Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cbi-12-2013.pdf
PDF · 92.44 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cbi/12/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I rozhodol pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 proti žalovanému: X.. K. H.Š., N. I. XXX/X, T., R.. XX.X. XXXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín v konaní o určenie popretých pohľadávok a výšky zabezpečenia popretých pohľadávok takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania doručený súdu 18.2.2019 z a m i e t a. II. Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu ako veriteľa spoločnosti DOMUS PETRA, s.r.o., Pod Sokolice 517/1, Trenčín, IČO: 36 798 461 uplatnená prihláškou pohľadávky je zistená v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu, poradia zabezpečenia a zabezpečovacieho práva. III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Bratislava I. dňa 30.4.2013 domáhal, aby súd rozhodol tak, že určí, že jeho pohľadávka špecifikovaná v petite tohto rozhodnutia je zistená v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu, poradia zabezpečenia a zabezpečovacieho práva. 2. Uvedeného sa domáhal z nasledujúcich dôvodov: Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.2. 2012 bola povolená reštrukturalizácia na majetok dlžníka. Správca úverovú pohľadávku žalobcu voči dlžníkovi uznal. Žalobca na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 26.9. 2012 z dôvodu, že predložený plán nepovažoval za dostatočne dôveryhodný využil svoje zákonné právo a hlasoval proti prijatiu plánu. Následne Okresný súd Bratislava I reštrukturalizačne konanie zastavil a vyhlásil konkurz na majetok DOMUS PETRA s.r.o., IČO: 36 798 461 (ďalej úpadca). Dňa 12.11.2012 úpadca zaslal žalobcovi list, v ktorom mu oznámil, že si voči nemu uplatňuje náhradu škody vo výške 4.417.930,22 Eur za zmarenú reštrukturalizáciu a ďalším listom zo dňa 12.11. 2012 oznámil, že započítava vzájomné pohľadávky a to nasledovným spôsobom: v časti pohľadávky žalobcu voči úpadcovi vo výške 3.398.876,91 Eur započítava pohľadávku vzniknutú titulom náhrady škody, zvyšnú časť pohľadávky vo výške 1.019.053,31 Eur žiada úpadca, aby žalobca uhradil na účet úpadcu. Žalobca s uvedeným tvrdením úpadcu o vzniku škody a následným započítaním nesúhlasil, o čom ho informoval listom zo dňa 22.11. 2012. Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu si žalobca prihlásil svoju pohľadávku, ktorú SKP nepoprel. V posledný deň lehoty na popieranie pohľadávok pohľadávku poprel žalovaný a to z dôvodu zániku pohľadávky započítaním. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti sa žalobca domáha určenia, že jeho pohľadávka je zistená v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu, poradia zabezpečenia a zabezpečovacieho práva. 3. Podaním zo dňa 16.1.2014 sa vyjadril žalovaný nasledovne: je na žalobcovi, aby preukázal, že nedošlo k započítaniu, resp. že vykonal právne úkony spochybňujú uplatňovaný nárok na náhradu škody. Žalobca nie je veriteľom prihlásenej pohľadávky, nakoľko táto zanikla započítaním pohľadávok
spôsobilých na započítanie. Žalobkyňa nijakým spôsobom neodôvodňuje včasné podanie žaloby a preto má žalovaný pochybnosti o jej včasnom podaní. Zároveň uplatnený petit je mimo rámca zákonnej úpravy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada žalovaný žalobu zamietnuť. 4. Uznesením 4 Cbi 12/2013 - 30 zo dňa 13.6.2014 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania. Súd zároveň žalovaného poučil, že ako preddavok na trovy konania v stanovenej lehote nezaplatí, rozhodne, že popretie pohľadávky je neúčinné. Predmetné uznesenie zástupca žalovaného prevzal 20.10.2014. 5. Uznesením 4 Cbi 12/2013 - 33 zo dňa 13.6.2014 súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť preddavok na trovy konania. 6. Žalovaný preddavok na trovy uhradil 27.7. 2018. 7. Na pojednávanie konané dňa 18.2. 2019 sa nedostavil zástupca žalovaného. Doručenie predvolania mal riadne vykázané, predvolanie mu bolo doručené 16.1. 2019. Svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu elektronicky 18.2. 2019 o 6.21 hodine s tým, že požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu hospodárnosti - nakoľko zároveň navrhuje konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32 Cb 65/2014 (žalobca SKP úpadcu c/a VÚB o zaplatenie 1.019.053,31 Eur, kde sa podľa žalovaného rieši otázka oprávnenosti nároku úpadcu na náhradu škody voči žalobcovi, ktorá má zásadný význam pre toto konanie). Zároveň sa opakovane vyjadril k žalobe. 8. Súd preto v prvom rade skúmal, či sú splnené podmienky pre odročenie pojednávania: Podľa § 183 odsek 1 CSP Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa § 183 odsek 2 CSP Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
