Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_CA-14P-76-2023.pdf
PDF · 101.16 KB
Case nature
Area
Subarea
CA-14P/76/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou A. B. B. vo veci starostlivosti o maloleté deti: C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. D., nar. XX.XX.XXXX, F. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov – matka B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. H. XXX, XXX XX H. a otec B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H. XX, XXX XX I., o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Mal. C. D., nar. XX.XX.XXXX, mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. D., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. C. sumou 180,- eur mesačne, na mal. E. sumou 170,- eur mesačne a na mal. F. sumou 145,- eur mesačne, u všetkých mal. detí od 31.05.2023, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí.
III. Otec je povinný uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 31.05.2023 do 31.05.2024 na mal. C. v sume 2.165,80,- eur, na mal. E. v sume 2.045,48,- eur a na mal. F. v sume 1.744,67,- eur k rukám matky mal. detí, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Styk otca s mal. deťmi sa neupravuje.
V. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 31.05.2023 matka žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, ktoré žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu mal. C. sumou 200 eur mesačne, na mal. E. sumou 150 eur mesačne a na výživu mal. F. sumou 150 eur mesačne, styk otca s mal. deťmi neupravovať.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že od začiatku roku 2023 sa situácia v rodine zhoršila, otec síce chodil do práce, no peniaze míňal pre seba. Stalo sa, že deťom nemala za čo kúpiť jedlo. Deti majú otca radi, keď je triezvy a venuje sa im, postráži ich. Sú smutné, keď s nimi nie je alebo, keď je nervózny a kričí. Preto sa rozhodla od otca odísť aj s deťmi. Hľadá si podnájom. Neustále sú ohrození finančnou tiesňou.
3. Na pojednávaní konanom dňa 28.05.2024 matka žiadala výživné na maloletého E. v sume 200 eur, nakoľko v čase podávania návrhu ešte nechodil do školy, ale teraz už do školy chodí, takže má podobné výdavky ako maloletý C..
4. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery na výzvu súdu však zdokladoval.
5. Na pojednávanie uskutočnené v tejto veci dňa 28.05.2024 sa nedostavil otec, ktorý svoju neprítomnosť písomne neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie mal doručené uplynutím úložnej lehoty. Za danej situácie súd konal a rozhodol bez prítomnosti otca. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
7. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
8. Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 4 a 5 ZR – rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
12. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Súd mal v danej veci preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čím boli splnené zákonné podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom súdnou cestou.
Úprava osobnej starostlivosti o mal. deti
14. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. deti je nepochybné, že výchovu mal. detí zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky, pričom otec nenamietal zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti matky. Preto súd mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Úprava výživného na mal. dieťa 15. Mal. C. je žiakom 4. ročníka ročníku základnej školy, navštevuje aj družinu, za ktorú sa platí 10 eur mesačne. V škole má aj výdavky napr. za divadlo cca 33 eur ročne (t. j. 2,75 eur mesačne), za fotenie cca 16,66 eur ročne (t. j. 1,38 eur mesačne), školské výlety tak 75 eur za rok (t. j. 6,25 eur mesačne), za plavecký výcvik sa platilo 50 eur a škola v prírode stála 200 eur. Je potrebné zakupovať tiež školské potreby. Maloletý sa stravuje v škole, matke však stravu vypočítavajú spolu na všetky 3 deti, pri maloletom však môže ísť o režijné náklady v sume cca 6,50 eur mesačne. Strava v domácom prostredí môže byť 150 eur, oblečenie a obuv 25 eur, hygienické potreby 15 eur. Voľnočasové aktivity matky s maloletým ako napr. kúpalisko či kino predstavujú ročne sumu 60 eur (t. j. 5 eur mesačne). V prípade, ak je maloletý chorý a je potrebné zakúpiť mu lieky, ide o výdavok cca 15 eur mesačne. Za komunálne odpady to vychádza 2,70 eur mesačne. V rámci paušálu matky má maloletý aj svoj kredit, čo vychádza na 10 eur mesačne.
16. Mal. E. je žiakom 1. ročníka základnej školy, navštevuje družinu, za ktorú sa platí 10 eur mesačne. V škole má aj výdavky napr. za divadlo cca 33 eur ročne (t. j. 2,75 eur mesačne), za fotenie cca 16,66 eur ročne (t. j. 1,38 eur mesačne), školské výlety tak 75 eur za rok (t. j. 6,25 eur mesačne), školské pomôcky. Maloletý sa stravuje v škole, platia sa režijné náklady v sume cca 6,50 eur mesačne. Strava v domácom prostredí môže byť 130 eur, oblečenie a obuv 25 eur, hygienické potreby 15 eur. Voľnočasové aktivity s matkou má rovnaké ako jeho brat, teda ide o sumu cca 5 eur mesačne. Za lieky v prípade choroby to vychádza tak okolo 15 eur, za komunálne odpady 2,70 eur na mesiac. Maloletý trpí na obštrukčnú bronchitídu, matka s ním preto chodí k pneumológovi na kontrolné vyšetrenia, a to raz za pol roka, kde mu predpisujú spreje a lieky, za ktoré sa dopláca 15 eur na pol roka (t. j. 2,50 eur mesačne).
