu splátok), sú v čase uzatvorenia zmluvy známe. Vychádzajúc zo stanoveného úverového rámca a výšky splátky, je možné zistiť počet splátok, čo v spojení s termínom splatnosti týchto splátok malo a mohlo vyústiť do uvedenia konečnej splatnosti v zmluve o úvere, čo sa však nestalo. Aj konečná splatnosť je teda určiteľná na základe vstupných údajov. Zo znenia zmluvy o úvere samotnej nie je zrejmé, v akých termínoch sa mali splátky úveru hradiť. V zmluve sa súčasne nenachádza žiadne také dojednanie, z ktorého by bolo spotrebiteľovi už pri podpise zmluvy zrejmé, aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť bude pripísaná na úhradu poplatkov. Zastával názor, že uvádzanie náležitosti úrokovej sadzby v ostatných častiach zmluvy mimo jej hlavného textu, je nepostačujúce, pretože by tým dochádzalo k prekročeniu hranice skutočného účelu právnej úpravy spotrebiteľských úverových zmlúv, ktorým je v prvom rade zachovanie jednoznačnosti, prehľadnosti a zrozumiteľnosti týchto zmlúv. Mal za to, že za stavu, kedy miera participácie strán sporu na procese uzatvárania zmlúv je diametrálne odlišná v prípade dodávateľa na jednej strane a spotrebiteľa na strane druhej, nemožno ani následok v podobe bezúročnosti úveru rovnomerne pričítať tak konaniu dodávateľa ako i konaniu spotrebiteľa. Nemožno prehliadať povinnosť dodávateľa postupovať s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní zmlúv. Nebol to žalobca ako spotrebiteľ, kto zapríčinil dôvod bezúročnosti úveru, aj keď k zmluve svojím podpisom pristúpil. Navyše sankcia v podobe bezúročnosti úveru je sankciou zákonom predpokladanou pri pochybení dodávateľa (neuvedenie povinných náležitostí, hrubé porušenie povinnosti posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou...) a nastupuje vždy aj v prípade, že spotrebiteľ takú "nedokonalú" zmluvu popísal. Aj z uvedeného je zrejmé, že zodpovednosť za stav zmluvy predkladanej na podpis nesie dodávateľ. Požadované finančné zadosťučinenie je na jednej strane satisfakciou pre žalobcu, ktorý bol vystavený protiprávnemu konaniu žalovaného, ale súčasne je aj vyjadrením sankcie, ktorá postihuje žalovaného.

5. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 31.05.2018 vyjadril žalovaný, ktorý naďalej žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K právnemu názoru žalobcu, že spotrebiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 10.06.2010 má možnosť domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, uviedol, že tento názor vychádza z hrubej ignorácie, resp. absolútnej dezinterpretácie prechodných ustanovení neskoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch. Neskorší zákon o spotrebiteľských úveroch v § 25 ods. 1 explicitne vylučuje jeho aplikáciu na právne vzťahy založené podľa skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch. Napadnutá zmluva o úvere bola uzavretá dňa 05.11.2008 za účinnosti skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný ničím nepreukázal, že po doručení výzvy na zabezpečenie ukončenia vymáhania zo dňa 08.12.2017 pohľadávku zo zmluvy o úvere už nevymáha, uviedol, že žalovaný objektívne nie je schopný preukázať nevymáhanie pohľadávky, tzv. neexistujúcu skutočnosť. Možno však konštatovať, že ak by žalovaný dotknutú pohľadávku voči žalobcovi naďalej vymáhal, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by pokračoval v kontaktovaní žalobcu so žiadosťou o jej úhradu. Keďže žalobca nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce údajné pretrvávajúce vymáhanie pohľadávky po doručení predmetnej výzvy, je nesporné, že žalovaný pohľadávku viac nevymáha. K tvrdeniu žalobcu o jeho údajnej evidencii v bližšie nešpecifikovanom úverovom registri uviedol, že žalobca nepredložil žiaden dôkazný prostriedok, z ktorého by bolo zrejmé, že je v nejakom úverovom registri vedený. Taktiež nepreukázal, že dôvodom pre jeho údajnú evidenciu v nekonkretizovanom úverovom registri je jeho záväzok voči žalovanému. Žalovaný preto objektívne nie je schopný takejto neurčitej a ničím nepodloženej požiadavke žalobcu vyhovieť. Pokiaľ ide o údajnú absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere podľa skoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch, žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach prezentovaných v jeho ostatnom podaní.

