Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/106/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v spore žalobcu S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. XX, zastúpeného JUDr. Pavlom Steinerom, advokátom AK, Steiner & Associates, Advokátska kancelária, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, Košice, proti žalovanej: V.. J. X., nar.XX.XX.XXXX, bývajúcej v H., O. X, zastúpenej JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikova 5, v konaní o náhradu investícií do cudzej nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I.Súd žalobu z a m i e t a. II.Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej vo výške 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa pôvodnou žalobou podanou dňa 10.04.2013 sa domáhal začatia konania o náhradu investícií do cudzej nehnuteľnosti, a teda na zaplatenie sumy 26.851,12 eur s 5,75%-ným ročným úrokom z omeškania od 11.04.2013.

2.V priebehu konania upravil žalobný návrh a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 25.731,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 22.582,95 eur od 11.04.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 4.665,97 eur od 31.01.2015 do zaplatenia. Žalobca v zmysle svojho žalobného návrhu uplatňoval nároky - vlastná práca na rodinnom dome ohodnotená žalobcom na sumu 5.000,- eur, zabezpečenie elektroinštalácie vo výške 7.500,- eur, okná do domu vo výške 6.823,57 eur, čo splácal niekoľko rokov (zaplatil zálohu a neskôr na základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/104/2012 aj zvyšok uvedenej sumy vedenej v exekúcii), žalobca zabezpečil do rodinného domu vchodové dvere v hodnote 1.371,57 eur, uhradil aj investíciu do betónu vo výške 731,83 eur, uhradil sumu 3.600,- eur, ktorá predstavuje polovicu kúpnej ceny zo sumy 7.200,- eur, ktorá bola zložená v hotovosti k rukám žalovanej ako preddavok na kúpu jej domu, splátky hypotekárneho úveru vo výške 705,- eur.

3.Svoju žalobu odôvodnil tým, že je bývalým zaťom žalovanej a bývalým manželom jej dcéry I., ktorej manželstvo bolo uzavreté dňa 25.04.2009 a rozsudkom Okresného súdu Košice I rozvedené právoplatne dňa 13.04.2011, pričom so svojou bývalou manželkou žili spolu od roku 2004, v roku 2006 sa rozhodli, že si žalovaná kúpi nehnuteľnosť na rekreačné účely, a to chalupu a oni pozemok na stavbu rodinného domu, za tým účelom bola dňa 16.01.2007 uzavretá kúpna zmluva, podľa ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti k. ú. I. H., zapísanej na Správe katastra Košice

- okolie na LV č. XXX ako parcely č. XXX, XXX/X, 257/2, XXX/X a XXX/X, kúpna cena za uvedené nehnuteľnosti bola vyplatená vo výške 61.000,- eur, pričom finančné prostriedky boli na ňu použité z úverov z ČSOB, ktorý znel na meno žalovanej, ďalej sa dohodli, že žalovanej pripadne starý dom s priľahlými nehnuteľnosťami a im parcela č. XXX/X a parcela č.XXX/X, úver splácali na polovicu a to tak, že žalobca mesačne dával a poskytoval žalovanej sumu, ktorú ona spolu so svojou splátkou uhrádzal v peňažnom ústave, po uzavretí manželstva s dcérou žalovanej ihneď začali s výstavbou rodinného domu, pričom stavebné povolenie bolo vydané na meno žalovanej. Pôvodný zámer bol taký, že im žalovaná rozostavaný rodinný dom predá, preto im bol z Tatra banky poskytnutý hypotekárny úver dňa 15.07.2010 na sumu 61.800,- eur, dňa 21.07.2010 žalovaná uzavrela kúpnu zmluvu so svojou dcérou, ktorá zmluva však nebola vložená do katastra nehnuteľností, aj napriek tomu, že z hypotekárneho úveru bola oboma manželmi žalovanej zaplatená suma, a tak neserióznym postupom žalovanej sa žalobca nestal podielovým spoluvlastníkom rozostavaného rodinného domu, a to i napriek tomu, že z vlastných finančných prostriedkov vykonal investície, ktoré boli nemalého rozsahu.

4.Žalovaná nesúhlasila so žalobou, uviedla, že sa nezakladá na pravdivých údajoch. Potvrdila, že je bývalou svokrou žalobcu, avšak ešte pred uzavretím manželstva svojej dcéry so žalobcom ako aj počas ich manželstva im finančne vypomáhala, pretože ich príjem bol veľmi nízky, na kúpu nehnuteľnosti ako aj výstavbu rodinného domu čerpala úver, v roku 2006 v ČSOB, kde založila svoj byt v hodnote 770.000,-Sk,v roku 2008 bezúčelovú pôžičku vo výške 800.000,- Sk a ďalší úver od ČSOB banky vo výške 25.000,- eur. Potvrdila, že aj bývalá manželka žalobcu si požičala finančné prostriedky prostredníctvom hypotekárneho úveru od Tatra banky, všetky výdavky, ktoré však súviseli s výstavbou rodinného domu boli hradené výlučne z prostriedkov žalovanej, ktoré pochádzali z úverov pôžičiek, žalobca nedisponoval počas výstavby rodinného domu žiadnymi finančnými prostriedkami, ktorými by mohol uhrádzať jednotlivé položky a taktiež spochybnila jeho investície, ktoré v žalobe uviedol. Zároveň žalovaná vzniesla aj námietku premlčania všetkých investícií.

5.V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom dňa 5.05.2016 tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že bolo zistené, že žalobca nemal vlastné finančné prostriedky, z ktorých by mohol reálne financovať výstavbu rodinného domu, resp. investovať tak finančné prostriedky do cudzej nehnuteľnosti.

6. Uznesením krajského súdu zo dňa 28.09.2017 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie s tým, že predčasne vyhodnotil niektoré položky ako nedôvodné a nezaoberal sa vznesenou námietkou premlčania.