Podľa § 183 odsek 3 CSP Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
Podľa § 183 odsek 4 CSP Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Vzhľadom na citované ustanovenia CSP súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na odročenie pojednávania - zástupca žalovaného neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie a tento riadne nepreukázal. Zároveň súd zdôrazňuje, že zástupca žalovaného vedel o konanom pojednávaní už 16.1. 2019 a teda mal dostatok času (mesiac) na to, aby sa - v prípade, že žiada pojednávanie odročiť - kvalifikovane ospravedlnil. Pre krátkosť času (sudca mal vytýčené pojednávania od 8,45 hod) nemal súd priestor pre informovanie zástupcu žalovaného o tom, že pojednávanie odročené nebude (len bezprostredne pred pojednávaním súd nahliadnutím do Súdneho registra zistil, že zástupca žalovaného žiada pojednávanie odročiť). Zároveň súd podotýka, že ani v prípade informovania zástupcu žalovaného o tom, že pojednávanie odročené nebude, by sa zástupca žalovaného (so sídlom v Trenčíne) včas na pojednávanie nedostavil. Podľa článku 5 CSP Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Návrh na odročenie pojednávania tak, ako bol súdu doručený, súd vyhodnotil ako zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu a ktorého účelom bolo len vytvoriť nedôvodné prieťahy v konaní. Súd ďalej posudzoval návrh zástupcu žalovaného na prerušenie konania: Podľa § 162 odsek 1 CSP Súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
Podľa § 162 odsek 2 CSP Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
Podľa § 162 odsek 3 CSP O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 164 CSP Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
Uvedené ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa § 164 CSP musí spravovať aj požiadavkou zakotvenou v Ústave SR ukladajúcej povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2000). Z ustanovenia §164 CSP nevyplýva povinnosť súdu konanie prerušiť, uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť, aby otázku, ktorá je predmetom iného konania ako predbežnú otázku, vyriešil sám. Z prednesu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že v spore 32 Cb 65/2014 bol vydaný dňa 10.9.2018 rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá. Zástupca žalovaného v návrhu na prerušenie konania uvádza, že voči predmetnému rozsudku podal SKP odvolanie, avšak z doložky právoplatnosti vyplýva, že predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatné 1.11. 2018. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že nie sú dané dôvody pre prerušenie konania a to nielen preto, že všetky otázky, ktoré sú predmetom tohto konania si vie vyriešiť sám, ale aj z tohto základného dôvodu - že konanie 32 Cb 65/2014 je právoplatne skončené. Vzhľadom na uvedené súd návrh na prerušenie konania zamietol.
9. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: žalobou, výpismi z obchodného registra úpadcu, prihláškou pohľadávok do konkurzu, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I 32 Cb 65/2014, popretím pohľadávky veriteľom, ako i ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci: 10. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3R/8/2011 zo dňa 9.1.2013 zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi DOMUS PETRA, s.r.o. so sídlom Pod Sokolice 1C/6673, 911 01 Trenčín, IČO 36 798 461, začal konkurzné konanie, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu ustanovil Ing. Bc. Róberta Havláta so sídlom kancelárie Rudnayovo nám. 1, 81101 Bratislava, značka správcu S1243. Právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 16.01.2013. 11. Medzi stranami sporu je nesporné, že dňa 26.9. 2012 na schvaľovacej schôdzi DOMUS PETRA, s.r.o. žalovaný hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu. Je ďalej nesporné, že úpadca listom zo dňa 12.11. 2012 si u žalobcu uplatnil škodu vo výške 4.417.930,22 Eur a následne si ju jednostranne započítal (žalovaný sa síce odvoláva v písomnom vyjadrení na list DOMUS PETRA, s.r.o. zo dňa 12.11. 2012, avšak tento k vyjadreniu nepriložil. Keďže však žalobca túto skutočnosť nespochybňuje, súd túto skutočnosť má za preukázanú a nepovažuje ju v konaní za spornú). 12. Súd má za preukázané, že žalobca si svoju pohľadávku v celkovej sume 3.513.064,63 Eur prihlásil a to na základe právneho dôvodu vzniku, vo výške a v poradí tak, ako je uvedené v prihláške. Rovnako je vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný ako veriteľ poprel uvedenú pohľadávku z dôvodu „jej zániku započítaním“. 13. Listom zo dňa 2.4.2013 správca konkurznej podstaty oznámil žalobcovi, že došlo k účinnému popretiu pohľadávky. 14. Podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.