6. V podaní zo dňa 27.06.2018 žalobca poukázal na ustanovenie článku XII bod 82 Obchodných podmienok a uviedol, že žalovaná banka si v predpripravených a predformulovaných Obchodných podmienkach zabezpečila súhlas žalobcu na poskytnutie jeho údajov do spoločného registra bankových informácií. Mal za to, že banka na základe zmluvného dojednania poskytovala údaje o žalobcovi bližšie nešpecifikovanému registru, preto je možné zo strany žalobcu iba dôvodne predpokladať, že došlo k takémuto konaniu, ku ktorému sa banka sama zaviazala. Banky mali už od roku 2004 vytvorený Spoločný register bankových informácií, do ktorého vkladali údaje o svojich klientoch, podľa všetkého za predpokladu, že im bol v zmluve poskytnutý súhlas klienta s poskytovaním údajov. Taktiež od roku 2015 na základe novely zákona o spotrebiteľských úverov boli banky povinné poskytovať údaje o spotrebiteľských úveroch do aspoň jedného elektronického registra údajov. Ďalej uviedol, že proti žalovanému viedol žalobca súdny spor na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou sp. zn. XC/XXX/

XXXX, ktoré však bolo zastavené v štádiu odvolacieho konania a v súčasnosti neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by deklarovalo porušenie právnych predpisov zo strany žalovanej banky. Poukázal na skutočnosť, že v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v súčasnosti neexistuje ani žiadny stav právnej istoty ohľadne otázky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe predmetnej úverovej zmluvy. Absenciu právnej istoty považoval za mimoriadne zásadnú a negatívnu skutočnosť v každom zmluvnom vzťahu, nie len úverovom. Výrok súdneho rozhodnutia je záväzný pre zmluvné strany a je to jediný spôsob ako predísť prípadným ďalším súdnym sporom, ktoré by inicioval žalovaný, alebo jeho právny nástupca. Žalobca je v dôsledku pochybenia žalovaného prakticky aj v súčasnosti vystavený nezanedbateľnému riziku vymáhania neexistujúcej pohľadávky zo strany napríklad právnych nástupcov žalovaného.