7.Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa výsluchov žalobcu, žalovaného, svedkov, písomným vyjadrením strán sporu, zmluvou o hypotekárnom úvere, kúpnou zmluvou a zistil tento skutočný stav: Zástupca za žalobcu zotrvával na podanej žalobe. Mal za to, že práve vo vzťahu ku kúpnej zmluve, ktorú uzavrela žalovaná so svojou dcérou a tomu predchádzajúcemu hypotekárnemu úveru, ktorý bral žalobca v čase, keď boli ešte manželmi, a teda žalobca bol v domnení, že predmetnú nehnuteľnosť môže nadobudnúť so svojho vlastníctva, a na základe toho vykonával aj stavebné práce, resp. investoval do danej nehnuteľnosti tak, že pracoval na nej, vykonával práce na predmetnej nehnuteľnosti a taktiež investoval, poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorý uviedol, že ak navrhovateľ na základe prísľubu odporkyne ako vlastníčky nehnuteľnosti, že na ňu v budúcnosti prevedie vlastníctvo, vloží do nehnuteľnosti investície, jedná sa o plnenie na základe právneho dôvodu - prísľubu, pričom ak dodatočne tento prísľub odvolá, resp. aj odpadne dôvod, vzniká na strane vlastníka bezdôvodné obohatenie, žalobca sa však rozhodol momentom, keď sa dozvedel o tom, že nehnuteľnosť zrejme už nebude mať vo svojom vlastníctve, že podá žalobu, pritom žalobca bol dobromyseľný v tom, že spoločne s v tom čase manželkou nadobudnú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva po poskytnutí hypotekárneho úveru a o týždeň na to dňa 22.07.2010 uzavrela dcéra žalovanej spolu so žalovanou kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť, kde však figurovala už len sama, predmetná zmluva však nebola zavkladovaná. V prípade, ak by bola zavkladovaná, stali by sa vlastníkmi tejto nehnuteľnosti, a preto má za to, že deň 21.07.2010 je tým dňom, kedy si žalobca mohol uvedomiť, že niečo nie je v poriadku a uplatniť si nárok na bezdôvodné obohatenie, pričom mal za to, že objektívna doba bezdôvodného obohatenia začína plynúť najskôr týmto dňom, a tak by uplynula dňa 21.07.2013. Uviedol, že zo samotnej žaloby ako aj vyjadrenia žalobcu, výsluchu svedkov vyplýva, že žalobca bol v očakávaní, že táto nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2010 bude patriť do ich spoluvlastníctva, avšak bol v tom, že v rámci vyporiadania BSM si môže uplatniť svoje práva, keďže to však trvá nejaký čas, preto až začiatkom roka 2013 začal riešiť otázku prípadnej žaloby o vydanie investícií do nehnuteľnosti. Dňa 10.04.2013 bola podaná žaloba, a to znamená, že najneskôr až niekedy začiatkom januára 2013 došlo k plynutiu subjektívnej lehoty, keďže si v tom čase aj samotný žalobca uvedomil, že daná nehnuteľnosť skutočne nebola zavkladovaná, a teda má za to, že žaloba bola podaná včas. Ďalej sa vyjadril k rozporom týkajúcim sa výšky elektroinštalácií a k znaleckému posudku, ktorý predložil zástupca za žalovanú, kde uviedol, že iba časť znaleckého posudku sa zaoberá elektroinštaláciou, pričom má za to, že táto bola skutočne realizovaná na 80% , na tomto rodinnom dome pracoval spoločne s otcom, vykonal práce ako prípravu základov, betónu, šalovanie, podkladanie rôznych sietí, príprava izolácie pre rúry, stavba múrov, podlažia, dovoz materiálu, štrku, zalievanie betónu, šaloval, muroval komín ako aj ďalšie práce, pričom ani samotná žalovaná nepoprela, že by na tejto stavbe nepracoval, čo sa týkalo výberu finančných prostriedkov, ktorými preukázala žalovaná zhodnosť času, čo sa týka výberov finančných prostriedkov zo svojho účtu, podľa názoru žalobcu nepreukázala túto skutočnosť, keďže žalobca stále tvrdí, že to bolo z jeho vlastných peňazí, ktoré platil, a to ani čo sa týka výberu finančných prostriedkov k vchodovým dverám. Je pravdou, že vo vzťahu k hypotéke, dané sumy neboli pripísané priamo na hypotekárny účet, avšak boli vkladané na účet, odkiaľ odchádzali peniaze na hypotéku a tieto boli zaplatené, čo sa týkalo vyjadrenia zástupcu žalovaného o preukázanie finančných prostriedkov za účelom investovania do rodinného domu, žalobca má za to, že v danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu u žalovanej.

8.Ďalej mal za to, že nie je možné jednotlivé platby, resp. investície do nehnuteľnosti rozkúskovať a zisťovať, kedy a ktorá bola uhradená, poukázal na to, že okná samy osebe nemajú význam, takisto ako ani všetky finančné činnosti, práce na dome, elektroinštalácia, hypotéka, keďže sa všetko vzťahuje na danú nehnuteľnosť, ktorej sa mal stať vlastníkom, a teda trvá na tom, že momentom uzavretia zmluvy predmetné investície vkladal do svojej nehnuteľnosti a v tomto momente všetky investície sa stali predmetom bezdôvodného obohatenia, a preto je možné najskôr od tohto obdobia hovoriť o premlčacej objektívnej dobe, vo vzťahu k subjektívnej lehote trvá na tom, čo vypovedal aj samotný žalobca, že v tom čase sa nestaral o papiere, keďže pracoval na dome, kúpnu zmluvu uzatvorila jeho manželka, a to že nebolo uvedené meno žalobcu, nič nemení na skutočnosti, že nehnuteľnosť by patrila do BSM, a teda na základe tejto skutočnosti by nadobudol vlastníctvo aj žalobca.

9.K otázke vykonávania samotných prác, ktoré mal vykonávať žalobca spoločne so svojím otcom na predmetnej nehnuteľnosti, je zrejmé, že tieto práce reálne vykonával, okrem týchto prác, ktoré vyčíslil na sumu 5.000,- eur, zabezpečil žalobca elektroinštaláciu vo výške 7.500.- eur, pričom práce týkajúce sa elektroinštalácie neboli ani spochybnené, keďže aj žalovaná potvrdila, že došlo k pomoci, že tam staval aj so svojím otcom, ako aj k tomu, že boli vykonané tieto elektroinštalačné práce s tým, že bola spochybnená výška elektroinštalačných prác ustálená žalobcom na sumu 7.500,- eur a taktiež aj prác na rodinnom dome vo výške 5.000,- eur, preto mal za to, že je potrebné vykonanie znaleckého dokazovania z odboru stavebných prác, ktorý by vyčíslil jednak hodnotu prác, ktoré vykonával žalobca so svojím otcom na dome, a zvlášť vyčíslil hodnotu elektroinštalačných prác. Ďalšia položka nároku žalobcu ohľadom vchodových dverí, ktorá je dôvodná, a to vo výške 1.371,- eur, za okná reálne zaplatil sumu 6.823,57 eur, a to jednak zálohu vo výške 2.157,60 eur a neskôr z exekučného konania aj hotovosť vo výške 1.000,- eur a v priebehu konania sumu 3.665,97 eur, čo preukázal. Mal za to, že polovica z vyplatenej sumy z hypotekárneho úveru v prospech žalovanej, t.j. 3.600,- eur je reálnou sumou, ktorú si žalobca uplatňuje a ktorá skutočnosť vyplýva zo samotnej zmluvy a taktiež žalobca uhrádzal aj splátky v hotovosti a keďže sa jedná o splátky, ktoré vedel preukázať na základe potvrdení z Tatra banky si uplatnil sumu spolu vo výške 725,- eur, mal za to, že skutková podstata premlčaní je taká, že žalobca pracoval na svojom a najskôr dôvod, ktorý mohol odpadnúť, kedy sa mohol dozvedieť o tom, že nadobudne dom do svojho vlastníctva, najskorší možný čas je podpis kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2010, i keď je v zmluve uvedené len nadobudnutie nehnuteľnosti dcérou žalovanej, avšak toto bol prvý náznak toho, že predmetná nehnuteľnosť môže patriť jemu do vlastníctva, a teda v tom čase nastali všetky splnené znaky bezdôvodného obohatenia a vtedy začala plynúť aj objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, žalobca sa dozvedel až v roku 2012, že nie je zapísaný na liste vlastníctva, kedy bola učinená výzva na žalovanú cestou pôvodného právneho zástupcu žalobcu, a to dňa 17.09.2012, kedy vyzýval na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde je rekapitulácia materiálu, nákladov, ktoré si uplatňoval, teda až od tohto obdobia, kedy bola daná výzva pre žalovanú, mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba.