17. Mal. F. navštevuje materskú škôlku, kde sa platí poplatok 20 eur, mávajú aj divadelné vystúpenia a fotenie ako jej bratia, t. j. ide o výdavok za divadla 33 eur na rok a za fotenie 16,66 eur na rok. Za stravu škôlke sa platí rôzne už podľa dní, ktoré maloletá v škôlke strávi, ide o sumu 30 eur až 47 eur mesačne. Strava v domácom prostredí vychádza na cca 130 eur mesačne, oblečenie a obuv 25 eur mesačne, hygienické potreby 5 eur, voľnočasové aktivity 5 eur na mesiac, lieky 5 eur na mesiac, komunálne odpady 2,70 eur.
18. Všetkým trom deťom kúpila matka poschodovú posteľ, kde dole je dvojlôžko a hore jedno lôžko, pričom táto posteľ stála 500 eur.
19. Matka pracuje na základe dohody u dvoch zamestnávateľov, kde v jednom má príjem v priemere 290 eur mesačne a v druhom 481 eur, t. j. spolu ide o príjem vo výške 771 eur mesačne. Matka poberá aj daňový bonus vo výške 120 eur a prídavky na 3 deti spolu v sume 180 eur mesačne. Matka dostáva aj náhradné výživné 160 eur, pretože otec na deti neplatí v zmysle neodkladného opatrenia.
20. Výdavky má matka na bývanie, kde za nájom platí 460 eur mesačne, táto suma zahŕňa aj energie. Osobitne sa platí za TV a internet 27,50 eur, za komunálne odpady to vychádza 32,50 eur na osobu na rok, t. j. 2,70 eur mesačne. Rodičom spláca po 50 eur mesačne, keďže si od nich požičala sumu 1.000 eur na kúpu auta. Výdavky má na pohonné hmoty cca 100 eur mesačne, keďže vozí deti z a do školy, chodí do práce, k rodičom, na nákupy, ale aj na výlety. PZP platí 40 eur za pol roka (t. j. 6,66 eur mesačne). V súvislosti so servisom auta dávala vymeniť olej a brzdy, to vyšlo na nejakých 250 eur. Strava pre ňu môže byť tých 150 eur, oblečenie a obuv 25 eur, hygienické potreby 25 eur. Za mobil platí 70 eur s tým, že 35 eur je jej paušál a 27 až 28 eur sa platí splátka za zariadenie (ide o splátku za
televízor a telefón), v tejto sume je zahrnutý aj kredit, ktorý dobíja maloletému C.. Jej zdravotný stav je dobrý, lieky užíva len v prípade choroby, môže ísť o výdavok tak 5 eur ročne.
21. Otec bol od júna 2023 do októbra 2023 vo väzbe z dôvodu, že sa matke vyhrážal (prečin nebezpečného vyhrážania). Otec v júli 2023 doručil súdu vyplnené vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, z ktorého vyplýva, že má stredoškolské vzdelanie, je zdravý, vlastní automobil, pracuje ako živnostník v oblasti stavebníctva a jeho mesačný čistý príjem je 40.000 Kč. Výdavky uviedol na podnájom v sume 450 eur mesačne (išlo ešte zrejme o spoločné bývanie s matkou a mal. deťmi), na stravu 400 eur, hygiena 50 eur, ošatenie a obuv 100 eur, mobil 30 eur, výdavky na deti v súvislosti so školou 150 eur. Podľa daňového priznania za rok 2022 mal otec príjmy zo živnosti vo výške 17.847,80 eur, výdavky predstavovali sumu 10.708,68 eur a základ dane bol 7.139,12 eur. Daňové priznanie za rok 2023 otec nepodal.
22. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy mal. detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor oprávnených mal. detí. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať stratu zamestnania v dôsledku jeho zavineného konania napr. skončenie pracovného pomeru v dôsledku pozitívneho výsledku dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu či nedostatočné plnenie pracovných úloh.