7. V podaní zo dňa 14.01.2019 žalovaný uviedol, že žalovaný v súlade s § 92a zákona o bankách spolu s ostatnými bankami v roku 2004 vytvoril tzv. Spoločný register bankových informácií (SRBI), do ktorého poskytol údaje o žalobcovi uvedené v článku XII bod č. 82 Obchodných podmienok. Žalovaný a ostatné banky sú oprávnené sprístupniť a poskytovať údaje o úveroch a bankových zárukách poskytnutých svojim klientom, údaje o požadovaných úveroch a bankových zárukách, ak o ne klienti preukázateľne požiadali, údaje o týchto klientoch v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3, údaje o svojich pohľadávkach a o zabezpečení svojich pohľadávok proti klientom z poskytnutých úverov a bankových záruk, údaje o splácaní záväzkov klientov z poskytnutých úverov a bankových záruk a údaje o bonite a dôveryhodnosti klientov z hľadiska splácania ich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk len za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným zákonom (č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov) navzájom si so súhlasom klienta podľa § 91 ods. 1 bezplatne alebo za úhradu vecných nákladov (§ 92a ods. 1 zákona o bankách). Informácie poskytnuté do tohto registra alebo z tohto registra sú bankovým tajomstvom (§ 92a ods. 3 zákona o bankách). Informácie SRBI a informácie o ďalších skutočnostiach súvisiacich s prevádzkovaním SRBI možno poskytovať len bankám, pobočkám zahraničných bánk, Národnej banke Slovenska, agentúre na poskytovanie pomoci klientom v rozsahu potrebnom na preverovanie údajov týkajúcich sa splácania úverových záväzkov a finančnej a majetkovej situácie klientov žiadajúcich o zaradenie alebo zaradených do programu poskytovania pomoci klientom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy, ďalším osobám a orgánom podľa rovnakých pravidiel a podmienok, aké sa vzťahujú na sprístupňovanie a poskytovanie informácií chránených bankovým tajomstvom podľa ustanovení § 91 ods. 2 až 9 a § 92 ods. 4, a so súhlasom klienta podľa § 91 ods. 1 aj inej osobe vymedzenej týmto súhlasom, ak táto osoba zabezpečí ochranu poskytnutých informácií najmenej na rovnakej úrovni ako prevádzkovateľ SRBI podľa odseku 2, pričom poskytnuté informácie možno použiť len v súlade so súhlasom klienta podľa § 91 ods. 1 a na účel, na ktorý boli poskytnuté; informácie zo SRBI sa za rovnakých podmienok ako bankám a pobočkám zahraničných bánk sprístupnia aj iným osobám vymedzeným osobitným zákonom (§ 8 neskoršieho zákona o spotrebiteľských úveroch).Voči všetkým ostatným osobám sú zamestnanci a členovia orgánov spoločného podniku pomocných bankových služieb podľa odseku 2 povinní zachovávať mlčanlivosť o týchto informáciách. Zdôraznil, že žalovaný na žiadosť žalobcu požiadal SRBI, ako jediný register o ktorom má vedomosť, že do neho poskytol údaje o žalobcovi, o výmaz týchto údajov. Žalobca však naďalej trvá na výmaze údajov o jeho osobe "zo všetkých registrov". Uviedol, že nie sú mu známe žiadne iné registre, do ktorých by mal údajne poskytnúť údaje o žalobcovi podľa § 92a zákona o bankách, resp. čl. XII bod č. 82 Obchodných podmienok. Ak o nich má žalobca vedomosť, považoval za úplne racionálne, aby túto skutočnosť (vedenie jeho údajov v inom registri, do ktorého ich údajne zaslal žalovaný) aj preukázal. V opačnom prípade nemôže byť v konaní procesne úspešný.

8. Podaním zo dňa 22.01.2019 žalobca doložil súdu na podporu jeho argumentácie do spisu rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.05.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.05.2017 a rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 12.12.2018.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.01.2018, na ktoré sa dostavil žalobca a jeho právny zástupca, nedostavil sa žalovaný, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a nežiadal pojednávanie odročiť z dôležitého dôvodu. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 C.s.p. súd na pojednávaní vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením žaloby, podaní strán a doložených listín, a to konkrétne: žaloba č.l. 1-4, č.l. 12-14, zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa 05.11.2008 č.l. 7, č.l. 65-66, výzva zo dňa 28.11.2017 č.l. 8, výpis OR SR žalobca č.l. 8-11, vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.04.2018 č.l. 38-46, č.l. 49-63, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. XC/XXX/XXXX - 233 zo dňa 08.12.2016, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCo/XXX/XXXX - 303 zo dňa 28.02.2018, výpisy z úverového účtu č.l. 76-80, informácia odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky SR č.l. 81-84, Obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s., č.l. 85-86, č.l. 124-125, výzva zo dňa 08.12.2017 č.l. 87-88, uznesenie NSSR sp. zn. 3 M./XXX/XXXX, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch č.l. 97, zoznam subjektov zaradených do spracovania súhrnných údajov č.l. 98-99, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.05.2018 č.l. 102-105, vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 31.05.2018 č.l. 113-118, vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.06.2018 č.l. 121-123, podanie žalovaného zo dňa 14.01.2019 č.l. 137-140, podanie žalobcu zo dňa 22.01.2019 s prílohami, ktorými sú rozsudky Okresného súdu Lučenec, Krajského súdu Banská Bystrica a Okresného súdu Rimavská Sobota č.l. 144-172, výzvy spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. zo dňa 28.11.2017, 16.08.2017, 08.06.2017, 10.01.2017, 05.06.2015, 29.03.2016, 19.01.2016, 30.12.2015, 19.10.2015, 06.05.2015, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2015, oboznámením ďalšieho obsahu spisu a podstatného obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX.

10. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že zmluvu uzatvoril v roku 2008 s úverovým rámcom 70.000,00 Sk. Peniaze čerpal prostredníctvom úverovej karty. Kúpil si sedaciu súpravu a zariadenie bytu. Nevedel presne uviesť, koľko finančných prostriedkov čerpal, nejaké peniaze ostali na karte, to nevyčerpal, nakoľko mu kartu zobral bankomat. Kartu mu zobralo asi kvôli tomu, že tam mal dlh. Uviedol, že keď zobral úver, tak ho poctivo splácal, lenže prišiel o robotu a zostal na úrade práce a potom to už splácal len tak, ako mohol. Uhradil minimálne 140.000,- Sk, teda minimálne raz toľko, ako mu bolo požičané. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný ho stále vyzýval na úhradu dlhu, chodili mu sms správy, ale on mal dlh splatený, lebo bol v banke sa informovať, koľko splatil z toho dlhu a dlh bol už splatený, preplatený a stále od neho vyžadovali financie, neustále mu posielali smsky, napríklad v noci o štvrť na dve, o pol piatej nad ránom a tak. Uviedol, že nemohol v noci spávať, čo mal traumu z toho, následne informoval jeho právneho zástupcu, aby ho už žalovaný neotravoval a neposielal mu tieto výzvy a smsky. Bola podaná žaloba na súde, konanie dopadlo v prospech neho, boli mu vyplatené žalovaným peniaze vo výške okolo 1.130,- eur. Finančného zadosťučinenia sa domáha z dôvodu, že nemohol spávať, bral tabletky, strhával sa v noci, myslel na to, kedy mu zas príde výzva, upomienka, smsky. Bol po mozgovej príhode a ťažko to znášal.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že poukazuje na všetky doteraz predložené písomné podania, ako aj predložené listinné dôkazy. Poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nebolo právoplatne judikované porušenie právnej povinnosti žalovaným, ktoré je predpokladom pre priznanie súčasne požadovaného finančného zadosťučinenia. V predchádzajúcom súdnom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX došlo zo strany žalovaného fakticky k dobrovoľnému plneniu nároku žalobcu, čo procesne viedlo žalobcu k nutnosti žalobu vziať späť. Toto je jeden z prvých dôvodov, prečo sa domáha žalobca na prvom mieste určenia predmetného úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Na podporu dôvodov procesnej nárokovateľnosti určovacieho výroku uviedol, že ustanovenie zákona 129/2010 Z. z. § 11 ods. 4 je ustanovením, ktoré má procesný charakter a tvrdenia žalovaného, ktorý hovorí o nepoužiteľnosti tejto právnej úpravy vo vzťahu k úverovým vzťahom uzatvoreným pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sú podľa jeho názoru mylné a nesprávne. Za daných okolností žalobca nemusí preukazovať žiadny naliehavý právny záujem, čo ale nič nemení na veci, že reálne v tomto prípade súčasne popri tom takýto právny záujem existuje, pretože právoplatné rozhodnutie o porušení právnej povinnosti je predpokladom pre domáhanie sa nároku na finančné zadosťučinenie. Vo vzťahu k samotnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poukázal na výsledky dokazovania, ktoré sú obsiahnuté aj v spise tohto súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX. Namietal predovšetkým absenciu ročnej úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj absenciu konečnej splatnosti úveru. Vo vzťahu k nároku žalobcu na poskytnutie finančného zadosťučinenia uviedol, že žalobca bol dlhodobo vystavený veľmi obťažujúcemu vymáhaniu zo strany žalovaného, resp. ním poverenej osoby. Poukázal na sériu výziev, ktoré boli adresované žalobcovi od mája 2015 do konca roka 2017. Týmito výzvami sa domáha žalovaný, resp. ním poverená osoba zaplatenia pohľadávky voči žalobcovi, na ktorú žalovaný nemal žiadny nárok. Toto vymáhanie bolo samozrejme sprevádzané telefonátmi, sms správami. Žalobca je človek, ktorý okrem tohto jedného úverového vzťahu nemal žiadne iné pôžičky ani žiadne dlhy, teda z titulu nesplatených úverov je to osoba, ktorá sa snaží plniť si svoje záväzky riadne a včas, teda poctivo a zavádzajúce tvrdenia žalovaného, ktorými sa domáhal voči žalobcovi zaplatenia neexistujúceho dlhu intenzívnym spôsobom niekoľko rokov sa nepriaznivo odzrkadľovali aj na zdravotnom stave žalobcu. Vo vzťahu k výške samotného zadosťučinenia, k jeho zdôvodneniu, poukázal najmä na článok 4 podanej žaloby a uviedol, že táto výška finančného zadosťučinenia by mala byť podľa zákona posudzovaná z dvoch hľadísk, jedna vec je miera satisfakcie pre poškodenú osobu, ale súčasne aj miera sankcie voči osobe, ktorá to poškodenie, porušenie právnej povinnosti spôsobila. Zastával názor, že požadovaná výška finančného zadosťučinenia, ktorá číselne zodpovedá sume bezdôvodného obohatenia, ktoré na úkor žalobcu žalovaný získal, je primeraná s ohľadom na okolnosti prípadu a má potenciál byť aj primerane odradzujúca pre žalovaného, aby obdobným spôsobom postupoval aj v iných prípadoch. Vo vzťahu k úspechu nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie a s tým spojená aj nárokovateľnosť na náhradu trov konania, uviedol, že úspech sa odvíja od toho, či súd bude alebo nebude konštatovať nárok na finančné zadosťučinenie a v prípade, že poškodená osoba má súdom priznaný nárok na finančné zadosťučinenie, tak z hľadiska nároku na náhradu trov konania má vždy 100% úspech. Uviedol, že každom prípade konštatovanie porušenia práva a právnej povinnosti je otázkou prejudiciálnou, prejudiciálnou samozrejme vo vzťahu k nároku na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia, kde zastával názor, že vzhľadom na hospodárnosť a na rýchlosť konania je možné to riešiť aj v jednom konaní. V tejto súvislosti navrhol, ak súd vidí uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie ako predčasne uplatnený, v tejto časti konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania o určenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru.

12. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca dňa 05.11.2008 písomne pod č. XXXXXXXXXXXXXXX požiadal žalovaného o vydanie kreditnej platobnej karty. Žalovaný žiadosť dňa 05.11.2008 písomne odsúhlasil a poskytol žalobcovi kreditnú platobnú kartu s požadovaným úverovým limitom, čím došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 70.000,- Sk, teda 2.323,57 eur (v texte aj len "predmetná zmluva o úvere"). V predmetnej zmluve o úvere bola uvedená schválená minimálna splátka vo výške 3.500,- Sk (116,18 eur) a priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty vo výške 19,83 %. Zmluva okrem výšky úverového rámca a výšky minimálnej splátky obsahuje identifikačné údaje veriteľa a dlžníka. V predmetnej zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti, RPMN, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov. Základná úroková sadzba je uvedená v Obchodných podmienkach žalovaného na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby - občanov (v texte aj len "Obchodné podmienky").

13. Okresný súd Bánovce nad Bebravou v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia medzi totožnými stranami sporu rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 08.12.2016 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.105,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.105,20 eur od 28.10.2015 do zaplatenia, vo zvyšku súd žalobcu zamietol a rozhodol, že žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,74 %. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. XCo/XXX/ XXXX - XXX zo dňa 28. februára 2018 pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 08.12.2016 zrušil a konanie zastavil. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2018. Nebolo medzi stranami tohto sporu sporné, že žalobca zobral žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v štádiu odvolacieho konania späť z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k dobrovoľnej úhrade súdom prvej inštancie uloženej povinnosti.

14. Spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. výzvami zo dňa 28.11.2017, 16.08.2017, 08.06.2017, 10.01.2017, 05.06.2015, 29.03.2016, 19.01.2016, 30.12.2015, 19.10.2015, 06.05.2015 vyzývala žalobcu na úhradu dlhu voči žalovanému titulom predmetnej zmluvy o úvere.

15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, teda ku dňu 05.11.2008; ďalej len "zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch") tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e)celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f)v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

22. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 279/2017 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2018) spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, žalobou (§ 137 písm. c/ a písm. d/ Civilného sporového poriadku, v texte aj len "C.s.p.").

30. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

31. Súd sa v prvom rade zaoberal prípustnosťou podania žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe predmetnej zmluvy. Súd vychádzal z toho, že prípustnosť takejto žaloby v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (aj v čase podania predmetnej žaloby) vyplýva z ustanovenia § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2018. Podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., s účinnosťou od 01.01.2018 sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Predmetné ustanovenie bolo do právneho poriadku implementovane zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a článkom XII bod 39 aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je procesné ustanovenie a účinný zákon v prechodných ustanoveniach neupravuje iný režim pre právne vzťahy vzniknuté pred touto zmenou. Uvedená novela zákona výslovne takýto druh žalôb pripustila a keďže zákonodarca nestanovil žiadne prechodné ustanovenia v súvislosti s uvedenou novou právnou úpravou, od jej účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred týmto dňom a toto procesné ustanovenie je potrebné aplikovať aj na posudzovaný prípad. Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu je prípustná. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nie je vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie osobitného zákona potrebné preukazovať.

32. Súd následne konštatuje, že podmienky pre posúdenie platnosti, či neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru následne určuje hmotné právo platné v čase uzatvorenia konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

33. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným na základe žiadosti o vydanie kreditnej karty žalobcu zo dňa 05.11.2008 a akceptácie tejto žiadosti žalovaným dňa 05.11.2008 vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení vzťahujúcich sa na zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe uzatvorenej zmluvy bol zo strany žalovaného žalobcovi poskytnutý úverový rámec, t. j. určitá dojednaná výška peňažných prostriedkov, ktoré žalobca čerpal prostredníctvom kreditnej karty. Predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné podľa názoru súdu aplikovať aj príslušné ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Súd predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, keď žalovaný mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval žalobca ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola bankou pripravená vopred na formulári vrátane znenia pripojených Obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa Obchodného zákonníka a podľa osobitných predpisov. Súd zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Primárne sa teda použije špeciálny predpis - zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ak tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné ďalšie použitie noriem obchodného práva.

34. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.

35. V danom prípade na podklade podanej žaloby súd podrobil predmetnú zmluvu o úvere kontrole jej súladu so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v predmetnej zmluve o úvere absentujú náležitosti upravené v § 4 ods. 2 písm. g) - konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. h)

- ročná úroková sadzba, písm. i) - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. j)

- ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

36. Pokiaľ ide o chýbajúce údaje, ako konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a počet splátok, súd konštatuje, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále spláca poskytnutý úver, pretože veriteľ mu tento úver stále dopĺňa a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu, keďže úver je odplatný právny úkon. Preto počet splátok úveru a jeho konečnú splatnosť dopredu nemožno určiť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že absencia týchto údajov nie je porušením ustanovení § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

37. Pokiaľ však ide o chýbajúci údaj o RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. j) určuje, že uvedené údaje je potrebné v zmluve o spotrebiteľskom úvere vypočítať na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Tieto údaje boli v čase uzavretia zmluvy zistiteľné, a preto mali byť v zmluve uvedené. Napriek tomu, že sa jednalo o čerpanie prostredníctvom kreditnej platobnej karty, bolo povinnosťou žalovaného uzavrieť so žalovaným riadne zmluvu, z ktorej bude zrejmé, aká je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktorá je vlastne určitým indikátorom nákladovosti úveru, pričom RPMN mohla byť vypočítaná už v čase, keď bol zrejmý úverový rámec a fixná mesačná splátka. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné a nevyhnutné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve. V tomto smere sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, ktorú súd považuje za prekonanú (s ohľadom aj na prevažujúcu judikatúru súdov, viď napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 10.10.2012).

