Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-27-2018.pdf
PDF · 168.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, štátny podnik, so sídlom Nitra, Výstavná 4, IČO: 36 855 642, zastúpený ADVOKÁCIA, s.r.o., so sídlom Nitra, Hollého 10, IČO: 36 854 107, proti žalovaným: 1/NUBIUM, s.r.o., so sídlom Bratislava, trenčianska 705/55, IČO: 47 545 674, X/Ing. Q. I., so sídlom D. Q. XXX, X.: XX XXX XXX, žalovaní zastúpení JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, IČO: 37 925 458, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade je povinný vypratať nehnuteľnosť - pozemok parcela registra „C“ parcela č. 1114/4, druh pozemku ostatné plochy o výmere 4042 m2, z ktorej užíva 2,5 m2, nachádzajúca sa v Okrese Nitra, Obec Nitra, katastrálne územie Chrenová, vedené Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. 1271 a odovzdať ju žalobcovi, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 30.01.2019, domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku vypratať nehnuteľnosť pozemok parcela registra „C“ č. 1114/4, druh pozemku ostatné plochy o výmere 4042 m2, z ktorej užíva 2,52 m2, ktorá sa nachádza v okrese Nitra, obec Nitra, kat. úz. Chrenová a je zapísaná na LV č. 1271 a odovzdať ju žalobcovi, ďalej sa domáhal, aby súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku vypratať nehnuteľnosť pozemok parcela registra „C“ č. 1114/4, druh pozemku ostatné plochy o výmere 4042 m2, z ktorej užíva 2,52 m2, ktorá sa nachádza v okrese Nitra, obec Nitra, kat. úz. Chrenová a je zapísaná na LV č. 1271 a odovzdať ju žalobcovi. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.10.2009 bola medzi žalobcom, ktorého predchádzajúce obchodné meno bolo Agrokomplex-Výstavisko Nitra, štátny podnik (zmena obchodného mena zapísaná v obchodnom registri dňa 09.01.2017) ako prenajímateľom a žalovaným v 2. rade Ing. Ladislavom Strašilom - NUBIUM, Račianska 25, 831 02 Bratislava, IČO: 11 812 168 (zmena obchodného zapísaná v živnostenskom registri odo dňa 07.11.2014, zmena miesta podnikania zapísaná v živnostenskom registri odo dňa 01.11.2014) ako nájomcom uzatvorená zmluva o prenájme č. 173/6/470/10/09 v zmysle § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému v 2. rade ako nájomcovi do odplatného užívania časť pozemku o výmere 2,5 m2 - parcela registra „C“ parc. č. 1114/4 druh pozemku ostatné plochy o výmere 4042 m2, vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nachádzajúceho sa v okrese Nitra, obci Nitra, kat. úz. Chrenová, zapísaného na LV č. 1271, ku ktorej boli uzatvorené dodatky a to dodatok zo dňa 26.10.2012 medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, zverejnený v CRZ pod č. 590/2012/AXVN, dňa 09.01.2013 (účinný dňom 10.01.2013), ktorým bola od 01.01.2013 predlžená doba nájmu do 31.12.2015. Dodatok č. 2 zo dňa 05.12.2013 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade zverejnený v CRZ pod č. 173/2014/AXVN dňa 28.03.2014, t.j. po viac ako 3 mesiacoch od podpísania dodatku, v dôsledku čoho platí, že nedošlo k jeho uzavretiu, ktorým malo dôjsť k zmene pôvodného nájomcu Ing. Ladislava Strašila - NUBIUM, IČO: 11 812 168 na nového nájomcu: NUBIUM, s.r.o., IČO: 47 545 674, ktorý je právnym nástupcom pôvodného nájomcu titulom pristúpenia