10.Zástupca žalovanej mal za to, že je pravdou, že dňa 17.09.2012 bola vyzývaná žalovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde bol zrekapitulovaný materiál, náklady žalobcu, ale aj ostatné položky, pričom uviedol, že tieto položky sú vo výraznom rozpore s tým, čo tvrdil v tomto konaní, napr. v prípade plastových okien, kde je uvedený dátum 30.10.2009 a suma 6.815,- eur, keďže žalobca tvrdil, že okná platil vo viacerých splátkach a tú poslednú cez exekútora zaplatil v roku 2015, pričom vo výzve voči žalovanej zo dňa 17.09.2012 poukazoval na položky zdokladované bločkami s tým, že mal údajne vyplatiť dňa 30.10.2011, čo je v rozpore s tým, čo preukazoval vo vzťahu k oknám, čo sa týkalo elektroinštalácie nielen za prácu, ale aj za sumu, materiál, vtedy požadoval od žalovanej sumu 2.000,- eur, pričom v žalobe si už uplatňoval sumu 5.000,- eur.

11.Po zrušení rozsudku krajským súdom si žalovaná preštudovala všetky doklady, ktoré mala doma a podarilo sa jej nájsť aj doklad, ktorý výrazným spôsobom spochybňuje obranu žalobcu k plastovým oknám, a to je to, že žalovaná našla doma príjmové pokladničné doklady, a to zo dňa 7.12.2007 na sumu 7.000,- eur, kde je síce meno: S. O., firma Rakystav, vyhotovil pán I. - účel vyhotovenia okna a takisto dňa 1.04.2008 je ďalšia platba 650,- eur , a teda má za to, že išlo o nejakú duplicitnú platbu, a teda ju nemusel žalobca ani vykonať. Čo sa týka samotného rozsudku Okresného súdu Košice I, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť firme Rakystav sumu za dodané plastové okná, zástupca žalovanej uviedol, že žalobca sa v tomto konaní o to vôbec nezaujímal, nevyjadroval sa, nevyužil žiadnu procesnú obranu, a teda má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

12. Jedným zo základných predpokladov bezdôvodného obohatenia je práve vznik majetkovej ujmy, ktorá je vyjadrená v peniazoch, ktorá postihuje právo oprávneného, to znamená toho, na čí úkor prípadne mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, a teda je tam predpoklad vzniku majetkovej ujmy a je potrebné sa venovať najmä tomu, či žalobca uniesol dôkazné bremeno, či mal k dispozícii finančné prostriedky, ktoré by ho oprávňovali investovať v tomto prípade do cudzej nehnuteľnosti a to i napriek tomu, že v rozhodnom období od fungovania žalobcu a dcéry žalovanej, boli v manželskom zväzku, avšak skutočné finančné prostriedky v ich rodine neboli, keďže dcéra žalovanej študovala, poprípade pracovala za minimálnu mzdu a žalobca začal podnikať až od roku 2010 s nulovým daňovým priznaním a popritom pred 1.10.2010 bol evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, prípadne poberal dávku v hmotnej núdzi, preto je podľa názoru zástupcu žalovanej potrebné citlivo pristupovať k zhodnoteniu aj tejto okolnosti, ktorá je tiež dôležitá, a teda by mal žalobca preukázať, čim mal finančné prostriedky. Ďalej mal za to, že žalobca nepreukázal majetkovú ujmu na svojej strane.

13.Čo sa týkalo položiek, ktoré si uplatňuje žalobca, žalovaná tvrdí, že to bola práve ona, ktorá financovala celú stavbu rodinného domu. Preukázala to úvermi, pričom úver v jednotlivých položkách, ktorých sa uhrádzal (rozumej hypotekárny úver žalobcu a dcéry žalovanej), keď meno O., či už ženské alebo mužské platilo nejakú faktúru, tak v ten deň, keď bol daný výber aj z banky žalovanej, a teda aj to preukazuje aj vôľu, kto a za akých podmienok platil za jednotlivé platby. Okrem toho žalobca sám poukázal na to, že zálohu na okná vyplatil, pričom mal za to, že zálohy vyplatené boli skôr, ako sa začalo stavať, čo vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Košice I, kde je uvedená dlžná suma, následne v priebehu dokazovania dokazoval, že zvyšnú časť 4.600,- eur, resp. 3.660,- eur zaplatil až v roku 2015, pričom je pochybné, že nejaký zamestnanec firmy Rakystav v roku 2010 mal prevziať od žalobcu 1.000,- eur, čo je pre žalovanú nepochopiteľné zvlášť preto, že sa to zrejme týkalo nejakého radového zamestnanca, ktorý si mal túto sumu vziať, pričom je zrejmé, že predmetná suma bola vyplatená dňa 30.10.2009.

14. Naďalej zotrvával na vznesenej námietke premlčania, pričom má za to, že sú tu možné viaceré varianty premlčania, ak by sa vzala do úvahy výzva na bezdôvodného obohatenia adresovaná žalovanej zo dňa 17.09.2012, tak to znamená, že ak suma za okná bola uhradená dňa 30.10.2009, s prihliadnutím na ust. § 107 OZ, v objektívnej premlčacej lehote - dobe 3 rokov, tak tento nárok je premlčaný ku dňu podania žaloby, ďalšia alternatíva výkladu týkajúca sa okien je, že sumu 2.157,60 eur uhradil žalobca najneskôr 17.03.2010, lebo v ten deň boli v prípise k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu začiatkom roka 2015 uvedené, že k tomuto dátumu zamestnanec Rakystavu prevzal sumu 1.000,- eur, teda spolu ide o sumu 3.157,60 eur uhradených, najneskôr ku dňu 17.03.2010 a vzhľadom na podanie žaloby dňa 10.4.2003 by uplynula objektívna premlčacia doba, mal za to, že je dôležité zistiť plynutie premlčacích lehôt, a to hlavne objektívnych, či to bolo momentom vykonania diela, to znamená zhotovením okien na rodinný dom pred dátumom 7.04.2010, a teda pred samotným zhodnotením stavby, keďže 7.04.2010 bola vystavená faktúra a podľa zmluvy o dielo s Rakystavom bolo dohodnuté, že tá bude vystavená po vykonaní prác, čiže suma vo vzťahu k výške 3.665,97 eur začala plynúť momentom zhodnotenia stavby, a teda montážou okien, prípadne začala plynúť premlčacia lehota v januári 2015, kedy malo byť zaplatených zvyšných 3.665,- eur. V prípade plynutia objektívnej premlčacej doby v čase do 7.04.2010 znamená, že je to v čase, kedy bola zhodnotená, a teda ide o premlčaný nárok, keďže objektívna premlčacia doba uplynula pred podaním žaloby, ale v prípade ak by súd presvedčil tomu, že je dôležitý dátum 2015, v tom prípade v roku 2015 vlastníkom rodinného domu žalovaná nebola, ale dcéra žalovanej, a preto v tomto prípade žalovaná namieta svoju pasívnu legitimáciu týkajúcu sa sumy 3.665,97 eur, pričom z judikatúry súdov je zrejmé, že ten sa bezdôvodne obohatil, kto bol v čase bezdôvodného obohatenia vlastníkom stavby, tretia alternatíva je možná aj tá, že ak mala byť uhradená hotovosť, ktorú získal zamestnanec Rakystavu a ktorá bola uhradená v roku 2010 v marci zo sumy 4.481,18 eur vyplatených, tak k sume 2.481,18 eur ide o premlčaný nárok v dôsledku plynutia objektívnej premlčacej lehoty do času podania žaloby, ďalej má za to, že čo sa týka súm uvedených na dokladoch predložených žalobcom vo výške 4.480,- eur a 2.157,- eur, a teda dokopy sa jedná o sumu 6.823,57 eur, pričom sa jedná o dve faktúry, ktoré mali byť vystavené po skončení diela mimo zálohových platieb, je tu rozpor, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno; čo sa týkalo splátok hypoúveru, žalobca si najprv uplatňoval sumu 2.220,52 eur, neskôr svoj nárok znížil na sumu 725,- eur, pričom je pravdou, že suma 725,- eur prišla od žalobcu na účet dcéry žalovanej, avšak tento účet nebol nazvaný účtom hypotekárnym, bol to bežný účet žalovanej, ktorý mala v banke zavedený, a teda práve z tohto účtu boli odvádzané finančné prostriedky na hypotekárny úver inkasom a žalobca nepreukázal, že práve sumy 330,- eur a 375,- eur sú sumy, ktoré boli účelovo v prospech splatenia hypotéky splácané, zástupca žalovanej však dal do pozornosti skutočnosť, že výška úveru bola v sume 359,- eur. V prípade, ak by však súd uznal, že zo spoločných prostriedkov bolo investovaných, na polovicu - z vlastných prostriedkov žalobcu suma 725,- eur do majetku žalovanej, tak subjektívna premlčacia lehota začína plynúť momentom, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, mal za to, že v konaní nebolo preukázané previesť dom na žalobcu, keďže nebola preukázaná žiadna ústna dohoda, v prípade, ak by žalovaná mala v úmysle riešiť akýkoľvek ústny postup, ústnu dohodu, tak v prípade nehnuteľnosti sú také ústne dohody absolútne neplatné, síce je možný aj inštitút prípadného prísľubu, ktorý však môže byť zadefinovaný napr. v zmluve o budúcej zmluve. Žiadna zmluva o budúcej zmluve podpísaná nebola, a teda pre začiatok subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje vedomosť o tom, že na úkor oprávneného bolo získané bezdôvodné obohatenie a vzhľadom na okolnosti prípadu žalobca si musel byť od prvého momentu vedomý, že nejde o nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom. Prípadne si musel byť vedomý toho, že ide o nehnuteľnosť, ktorej vlastníčkou je žalovaná, a teda si musel byť vedomý aj toho, na koho bolo vydané stavebné povolenie. Z toho vyplýva, že plynutie subjektívnej premlčacej doby nemôže byť datované v zmysle jednotlivých vkladov na hypotekárny úver, z toho vyplýva, že plynutie subjektívnej premlčacej doby nemôže byť datované dňom 8.10.2010, resp. dňom 10.03.2011, ako sú jednotlivé vklady.