38. Súd ďalej dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje v súlade so zákonom uvedený údaj o ročnej úrokovej sadzbe predmetného spotrebiteľského úveru. Podľa vyjadrenia žalovaného táto mala byť upravená v Obchodných podmienkach. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru je tak dôležitý údaj spotrebiteľskej zmluvy, resp. podstatná náležitosť spotrebiteľského úveru, že musí byť uvedená v základných ustanoveniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú spotrebiteľ po prečítaní podpisuje. Podľa názoru súdu nestačí jej uvedenie v ostatných komponentoch zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť takejto zmluvy ako napríklad v cenníku alebo vo všeobecných obchodných podmienkach. Je tiež treba uviesť, že úroková sadzba je v predložených Obchodných podmienkach uvedená miniatúrnym, voľným okom ťažko čitateľným písmom a medzi mnohými ďalšími zmluvnými podmienkami. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovanému nič nebránilo uviesť jasným spôsobom výšku ročnej úrokovej sadzby priamo v znení predmetnej zmluvy o úvere, pričom spôsob, ktorým tento údaj reálne uviedol, nedáva spotrebiteľovi jasnú informáciu o úrokovej sadzbe. Z uvedeného dôvodu preto existuje legitímna požiadavka stanovená v § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, aby údaj o úrokovej sadzbe bol podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jeho absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.

39. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí v predmetnej zmluve o úvere, súd považoval predmetnú zmluvu za platnú, ale spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe predmetnej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). K rovnakému záveru napokon dospel tunajší súd ako súd prvej inštancie aj v rozsudku sp. zn. XC/XXX/XXXX, na podklade ktorého došlo k dobrovoľnej úhrade uloženej povinnosti žalovaným a následne k späťvzatiu žaloby v uvedenom spore. Súd preto podanej žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru vyhovel.

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O náhrade trov konania o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v tomto konaní úspešný v celom rozsahu, keď súd podanej žalobe vyhovel, preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd z tohto dôvodu žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi v stanovenej lehote trovy konania o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

44. Podľa § 166 ods. 2 C.s.p. ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

45. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

46. Podľa čl. 17 C.s.p. súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

47. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok žalobcu na priznanie finančného zadosťučinenia voči žalovanému vo výške 1.123,46 eur, súd dospel k záveru, že tento je potrebné vylúčiť na samostatné konanie. Je nepochybné, že otázka, či poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a teda, či došlo k porušeniu práv spotrebiteľa a povinností dodávateľa je otázkou prejudiciálnou vo vzťahu k uplatnenému nároku na priznanie finančného zadosťučinenia. Až právoplatným rozhodnutím o určovacom petite podanej žaloby, bude vyriešený právny základ žaloby o priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobca na pojednávaní v tejto súvislosti podal návrh, aby súd rozhodol o prerušení konania o nároku na priznanie finančného zadosťučinenia do právoplatného skončenia konania o určenie, či je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené a podaný návrh na prerušenie konania a v záujme zásady hospodárnosti a účelnosti konania a požiadavky spravodlivosti civilného procesu súd zastáva názor, že je potrebné v danom prípade, s prihliadnutím aj na vyhovujúci určovací výrok tohto rozsudku, vylúčiť nárok na priznanie finančného zadosťučinenia na samostatné konanie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Po právoplatnosti tohto výroku súd v konaní o nároku, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie, rozhodne aj o podanom návrhu žalobcu na prerušenie konania a v rozhodnutí vo veci samej následne rozhodne aj o trovách konania o nároku na priznanie finančného zadosťučinenia.

Poučenie:

Proti výrokom I. a II. tohto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný. Proti výroku III. tohto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.