k zmluve o prenájme č. 173/6/470/10/09 a prevzatia práv a povinností pôvodného nájomcu s účinnosťou od 01.01.2014. Dodatok č. 3 zo dňa 01.01.2016 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, bol zverejnený v CRZ pod č. 227/2016/AXVN dňa 04.05.2016, t.j. po viac ako 3 mesiacoch od podpísania dodatku, v dôsledku čoho platí, že k jeho uzavretiu nedošlo, ktorým malo dôjsť k predĺženiu doby nájmu do 31.12.2017. Nakoľko dodatok č. 2 a dodatok č. 3 sa nepovažuje za uzatvorený s poukazom na ust. § 47a OZ, nájomný vzťah založený zmluvou o prenájme č. 173/6/470/10/09 v znení dodatku č. 1 skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu a to k 31.12.2015. Žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade svojím podpisom Dodatku č. 2 dňa 05.12.2013 chceli docieliť vôľu nájomcu a to tak, že nový nájomca spoločnosť NUBIUM, s.r.o., ktorá vznikla dňom 26.11.2013, t.j. žalovaný v 1. rade prevzal ku dňu 01.01.2014 práva a povinnosti pôvodného nájomcu - žalovaného v 2. rade. Aj keď dodatok č. 2 sa nestal účinným pre jeho oneskorené zverejnenie do CRZ, začal žalovaný v1. rade faktické užívanie pozemku, pričom prvá fakturácia voči žalovanému v 1. rade sa uskutočnila dňa 20.01.2014. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a/alebo žalovaným v 2. rade najneskôr od 01.01.2016 dochádzalo len k umožneniu užívania pozemku žalobcom, teda žalovaný v 1. rade a/alebo žalovaný v 2. rade užívali pozemok bez písomného právneho titulu, avšak v súlade s podmienkami dojednanými v Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 a Dodatku č. 3. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade je potvrdená aj tým, že s účinnosťou od 01.01.2014 mu bolo žalobcom účtované nájomné za užívanie pozemku na základe nasledovných faktúr: č. 91140003 zo dňa 20.01.2014 za nájomné za rok 2014 vo výške 398,33 eura, uhradená dňa 18.02.2014, faktúra č. 91150004 zo dňa 07.01.2015 za nájomné za rok 2015 vo výške 398,33 eura, uhradená dňa 05.02.2015, faktúra č. 91160016 zo dňa 26.01.2016 za nájomné za rok 2016 vo výške 398,33 eura, uhradená dňa 25.02.2016, faktúra č. 91170003 zo dňa 12.01.2017 za nájomné za rok 2017 vo výške 398,33 eura, uhradená dňa 08.02.2017. Žalovaného v 2. rade žaluje z dôvodu, že bol pôvodným nájomcom v zmysle zmluvy o nájme v znení dodatku č. 1 z dôvodu právnej istoty, pre prípad, že by sa ukázalo, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade z nejakého, v súčasnej dobe, neznámeho dôvodu nie je daná. Účelom nájmu bolo osadenie 1 ks obojstranného reklamného zariadenia osadeného na samostatnej nosnej konštrukcii, pričom plocha reklamného zariadenia má rozmer 5,1 m x 2,4 m, pre ktoré v roku 2009 v súlade so Stavebným zákonom nebolo potrebné stavebné povolenie, ale postačovalo ohlásenie jednoduchej stavby. Dňa 25.09.2017 zaslal žalobca žalovanému v 1. rade list, v ktorom mu oznámil, že nemá záujem na ďalšom trvaní nájomného pomeru, tento skončí 31.12.2017 (do spísania žaloby žalobca nemal vedomosť o tom, že k uzatvoreniu Dodatkov č. 2 a 3 s právnymi účinkami nedošlo) a súčasne vyzval žalovaného v 1. rade o uvedenie pozemku do pôvodného stavu. Žalovaný v 2. rade mal možnosť sa s obsahom tohto listu oboznámiť, pretože je spoločníkom a konateľom žalovaného v 1. rade.
2. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedli, že žalobný návrh nekorešponduje s aktuálnou reguláciou v oblasti ochrany nárokov odôvodnených od vlastníckeho práva či od neho odvodených práv vlastníkov pozemkov v súvislosti s umiestňovaným reklamných stavieb a odstraňovania reklamných stavieb a riešenia vzťahov medzi stranami. V prvom rade žalovaný v 1. rade vznáša námietku miestnej nepríslušnosti, ak by mala byť daná právomoc súdu vo veci konať, keďže v danom prípade sa spor netýka vecného práva k nehnuteľnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) CSP ale len vzťahov a práv medzi účastníkmi vo vzájomných záväzkových a/ alebo mimozáväzkových vzťahov. V tomto prípade sa nekoná o vecnom práve k nehnuteľnosti, teda spor sa netýka vecného práva k nehnuteľnosti, ktoré vlastnícke právo k nehnuteľnosti nikto nespochybňuje a nie o tom, aby súd určil, či tu vecné právo je /alebo nie je. Ide o spor obligačný vzťah z quasi deliktu, ide o judikovanie povinnosti zodpovedajúcej tvrdenému právu užívať vec odvodeného od vecného práva. Konajúci súd tak nie je miestne príslušným, ale miestne príslušným je všeobecný súd žalovaného v 1. rade, ktorým je Okresný súd Bratislava II. V danom prípade ide o spor, či žalovaný v 1. rade a/alebo žalovaný v 2. rade je povinný vypratať vec alebo nie je povinný vypratať vec. Táto povinnosť korešponduje právu žalobcu ako vlastníka žiadať vypratanie veci a formálne sa môže týkať len umiestnenia hnuteľných vecí patriacich žalovanému v 1. rade a/alebo žalovanému v 2. rade ako aj so záväzkovým vzťahom medzi účastníkmi, ktorým bolo pôvodne založené užívanie veci žalovaným. S účinnosťou od 02.11.2015 sú všetky reklamné zariadenia považované za reklamné stavby, nie je možné žalovať vypratanie nehnuteľnosti, žalovaní nemajú žiadne hnuteľné veci umiestnené na pozemkoch žalobcu, ktoré by boli povinní vypratať. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 105/2008 sa nemožno žalobou na vypratanie pozemku domáhať vypratania stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou. Žalovaní neuznávajú nárok žalobcu pretože žiadne reklamné zariadenia nemajú na parcelách uvádzaných žalobcom, a teda žalobca sa domáha nároku, ktorý neexistuje. Pokiaľ by mal žalobca na mysli reklamnú stavbu, túto nemožno z pozemku vypratať, pretože ide o nehnuteľnosť. Navyše žalobca nepreukázal, že by sa aktuálne na pozemku žalobcu nachádzali reklamné stavby žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade. Hoci žalobca a žalovaný v 2. rade ako právny predchodca žalovaného v 1. rade boli v právnom vzťahu na základe nájomnej zmluvy, do ktorej následne vstúpil žalovaný v 1. rade na strane nájomcu v súvislosti s dobrovoľným vkladom podniku žalovaného v 2. rade do imania žalovaného v 1. rade, táto skutočnosť neznamená, že sa reklamné stavby skutočne nachádzajú na parcelách, ktoré uvádza žalobca. Skutočnosť polohy nehnuteľnosti - reklamnej stavby je možné ustáliť len vykonaním iného dôkazu a v konaní o inom nároku, ktorý však žalobca nenavrhuje. Nie je výnimočné, že v prípadoch reklamných stavieb žalovaného v 1. rade, ktoré nadobudol s podnikom žalovaného v 2.rade, sa reklamná stavba nachádza na inom mieste než tvrdí vlastník pozemku, či osoba s iným právom k pozemku. Žalovaní poukazujú na prevod podniku spolu s ním všetkého majetku, ktorý pôvodne patril žalovanému v 2. rade, s účinnosťou od 01.11.2014 celý podnik žalovaného v 2. rade skutočne prešiel na žalovaného v 1. rade, avšak reklamné stavby boli identifikované v prílohách k zmluve interným číslovaním a deskriptívnym označením umiestnenia reklamnej stavby, nie však identifikáciou parciel, na ktorých mali reklamné stavby stáť. Z takto označených reklamných stavieb nie je možné vyvodiť dôvodnosť žaloby žalobcu voči žalovanému v 1.rade, pretože nie je preukázané, že sa reklamné stavby nachádzajú na pozemkoch žalobcu a súčasne nie je možné vyvodiť dôvodnosť podanej žaloby voči žalovanému v 2. rade, ktorý od 01.11.2014 nie je vlastníkom žiadnych reklamných stavieb, ktoré nadobudol v rámci podniku žalovaný v 1. rade, teda ani stavieb, ktoré by sa mali nachádzať na pozemkoch žalobcu.