15.Nesúhlasil s tým, že subjektívna premlčacia doba by mala bežať od momentu, kedy žalobca podal výzvu resp. kedy prišiel k advokátovi, v najlepšom prípade od momentu kúpnej zmluvy, na ktorej žalobca nefiguroval, ktorá sa síce nedostala do vkladu katastra, avšak žalobca bol si vedomý, kto je vlastníkom. Čiže subjektívna lehota v danom prípade by musela plynúť od júla 2010, a teda k premlčaniu by došlo v júli 2012.

16.K splátke za kúpnu cenu rodinného domu mal za to, že manželia nemali k dispozícii túto sumu t.j. 7.200,- eur, žalovaná striktne odmietla, že by túto sumu prijala, svedkyňa dcéra žalovanej vysvetlila spôsob, akým došlo k tejto zmluve, že si ju stiahla z internetu, doplnila tam svoje meno a keďže jedinou podmienkou banky pre spustenie finančných prostriedkov bolo to, aby tam bolo vložené, že majú sumu 7.200,- eur, hoc túto sumu nemali k dispozícii.

17.Zástupca za žalovanú poukázal na to, že je nepochopiteľné a neuveriteľné, že žalobca v pozícii spoločníka, ktorý bol účastný na hypotekárnom úvere, sa následne nezaujímal o to, či rodinný dom nadobudne, či ho nadobudol, prípadne ani počas rozvodového konania nejavil snahu zaujímať sa o majetok, a teda nie je možné tomu uveriť, že až v roku 2012 sa dozvedel, že nie je vlastníkom.

18. Zástupca za žalovanú sa vyjadril aj k betónovej deke, kde bola pôvodne žalovaná suma 5.000,- eur, ktorú neskôr žalobca vzal späť a žaloval len sumu 731,83 eur, v danom prípade však mal za to, že žalovaná preukázala, že deň kedy mala byť platba realizovaná v hotovosti dňa 27.10.2009, skutočne vybrala sumu 750,- eur.

19. K faktúram týkajúcim sa vchodových dverí, je tiež preukázané, že boli vyberané finančné prostriedky z účtu žalovanej. Je tiež pravda, že väčšina týchto faktúr je uvedená resp. vystavená na meno O., čo však ešte nepreukazuje, že túto platbu skutočne realizoval žalobca. V prípade, ak by súd vychádzal z toho, že tento nárok je dôvodný, a že teda žalobca mal finančné prostriedky na vchodové dvere, aj v tejto položke namieta žalovaná premlčanie.

20.Elektroinštalačné práce, ktoré si žalobca uplatňuje vo výške 7.500,- eur, mal za to, že v podstate ani samotný svedok nevedel určiť, o akú sumu ide, svedok U. potvrdil len, že za prácu dostal živý materiál - plazy vo výške 5.000,- eur, a teda má za to, že práve žalobca mal byť ten, ktorý mal v tejto fáze niesť dôkazné bremeno a jednoducho nepreukázal vôbec materiálové položky, ktoré boli vykonávané, pričom práve žalovaná preukázala časťou znaleckého posudku, ktorý predložila, že elektroinštalačné práce boli dokončené len na 40%. Ak by však súd v tejto časti pripustil investíciu žalobcu do nehnuteľnosti, má za to, že i tento nárok je premlčaný vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nezhody, ktoré boli aj potvrdené, medzi manželmi začali, resp. vyvrcholili v auguste 2010, kedy sa už odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti, čiže v tej dobe už nemohol pracovať na rodinnom dome, a teda subjektívna premlčacia lehota začala plynúť a do podania žaloby.

21. K položke vlastných prác na rodinnom dome, mali za to, že vykonanie znaleckého dokazovania vzhľadom na obdobie 5-tich až 8-mich rokov je veľmi nereálne i vzhľadom k tomu, že samotný žalobca presne nepopísal, čo bolo na tomto rodinnom dome vykonávané a tiež nevyplynula žiadna písomná ani ústna forma o tom, že žalobca má nárok na odplatu za svoju prácu. Samotný žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že žalovaná im stále pomáhala, a teda má za to, že sa jednalo o rodinnú výpomoc, preto je nedôvodné a ničím nepodložené, spätne bez akejkoľvek dohody si uplatňovať nárok na práce na cudzom rodinnom dome, pričom samotný žalobca si sám určil sumu 2,60 eur za hodinu, pritom ani nie je zrejmé, koľko hodín reálne na tomto dome odrobil, koľko týždňov, koľko dní, a pritom má za to, že v danom prípade išlo o bezodplatnú výpomoc, za daných argumentov má za to, že žaloba aj v tejto časti je nedôvodná a ide o premlčaný nárok.

