Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/274/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobkyne: P. F., A.. X.X.XXXX, W. S.M. XXXX/XX, W., zastúpenej: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava proti žalovanému: MAGNUM Real INVEST s.r.o., IČO: 36 833 975, so sídlom Plynárenská 3A, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Hlavná 6, Šaľa o zaplatenie 9 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2.4.2019, č.k. -148, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 9 000 eur s príslušenstvom titulom nevyplatenej odmeny vyplývajúcej z mandátnej zmluvy uzavretej so žalovaným (výrok I.). vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil , , , (ďalej len „“) a , , , , , , , (ďalej len „ a vecne tým, že mal preukázané, že obchodný vzťah medzi stranami v rozhodnom čase upravovala mandátna zmluva zo dňa 20.1.2011, pričom žalobkyňa identifikovala svoj nárok ako odmenu za sprostredkovanie predaja nehnuteľností. Konštatoval, že vznik nároku na odmenu mandatára dohodli strany v zmluve (čl. IV) po kumulatívnom splnení dvoch podmienok, a to, ak mandantovi je uhradená príslušná provízia za sprostredkovanie obchodu v plnej výške a zároveň bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, resp. podpísaná nájomná zmluva s tým, že výška odmeny závisela od miery zaangažovania mandatára v konkrétnom obchode a od výšky obratu (súčtu provízií) z obchodov, ktoré mandatár sprostredkoval za kalendárny rok. Poukázal na to, že možnosť účinného popretia žalobných tvrdení v prípade vyčísleného nároku vyžaduje jednoznačnú identifikáciu krokov, ktoré viedli k výške uplatnenej sumy, pričom konkrétny spôsob výpočtu čiastkových nárokov v podobe odmien za jednotlivé obchody žaloba neposkytla, preto v takom prípade pre úspešné popretie stačí všeobecná námietka neunesenia bremena tvrdenia, s tým, že na absenciu konkrétneho výpočtu žalovaný opakovane upozorňoval. Konštatoval, že pre vznik a výšku vyčísleného nároku na odmenu mandatára je skutočne uhradená provízia zo sprostredkovaného obchodu v plnej výške, vyplatenie provízií však žalovaný poprel a žalobkyňa nevedela preukázať. Uviedol, že vyplatenie provízie nemohlo preukázať ani dodatočne navrhnuté dokazovanie v podobe zabezpečenia zmlúv o rezervácií

k predmetným obchodom, nakoľko ich obsah mohol ozrejmiť nanajvýš výšku dohodnutej provízie, nie však jej vyplatenie v plnej výške. Zároveň vyvodil, že ani dodatočne navrhnuté dokazovanie návrhmi na vklad nebolo dôvodné, nakoľko nárok na odmenu nevzniká v prípade nesplnenia čo i len jednej dvoch podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Vo vzťahu k výške odmeny uviedol, že aj v tomto prípade žalovaný úspešne namietol neunesenie dôkazného bremena, keď výšku obratu žalobkyňa nepriamo preukazovala uhradením sumy 400 eur, čo malo zodpovedať dvom mesačným platbám, poplatku vo výške 200 eur, uhradeného práve z dôvodu dosiahnutia obratu minimálne vo výške 49 000 eur a teda aj vzniku nároku na odmenu vo výške 75% z provízie, avšak faktúru aj príjmový doklad vystavila a potvrdila iná obchodná spoločnosť s iným bankovým účtom, preto tieto listinné dôkazy neboli spôsobilé nepriamo preukázať výšku obratu žalobkyne v rozhodnom období. Uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok upravených v mandátnej zmluve, splnením ktorých mandatárovi vzniká nárok na odmenu v zmysle mandátnej zmluvy s tým, že ak žalobkyňa vykonávala činnosti v rámci svojho predmetu podnikania, predpokladá sa zvýšená miera profesionality a opatrnosti podnikateľa pri výkone podnikateľskej činnosti, vrátane uchovávania najmä listinných dôkazov, preukazujúcich skutočnosti, ktoré zakladajú vznik jej nároku na odmenu z vykonaných obchodov. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa (ďalej len „“) a priznal plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni.