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že námietka miestnej nepríslušnosti vznesená žalovaným v 1. rade nie je dôvodná, žaloba bola podaná na miestne príslušný súd, pretože žaloba o vypratanie, resp. umožnenie domáhať sa ochrany vlastníckeho práva je upravená v ust. § 126 Občianskeho zákonníka, ktorý je zaradený do druhej časti Občianskeho zákonníka, teda v časti ktorá upravuje vecné práva. V danom prípade ide o spor o vecnom práve k nehnuteľnosti. Žalobca pritom nie je oprávnený užívať pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve, pretože mu ho fakticky žalovaný v 1. rade a/alebo žalovaný v 2. rade neodovzdali a naďalej ho neoprávnene užívajú, čo je porušením vecného práva žalobcu k pozemku v jeho vlastníctve. I keď nejde o určenie či tu vecné právo je alebo nie, toto vecné právo žalobcu - predmet svojho vlastníctva držať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním je porušené. Nemožno súhlasiť s tým, že ide o spor z obligačných vzťahov. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade pozemok užíval svedčí aj skutočnosť, že platil faktúry vzťahujúce sa k nájmu pozemku za roky 2014, 2015, 2016, 2017, pričom platením žalovaný v 1. rade priznal, že na danom pozemku sa reklamné zariadenia, teraz už reklamná stavba nachádza, že veľmi dobre vie o ktoré reklamné zariadenie /stavbu ide, a fakt, že konkrétne zariadenie/stavba sa nachádza na konkrétnom pozemku nemôže zaprieť, keďže sám podpísal dodatok č. 2 a dodatok č. 3 k nájomnej zmluve. Z tejto vyplýva, že reklamné zariadenie počas celej doby nájmu zostáva vlastníctvom nájomcu, t.j. žalovaného v 2. rade, pričom zo zmluvy o dobrovoľnom vkladu podniku žalovaného v 2. rade do podnikania žalovaného v 1. rade v čl. II vyplýva, že vkladateľ (žalovaný v 2. rade) sa zaväzuje previesť na preberajúceho (žalovaný v 1. rade) vlastnícke právo ku všetkým veciam, právam a ostatným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia alebo majú slúžiť na prevádzkovanie predmetného podniku a ktoré patria vkladateľovi, a to bez ohľadu skutočnosť, či sú v tejto zmluve výslovne uvedené. Rovnako tak zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia žalovaného v 1. rade konaného dňa 01.01.2014 sa nachádza rozhodnutie č. 2, ktoré obsahuje informáciu, že Valné zhromaždenie spoločnosti NUBIUM, s.r.o. v celosti a bez výhrad potvrdzuje prevzatie podnikateľom s obchodným menom Ing. Ladislav Strašil - NUBIUM vloženého podniku s účinnosťou počnúc dňom 01.01.2014. Preto žalovaný v 1. rade je v postavení nájomcu v dôsledku prevzatia podniku žalovaného v 1. rade, čím vstúpil do práv a povinností žalovaného v 2. rade, a to bez ohľadu na to, či bol uzatvorený dodatok č. 2 a č. 3. Nájomný vzťah pritom neustále zo zákona je obnovovaný, zanikol najneskôr k 31.12.2017 a to dôsledku podanej žaloby na vypratanie na súd. Od 01.01.2018 žalovaní nemajú žiadne užívacie právo k pozemku. Keďže žalobca sa žalobou nedomáha odstránenia stavby, ale z dôvodu právnej istoty vypratania nehnuteľnosti - pozemku, z dôvodu, aby zabránil obnovovaniu nájmu v zmysle § 676 Občianskeho zákonníka a získal tak do svojho užívania späť pozemok vo svojom vlastníctve, nie je potrebné určovať vlastnícke právo k stavbe stojacej na pozemku. Žalobou chce dosiahnuť ukončenie obnovovaného nájmu a na vrátanie pozemku do jeho užívania, aby mohol realizovať práva vlastníka, podstatou žaloby je vec - pozemok, a nie stavba. V prípade, že nesplnia žalovaní svoju povinnosť vypratať pozemok a neodovzdajú ho v pôvodnom stave žalobcovi, potom žalobca má možnosť pristúpiť k podaniu žaloby o odstránenie stavby, pričom právny poriadok dáva aj iné možnosti odstránenia stavby, preto nie je vylúčené že žalobca využije aj iný právny inštitút, aby odstránenie stavby zo svojho pozemku dosiahol. Okrem toho žalobcovi bola dňa 24.04.2018 doručená žiadosť o oznámenie skutočností významnej pre konanie a rozhodnutie, v ktorej Mesto Nitra ako vecne príslušný stavebný úrad žiada o vyjadrenie žalobcu k nájomnej zmluve a dodatkom č. 1-3, či sú v platnosti, či boli uzatvorené iné dodatky, či nájomný vzťah so žalovaným v 1. rade bol ukončený. Toto vyjadrenie bolo žiadané pre účely konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby a to konkrétne 1ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“ umiestnenej za chodníkom v ploche zeleni na pozemku parcely CKN parc. č. 1114/4 , kat. úz. Chrenová popri Výstavnej ulici, rozmer plochy 510 x 240 cm, vedenom pod sp. zn. 23012/2015. Uvedené potvrdzuje fakt, že na pozemku žalobcu sa takáto reklamní stavba nachádza. Skutočnosť, že od 02.01.2015 stavebný zákon reklamné zariadenia definuje ako stavby je žalobcovi známa, avšak uvedené pre splnenie účelu žaloby, t.j. ukončenie nájomného vzťahu jeho neobnovovaním to nemá význam.
4. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvali na vznesenej námietke premlčania. Ani jeden zo žalovaných nemá na pozemku žalobcu žiadne hnuteľné veci a žalobca nič také ani netvrdí a nepreukazuje. Nakoľko možno pozemok vypratať len do vecí hnuteľnej povahy, nemožno vypratávať stavbu, žaloba nie je podaná správne a petit žaloby nekorešponduje tomu, čoho sa možno v prípade stavby existujúcej na pozemku iného domáhať. Zmluvou o dobrovoľnom vklade podniku s účinnosťou od 01.01.2014 žalovaný v 2. rade už neužíval a nevlastnil reklamné stavby, ktoré ako súčasť podniku vložil do imania žalovaného v 1. rade. Žalobca priznáva, že sa chce v podstate domôcť odstránenia stavby, ktorej existenciu na pozemku podľa petitu však relevantným spôsobom nepreukazuje, ale súčasne sa domáha vypratania pozemku, čo robí žalobu zmätočnou. Je otázne, akým spôsobom má byť vykonateľné rozhodnutie súdu, ak by súd žalobe vyhovel, hoci absentuje základ v podobe, ktorý by znamenal držanie alebo užívanie pozemku umiestnením hnuteľných vecí žalovaných v 1. a 2. rade na tomto pozemku, pretože na základe výroku o vyprataní pozemku to nie je možné. Pokiaľ ide odstraňovanie reklamných stavieb poukazujú na ust. § 88 ods. 7 písm. b) Stavebného zákona, ktoré upravuje túto otázku ako osobitný postup a konanie. Z tohto dôvodu ingerencia súdu v prípade odstraňovania stavby prichádza do úvahy až v správnom súdnictve pri prípadnom preskúmavaní postupu správneho orgánu pri vydávaní súhlasu s odstraňovaním reklamnej stavby. Preto je potrebné sa zaoberať ust. § 2 v spojení s § 9 resp. § 10 ods. 1 CSP. Právomoc súdu je tak daná potom, čo príslušný stavebný úrad rozhodne o vydaní/nevydaní súhlasu s odstránením stavby, nie však predtým, než vlastník pozemku alebo iná osoba požiada o vydanie takéhoto súhlasu a stavebný úrad o tejto žiadosti rozhodne.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.12.2018 uviedol, že sa nedomáha odstránenia stavby ale z dôvodu právnej istoty, vypratania nehnuteľnosti - pozemku, aby zabránil prípadnému obnoveniu nájmu v zmysle § 676 OZ a získal tak do svojho užívania naspäť pozemok vo svojom vlastníctve. Podaná žaloba predstavuje osobitný druh reivindikačnej žaloby v zmysle § 126 OZ a žiada bývalého nájomcu, t.j. žalovaných o navrátenie pozemku po skončení nájmu. V tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2606/1998, podľa ktorého ak sa žalobca domáha vypratania pozemku podľa § 126 OZ v zmysle uchopenia držby a v súlade so súdnou praxou urobí žalobný návrh na jeho vypratanie bez toho, aby tým sledoval odstránenie stavby žalovaného na ňom, nie je samotná existencia tejto stavby prekážkou vyhovenia žaloby. Ak by podal žalobu o odstránenie stavby, potom by takáto žaloba nemala rovnaké právne účinky ako žaloba na vypratanie nehnuteľnosti v zmysle § 676 OZ. Okrem toho poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 416/2012, v ktorom je uvedené že vlastník pozemku sa môže domáhať jeho vypratania bez ohľadu na to, či sa na uvedenom pozemku nachádza tiež nehnuteľná stavba patria osobe, proti ktorej žaloba na vypratanie smeruje.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právni zástupcovia strán sporu, nedostavil sa žalobca a žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade, súd preto podľa pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP a len za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu.
