Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom: Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: VIV-STAV SLOVAKIA s.r.o., so sídlom: Laborecká 1902/72, 066 01 Humenné IČO: 47 835 931, o zaplatenie sumy 269,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 269,08 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi proti žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 16.01.2023 na tunajšom súde návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 269,08 eur a nahradiť mu trovy konania titulom neuhradenia poistného.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu, poistenie vozidiel - MAX

- motorové vozidlo značky ŠKODA OCTAVIA EČ: A. evidovanú pod č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od XX.XX.XXXX a ročným poistným. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Poistná zmluva zanikla v súlade s § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre neplatenie dňa 11.10.2021. Žalovaný bol povinný zaplatiť poistné za obdobie od 11.07.2021 do 11.10.2021 v sume 269,08 eur, avšak žalovaný dlžné poistné neuhradil.

3. Platobným rozkazom č. k. -14 zo dňa XX.XX.XXXX Okresný súd Humenné návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že eviduje, že firma uzavrela B. poistenie na motorové vozidlo zn. C. D., avšak firma poistenie v lehote 3 dní emailom poistenie zrušila, nakoľko si poistenie dohodla v inej konkurenčnej poisťovni. Podľa žalovaného malo byť toto poistenie zrušené v tejto lehote a firme nevznikol žiaden záväzok, prípadne záväzok za tie 3 dni. Z uvedeného dôvodu žalovaný s podanou žalobou nesúhlasí. Žalovaný uviedol, že je ochotný poisťovni uhradiť záväzok za 3 dni, aj to má informácie, že do 7 dní je možnosť zrušiť poistenie bezodplatne. Na základe uvedeného žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil a konanie v celej veci zastavil.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporná skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy došlo, sporný je dátum ukončenia poistného vzťahu. Žalobca nedisponuje výpoveďou žalovaného, na základe ktorej mala poistná zmluva zaniknúť na základe ním podanej výpovede. Žalobca žiadny mail so žiadosťou o storno poistnej zmluvy neeviduje. Ak žalovaný takýto mail zaslal žalobcovi, dôkazné bremeno preukazujúce doručenie výpovede žalobcovi je na

žalovanom a žalovaný je povinný preukázať, že výpoveď podal včas. V prípade, ak žalovaný nedisponuje dôkazom, z ktorého je zrejmé, že ním bola výpoveď daná riadne a včas, teda v lehote, ktorú uvádza žalovaný v podanom odpore, znamená to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a je namieste žalobe vyhovieť.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobcovi doručil výpoveď elektronicky. Nakoľko to bolo dávnejšie a elektronická schránka sa vymazáva priebežne, nemá ho už v priečinku odoslané. Podľa názoru žalovaného, on nie je povinný takéto písomnosti uchovávať, poisťovňa ho určite má. Zo strany žalobcu ide o čistý kalkul, ako si neoprávnene účtovať dlžné poistné a následne ho vymáhať. Žalovaný dlžnú sumu nebude hradiť, nakoľko je presvedčený, že poisťovňa je povinná postupovať zákonne a poistku zrušiť, ak ju poistený o to požiada v rámci zákonných lehôt.

6. Rozsudkom pre zmeškanie č. k. -28 zo dňa XX.XX.XXXX tunajší súd ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol, tak, že žalobe vyhovel v plnom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Uznesením č. k. -37 zo dňa XX.XX.XXXX súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného č. k. -28 zo dňa 18.04.2023 zamietol.

