Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-33-2022.pdf
PDF · 89.63 KB
Case nature
Subarea
7Co/33/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: T. S., nar. XX.XX.XXXX, G. D. G., G. XXXX, právne zastúpená : JUDr. Pavol Zuzčák, advokát, so sídlom R., A. XXXX/XA, proti žalovanej: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. G., G. XXXX, právne zastúpená: JUDr. Jiří Martaus, advokát, so sídlom U. O., Ul. X. O. XXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 7C/97/2021-23 zo dňa 14. decembra 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie prvoinštančného súdu m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd uložil žalovanej, aby nevstupovala do rodinného domu so súpisným číslom XXX (správne má byť súp. č. XXXX - poznámka odvolacieho súdu), postavenom na parcele registra C-KN parc. č. 8441/12 a aby nevstupovala na priľahlý pozemok k rodinnému domu - na parcelu registra C-KN parc. č. 8441/9, trvalý trávny porast o výmere 667 m2, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX pre k. ú. G. D. G., obec G. D. G., okres T.. Zároveň poučil žalovanú, že môže podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni voči žalovanej nárok na ich náhradu priznal v plnom rozsahu.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaná sú vo vzťahu svokra - nevesta, pričom niekoľko rokov bývajú v rodinnom dome súp. č. XXXX v G. D. G.. Predmetné nehnuteľnosti, na ktoré sa neodkladné opatrenie vzťahuje, sa nachádzajú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, pričom žalovaná nemá žiadne oprávnenie na ich užívanie. Napriek tomu jej žalobkyňa umožnila užívať rodinný dom, a to len ako svojej neveste. Tá sa však namiesto vďaky správa voči žalobkyni dlhodobo nevhodne a neprijateľne. Považoval za osvedčené, že žalovaná sa k žalobkyni dlhodobo a opakovane dopúšťa konania, ktoré ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu. Žalobkyňa listom zo dňa 22.10.2021 žalovanú vyzvala na odsťahovanie sa z rodinného domu, tá predmetnú nehnuteľnosť naďalej užívala a jej nevhodné správanie voči žalobkyni sa v dôsledku toho ešte viac zintenzívnilo. V dôsledku toho bola žalobkyňa nútená vyhľadať odbornú pomoc psychiatra, ktorý konštatoval, že trpí adaptačnou neurotickou poruchou, depresívnou a adaptačnou stresovou úzkostnou poruchou v dlhodobej záťažovej situácii, somatickou polymorbiditou. Keďže je žalobkyňa osoba vyššieho veku a trpí i kardiologickými zdravotnými problémami, usúdil, že správanie žalovanej môže mať na žalobkyňu závažné dôsledky. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na obsah podaného návrhu s prílohami, najmä na lekárske správy a čestné prehlásenia syna a dcéry žalobkyne, považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami a podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu.
3. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že s uvedeným rozhodnutím nesúhlasí a podľa jej názoru ani nebolo potrebné bezodkladne upravovať pomery v požadovanom smere. Odmieta tvrdenia žalobkyne o jej nevhodnom správaní, nakoľko sa nezakladajú na pravde. Snaží sa kontaktu a konfliktom so žalobkyňou vyhýbať, nekomunikuje s ňou. Poukázala aj na skutočnosť, že sama žalobkyňa v návrhu uviedla, že sa vzťahy medzi nimi zhoršili už pred pätnástimi rokmi, čiže ide o dlhodobú záležitosť, pričom v predmetnom rodinnom dome bývajú obe v samostatných domácnostiach. Lekárske správy preukazujúce zdravotný stav žalobkyne boli zadovážené len niekoľko dní pred pojednávaním vytýčeným v konaní o rozvod manželstva medzi ňou a synom žalobkyne, pričom z objektívneho nálezu nevyplýva, že by príčinou nepriaznivého zdravotného stavu bolo práve jej konanie. Vo vzťahu k výlučnému vlastníctvu žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam uviedla, že sa ňou stala na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi synom žalobkyne ako darcom a žalobkyňou ako obdarovanou, pričom sa tak udialo v čase, keď sa v ich manželstve vyskytli nezhody, pri ktorých jej hrozilo vypratanie z rodinného domu. Uvedenú darovaciu zmluvu považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon, ktorý bol realizovaný účelovo a bez dostatku vážnosti vôle a za úkon odporujúci dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené žiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne. Dôvody, v dôsledku ktorých žalovaná spochybňuje jej vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, považuje za ničím nepodložené a špekulatívne. Odmieta, že by prevod vlastníctva k rodinnému domu bol realizovaný za účelom „zbavenia sa manželky“ (t. j. žalovanej), navyše tento ani nikdy nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ sa žalovaná domnieva, že týmto právnym úkonom došlo k poškodeniu jej práv, mala možnosť domáhať sa ich ochrany napr. prostredníctvom podania odporovacej žaloby na príslušnom súde. Domnieva sa, že žalovaná bude svojím správaním dostatočne dlho a dostatočne intenzívne znepríjemňovať život obyvateľom domu, pokiaľ ona alebo jej syn za ňou prídu s finančnou ponukou, aby z domu odišla. Je pravdou, že nevhodné správanie žalovanej k nej síce pretrvávalo dlhodobo, ale nie v takej miere a intenzite, v akej sa tomu deje v poslednom období. Následkom toho sa situácia pre ňu stala natoľko neúnosnou, že musela vyhľadať odbornú pomoc psychiatra. Kontakt so žalovanou je pre ňu stresujúci, bojí sa jej, je nútená zamykať sa v izbe zo strachu, že by k nej žalovaná mohla zo spoločnej chodby vstúpiť. Obe domácnosti majú spoločný dvor, záhradu, vchod do domu, chodbu a kotolňu, čiže kontaktu medzi nimi sa zabrániť nedá. Pokiaľ žalovaná poukazuje na skutočnosť, že ju niekto núti pod hrozbou vysťahovania na ulicu, aby súhlasila s rozvodom, je to klamlivé a nepreukázané tvrdenie. Podala predmetný návrh za účelom ochrany jej psychickej a fyzickej integrity navyše v čase, kedy rozvodové konanie už riadne prebehlo. S poukazom na uvedené žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. d) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Potreba upraviť pomery medzi nimi pritom musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
9. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností, ktoré hodnoverne osvedčujú ich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia. Skôr, ako však súd neodkladné opatrenie nariadi, musí, resp. mal by skúmať, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť i inými prostriedkami, resp. medzi inými osobami, než označenými v návrhu navrhovateľom - žalobcom.
10. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP (rovnako ako v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP) je skutočnosť, že má súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby v postavení svedka incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
11. Odvolací súd sa podrobne oboznámil so spisovým materiálom vedeným k predloženej právnej veci a posúdením zisteného stavu dospel k právnemu záveru rozdielnemu od záverov súdu prvej inštancie, keď potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade nemal zo strany žalobkyne relevantným spôsobom preukázanú.
12. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha, aby súd prvej inštancie uložil žalovanej nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXXX postavenom na pozemku - parcela C-KN parc. č. 8441/12 a na priľahlý pozemok k nemu, a to na parcelu C-KN parc. č. 8441/9, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX, pre k. ú. G. D. G., obec G. D. G., okres T., ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Svoj návrh odôvodnila negatívnym a nevhodným správaním žalovanej, v dôsledku ktorého je ohrozené jej duševné a psychické zdravie. Uviedla, že vzťahy medzi ňou a žalovanou sa zhoršili už pred pätnástimi rokmi, kedy jej syn nesúhlasil s tým, aby sa do predmetného rodinného domu prisťahovala aj matka žalovanej. Žalovaná sa od toho času správa k nej arogantne, ponižuje ju, vulgárne jej nadáva a zasahuje do jej súkromia, pričom sa uvedená situácia ešte zhoršila od februára 2021, kedy jej syn podal návrh na rozvod manželstva so žalovanou. Na preukázanie negatívnych dôsledkov správania žalovanej na zdravotný stav priložila k návrhu aj lekárske správy od psychiatričky MUDr. O. W., z ktorých vyplýva, že jej bola diagnostikovaná adaptačná stresová úzkostná porucha v dlhodobej záťažovej situácii, somatická polymorbidita. Žalobkyňa ďalej uviedla, že trpí depresiou, úzkosťou, nespavosťou v dôsledku správania žalovanej a akýkoľvek kontakt s ňou je pre ňu stresujúci. Žalovaná napriek tomu, že nie je oprávnená dom užívať, tento neopustila ani po výzve zo dňa 22.10.2021, naopak, zotrvala v ňom a svoje nevhodné správanie voči nej ešte viac zintenzívnila. Vzhľadom na uvedené je podľa jej názoru potrebné poskytnúť okamžitú a efektívnu súdnu ochranu jej právam formou nariadenia neodkladného opatrenia.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď v posudzovanom prípade považoval skutočnosti tvrdené žalobkyňou za dostatočne osvedčené. Odvolací súd sa totiž zameral na jednotlivé tvrdenia žalobkyne uvedené v podanom návrhu, z ktorých vyplynulo, že vzájomné vzťahy medzi ňou a žalovanou sú narušené a pretrvávajú už takmer po dobu pätnásť rokov. Formou neodkladného opatrenia je pritom možné upraviť pomery v prípade, ak je táto potreba medzi stranami sporu bezodkladná, naliehavá a nevyhnutná. Vzhľadom na skutočnosť, že narušené vzťahy v rodine medzi žalobkyňou a žalovanou (ako aj medzi žalovanou a synom žalobkyne) pretrvávajú dlhodobo už niekoľko rokov, keď v priebehu roku 2021 boli tieto determinované i podaním návrhu G. S. na rozvod manželstva, nejedná sa teda o náhlu zmenu správania žalovanej voči žalobkyni, ale o narušené vzťahy v dôsledku takto vyvolanej situácie v rodine, čo v danom prípade nezakladá podmienky bezodkladnosti a naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami sporu. Inštitút neodkladného opatrenia je možné využiť v prípade náhlej zmeny okolností, ktorá si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu,
keď neodkladné opatrenie nemôže byť ako inštitút procesného práva využívaný/zneužívaný na riešenie sporov medzi stranami, ktoré by bolo dôvodné riešiť žalobou/žalobami v civilnom sporovom konaní, napr. o vypratanie nehnuteľnosti žalovanou (v zmysle podania z 22.10.2021), ktoré doposiaľ nebolo žalobkyňou uplatnené.
14. V kontexte vyššie uvedeného bolo potrebné hodnotiť aj priložené lekárske správy žalobkyne, ktoré mali poukazovať na negatívne dôsledky správania žalovanej na jej zdravotnom stave. Z ich obsahu síce vyplýva, že žalobkyni boli diagnostikované už vyššie uvádzané zdravotné potiaže, avšak nie je jednoznačné, že uvedený nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne je dôsledkom dlhodobého a priameho konania žalovanej, keďže z lekárskych správ v uvedenom kontexte je zachytená subjektívna anamnéza pacienta. Nebolo možné preto sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že bolo osvedčené, že doposiaľ konaním žalovanej dochádza k takému zásahu do telesnej (to nebolo ani tvrdené) alebo duševnej integrity žalobkyne, ktorému zásahu by bolo dôvodné poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia.
15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP v danom prípade za dodatočne osvedčené, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietol.
16. O trovách (prvostupňového a odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).