7. Právny zástupca žalobcu zotrval na pojednávaní na podanej žalobe, dôvodiac, že žaloba bola podaná z dôvodu zastavenia obnovovania nájomného vzťahu podľa § 676 OZ, pričom je potrebné súdnym rozhodnutím rozhodnúť o vyprataní predmetnej časti pozemku a potvrdiť zánik nájomného vzťahu k 31.12.2017, keďže žaloba bola podaná v lehote 30 dní. V tomto konaní ide o užívací vzťah k pozemku, preto vlastníctvo k reklamným stavbám je tu právne nevýznamné. Nerozporuje tvrdenie, že reklamné stavby sú nehnuteľnosťami, avšak táto žaloba je podaná v súlade s § 676 OZ a petitom sa má dosiahnuť ukončenie nájomného vzťahu, resp. potvrdenie skončenia nájomného vzťahu. Ak nájomca má čo vypratať, vyprace. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že pri skončení nájmu má odovzdať pozemok v pôvodnom stave, a k reklamným stavbám, ktoré sa na pozemku nachádzajú, žalobca bude hľadať iné právne cesty, ako tieto reklamné zariadenia z pozemku odstrániť. V tomto smere sú rozporné tvrdenia protistrany, keď najskôr tvrdí protistrana, že žalovaný v 1. rade prebral podnik žalovaného v 2. rade a na strane druhej uvádza, že nie je možné so zmluvy identifikovať, že žalovaný v 1. rade prevzal reklamné zariadenia nachádzajúce sa na pozemku žalobcu. Žaloba nesmeruje k odstráneniu stavby, preto nie je potrebné dokazovať vlastníctvo k reklamným stavbám ani ich existenciu. Žalovaní tvrdia, že pozemok žalobu neužívajú, avšak neurobili za účelom odovzdania pozemku voči žalobcovi žiaden právny úkon.
8. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní zotrval na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, ktorý zmluvou o dobrovoľnom vklade podniku vložil podnik do imania žalovaného v 1. rade, preto akékoľvek nároky, záväzky, práva a povinnosti, ktoré by sa mali týkať akýchkoľvek reklamách stavieb, ktoré pôvodne vlastnil žalovaný v 2. rade, sa môžu týkať len žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. ani v 2. rade nemajú umiestnené na pozemku žalobcu žiadne hnuteľné veci a takýto nárok, pokiaľ by sa malo týkať nejakej reklamnej stavby, celkom opomína ustanovenia § 142d ods. 2 Stavebného zákon, ktorý hovorí, že všetky reklamné zariadenia sa súčinnosťou od 02.01.2015 považujú za reklamné stavby. V tomto prípade by išlo o vypratávanie stavby z pozemku. Žalovaný v 1. rade nemôže potvrdiť existenciu reklamnej stavby na konkrétnom mieste. Tie dôvody spočívajú predovšetkým v tom, že v zmluve o dobrovoľnom vklade podniku boli všetky reklamné zariadenia identifikované inak, ako sa snaží identifikovať žalobca, pretože sa bežne stáva, že pokiaľ sa v okolí realizuje akákoľvek stavba, reklamná stavba prekáža, tak ju stavebníci zbúrajú a postavia niekde ide, čo má hmotno-právne a procesné následky, avšak vo vzťahu k dôkaznej situácii je potrené povedať, že dôkazy nepreukazujú, že by ktorýkoľvek zo žalovaných mal na pozemku žalobcu veci, ktoré je možné vypratať. Pokiaľ by mala žaloba smerovať k odstraňovaniu stavby z pozemku, podľa nášho názoru tento petit by mal byť formulovaný inak a je potrebné vykonať dokazovanie v príslušnom rozsahu vo vzťahu k existencii stavby na pozemku žalobcu. Naviac považuje za sporné, akým spôsobom bude výrok vykonaný, keďže na spornom pozemku nemá ani jeden žalovaný žiadne veci. Okrem toho žalovaní zotrvávajú na vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti a vo vzťahu k vyprataniu navrhujú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
