Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_5CoP-10-2019.pdf
PDF · 92.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/10/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa - manžela: Ing. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XXX, I. a manželky: L. K., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XXX, I., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, Y. K., nar. XX.XX.XXXX a L. K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/154/2017-88 zo dňa 11. októbra 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 21P/154/2017-88 zo dňa 11. októbra 2018 rozviedol manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX v L. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Maloletého Q., nar. XX.X.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti otca. Matku zaviazal prispievať na výživu mal. Q. sumou 50,- eur mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca. Maloletého Y., nar. XX.X.XXXX a mal. L., nar. XX.X.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. Y. sumou 170,- eur mesačne a mal. L. sumou 140,- eur mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky k rukám matky. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Styk rodičov s maloletými deťmi neupravil a zostal bez obmedzenia po dohode rodičov. V odôvodnení rozsudku uviedol, že manžel podaným návrhom sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že problémy v manželstve začali po narodení najmladšej dcéry L., keď sa snažil o osamostatnenie rodiny od rodičov manželky, čo sa nestretlo s pochopením. Manžel začal manželstvo pociťovať ako nevyrovnané, zúžené iba na riešenie aktuálnych problémov detí, keď začal v ňom rásť pocit nepochopenia a nenaplnenia. Ďalšie naštrbenie vzťahu bolo spôsobené väzobným stíhaním manžela, keď sa narušil pocit dôvery, nakoľko manžel zistil, že manželka neodovzdala najstaršiemu synovi S. listy, ktoré mu vo väzbe písal, pričom vedela, že na synovi lipol. Spolužitie s manželkou pokračovalo, manžel ho však vnímal bez plánov a vízií, bez hlbšej komunikácie manželov. V roku 2013 manželia prestali spolu intímne žiť, spoločne neriešili ani také závažné okolnosti, akým bolo ukončenie podnikania zo strany manžela. Následne z ekonomických dôvodov manžel odišiel za prácou do Veľkej Británie a po zastabilizovaní sa v novom prostredí reagujúc na záujem zo strany syna, zabezpečil synovi Q. študijný pobyt vo Veľkej Británii. K nástupu maloletého do školy bol potrebný súhlas manželky, ktorá ho síce ústne dala, ale bez uvedenia ďalších dôvodov ho neskôr nepodpísala. To malo za následok ďalšie narušenie vzájomnej dôvery, a to aj ohľadne plánovania budúcnosti detí. Neskôr sa manželovi podarilo zabezpečiť pre syna 8-týždňový pobyt v anglickej škole. Situáciu v manželstve sa manžel snažil riešiť návštevou psychológa i manželských poradcov po tom, čo bol prvý návrh vedený na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 9P/192/2016 stiahnutý, za účelom analýzy problémov v manželstve a pokusu o oživenie emócií medzi manželmi. Problémy v manželstve to však nevyriešilo, ich spolužitie považuje
manžel už iba za formálnu záležitosť, ktorá v ňom vyvoláva vnútorné napätie až depresiu. Čo sa týka úpravy rodičovských práv, manžel navrhol maloleté deti zveriť matke a určiť mu výživné po 150,- eur na každé dieťa. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že manželstvo nie je len právny stav, či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, má sa vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou a má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením tak, aby vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí. V danom manželstve vyššie uvedené znaky nie sú napĺňané. Manžel žije v zahraničí už od roku 2015 a domácnosť navštevuje približne jedenkrát mesačne. Odchod manžela bol spôsobený ťažkou ekonomickou situáciou rodiny a neprospel k tomu, aby manželia dokázali vyriešiť problémy v manželstve. Za ďalšiu okolnosť, ktorá bránila objektívne obnoveniu vzťahu manželmi, súd konštatoval aj bývanie u rodičov manželky a náročnú starostlivosť o štyri deti pochádzajúce z manželstva. Čo sa týka