Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Pc-7-2017.pdf
PDF · 84.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou v právnej veci navrhovateľa - manžela: H.. T. U., Q.. XX.XX.XXXX, U.: T. XX, XXX XX Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Helena Hynková, advokátka, Radničné nám. 7/B, 821 05 Bratislava, proti odporkyni - manželke: J.. Ľ. U., Q.. XX.XX.XXXX, U.: Y. XX, XXX XX Bratislava, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa H.. T. U., Q.. XX.XX.XXXX G. K. J.. Ľ. U., N. X.K., Q.. XX.XX.XXXX, I. D. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku 36, ročník XXXX, na Y. XXX, R. R. Č. XXX, r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 05.12.2017, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 18.12.2017, navrhovateľ žiadal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol. V návrhu uviedol, že manželstvo uzatvorili dňa 17.06.1978 po dôkladnom uvážení z citovej náklonnosti po niekoľkoročnej predchádzajúcej známosti. Po narodení detí sa vyskytli nedorozumenia a odlišné názory na vedenie domácnosti, starostlivosť o deti, trávenie voľného času, čo nakoniec vyústilo odchodom odporkyne zo spoločnej domácnosti v roku 2005. Od odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti zabezpečoval výchovu a starostlivosť o ich deti sám s pomocou jeho rodiny. S manželkou sa už nepodarilo obnoviť spoločné spolužitie, ich komunikácia úplne zanikla a nastalo medzi nimi vzájomné odcudzenie. V súčasnosti neprejavujú o seba žiaden záujem. Dlhodobé manželské odlúčenie sa prejavilo citovým ochladnutím. Každý z nich vedie dlhodobo samostatný život a obnovenie spoločného manželského spolužitia už neprichádza do úvahy. Ich manželský zväzok je len formálny, neplní žiadne funkcie v zmysle zákona o rodine a nie je žiadny dôvod ani na udržanie jeho formálneho stavu. Deti sú dospelé, samostatné, chápu situáciu, preto ani z tohto dôvodu nie je dôvod na udržanie tohto formálneho zväzku. Má zato, že manželstvo s odporkyňou je úplne nefunkčné bez predpokladu na zmenu tohto stavu, a preto navrhuje, aby súd ich manželstvo rozviedol.
2. Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne, podaním zo dňa 26.02.2018, s tým, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí a navrhuje, aby súd návrh na rozvod manželstva zamietol. Ohľadom okolností manželstva s navrhovateľom súvisiacich s návrhom na rozvod uviedla, že s navrhovateľom sa vzali z lásky, ide o ich prvé manželstvo, majú tri dospelé deti, ktoré sa narodili dňa 11.02.1986. Od uzavretia manželstva bývali u jej rodičov, ktorí ich podporovali, viac ako 12 rokov. Keď mali ich deti 4 a pol roka, nasťahovali sa do trojizbového bytu na adrese Puškinova 2, Bratislava. Po čase do manželstva zasiahla istá osoba, ktorá im postupne ich spolužitie rozvrátila. Snažila sa byť často v ich prítomnosti, neskôr vyšlo najavo, že mala záujem o jej manžela. Pokiaľ navrhovateľ nemal vzťah s inou ženou, žili harmonicky, vôbec sa nehádali, spoločne cestovali, ich manželstvo bolo bezproblémové. V čase, keď bola odporkyňa
odcestovaná, táto žena k nim chodievala do bytu. Jej stretávanie sa s navrhovateľom odporkyni oznámil aj manžel tejto ženy, s ktorým je v súčasnosti rozvedená. Ich kontakt pretrvával aj po jej rozvode s tým, že svoj vzťah už netajili a stretávali sa verejne. Toto odporkyni veľmi prekážalo a manželovi to vyčítala, z čoho bol nervózny, reagoval tým, že ju slovne ponižoval a stával sa agresívny, pričom neraz na ňu aj fyzicky zaútočil. Začala mať z manžela strach, v dôsledku čoho bola pre udržanie jej fyzického a duševného zdravia nútená odsťahovať sa so spoločnej domácnosti do bytu, kde doposiaľ býva. Tento byt je vzdialený len pár ulíc, takže s ich deťmi bola v blízkom kontakte. Zo spoločnej domácnosti s navrhovateľom sa odsťahovala v roku 2006, v čase, keď mali ich deti dvadsať rokov, pričom nie je pravda, že po jej odchode zo spoločnej domácnosti zabezpečoval výchovu a starostlivosť ich detí len navrhovateľ za pomoci jeho rodiny, ako to uvádza v návrhu. V rovnakej miere sa i ona starala o ich deti, boli v dennodennom kontakte, často krát sa tajne navštevovali, aby nemali problémy s otcom. Aj v súčasnosti má s deťmi krásny vzťah. Ich deti už samostatné a zárobkovo činné, oboch rodičov majú radi. Chcela sa vrátiť späť do spoločného bytu, avšak navrhovateľ bol rezolútne proti tomu. Uviedla, že navrhovateľ svojím správaním všetko dobré z ich manželstva znegoval, dlhodobo si žil a doposiaľ si žije svoj život bez ohľadu na potreby ostatných v ich rodine, pričom konal a doposiaľ koná pod značným vplyvom jeho o trvajúcej známosti. Podľa odporkyne je i napriek uvedených skutočnostiam v záujme ich rodiny, najmä ich detí, zachovať ich manželstvo.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom matričného úradu Bratislava - Staré mesto č. 2518/2016 zo dňa 07.08.2016 a obsahom spisu, najmä písomnými vyjadreniami navrhovateľa a odporkyne, tiež výsluchom navrhovateľa a odporkyne na pojednávaní dňa 15.02.2019 a zistil nasledovný skutkový stav:
3.1. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 17.06.1978 pred matričným úradom Bratislava - Staré mesto a u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili tri deti, ktoré sú v súčasnosti dospelé a samostatné. Obaja účastníci sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Účastníci mali posledné spoločné bydlisko v U. na G. R. X, na tejto adrese majú stále trvalý pobyt. Navrhovateľ v návrhu uviedol svoje bydlisko na adrese T. XX T. U., odporkyňa však vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že navrhovateľ býva stále v U. na R.. Súd uvádza, že v v zmysle § 92 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") je v oboch prípadoch miestne príslušným súdom na konanie o rozvod manželstva tunajší súd.