9. Súd uvádza, že dokazovanie ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu podľa § 204 CSP nevykonal, nakoľko listiny, ktoré tvorili prílohy podaní oboch sporových strán boli protistranám v priebehu konania doručované a právni zástupcovia strán sporu, prítomní na pojednávaní dňa 15.02.2019, na ktorom súd rozhodol spor strán sporu, zhodne uviedli, že netrvajú na tom, aby súd oboznamoval obsah spisu, nakoľko tento je im známy. Súd sa oboznámil s čiastočným výpisom LV ť. 1271, kat. úz. Chrenová, dodatkom č. 1 k zmluve o prenájme č. 173/6/470/10/09 zo dňa 26.10.2012, dodatkom č. 2 k zmluve o prenájme č. 173/6/470/10/09 zo dňa 05.12.2013, dodatkom č. 3 k zmluve o prenájme č. 173/6/470/10/09 zo dňa 01.01.2016, ft. obálky, položkami bankového účtu žalobu č. 33 zo dňa 18.02.2014, položkami bankového účtu č. 24 žalobcu zo dňa 05.02.2015, položkami bankového výpisu č. 38 žalobcu zo dňa 25.02.2016, položkami bankového výpisu žalobcu č. 26 zo dňa 08.02.2017, faktúrou č. 91140003 zo dňa 20.01.2014, faktúrou č. 9115004 zo dňa 07.01.2015, faktúrou č. 91160016 zo dňa 26.01.2016, faktúrou č. 91170003 zo dňa 12.01.2017, ukončením nájomnej zmluvy zo dňa 25.09.2017, ftc. podacieho hárku zo dňa 26.09.2017, poverením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 20.11.2017, výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom z obchodného registra žalovaného v 1. rade, výpisom zo živnostenského registra žalovaného v 2. rade, zmluvou o prenájme č. 173/6/470/10/09 zo dňa 28.10.2009, zmluvou o dobrovoľnom vklade podniku zo dňa 20.12.2013, žiadosťou o založenie do zbierky listín obchodného registra zo dňa 07.01.2014, zápisnicou z mimoriadneho Valného zhromaždenia žalovaného v 1. rade zo dňa 20.12.2013 a zo dňa 01.01.2014, výpisom z obchodného registra žalovaného v 1. rade zo dňa 26.11.2013, žiadosťou o oznámenie skutočnosti významnej pre konanie a rozhodnutie zo dňa 18.04.2018, odpoveďou žalobcu zo dňa 30.04.2018, fotografiami a zistil tento skutkový a právny stav.
10. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný v 2. rade ako nájomca uzatvorili dňa 28.10.2009 zmluvu o prenájme č. 173/6/470/10/09 podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej je časť pozemku o výmere 2,5 m2, kat. úz. Chrenová parc. č. 1114/4, zapísaná na LV č. 1271 za účelom osadenia 1 ks obojstranného reklamného zariadenia nájomcu podľa bodu II. 1. Reklamné zariadenie je osadené na samostatnej nosnej konštrukcii umiestnené v trávnatej časti na Výstavnej ulici v Nitre. Plocha reklamného zariadenia má rozmer 5,1 x 2,4 m. Podľa bodu I. 3 zmluvy účelom prenájmu časti pozemku, účel osadenia reklamného zariadenia, je reklama služieb resp. výrobkov zákazníkov nájomcu. Podľa bodu I. 4 zmluvy presná špecifikácia reklamného zariadenia, ktorú počas celej doby nájmu nie je možné zmeniť, je uvedená v prílohe číslo 1 tejto zmluvy, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. Presná špecifikácia umiestneného reklamného zariadenia obsahuje:1/fotodokumentáciu umiestnenia, 2/informačný výkres umiestnenia. Podľa bodu II. 1 zmluvy zmluva sa uzatvára na dobu 3 rokov od 01.10.2010 do 31.12.2012. Podľa bodu II. 2 zmluvy reklamné zariadenie počas celej doby nájmu zostáva vlastníctvom nájomcu. Podľa bodu II.3 zmluvy nájomný pomer pred uplynutím doby na ktorú bol dohodnutý sa môže skončiť: a/ vzájomnou dohodou zúčastnených strán, b/nájomcom s trojmesačnou výpovednou lehotou bez udania dôvodu, c/prenajímateľom s trojmesačnou výpovednou lehotou bez udania dôvodu. Podľa bodu IV. 2.4 zmluvy nájomca je povinný a zaväzuje sa v prospech prenajímateľa po ukončení doby prenájmu uviesť predmet nájmu/podľa možností/ do pôvodného stavu.
11. Dňa 26.10.2015 bol uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o prenájme č. 173/6/470/10/09 zo dňa 26.10.2012 uzatvorený medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným v 2. rade ako nájomcom, ktorým došlo k úprave zmluvy o prenájme v čl. II. s tým, že predlžuje platnosť zmluvy od 01.01.2013 do 31.12.2015, pred ukončením zmluvy je možné požiadať o jej predĺženie formou dodatku k zmluve, pričom ostatné body zmluvy o prenájme zostávajú nezmenené. Dodatok bol zverejnený v centrálnom registri zmlúv dňa 09.01.2013.