24. V danom prípade u otca ide o mladého, zdravého muža v produktívnom veku, ktorý aj počas spolužitia s matkou v spoločnej domácnosti chodil pracovať do Českej republiky. Otec má živnosť v oblasti stavebníctva, čo je žiadaná oblasť. Platy sa v tejto oblasti pohybujú na úrovni 1.052 až 2.642 eur v hrubom, otec v rámci vyplnenia tlačiva uviedol príjem 40.000 Kč mesačne v čistom. Kurz je premenlivý, môže ísť však o sumu cca 1.600,- eur a z tejto sumy by súd vychádzal. Pokiaľ sa týka obdobia, kedy bol otec vo väzbe, t. j. jún až október 2023, otec tam bol v súvislosti s nebezpečným vyhrážaním sa matke. V danom prípade ide o úmyselnú trestnú činnosť, keď si páchateľ trestnej činnosti je (musí byť) vedomý svojho protiprávneho konania a nesie zaň aj zodpovednosť, a nielen trestnoprávnu. Následky spáchania tejto trestnej činnosti nemôžu ísť na úkor mal. detí, voči ktorým má otec vyživovaciu povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ aj otec bol vo väzbe, nemali by byť jeho schopnosti a možnosti hodnotené tým, aký zárobok dosiahol vo väzbe, ale je potrebné vychádzať z jeho zárobkových možností, aké dosahoval pred vzatím do väzby.
25. Potenciálny príjem otca súd ustálil vo výške cca 1.600 eur mesačne v čistom, vychádzajúc zo skutočnosti, že otec pracuje ako živnostník v oblasti stavebníctva, pričom sám uviedol príjem cca 40.000 Kč mesačne v čistom, t. j. cca 1.600 eur. Ak aj otec uhradí výdavky na bývanie, stravu a auto, stále mu zostane dostatok finančných prostriedkov, aby mohol platiť výživné vo výške určenej súdom.
26. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. C. sumou 180 eur mesačne, na mal. E. sumou 170 eur a na mal. F. sumou 145 eur mesačne, pričom takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí. Súd tiež prihliadol ku skutočnosti, že otec nejaví absolútne žiadny záujem o život svojich mal. deti, žiadne výživné na ne neuhrádza, ani v zmysle neodkladného opatrenia. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. deti, zabezpečuje im bývanie, venuje im svoj čas, ktorý sa s maloletými deťmi snaží tráviť aj aktívne.
27. S návrhom matky, ktorým modifikovala výšku výživného na maloletého E. v priebehu pojednávania, nebol otec síce oboznámený, súd je však toho názoru, že to netvorí prekážku pre rozhodnutie veci, nakoľko v konaniach vo veci starostlivosti o mal. deti nie je súd viazaný návrhmi účastníkov a môže priznať aj viac, ako žiadajú. Zároveň bol otec riadne a včas na pojednávanie predvolaný, pričom sa bez ospravedlnenia pojednávania nezúčastnil.
28. Otec je povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca vopred v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
29. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
30. Uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. CA-14P/76/2023 - 46 zo dňa 19.07.2023, boli mal. deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu maloletého C. sumou 60 eur mesačne, na maloletého E. sumou 50 eur mesačne a na maloletú F. sumou 50 eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky otec v zmysle neodkladného opatrenia výživné nehradil, matka dostáva náhradné výživné. Vzhľadom na uvedené súd vypočítal nedoplatok na výživnom vo veci samej od podania návrhu v sumách určených týmto rozsudkom, nakoľko rozhodnutím vo veci samej neodkladné opatrenie stratí platnosť.
31. Počiatok plnenia výživného bol stanovený od 31.05.2023, t. j. od podania návrhu, preto otcovi vznikol nedoplatok do 31.05.2024 na mal. Adriána v celkovej sume 2.165,80 eur (alikvotná čiastka za 05/2023 v sume 5,80 eur + 12 mesiacov x 180 eur = 2.160 eur), na mal. E. v celkovej sume 2.045,48 eur (alikvotná čiastka za 05/2023 v sume 5,48 eur + 12 mesiacov x 170 eur = 2.040 eur) a na mal. Emu v celkovej sume 1.744,67 eur (alikvotná čiastka za 05/2023 v sume 4,67 eur + 12 mesiacov x 145 eur = 1.740). Otec od podania návrhu neuhradil žiadnu sumu, ktorú by súd mohol pri výške nedoplatku zohľadniť. Tento nedoplatok súd otcovi uložil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže spolu ide o vyššiu sumu, otec bude mať priestor prípadne si na dlžné výživné požičať napr. aj cestou spotrebného úveru, ak takouto sumou nedisponuje.
32. Keďže návrhu matky nebolo vyhovené v celom rozsahu, vo zvyšnej časti ho súd zamietol.
O úprave styku
33. Pokiaľ sa týka úpravy styku, matka navrhla styk otca s maloletými neupravovať. Otec nežiadal konkrétne upraviť styk s mal. deťmi, matka mu v styku nebráni, otec však aktuálne nejaví o stretávanie s maloletými deťmi záujem, preto súd styk otca s mal. deťmi neupravoval a tento ponechal na dohode rodičov.
O trovách konania
34. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
35. Po vyhlásení rozsudku sa matka aj kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.