3. Proti uvedenému rozhodnutia podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa , a , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnila sa s názorom prvoinštančného súdu, že nepreukázala splnenie podmienok upravených v mandátnej zmluve, že mala vykonať podnikanie so zvýšenou mierou profesionality a opatrnosti a že riadne netvrdila rozhodné skutočnosti a neuniesla tak dôkazné bremeno. Poukázala na to, že súd prvej inštancie odmietol návrh na dokazovanie v podobe vyžiadania návrhov na vklad, ktorými dôkazmi nemohla disponovať, lebo nebola účastníčkou správneho konania. Uviedla, že v sporovom konaní je povinnosťou súdu pred vykonaním dokazovania určiť, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné, pričom súd vyhodnocuje pravdivosť skutkových tvrdení strán na základe vykonaných dôkazov, avšak nevykonáva dokazovanie na preukázanie nesporných skutkových tvrdení. Tvrdila, že v tomto spore neexistuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti tvrdení žalobkyne o správnom konaní, resp. o nároku na odmenu. Namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia iba slepo odkazuje na zásadu koncentrácie, ktorá však nemá absolútny charakter a nie je ju možné nahradiť významu práva na spravodlivý proces. Mala za to, že tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a nezistil tým rozhodujúce skutočnosti, pochybil. Na základe vyššie uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril písomným podaním zo dňa 24.9.2019, v ktorom uviedol, že námietka nevykonania dôkazu neodôvodňuje žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolacie dôvody nie sú dané. Upozornil, že k navrhnutiu dôkazu v podobe vyžiadania návrhov na vklad došlo so strany žalobkyne so značným odstupom času. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ si žalobca nárokuje zaplatenie určitej peňažnej čiastky titulom vzniku nároku na odmenu v zmysle mandátnej zmluvy, musí už v žalobe uviesť rozhodné skutočnosti (či splnil podmienky, aké podmienky a kedy došlo k ich splneniu) a označiť dôkazy, ktoré ním uvedené tvrdenia preukazujú, pričom nestačí uviesť, že má nezaplatené faktúry, keďže faktúra je len účtovným dokladom, ktorý neodôvodňuje a nepreukazuje žalovaný nárok, o to viac, ak žalovaný tieto faktúry neuznal a vrátil ich žalobkyni. Zároveň považoval žalobkyňou označené dôkazy za neskoro uplatnené. Podľa jeho názoru nemôže byť pripustenie navrhnutého dokazovania na jeho ťarchu, pokiaľ žalobkyňa už v samotnej žalobe zanedbala svoju povinnosť uviesť podstatné skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Poukázal na výzvu súdu zo dňa 23.9.2016, v rámci ktorej súd vyzval žalovaného, aby pod hrozbou neprihliadania na ďalšie dôkazy a tvrdenia uplatnil prostriedky procesnej obrany včas a mal za to, že rovnaký postup aplikoval súd aj vo vzťahu k žalobkyni. Tvrdil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, konkrétne nešpecifikoval výpočet výšky uplatneného nároku na odmenu a neuniesol dôkazné bremeno, teda neoznačil dôkazy, ktoré by nad všetku pochybnosť preukazovali odôvodnenosť tvrdení o vzniku a výške nároku uplatneného v žalobe. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, keďže ani dodatočne navrhnuté dokazovanie v podobe zabezpečenia zmlúv o rezervácii k predmetným obchodom nemohlo preukázať

skutočné vyplatenie provízie a rovnako nebolo dôvodné ani dodatočne navrhnuté dokazovanie návrhmi na vklad. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

5. Žalobkyňa reagovala písomným vyjadrením zo dňa 18.10.2019, v ktorom zopakovala svoju argumentáciu obsiahnutú v podanom odvolaní.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( , a ods. 1 , ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne.

7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ).

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia 9 000 na základe Mandátnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 20.1.2011, v zmysle ktorej vykonávala ako podnikajúca fyzická osoba pre žalovaného realitnú činnosť, t.j. v mene a na účet žalovaného a žalovaný mal povinnosť zaplatiť žalobkyni riadne a včas odmenu v zmysle čl. IV. zmluvy.

9. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

10. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Podľa mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

13. Podľa , ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

14. Podľa čl. IV bod 4.4 Mandátnej zmluvy mandatárovi vzniká nárok na odmenu po splnení nasledovných podmienok:

- ak je mandantovi uhradená príslušná provízia zo sprostredkovaného obchodu v plnej výške a

- v prípade, že predmetom sprostredkovania je predaj/kúpa nehnuteľnosti - ak bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v prípade, že predmetom sprostredkovania je prenájom nehnuteľnosti - po podpise nájomnej zmluvy.

15. Odvolací súd v prejednávanej veci v prvom rade poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, na základe akých úvah dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na daný prípad aplikoval ustanovenia a skúmal všetky predpoklady vzniku nároku žalobkyne, ktorých splnenie od počiatku sporu namietal žalovaný. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobcu zaťažuje nielen bremeno dôkazu, ale aj bremeno tvrdenia, pričom v prvom rade je potrebné, aby z tvrdení obsiahnutých v žalobe a vo výpovediach žalobcu vyplývali rozhodujúce skutkové okolnosti odôvodňujúce požadovaný nárok, v opačnom prípade nemožno žalobcovi priznať v spore úspech, pričom dokazovanie možno smerovať iba vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobkyňa napriek opakovaným námietkam zo strany žalovaného neposkytla konkrétny spôsob výpočtu čiastkových nárokov v podobe odmien za jednotlivé obchody, pričom v takom prípade pre úspešné popretie žalobných tvrdení stačí všeobecná námietka neunesenia bremena tvrdenia.

17. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dokazovanie vyžiadaním si návrhov na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, týkajúcich sa žalobkyňou zrealizovaných obchodov. Odvolací súd upriamuje pozornosť na znenie zápisnice z posledného pojednávania konaného dňa 2.4.2019, na ktorom žalobkyňa uviedla, že upúšťa od návrhu na dokazovanie zabezpečením návrhov na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a zotrvala na navrhovanom dokazovaní predložením rezervačných zmlúv uzavretých medzi žalovaným a záujemcami o prevod nehnuteľností. Napriek uvedenému sa súd prvej inštancie vysporiadal s nevykonaním oboch navrhnutých dôkazov, pričom úvaha súdu smerovala k nedôvodnosti a nadbytočnosti takéhoto dokazovania, nakoľko jeho výsledok by neviedol k preukázaniu úhrady príslušných provízií zo sprostredkovaných obchodov, teda jednej z dvoch podmienok pre vznik nároku žalobkyne na odmenu, ktorých splnenie muselo byť v zmysle Mandátnej zmluvy kumulatívne. Pokiaľ aj súd v priebehu prejednávania veci aplikoval sudcovskú koncentráciu konania, v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil najmä nadbytočnosť žalobkyňou navrhovaného dokazovania, v dôsledku ktorého jej návrhy na dokazovanie nepripustil. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie postačujúce pre meritórne rozhodnutie veci, pričom súd prvej inštancie logickým spôsobom odôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov s ohľadom na konzistentné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k podmienkam vzniku uplatňovaného nároku. Súd prvej inštancie podrobným spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, jeho rozhodnutie spĺňa zákonné náležitosti predpísané v , nakoľko sú v ňom uvedené dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, a z toho vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver o nedôvodnosti žaloby.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).