Podľa § 32 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
Podľa § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 15. Súd skúmal, či žaloba bola podaná riadne a včas. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že žalobca bol povinný podať žalobu voči tým, ktorí pohľadávku popreli (teda len voči žalovanému) a musel toto právo uplatniť na súde do 30 dní od doručenia písomného oznámenia SKP o popretí pohľadávky veriteľom. Keďže je oznámenie SKP datované 2.4. 2013 a žaloba bola podaná 30.4.2013 je zrejmé, že žalobca si splnil povinnosť podať a) žalobu voči tým, ktorí pohľadávku popreli a b) do 30 dní od doručenia písomného oznámenia SKP o popretí pohľadávky veriteľom. 16. Medzi účastníkmi nie sú vyššie uvedené skutkové skutočnosti sporné. Spornou otázkou ostalo, či žalovaný správne poprel pohľadávku, keď svoje popretie odôvodnil tým, pohľadávka zanikla z dôvodu jej započítania s pohľadávkou, ktorá vznikla titulom nároku na náhradu škody, ktorú mal žalobca spôsobiť tým, že na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 26.9. 2012 hlasoval proti prijatiu plánu. 17. Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 18. Ako základný predpoklad pre úspešné uplatnenie nároku na náhrady škody voči žalobcovi sa vyžaduje existencia protiprávneho konania žalobcu, ktorá mala podľa žalovaného spočívať v tom, že na schôdzi veriteľov úpadcu dňa 26.9. 2012 hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu. Bolo zákonným právom žalovaného ako veriteľa úpadcu využiť pri hlasovaní svoje hlasovacie právo v celom rozsahu, čiže hlasovať za, proti, alebo sa zdržať hlasovania a takýmto spôsobom vyjadriť svoju vôľu. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciou žalovaného, že došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti žalobcu a toto zakladá nárok na náhradu škody. 19. V uvedenom prípade teda žalovaný ako popierajúci veriteľ nepreukázal jeden zo základných predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody (pričom pohľadávku žalobcu poprel z dôvodu, že bola započítaná s pohľadávkou úpadcu vzniknutou z titulu nároku na náhradu škody) - tj nepreukázal, že žalobca porušil svoju zákonnú povinnosť spôsobom hlasovania na schôdzi veriteľov dňa 26.9. 2012 a preto súd dospel k záveru, že popierací dôvod žalovaného neobstojí a preto žalobe vyhovel. 20. Čo sa týka výroku rozsudku: Podľa § 216 odsek 1 CSP Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
Podľa § 216 odsek 2 CSP Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 218 odsek 1 CSP Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Výrok rozsudku musí byť určitý, aby ho bolo možné nútene vykonať. Požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku zahŕňa, okrem iného, potrebu jednoznačného vymedzenia práv a povinností, o ktorých sa rozhodlo, vrátane ich rozsahu a lehoty na plnenie. Preto je nevyhnutné, aby výrok bol formulovaný jasne, výstižne a zrozumiteľne. Je žiaduce, aby právna terminológia použitá vo výroku zodpovedala legálnemu textu, teda aby súd štylizoval výrok slovami zákona aplikovaného na prejednávanú vec.
Preto, aj keď žalobný petit uvedený v žalobe predstavuje rámec pre rozhodovanie, neznamená to, že by súd pri formulovaní vyhlasovaného výroku rozsudku bol viazaný jeho doslovným znením do najmenších podrobností. Na to, aby vyhlásený rozsudok mohol byť materiálne vykonateľný, je prípustné, aby súd v rozhodnutí upravil petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom núteného výkonu rozhodnutia.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I písomne, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.