8. Proti uzneseniu č. k. -37 zo dňa 23.05.2023 podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č. k. -51 zo dňa 14.02.2024 tak, že zmenil uznesenie Okresného súdu Humenné č. k. -37 z 23.05.2023 tak, že rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. -28 z 18.04.2023 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že nemožno spravodlivo žiadať od žalovaného vzhľadom na jeho preukázaný zdravotný stav, keď ešte deň pred pojednávaním bol na Jednotke intenzívnej starostlivosti, aby ihneď po premiestnení na klasické oddelenie mal ako prvú záležitosť riešiť ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní. Žalovaný bol zjavne v ohrození života, keďže bol na JIS-ke, a to je taký náhly dôvod, ktorý mu objektívne bránil si splniť svoje povinnosti voči súdu a ospravedlniť svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, aj keď bol od XX.XX. do XX.XX. hospitalizovaný na bežnom oddelení. Prístup súdu prvej inštancie bol pri výklade použitých ustanovení formalistický. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno pristupovať k výkladu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa XX.XX.XXXX tak, ako bol realizovaný súdom prvej inštancie. Žalovaným uvedené dôvody, pre ktoré sa domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie, neboli typickým príkladom takých dôvodov, ktoré by bolo možné charakterizovať ako neospravedlniteľné. Ide o hraničný prípad, keďže bolo preukázané, že konateľ žalovaného bol po doručení predvolania na pojednávanie (prevzal predvolanie dňa XX.XX.XXXX) hospitalizovaný s vážnou chorobou dňa XX.XX.XXXX. S ohľadom na túto situáciu je pochopiteľné a ospravedlniteľné, že prioritou konateľa žalovaného nebolo, aby počas hospitalizácie s rýchlosťou zabezpečoval účasť niekoho iného na nariadenom pojednávaní, resp. ospravedlňoval svoju neúčasť. Na strane žalovaného išlo teda o taký ospravedlniteľný dôvod, ktorý je možné považovať za okolnosť, ktorá žalovanému objektívne bránila, aby svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní včas ospravedlnil. Preto v danej veci možno považovať dôvody na strane žalovaného za také, ktoré ospravedlňujú zmeškanie konania žalovaného a jeho nedostavenie sa a neospravedlnenie neúčasti na riadne nariadenom pojednávaní.

10. Vzhľadom na to, že existencia ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní je dôvodom využitia samostatného prostriedku procesnej obrany - návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, pričom odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalovaný relevantným spôsobom preukázal jeho existenciu, preto postupujúc podľa § 388 napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. -28 zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie rozhodne v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 aj o trovách odvolacieho konania.

11. V súlade s ustanovením § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Súd oboznámil s obsahom súdneho spisu, a to poistením vozidiel E. F. na č. l. 2,3,4, poistkou č. XXXXXXXXXX na č. l. 5, zánikom poistenia na č. l. 6 zo dňa XX.XX.XXXX, ďalej zaplatenosť zmluvy na č. l. 7, aktuálnym výpisom z registra platným ku dňu pojednávania, t. j. k 28.05.2024 u žalovaného, s písomným vyjadreniami strán sporu, ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ako aj s prednesmi žalobcu a zistil tento skutkový stav veci:

13. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, ktorej predmetom činnosti je vykonávanie poisťovacej činnosti aj v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

14. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, ktorej predmetom činnosti je prenájom nehnuteľností, výroba jednoduchých výrobkov z kovu, výroba elektromotorov, rozvádzačov, káblov a batérií, prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce, maloobchod, veľkoobchod, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby a ďalšie.

15. Žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu – poistenie vozidiel E. F., poistenie vozidiel MAX, poistka č. XXXXXXXXXX, pre motorové vozidlo ŠKODA OCTAVIA, e. č. A. so začiatkom poistenia od XX.XX.XXXX na dobu neurčitú. Ročné poistné bolo vo výške 1 064,76 eur a žalovaný sa zaviazal platiť štvrťročné splátky poistného. Prvé poistné bolo vo výške 266,19 eur. V zmysle uzatvorenej zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť poistné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 269,08 eur.

16. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanému, že k XX.XX.XXXX zaniklo poistenie vozidla z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle poistných podmienok E. F.. Súčasťou tohto poistenia bolo aj povinné zmluvné poistenie vozidla. Zároveň žalobca vyzval žalovaného na úhradu poistného do dňa zániku poistenia v súlade s poistnými podmienkami a § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP, a to vo výške 269,08 eur. Žalovaný poistné doposiaľ neuhradil.

17. Súd po zrušení veci odvolacím súdom vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, ktorého sa zúčastnil žalobca. Žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené (do elektronickej schránky dňa XX.XX.XXXX o 16:14 hod.) sa pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd pokračoval v konaní bez účasti žalovaného.

18. Žalobca na pojednávaní uviedol, že opäť žiada, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko žalovaný sa na pojednávanie nedostavil alebo rozhodol aj riadnym rozsudkom. Výpoveď žalovaného zo zmluvného poistenia žalobcovi doručená nebola. Žalobca prešiel celú databázu, všetky záznamy. Žalovaný bol dvakrát vyzývaný na úhradu, pričom vôbec nereagoval, nenamietal, že došlo k zániku zmluvy pre neplatenie. Tvrdenia žalovaného nie sú preukázané. Žalovaným uvádzaný dôkaz žalobca nemá k dispozícii, tento nebol predložený, a teda neexistuje. Na základe uvedeného žiadal, aby súd návrhu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

19. Žalovaný sa po zrušení rozsudku pre zmeškanie súdu prvej inštancie odvolacím súdom k prejednávanej veci už vôbec nevyjadril.