22.Prijatím zákona č. 160/2015 s účinnosťou od 1.07.2016 došlo k zrušeniu zákona č.99/1963 O.s.p.. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, čo znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti CSP, s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovených v § 470 ods. 2 CSP.

23. Podľa ust. § 470 ods.1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon i na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24.Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

25.Podľa ust.§ 451 ods.1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26.Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získa.

27.Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28.Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

29.Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 30.Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu zo dňa 1.04.2016 je zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 25.731,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne a zo sumy 22.582,5 eur od 11.04.2013 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 4.665,97 eur od 23.01.2015.

31.A teda sa jedná o investície, ktoré mal uhradiť žalobca, ktoré mal investovať do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v čase, keď žalobca bol ženatý s dcérou žalovanej, ktorých manželstvo bolo uzavreté dňa 25.04.2009, ktorí žili v spoločnej domácnosti, uvažovali o vlastnom bývaní, žalovaná následne kúpila nehnuteľnosť v kat. území H. z hypotekárnych úverov s tým, že si pozemky mali rozdeliť tak, že na jednom z nich bude stáť rodinný dom pre žalobcu a dcéru žalovanej, a teda práve v tomto období mal investovať vlastné finančné prostriedky na novostavbu rodinného domu, stavebné povolenie bolo vydané na meno žalovanej, avšak táto mu mala dať prísľub, že dom bude patriť i žalobcovi, ktorý za týmto účelom i načerpali hypotekárny úver od Tatra banky na rozostavaný rodinný dom dňa 15.07.2010 na sumu 61.800,- eur, ktorý bol poskytnutý na meno dcéry žalovanej ako dlžníčky, žalobca bol evidovaný ako spoludlžník a žalovaná ako vlastníčka rozostavanej stavby rodinného domu ručiteľkou, dňa 21.07.2010 bola podpísaná kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou a dcérou žalovanej, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie I. H., a to rozostavaného domu bez súpisného čísla na parcele č. XXX/X a parcele XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 111 m2, parcely C KN č. XXX/X - záhrady o výmere 316 m2 a parcely C KN č. XXX/X - záhrady o výmere 90 m2, predmetná kúpna zmluva však nikdy nebola zavkladovaná, a teda žaloba sa nestal vlastníkom resp. spoluvlastníkom rozostavaného rodinného domu. Napokon manželstvo s dcérou žalovanej bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 23.3.2011 (žaloba bola podaná dňa 12.01.2011), pričom žalovaný už v období jesene 2010 s dcérou žalovanej nežil v spoločnej domácnosti, pričom žalobca od dcéry žalovanej odišiel na jeseň roku 2010, kedy už sa o nehnuteľnosť nezaujímal, a až po rozvode manželstva sa mal dozvedieť, že nie je evidovaný na liste vlastníctva ako spoluvlastník.

32. Tieto skutočnosti v spore sporné neboli.

33.V priebehu konania zástupca žalovanej vzniesol námietku premlčania všetkých investícií žalobcu.

34.Ako už uviedol krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení vzhľadom ku kúpnej zmluve zo dňa 21.07.2010, ktorou žalovaná previedla predmetnú nehnuteľnosť na svoju dcéru za trvania manželstva so žalovaným, tento sa mohol domnievať, že práce vykonáva na svojom dome už aj preto, že na účely jeho výstavby bol poskytnutý úver v banke, a teda z toho vyplýva, že vzhľadom na okolnosti, žalobca mohol legitímne očakávať, že skutočne vlastnícke právo k rozostavanému domu žalovanej bude prevedené na jeho manželku a na neho. K tejto skutočnosti však nedošlo, keďže zmluva nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľností a naďalej bola evidovaná nehnuteľnosť - rozostavaný dom na mene žalovanej.

35.Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) v okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote, táto začína plynúť odo dňa investovania peňazí do domu.

36.Pokiaľ dôjde k premlčaniu práva, nemôže ho priznať súd, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá (§ 100 ods.1 veta tretia .

37.Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívna premlčacia doba, o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde.

38.K bezdôvodnému obohateniu získaného plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby, subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil.

39.Bezdôvodné obohatenie získané plnením, pri ktorom právny dôvod neskôr odpadol, vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnením. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Zákon pre premlčanie bezdôvodného obohatenia stanovuje dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu, plynúcu odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, teda zákon pre premlčanie bezdôvodného obohatenia stanovuje dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu plynúcu ako už vyššie bolo uvedené, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a zároveň je stanovená trojročná objektívna premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu.

40.Plnenie je jednou zo skutkových podstát neoprávneného majetkového prospechu, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod od počiatku chýbal (napr. zmluva), ide teda o prípady, v ktorých právny dôvod v okamžiku plnenia vôbec neexistoval, plnením bez právneho dôvodu môžu byť i investície vynaložené na cudziu vec, pokiaľ neexistoval na to právny dôvod (zmluvné dojednanie s vlastníkom), aby niekto iný, než vlastník do veci investoval prostriedky. Vlastníkom nehnuteľnosti v tomto prípade vzniká prospech v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila, a to v okamžiku, kedy k zhodnoteniu došlo.

41.V danom prípade bolo posúdenie otázky, či medzi stranami sporu vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorý závisí len od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy a či trvá povinnosť žalovanej toto obohatenie vydať, a teda posúdiť, či žalobca vkladal investície do novostavby rodinného domu žalovanej na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, alebo tak učinil bez právneho dôvodu.

42.Lehoty na vrátenie takéhoto plnenia sa odvíjajú nie od jeho poskytnutia, ale od vzniku zodpovednostného vzťahu a bezdôvodného obohatenia, t.j. od času, kedy právny dôvod plnenia dodatočne odpadol (I ÚS 184/2015).

43. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, alebo objektívne zistený vzniknutý stav z obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. V prípade finančných hodnôt, ktoré mali byť žalobcom vložené na cudziu nehnuteľnosť, je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred adaptáciou a po nej, pretože má byť vydané všetko, čo bolo nesprávne získané (rozhodnutie č. 26/1975, str. 144 Zb. stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR).

44.A teda účelom vynaloženia týchto investícií do nehnuteľnosti žalobcom malo byť spoločné užívanie nehnuteľnosti žalobcu a dcéry žalovanej, ku ktorému napokon nedošlo, keďže manželstvo bolo rozvedené rozsudkom dňa 23.03.2011 (uzavreté dňa 25.04.2009).

45. Žalobca v konaní síce tvrdil, že finančné prostriedky do predmetnej nehnuteľnosti - investície vynaložil z dôvodu ústneho prísľubu žalovanej, že na neho a jeho dcéru prevedie vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť v prípade preukázania by mala vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby (t.j. od doby, kedy tento prísľub by žalovaná odvolala), avšak v konaní takáto skutočnosť preukázaná nebola, keďže žalovaná tvrdila, že nemala v úmysle predmetnú nehnuteľnosť previesť na žalobcu, ale iba na svoju dcéru. V konaní nebola preukázaná ani žiadna ústna dohoda o takomto prísľube.