3.2 Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ trval na podanom návrhu na rozvod manželstva. Manželstvo s odporkyňou podľa neho neplní svoju funkciu v zmysle zákona o rodine a on si týmto chce vysporiadať životné záväzky. S návrhom na rozvod manželstva oboznámil aj ich deti, s ktorými sa o tom rozprávali, vysvetľoval im aj majetkovú sféru rozvodu, o ktorú sa tiež zaujímali.
3.3 Z výsluchu odporkyne súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Ako dôvod uvádzala to, že navrhovateľ koná pod vplyvom tretej osoby, ide o rozhodnutie tejto tretej osoby, ktorá ho stiahne dolu. S rozvodom podľa nej nesúhlasia ani jej deti. Odporkyňa sa ohradila voči niektorým skutočnostiam uvádzaným navrhovateľom v návrhu na rozvod, najmä týkajúcim sa jej odchodu zo spoločnej domácnosti a následnej starostlivosti o ich deti. Svoj odchod označila za stiahnutie sa do bezpečia, pretože mala z manžela strach. Súd z výsluchu odporkyne tiež zistil, že dlhodobo žije oddelene od navrhovateľa, nehospodária spolu, s navrhovateľom už roky nie sú v žiadnom kontakte, nestretávajú sa, ani spolu inak nekomunikujú.
4. Podľa § 92 CMP, na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o rodine"), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 49 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Napriek skutočnosti, že manželka nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva, je aj z jej vyjadrení, či už písomného vyjadrenia alebo výsluchu na pojednávaní, zrejmé, že s manželom spolu nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 12 rokov, nehospodária spolu, nestretávajú sa a ani spolu nekomunikujú. Súdu neuviedla žiadne skutočnosti nasvedčujúce možnému budúcemu obnoveniu spolužitia s jej manželom, dokonca uviedla, že mala v minulosti z jej manžela strach, a preto sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. K argumentom manželky o tom, že ich deti nesúhlasia s rozvodom, súd poukazuje na to, že ich deti majú 33 rokov a sú samostatné. Súd v takomto prípade neskúma záujem detí manželov a ich súhlas ani nie je podmienkou na rozvod manželstva. Z vyjadrení oboch manželov možno ustáliť, že ich deti majú vzťah k obom svojím rodičom, avšak vzťahy k rodičom udržiavajú oddelene, čo tiež nepochybne svedčí o rozvrate vzájomného vzťahu medzi samotnými manželmi, absencii ich podpory a starostlivosti voči deťom na spoločnej báze. Čo sa týka argumentov manželky o dlhodobej mimomanželskej známosti jej manžela, aj tieto svedčia o rozvrate manželských vzťahov. Súdu neprináleží osobitne skúmať názor manželovej známosti ako tretej osoby na rozvod manželstva účastníkov, resp. jej vplyv či podporu navrhovateľa v tejto otázke. Súd konštatuje, že v prípade manželov došlo k porušeniu povinností manželov v zmysle citovaných ustanovení § 18 a 19 zákona o rodine a ich manželstvo má len formálny charakter. Súd mal za preukázané, že manželia spolu dlhodobo nežijú, nekomunikujú, vzájomne nehľadia na svoje potreby a nejavia o seba záujem, spoločne nehospodária ani nezabezpečujú iné záležitosti, spoločne sa nepodieľajú na podpore svojich detí, naopak, žijú úplne oddelene. Súd opätovne poukazuje najmä na to, že ide o dlhodobý stav. Podľa názoru súdu je zrejmé, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel a ani nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Za príčinu rozvratu vzťahu medzi manželmi v zmysle § 23 ods. 2 zákona o rodine možno považovať oddelené žitie manželov bez prejavu záujmu voči sebe, ku ktorému došlo v dôsledku ochladnutia citových vzťahov a straty vzájomnej dôvery, a to či už pre neveru manžela, vzájomné odcudzenie sa, a tiež pocit strachu manželky z manžela.
6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
7. Súd v zmysle § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).