20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové

vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti zanikne zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel.

Podľa § 9 ods. 4 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

Podľa § 11 ods. 11 zákona o PZP, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.

21. Podľa § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „“), zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch1a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

22. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 796 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 8012 ods. 2, výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie.

23. Po vykonanom dokazovaní, zistení skutkového stavu a právnom vyhodnotení súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní je v celom rozsahu dôvodný. Žalobca preukázal, že so žalovaným ako poistníkom uzavrel poistnú zmluvu poistenie vozidiel MAX – motorové vozidlo značky

ŠKODA OCTAVIA, EČ: A. evidovanú pod č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od XX.XX.XXXX. Uzatvorenie poistnej zmluvy nerozporoval ani žalovaný. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

24. Podľa § 151 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

25. Sporný bol medzi stranami sporu zánik poistnej zmluvy. Žalovaný vo svojich písomných podaniach uvádzal, že poistenie bolo v lehote 3 dní emailom zrušené zo strany žalovaného, preto poistenie malo byť zrušené a žalovanému nevznikol žiaden záväzok. Žalovaný tvrdil, že doručil žalobcovi výpoveď poistnej zmluvy e-mailom – elektronicky. Žalovaný však na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil žiaden dôkaz. Obrana žalovaného zostala iba v rovine jeho tvrdení, bez preukázania relevantných skutočností. Súd nemal za preukázané, že by žalovaný doručil žalobcovi výpoveď poistnej zmluvy. Dôkazné bremeno bolo na žalovanom, nakoľko žalobca nevie ani nemôže preukázať negatívnu skutočnosť, teda že mu výpoveď poistnej zmluvy doručená nebola. V tomto smere súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.05.2010, v zmysle ktorého: „Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho – ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“ Z uvedeného dôvodu mal súd za preukázané, že poistenie zaniklo ku dňu XX.XX.XXXX, a to z dôvodu nezaplatenia poistného.

26. Súd poukazuje na absolútnu pasivitu žalovaného v konaní po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, ktorý sa k veci vôbec nevyjadril ani sa bez ospravedlnenia nezúčastnil nariadeného pojednávania.

27. Súd preto považuje za potrebné uviesť, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu, a aby vedel súd spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní inštitútu dokazovania v novej právnej úprave zahrnutej civilnom sporovom poriadku sa vychádzalo z doterajšej právnej úpravy zavedenej v Občianskom súdnom poriadku,(O.s.p. ) ale boli zavedené aj viaceré zmeny a jednou z nich je aj odklon od princípu materiálnej pravdy. Žalobca má preto v prvom rade povinnosť tvrdenia a na podporu svojho tvrdenia aj v zmysle ustanovenia § 120 O.s.p., je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to povaha veci pripúšťa. Zákonodarca tejto úpravy vychádza z ustanovení § 79 O.s.p., podľa ktorých nie je súd viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania, pretože v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. môže súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci. Toto ustanovenie je odrazom princípu materiálnej pravdy, t.j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav čo možno najúplnejšie a najbližšie ku skutočnosti.

28. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní Civilného sporového poriadku (CSP) odchýlil a do ustanovenia § 185 zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na stranu sporu. Podľa § 185 môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu, avšak ide o prípady, keď je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv oprávnených záujmov jednej zo strán, napríklad pri spotrebiteľských sporoch, v konaniach o abstraktnej kontrole spotrebiteľských veciach, antidiskriminačných sporoch a podobne, kde v týchto prípadoch bol zachovaný princíp materiálnej pravdy. V danom prípade platí však princíp formálnej pravdy. Z uvedeného sa preto priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku.

29. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

30. Jediná obrana žalovaného v priebehu celého konania spočívala iba v tom, že on elektronicky mailom po 3 dňoch vypovedal poistnú zmluvu, avšak uvedené tvrdenia v priebehu súdneho konania nijako preukázal.

31. Občiansky zákonník obsahuje všeobecnú právnu úpravu poistenia. V tomto prípade je zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla špeciálnou právnou úpravou, teda lex specialis, ktorý je potrebné aplikovať na predmetný zmluvný vzťah. Vyplýva to napokon aj zo samotnej poistnej zmluvy. Podľa tohto zákona č. 381/2001 Z. z. v prípade, ak dôjde k zániku poistenia zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 1,65 eur.

32. Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní v celom rozsahu považuje za nesporný, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

33. Podľa § 225 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa odseku 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. V prejednávanej veci mal žalobca vo veci plný úspech, preto mu súd vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.