subjektívnych okolností dôvodom rozpadu manželstva bola aj nedostatočná vzájomná komunikácia v posledných rokoch manželstva. Manželka nebola dostatočne otvorená rozhovorom s manželom na hlbšie (citové) témy, pretože je skôr introvertný typ človeka, čoho následkom bola jej nedostatočná aktivita pri riešení problémov. Uvedené v manželovi vyvolávalo pocity flustrácie, nenaplnenia až depresie. Manžel očakával od manželstva viac, ako len spolužitie, starostlivosť o detí, o rodinu, či formálne spoločné trávenie času. Medzi jeho vnútorné potreby patrí hlbšie prežívanie vzťahu, súzvuk, vzájomná intímna dôvera a komunikácia. Neuspokojením uvedených potrieb vznikol u manžela pocit životnej nespokojnosti a keď ani po jeho naliehavých pokusoch o obnovenie vzťahu nedošlo k reálnemu zlepšeniu komunikácie, manžel stratil ďalšiu motiváciu na trvaní manželstva. Preto za daných okolností nie je možné nútiť manžela zotrvať v manželstve s tým, že nie je predpoklad oživenia vzťahu, ak k nemu nedošlo ani po niekoľkých rokoch k zlepšeniu situácie. Vzhľadom k uvedenému manželstvo rozviedol, majúc za to, že nedôjde ani k poškodeniu záujmov maloletých detí, pretože už doterajšie spolužitie manželov znaky riadneho manželstva nenapĺňa. Manžel žije v zahraničí, takže k zmene v osobnej starostlivosti o detí, resp. styku s nimi ani nedôjde. Synovia pochádzajúci z manželstva sú súčasne už dosť zrelí na to, aby vnímali existujúce napätie a absenciu komunikácie medzi manželmi. Pri úprave osobnej starostlivosti súd vychádzal z aktuálneho stavu, čo sa týka mal. Q., tento býva u otca vo Veľkej Británii, kde aj navštevuje školu, na Slovensko chodí jedenkrát za dva mesiace a otec hradí všetky jeho potreby približne vo výške 300 GBP mesačne. Čo sa týka mal. L. a mal. Y., títo bývajú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o ne osobne stará. Vzhľadom k tomu súd zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti otca a mal. L. a Y. do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia zostanú zákonnými zástupcami detí v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že mal. Q. s otcom žije vo Veľkej Británii, súd neupravil styk rodičov s maloletými deťmi a ponechal ho na vzájomnú dohodu, keďže nie je predpoklad, že by sa stretnutia uskutočňovali častejšie, ako niekoľkokrát ročne. Pri určovaní výživného vychádzal z pomerov účastníkov, keď matka je zamestnaná a dosahuje čistý príjem 600,- eur, otec je zamestnaný vo Veľkej Británii a jeho príjem je 1.700,- eur za mesiac (356 GBP týždenne). Maloletý Y. je žiakom 8. ročníka a mal. L. 1. ročníka ZŠ. Obaja rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi S., študentovi VŠ. Preto s poukazom na uvedené určil matke výživné na mal. Q. vo výške 50,- eur mesačne a otcovi určil výživné vo výške 170,- eur mesačne na mal. Y. a 140,- eur mesačne na mal. L.. Vychádzal zo schopností a možností povinného otca a oprávnených potrieb maloletých detí.
2. Proti tomuto rozsudku podala v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka. V odvolaní uviedla, že s rozsudkom nesúhlasí, ich manželstvo nepovažuje za nezvratne rozvrátené. Cíti, že v ich manželstve existuje nádej, že sa oživí, zachráni a ona má úprimný záujem vynaložiť na jeho obnovenie maximálne úsilie. Cíti, že ich vzťah je v porovnaní so situáciou pri podávaní žiadosti výrazne lepší. Je otvorená k hľadaniu nových riešení aj v oblasti bývania. Uznáva, že samostatné bývanie po vzájomnej dohode s manželom by prospelo k oživeniu ich vzťahu. Keďže manželovi chýbali pozitívne emócie, priznáva, že aj pre ňu bolo ťažšie tieto emócie vyjadrovať. Je ochotná aj s pomocou odborníka riešiť tento problém. Preto s vyjadrením Okresného súdu Žilina, že ich situácia je nemenná, nesúhlasí. Manžel častejšie navštevuje deti aj ju a stretnutia prebiehajú v pokojnej a priateľskej atmosfére. Nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že nedôjde k poškodeniu záujmov maloletých detí. Práve naopak, myslí si, že rozvod negatívne pôsobí na psychiku ich detí, ktoré vychovávajú v duchu kresťanských hodnôt. Manžel je ochotný zúčastniť sa stretnutia s mediátorom, ktorý by im obom pomohol vyriešiť ich problémy.