46.V prejednávanej veci vzhľadom na závery krajského súdu (rozhodnutie 2Co/391/2016 zo dňa 28.09.2017 č. l.27 je zrejmé, že vzhľadom na kúpnu zmluvu zo dňa 21.07.2010, ktorou žalovaná predmetnú nehnuteľnosť previedla na svoju dcéru, za trvania manželstva so žalovaným a ktorá nikdy nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľností, sa žalobca mohol oprávnene domnievať, že práce vykonáva na svojom dome už aj preto, že na účely jeho výstavby bol mladými manželmi vybraný úver v banke, a teda vzhľadom na takéto okolnosti mohol žalobca legitímne očakávať, že skutočne vlastnícke právo k rozostavanému domu žalovanej bude prevedené aj na neho a na jeho manželku. Ak teda v zmysle vyššie uvedeného sa žalobca mohol domnievať, že finančné prostriedky - investície vkladá do predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bude v budúcnosti prevedená na neho, je však otázne, či stav, ktorý spočíva iba v domnienke, keď si žalobca myslel, resp. mohol myslieť, že investuje finančné prostriedky do nehnuteľnosti, ktorá v tom čase bola vo výlučnom vlastníctve žalovanej, môže byť prirovnávaný s právnym dôvodom, ktorý by mal neskôr odpadnúť. Ak by súd teda vychádzal zo skutočnosti, že právnym dôvodom môže byť aj domnienka žalobcu, že investuje finančné prostriedky do nehnuteľnosti, ktoré v budúcnosti budú i v jeho vlastníctve, tak by sa jednalo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, došlo tak k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej, a teda bezdôvodné obohatenie takto získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie začína plynúť okamihom, (ako už bolo vyššie uvedené) odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia a subjektívna premlčacia doba sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. V takom prípade okamihom vloženia investícií sa žalovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila.

47.Kúpna zmluva, ktorá bezprostredne nadväzovala na zmluvu o hypotekárnom úvere na rozostavaný dom zo dňa 15.07.2010, dňa 21.7.2010 uzavretá medzi žalovanou a jej dcérou, nebola do katastra nehnuteľností zavkladovaná, žalobca na jeseň roku 2010 opustil spoločnú domácnosť, o nehnuteľnosť sa nezaujímal, čo súd zistil zo zhodných výpovedí žalobcu, žalovanej ako i svedkyne, opustil spoločnú domácnosť, ktorú viedol s dcérou žalovanej, čo následne vyústilo až do rozvodu manželstva dňa 23.03.2011, a teda ak boli vykonávané investície zo strany žalobcu do predmetnej nehnuteľnosti s tým, že žalobca bol v domnení, že predmetná nehnuteľnosť bude aj jeho, tak sa jedná o obdobie od 15.07.2010, resp. 21.07.2010, ktoré boli najneskôr ukončené na jeseň roku 2010, a tie sa premlčali v dvojročnej premlčacej dobe.

48.I v rozhodnutí Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 1Cdo/74/1993, ktorý akceptuje i súčasná konštantná česká judikatúra napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/82/2008, podľa ktorého dostatočným právnym dôvodom k investíciám do cudzej nehnuteľnosti je i ústna dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti o jej budúcom prevode, na ktorej základe bolo nevlastníkom do nehnuteľnosti investované. Právny dôvod plnenia potom odpadne, akonáhle vlastník nehnuteľnosti tento svoj prísľub odvolá. Subjektívna premlčacia lehota v takomto prípade podľa § 107 ods.1 začína plynúť najskôr s počiatkom objektívnej doby podľa § 107 ods. 2 OZ.

49.V prejednávanej veci však prísľub o prevode nehnuteľnosti na žalovaného nebol v konaní preukázaný.

50.Súd však má za to, že v prejednávanej veci nie je možné sa stotožniť s názorom zástupcu žalobcu, že o skutočnosti, že odpadol dôvod, teda že nie je vedený ako vlastník nehnuteľnosti, sa mal žalobca dozvedieť až po ukončení konania o rozvod manželstva, právoplatne skončenou dňa 13.04.2011, resp. výzvou učinenou v tom čase právnym zástupcom žalobcu voči žalovanej zo dňa 17.09.2012, a teda že od tohto obdobia by mala začať plynúť premlčacia lehota, a že teda tento deň je aj dňom naplnenia všetkých 4 znakov bezdôvodného obohatenia a zakladá počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Alternatívne právny dôvod na základe ktorého žalobca investoval do nehnuteľnosti, by podľa zástupcu žalobcu odpadol najskôr dňa 21.07.2010, t.j. v deň, kedy uzatvorila dcéra žalovanej so žalovanou zmluvu o kúpe domu iba na jej meno, a keďže žaloba bola podaná dňa 10.04.2013, nemohlo by dôjsť k uplynutiu objektívnej trojročnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nárok žalobcu nie je premlčaný, čo sa týkalo subjektívnej premlčacej lehoty, mal za to, že začiatkom roka 2013 sa dozvedel o tom, že nehnuteľnosť nebola prevedená na jeho meno, a preto aj podal výzvu na plnenie a je možné počiatok roka 2013 považovať za začiatok uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nemohlo dôjsť k uplynutie premlčacej doby pred podaním žaloby na súd a nárok žalobcu nie je premlčaný.

51.Ako už bolo uvedené v bode č. 2 žalobca podanou žalobou žiadal uhradiť investície do rodinného domu, a to za vchodové dvere vo výške 1.371,- eur, faktúra vystavená Z. Š. - Solidstav, Košice (č.l. 75), príjmový pokladničný poklad je zo dňa 30.11.2009, teda príjmový pokladničný doklad je zo dňa 4.12.2009 na sumu 1.071,57 eur a príjmový doklad zo dňa 30.11.2009 na sumu 300,- eur, kde ako účel je uvedený - záloha, z vykonaného dokazovania súd však mal za to, že žalobca predmetnú investíciu z vlastných výlučných finančných prostriedkov nevykonal, keďže žalovaná preukázala, že dňa 30.11.2009 vyberala zo svojho účtu finančné prostriedky vo výške 300,- eur a dňa 4.12.2009 sumu 1.071,57 eur, t.j. čiastku, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní.

52.Ďalej žiadal uhradiť investíciu spočívajúcu v zaplatení faktúry za betón č.0921601317, ktorá bola uhradená dňa 27.10.2009 (č.l. 76) na sumu 731,83 eur, i k tejto položke súd uvádza, že žalovaná preukázaním výpisu z účtu zo dňa 26.10.2009 preukázala, že vyberala sumu vo výške 750,- eur, a teda ani túto čiastku žalobca si v konaní uplatniť nemohol, keďže súd mal za to, že predmetné finančné čiastky vyberala žalovaná a vkladala ich priamo žalobcovi, resp. svojej dcére za účelom úhrady týchto investícií.

53.I v prípade, ak by svedčili žalobcovi skutočnosti, že predmetné čiastky mal uhradiť sám z vlastných finančných prostriedkov, súd poukazuje na to, že v tomto období žalobca by investoval bez právneho dôvodu do cudzej nehnuteľnosti, keďže si bol v tom čase vedomý, že nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalovanej a keďže nebola v konaní preukázaná dohoda medzi žalobcom a žalovanou v tomto období, ohľadom prevodu nehnuteľnosti na žalobcu, a ani existencia dohody medzi žalobcom a žalovanou o vrátení investícií, ktoré mal vložiť žalobca do domu a pokiaľ žalobca podal žalobu na zaplatenie náhrady investícií do cudzej nehnuteľnosti dňa 10.04.2013, bol by tento nárok žalobcu premlčaný.

54.Avšak súd opätovne dáva do pozornosti výpisy z účtu na výber súm, ktoré predložila žalovaná, ktoré sa zhodujú s výberom a so sumami za vyplatené vchodové dvere a za zaplatenie sumy za betón.

