Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-173-2018.pdf
PDF · 86.31 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/173/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava- Ružinov zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: S. Y., nar. X.X.XXXX, W. XXX/XX, F. W. o zaplatenie 14 055,09 € s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 14.055,09 Eur, 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 14.555,09 Eur od 03.12.2015 do 10.11.2017, 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 14.055,09 Eur od 11.11.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu 13.08.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 14.055,09 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 27.11.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“ z č. 012698911251114. Na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“ žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 15.000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach vo výške 244,60 Eur mesačne s dátumom splatnosti prvej mesačnej splátky k 23.12.2014, dátumom poslednej splátky 23.11.2024, výškou úrokovej sadzby platnej ku dňu schválenia úveru 14% ročne, výškou úroku z omeškania 5% ročne, RPMN 14,89%. Žalobca si svoju povinnosť zo zmluvy- poskytnúť žalovanému úver, riadne splnil a žalovanému úver vo výške 15.000 Eur poskytol. Žalovaný porušil svoju povinnosť uhrádzať mesačné splátky úveru riadne a včas, na základe čoho sa dostal do omeškania. Z uvedeného dôvodu bol žalobca nútený listom zo dňa 13.11.2015 vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, kde žalovaného vyzval na zaplatenie zostatku úveru s príslušenstvom do 7 dní od doručenia uvedenej výzvy, ktorú žalovaný prevzal dňa 25.11.2015 a úver sa tak stal splatným dňa 02.12.2015. Z uvedeného dôvodu si preto žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania od 03.12.2015. Zostatok istiny úveru 14.555,09 Eur, uvedený vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, predstavuje rozdiel poskytnutého úveru vo výške 15.000 Eur a splátok istiny úveru vo výške 444,91 Eur. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca evidoval od žalovaného pohľadávku nasledovne, a to dlh na istine vo výške 14.555,09 Eur, dlh na zmluvnom úroku vo výške 840,58 Eur a poplatky vo výške 70,25 Eur. Platbami zo strany žalovaného vo výške 500 Eur došlo k poníženiu zostatku istiny úveru o 500 Eur a súčasná výška istiny tak predstavuje sumu 14.055,09 Eur. Žalobca sa preto žalobou domáha zaplatenia zostatku istiny 14.055,09 Eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne. 2. Žalovanej bola doručovaná žaloba spolu s prílohami, poučením o jej procesných právach a povinnostiach a uznesením 2Csp/173/2018-61 zo dňa 12.11.2018, ktorým bola vyzvaná, aby sa písomne vyjadrila k žalobe, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná uvedenú súdnu zásielku prevzala dňa 15.11.2018 ako to vyplýva z doručenky( č.l. 64 spisovej dokumentácie). 3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, v konaní ostala nečinná. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.02.2019, z ktorého svoju neprítomnosť ospravedlnil žalobca, tak aj žalovaná, kde predvolanie bolo doručené riadne a včas žalobcovi dňa 10.01.2019 a žalovanej dňa 14.11.2019. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 14.02.2019 a žalovaná ospravedlnila svoju neprítomnosť podaním doručeným dňa 11.02.2019, preto súd v zmysle § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 13.08.2018, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“ zo dňa 27.11.2014, európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere týkajúcich sa konverzií dlhu, informáciami finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 13.11.2015, prvou upomienkou zo dňa 03.08.2015, druhou upomienkou zo dňa 03.09.2015, treťou upomienkou, pokusom o zmier zo dňa 05.10.2015, a zistil tento skutkový stav veci: 6. Pred pojednávaním nariadeným na deň 15.02.2019 žalovaná dňa 11.02.2019 doručila konajúcemu súdu podanie, v ktorom uviedla, že v deň pojednávania bude pracovne v zahraniční a z uvedeného dôvodu preto ospravedlňuje svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasí s tým, aby súd konal a rozhodol bez jej osobnej prítomnosti. 7. Dňa 14.02.2019 konajúcemu súdu bolo zo strany právneho zástupcu žalobcu doručené podanie v ktorom uviedol, že žalovaný so žalobcom uzatvoril dňa 27.11.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“ s registračným číslom 012698911251114 v zmysle ktorej si žalobca svoju povinnosť zo zmluvy poskytnúť žalovanému úver riadne splnil a žalovanému úver vo výške 15.000 Eur poskytol. Žalovaný podmienky splácania nedodržal a úver riadne nesplácal, preto z uvedeného titulu bol žalobca nútený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Vo svojom podaní žalobca ďalej poukázal na listinné dôkazy ním predložené spolu so žalobou a v uvedených intenciách žiadal, aby súd žalobnému návrhu vyhovel v plnom rozsahu. 8. Po vykonaní dokazovania dospel súd k tomuto právnemu záveru: 9. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 10. Predmetnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože bola uzavretá medzi právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a úverov a na druhej strane medzi spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 11. Súd pri posúdení veci dospel k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52. Zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Základnou črtou takýchto spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky, túto charakteristiku spĺňa. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a nebolo preukázané, aby spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. 12. Podľa §502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytuje v banke v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
13. Podľa §506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 14. Podľa ust. § 52 ods. 1,2,3 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 17. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky zo omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Konajúci súd vychádzal z vyššie uvedených a citovaných právnych ustanovení a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto uložil žalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu sumu 14.055,09 Eur, potom, čo súd zistil, že nárok žalobcu v tomto rozsahu je dôvodný. Keďže žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku, ktorý žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval splnil si tak dôkaznú povinnosť uloženú mu v ustanovení §154 CSP, preto súd jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Súčasťou žalobného návrhu neboli také nároky, ktoré by súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemohol priznať. 19. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako sú špecifikované vo výroku II. rozsudku. 20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 24. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ust. CSP a nakoľko bol žalobca v spore úspešný, súd mu priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.