3. K podaného odvolaniu manželky sa písomne vyjadril manžel. Uviedol, že vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúce ochladenie vzťahov v ich manželstve, došlo k ich citovému odcudzeniu, a tak začal ich vzťah vnímať ako spolužitie ľudí, ktorí sa spolu starajú o deti a hlbšie puto sa medzi nimi vytratilo. Očakával od manželstva hlbšie naplnenie, a to dlhodobo neprichádzalo a táto situácia sa začala prejavovať i na jeho zdravotnom stave, poruchami spánku, nervozitou, pocitom vyhorenia a úzkosťou. Vzhľadom na to, že nevedel, ako v odporkyni prebudiť záujem o jeho potreby, túžby i vnútorný citový život, nakoľko to z jeho podnetov a hlavne správne vedela odhaliť, rozhodol sa pre podanie návrhu na rozvod. Priznáva, že nevie, aký by mal byť vlastne model fungujúceho manželstva, no on sa cítil veľmi frustrovaný. Určite bola chyba i v ňom, že dlhodobo tieto túžby utlmoval, snáď i preto, že je nekonfliktný typ a nerád rieši takéto veci ostrými výmenami názorov a očakáva, že príde akási aktivita i zo strany partnerky bez jeho výrazného naliehania, či domáhania sa. No taktiež vnímal vo svojom okolí i ženy, ktoré na takéto podnety reagujú s úprimným záujmom. Tak nadobudol presvedčenie, že je možné i takýmto vnímavým spôsobom riešiť potreby vo vzťahu. Má za to, že ak by sa mal ich vzťah znovu zrodiť, potreboval by úplný reštart, lebo stále vo svojom vnútri pociťuje strach, obavu i neistotu v prípade spoločného spolužitia, čo je pravdepodobne spôsobené nedostatkom citových prejavov počas posledných rokov ich manželstva a následne i stratou jeho hlbokých citov voči nej. Sám cíti, že ho to všetko stále veľa síl a potrebuje čas, ak by mal opäť vložiť energiu do tohto obnovenia. Hľadá príležitosť, ako byť s deťmi aspoň nejakým spôsobom a je vďačný odporkyni, že mu to umožňuje, keďže je to najmä v dome jej rodičov. Je presvedčený, že spoločný záujem o budúcnosť ich detí nezničí vzájomnú úctu, ktorú k sebe prechovávajú, i keď sa táto situácia skončí akokoľvek.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané manželkou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 CSP zrušil a postupom podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Manželstvo a rodinný život patria medzi základné inštitúcie spoločenského života.
6. Podľa čl. 1 základných zásad Zákona o rodine to je zväzok muža a ženy, spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru, preto podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch. Podmienky zrušenia manželstva upravuje ust. § 23 Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliada na záujem maloletých detí.
7. Základné otázky, ktoré v procese preskúmavania napadnutého rozsudku vystupovali do popredia a na ktoré odvolací súd hľadal odpoveď, boli, či ešte možno očakávať od manželov obnovenie manželského spolužitia a či manželstvo je skutočne vážne a trvalo rozvrátené tak, že od manželov už nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania a po dôkladnom zvážení všetkých rozhodujúcich otázok, ktoré boli pre zachovanie manželstva, ale aj proti zachovaniu manželstva dospel k záveru, že prevažujú okolnosti, ktoré naznačujú, že medzi účastníkmi je možné manželské spolužitie obnoviť, a preto bolo dôvodné odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
9. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie manželky proti rozsudku o rozvode bolo dôvodné a vyjadrenie manžela k tomuto odvolaniu presvedčili odvolací súd, že pokiaľ obidvaja manželia sa vzájomne zamerajú jeden na druhého a budú neustále otvorený pre vzájomnú diskusiu, keď sa nebudú zraňovať, ale najskôr si nahlas uvedomia svoje chyby a dohodnú sa na konkrétnom postupe pri odstraňovaní existujúcich rozporov, ich manželské spolužitie je možné obnoviť. Odvolací súd nezdieľa postup manžela, ktorý možno viac menej obrazne vyjadriť: „keď niečo nefunguje, treba ísť ďalej a začať novú etapu života“. Tak by to bolo možné, keby išlo o manželstvo krátkodobé a bezdetné a nie manželstvo trvajúce štvrťstoročie, z ktorého pochádzajú štyri deti, z toho dve plnoleté.
10. Možno len súhlasiť so všeobecne prijímaným postulátom, že manželstvo je životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou, kde sa má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vznikajúce pod vplyvom rôznych okolností je potrebné preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t.j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.
11. Odvolateľka na poukázala na skutočnosť, že ich manželstvo nepovažuje za nezvratne rozvrátené, má úprimný záujem vynaložiť na jeho obnovenie maximálne úsilie. Tvrdí, že vzťah s manželom je v porovnaní so situáciou, keď bol podávaný návrh na rozvod manželstva, výrazne lepší a manžel je ochotný zúčastniť sa stretnutia s mediátorom, ktorý by obom pomohol vyriešiť ich problémy.
12. Ani odvolací súd nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že rozvodom manželstva nedôjde k poškodeniu záujmov maloletých detí. Správne odvolateľka uvádza, že rozvod by negatívne zasiahol do ich psychiky. Deti pre zdravý a všestranný vývoj potrebujú harmonickú rodinu so stabilným prostredím.
13. Preto vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa zváži možnosť prerušenia daného konania za účelom poskytnutia určitého časového priestoru obidvom manželom, aby mohli obnoviť ich narušené manželské spolužitie.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)