55. Čo sa týkalo ďalšej položky -splátky za rodinný dom, ktorú mal zaplatiť žalobca na základe zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 15.07.2010, k rukám žalovanej spoločne s dcérou žalovanej vo výške 7.200,- eur a z ktorých si uplatňoval polovicu tejto finančnej čiastky vo výške 3.600,- eur, súd vykonaným dokazovaním mal za to, že finančné prostriedky žalobca nemohol mať k dispozícii. Keďže túto skutočnosť v konaní potvrdila jednak svedkyňa I. X. a taktiež aj žalovaná, ktoré o svojej výpovedi potvrdili, že túto položku pri kúpnej zmluve zo dňa 21.07.2010, ktorú svedkyňa stiahla z internetu a dopísala iba svoje meno a taktiež aj čiastku, ktorá bola vložená len formálne, keďže toto bola podmienka banky pre načerpanie úveru. Súd nemal dôvod rozporovať tvrdenia svedkyne a aj žalovanej prednesené v tomto konaní.

56.V ďalšej časti nároku na náhradu investovaných finančných prostriedkov týkajúcich sa okien od spoločnosti Rakystav, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 17.03.2010 mal uhradiť žalobca do rúk zamestnanca spoločnosti v hotovosti sumu 1.000,- eur, ktorá skutočnosť bola preukázaná a vyplývala aj zo samotného rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/104/2012 a zároveň aj prípisom exekútorskému úradu, ktorý oznámil, že k 20.01.2015 bola uhradená vymáhaná istina vo výške 3.666,- eur, pričom žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie sumy titulom rozsudku 19C/104/2012 a následne vedenou exekúciou v danej veci; súd uvádza, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že finančná hotovosť vo výške 1.000,- eur, ktorá bola vyplatená dňa 17.03.2010, a teda ak túto sumu vyplatil žalobca zo svojich finančných prostriedkov, a teda investoval tak bez právneho dôvodu a v danom prípade premlčacia doba uplynula.

57.Iná situácia nastáva v prípade čiastky, ktorú si žalobca uplatnil po odrátaní sumy 1.000,- eur zo sumy 4.665,92 eur, t.j. 3.665,97 eur, keďže táto bola vyplatená po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, o čom žalobca súdu predložil potvrdenie vystavené exekútorským úradom dňa 23.01.2015.

58.V prípade uplatnenia tejto čiastky vzniká však otázka, kedy začína plynúť objektívna premlčacia doba, či je to vykonaním diela, t.j. samotnou montážou okien na rodinný dom, pred dátumom 17.03.2010, a teda pred samotným zhodnotením stavby týmito oknami, resp. až uhradením sumy 3.665,97 eur, ktoré žalobca uhradil až v januári 2015 na základe exekúcie.

59.Zástupca žalovanej mal za to, že v danom prípade pri premlčaní predmetnej investície je potrebné vychádzať z času, kedy toto dielo bolo vykonané, a teda samotným zhodnotením tejto stavby, ktoré nastalo pred dátumom 17.03.2010, a preto súd mal za to, že objektívna premlčacia lehota aj v tejto položke uplynula ešte pred podaním žaloby (suma 3.883,57 eur) na základe objednaného diela vyfakturovaná faktúrou č. 2010/06/0011 splatná dňa 7.04.2010 a faktúra č. 20100060014 na sumu 2.940,- eur, splatná dňa 15.04.2010; (rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/104/2012).

60.K tejto skutočnosti súd uvádza, že je pravda, že skutočne tieto faktúry mali byť splatné dňa 15.04.2010 a 7.04.2010, avšak k skutočnému plneniu došlo až na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I a následnej exekúcii, avšak k zhodnoteniu došlo v čase vykonania diela, preto aj tu je námietka premlčania dôvodná.

61.Náhrada splátok hypoúveru, ktoré žaloba mal uhrádzať za splátky tohto hypoúveru, ktoré učinil dňa 18.10.2010 vo výške 375,- eur a dňa 10.03.2011 vo výške 330,-eur na bežný účet dcéry žalovanej v Tatra banke, súd má zato, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže subjektívna premlčacia lehota v zmysle ust. § 107 ods. 1 začala plynúť momentom, kedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

62.Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje vedomosť o tom, že na úkor oprávneného bolo získané bezdôvodné obohatenie ako i vedomosť, kto sa na jeho úkor obohatil. V prípade týchto splátok súd má za to, že tieto premlčané nie sú.

63.Elektroinštalačné práce, ktoré uplatňoval žalobca spolu s materiálom vo výške 7.500,- eur ako jeho investíciu do cudzej nehnuteľnosti, ktoré v prejednávanej veci svedok U. potvrdil, že túto elektroinštaláciu vykonal a potvrdil, že za vykonanú prácu nedostal finančné prostriedky, ale živý tovar vo výške 5.000,- eur, súd nespochybňuje tieto práce vykonané svedkom U., ten na výsluchu konanom dňa 16.12.2015 pred dožiadaným súdom uviedol, že predmetné práce mohol vykonávať cca. pred 5 až 6 rokmi, v danom prípade je zrejmé, že tieto práce mohli byť vykonávané do augusta 2010, keďže už aj z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca od jesene 2010 už nezdieľal s dcérou žalovanej spoločnú domácnosť, a teda sa už nepodieľal ani na žiadnych prácach, tak aj u tejto položky v dôsledku uplynutia subjektívnej premlčacej doby by bol predmetný nárok premlčaný.

64.Investície do nehnuteľnosti, ktoré žalobca označil ako vlastné práce na rodinnom dome, ktorú si žalobca titulom tejto práce uplatňoval vo výške 5.000,- eur, kedy sa žalobca spolu so svojim otcom pracoval na tejto stavbe a vykonával rôzne práce, čo sa týka murovania, betónovania a iných pomocných prác, potvrdila v konaní aj žalovaná a taktiež aj svedkyňa, tieto práce boli vykonávané v období od uzavretia manželstva, ako sám uviedol žalobca, keďže uviedol, že na stavbe začali pracovať hneď na ďalší deň po uzavretí manželstva, t.j. od mája 2009 a najneskôr tieto práce na dome mohli byť ukončené na jeseň 2010. Túto skutočnosť posudzoval súd z hľadiska premlčania predmetného nároku, keďže výška a ohodnotenie prác neboli žalobcom vyčíslené za jednotlivé obdobia, kedy práce mal vykonávať, ale boli vyčíslené za celé dané obdobie, súd má za to, že aj tu samostatne začala plynúť premlčacia doba, a preto aj tento nárok je premlčaný, premlčacia doba uplynula najneskôr v roku 2012.

65.V prejednávanej veci sa súd priklonil k právnemu názoru, že vynaložením prostriedkov na zhodnotení nehnuteľnosti žalobcom v čase do uzavretia zmluvy o hypoúvere, t.j. do 15.07.2010 resp. do 21.07.2010, kedy bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalovanou a dcérou žalovanej, ktorou však nebolo vložené vlastnícke právo v prospech dcéry žalovanej, a teda ani žalobcu, znamená plnenie, ak teda nastalo, tak znamená plnenie bez právneho dôvodu, keďže už v tom čase si bol vedomý toho, že tieto vynakladá do cudzej nehnuteľnosti, keďže v tom čase vlastníčkou nehnuteľnosti bola žalovaná, avšak v konaní v tomto časovom období bolo preukázané, že finančné prostriedky vyberala zo svojho účtu žalovaná, keďže výbery týchto súm z účtu žalovanej sa zhodujú s faktúrami, ktoré boli predložené žalobcom v konaní. Ak by došlo v tomto období k bezdôvodnému obohateniu, ktoré bolo získané plnením bez právneho dôvodu, keďže právny dôvod neexistoval od počiatku, došlo by okamihom poskytnutia tohto plnenia, a teda bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu - právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia, a týmto je tiež určený tiež začiatok objektívnej premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, ako tomu bolo pri investíciách žalovaného za obdobie od 15.07.2010 resp. od 21.07.2010, vzniká a objektívna doba pre premlčania práva na jeho vydanie, preto začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia, začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Súd má za to, že v danom prípade považuje za rozhodujúce okamih opustenia nehnuteľnosti, kedy vlastne odpadol právny dôvod investovania do nehnuteľnosti žalobcom a mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, ide teda o situáciu, kedy v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.2010 resp. úveru na rozostavaný dom dňa 15.07.2010 existoval aj dôvod na investovanie a zhodnotenie nehnuteľnosti, ktorým malo byť spoločné bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, avšak žalobca spoločnú domácnosť opustil, a teda už v tom čase mohol mať vedomosť o tom, že nie je evidovaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, a teda od tohto okamihu začína plynúť 2-ročná premlčacia lehota, ktorá mu uplynula ešte pred podaním žaloby.

66.Súd má za to, že žaloba ani v tejto časti nie je dôvodná práve z dôvodu vznesenej námietky premlčania, súd v prejednávanej veci nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie za účelom ohodnotenia prác a výkonov žalobcu na predmetnej stavbe, keďže došlo k premlčaniu nároku žalobcu v dôsledku uplynutia, či už objektívnej, resp. subjektívnej premlčacej doby.

67.Súd poznamenáva, že argumentácia žalobcu o tom, že plynutie premlčacej doby je potrebné datovať odo dňa právoplatného skončenia rozvodu medzi žalobcom a žalovanou, nemá oporu v zákone.

68.V prejednávanej veci súd po posúdení vznesenej námietky premlčania mal za to, že žaloba bola podaná na súde dňa 10.04.2013, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, a keďže premlčané právo veriteľovi nie je možné priznať, žaloba bola zamietnutá.

69.K argumentácii žalobcu, že na prípadné premlčanie by súd nemal prihliadnuť, nakoľko by toto bolo v rozpore s dobrými mravmi, nepriznal, keďže rozpor s dobrými mravmi, podľa zástupcu žalobcu, je možné vyvodiť s poukazom na skutkové okolnosti prípadu (úmyselné nezavkladovanie kúpnej zmluvy, jej uzatvorenie iba na meno dcéry žalovanej, neprevedenie vlastníckeho práva a pod.), ktoré bolo zástupcom žalobcu vznesené v jeho písomnom vyjadrení - č.l. 370). Súd uvádza, že účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv (pohľadávok), jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli, pokiaľ ide o ich povinnosti, vystavený po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv. vynutiteľnosti zo strany súdov). Tým inštitút premlčania v súlade s požiadavkou právnej istoty bráni existencii dlho trvajúcich občianskych subjektívnych práv a ním zodpovedajúcich povinností, ktoré sú najmä, pokiaľ ide o ich dokazovanie, po uplynutí dlhšej doby vždy späté s určitou spornosťou. Možno teda povedať, že povinnému subjektu je poskytnutá námietkou premlčania účinná možnosť jeho ochrany pred uvedenými negatívnymi dopadmi dlho trvajúcich občianskych a subjektívnych práv. Je na úvahe povinného subjektu, či námietku premlčania uplatní alebo nie. Súčasne treba pripomenúť, že Občiansky zákonník zdôrazňuje aj vlastné pričinenie subjektov, pokiaľ ide o ochranu ich práv a požaduje, aby predovšetkým oni samé sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu (viď napr. nález ÚS ČR z 11.05.2000 sp. zn. III ÚS 158/99). Podľa ust. § 3 ods. 1 výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, a nesmú byť v rozpore s dobrými mravmi.

70.Dôvodnosť vznesenia námietky premlčania nie je dôvodom na aplikáciu ust. § 3 ods. 1 OZ, pretože by sa tým poprel účel inštitútu premlčania, ktorým je stimulácia veriteľa k včasnému uplatneniu práva tým, že v dôsledku uplatnenia premlčania dochádza k zániku právneho nároku a súd uplatnené právo nemôže v súdnom konaní priznať. Ak však k vznesenej námietke premlčania pristúpi osobitná skutočnosť, ktorú veriteľ nezavinil, môže uplatnenie námietky premlčania spôsobiť, že takýto výkon práva bude v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ pôjde o prípady keď vznesenie námietky premlčania ako výkon práva dlžníka, má povahu šikanózneho uplatnenia práva, jeho zneužitia, alebo iného rozporu s dobrými mravmi. Prípadné posúdenie, rozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi je možné aplikovať len vo výnimočných situáciách po zvážení konkrétneho prípadu a má byť skôr výnimkou ako pravidlom, čo potvrdzujú aj nálezy Ústavného súdu. Neuvážená a nedostatočne odôvodnená aplikácia inštitútu dobrých mravov by v konečnom dôsledku mohla viesť k neželanému efektu oslabovania subjektívnych práv jednotlivcov. Posúdenie prípadného rozporu in concreto už ostáva na úvahe súdu v konkrétnom posudzovanom prípade, pričom súd by mal vždy prihliadnuť na skutočnosť, či účastník, na úkor ktorého sa námietka premlčania vzniesla, uplynutie premlčacej doby zavinil, resp. či mohol nejakým spôsobom ovplyvniť uplatnenia práva. Zásadnou bude i zodpovedania otázky intenzity zásahu, do subjektívnych práv účastníka konania. Súd by preto mal v aplikačnej praxi naozaj len vo výnimočných prípadoch zmierňovať neprimeranú tvrdosť zákona (Strapač, p. Ďurana, n.: námietka premlčania a rozporu s dobrými mravmi, bulletin Slovenskej advokácie, 19/2013, č. 4, 14 až 22). V danom prípade nevyplynuli okolnosti, ktoré by odôvodňovali neprihliadať na námietku premlčania. Žalobca mal možnosť uplatniť svoje právo na súde skôr. Neuplatnenie tohto práva včas odôvodňoval tým, že mal za to, že na riešenie otázok týkajúcich sa vlastníctva má ešte čas, súd má za to, že priznanie účinkov premlčania neznamená pre neho neprimerane tvrdý postih. Len samotná skutočnosť, že došlo k vynaloženiu finančných prostriedkov na majetok inej osoby, (i keď v konaní neakceptované), neznamená výkon práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi. Takýmto posudzovaním by bol popretý účel inštitútu premlčania. I keď zástupca žalobcu mal za to, že žalovaná, resp. dcéra žalovanej zavinila, že nedošlo k zavkladovaniu kúpnej zmluvy úmyselne, z vykonaného dokazovania, výsluchom žalovanej ako aj dcéry žalovanej, ako svedkyne v konaní, takáto okolnosť o úmysle preukázaná nebola.

71.Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

72.O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zhode s ust. § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73.V konaní bola žalovaná procesne úspešnou stranou, preto jej patrí plná náhrada trov konania.

74.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363