12. Dňa 05.12.2013 bol uzatvorený dodatok č. 2 k zmluve o prenájme č. 173/6/470/10/09 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným v 2. rade ako pôvodným nájomcom a žalovaným v 1. rade ako novým nájomcom, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na skutočnosti, že predmetná zmluva sa mení v časti zmluvných strán s účinnosťou od 01.01.2014 výhradne v osobne nájomcu tak, že namiesto pôvodnej zmluvnej strany pôvodného nájomcu : Ing. Ladislava Strašil - NUBIUM, IČO: 11 812 168, so sídlom Račianska 25, 831 02 Bratislava, podnikateľ zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu Bratislava, číslo živnostenského registra: 10-7797 - vstupuje v celom rozsahu do tohto zmluvného vzťahu nový nájomca: NUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, IČO: 47 545 674, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného úradu Bratislava I.,v odd.:Sro, vo vložke číslo: 94590/B, pričom nový nájomca prehlasuje, že s účinnosťou od 01.01.2014 pristupuje ku nájomnej zmluve v jej platnom znení a preberá v celosti namiesto subjektu pôvodného nájomcu všetky jeho práva a povinnosti vyplývajúce z tohto zmluvného vzťahu, Ing. Ladislav Strašil-NUBIUM ako pôvodný nájomca prestáva byť zmluvnou stranou v tejto zmluve dňom 31.12.2013 s tým, že všetky ostatné ustanovenia nájomnej zmluvy a jej prílohy zostávajú nezmenené v celom rozsahu v platnosti a účinnosti. Predmetný dodatok č. 2 k zmluve o prenájme uzatvorený dňa 05.12.2013 bol v centrálnom registri zmlúv zverejnený dňa 28.03.2014.
13. Dňa 01.01.2016 bol uzatvorený dodatok č. 3 k zmluve o prenájme č. 173/6/470/10/09 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným v 1. rade ako nájomcom, predmetom ktorého bolo predĺženie doby platnosti zmluvy od 01.01.2016 do 31.12.2017. Predmetný dodatok č. 3 k zmluve o prenájme uzatvorený dňa 01.01.2016 bol zverejnený v centrálnom registri zmlúv dňa 04.05.2016.
14. Žalobca dňa 20.01.2014 vystavil faktúru pre žalovaného v 1. rade pod č. 91140003, v ktorej fakturoval žalovanému v 1. rade sumu 398,33 eura titulom prenájmu pozemku na rok 2014 podľa zmluvy č. 173/6/470/10/09 a dodatku č. 1 zo dňa 23.10.2012, ktorú žiadal uhradiť na účet pod VS 9114003. Z výpisu bankového účtu žalobcu zo dňa 18.12.2014 vyplýva, že žalovaný v 1 .rade uhradil dňa 18.12.2014 na účet žalobcu sumu 398,33 eura, VS: 91140003.
15. Žalobca dňa 07.01.2015 vystavil faktúru pre žalovaného v 1. rade pod č. 9115004, v ktorej fakturoval žalovanému v 1. rade sumu 398,33 eura titulom prenájmu pozemku na rok 2015 podľa zmluvy č. 173/6/470/10/09 a dodatku č. 1 zo dňa 23.10.2012, ktorú žiadal uhradiť na účet pod VS 91150004.
Z výpisu bankového účtu žalobcu zo dňa 05.02.2015 vyplýva, že žalovaný v 1. rade uhradil dňa 05.02.2015 na účet žalobcu sumu 398,33 eura pod VS : 91150004.
16. Žalobca dňa 26.01.2016 vystavil faktúru pre žalovaného v 1. rade pod č. 91160016, v ktorej fakturoval žalovanému v 1. rade sumu 398,33 eura titulom prenájmu pozemku na rok 2016 podľa zmluvy č. 173/6/470/10/09 a dodatku č. 1 zo dňa 23.10.2012, ktorú žiadal uhradiť na účet pod VS 91160016. Z výpisu bankového účtu žalobcu zo dňa 25.02.2016 vyplýva, že žalovaný v 1. rade uhradil dňa 25.02.2016 na účet žalobcu sumu 398,33 eura pod VS: 91160016.
17. Žalobca dňa 12.01.2017 vystavil faktúru pre žalovaného v 1. rade pod č. 9117003, v ktorej fakturoval žalovanému v 1. rade sumu 398,33 eura titulom prenájmu pozemku na rok 2017 podľa zmluvy č. 173/6/470/10/09 a dodatku č. 3 zo dňa 01.01.2016, ktorú žiadal uhradiť na účet pod VS 9117003. Z výpisu bankového účtu žalobcu zo dňa 08.02.2017 vyplýva, že žalovaný v 1 .rade uhradil dňa 08.02.2017 na účet žalobcu sumu 398,33 eura pod VS: 91170003.
18. Podľa čiastočného výpisu LV č. 1271, kat. úz. Chrenová, žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemku parcely registra „C“ parc. č. 1114/4 - ostatné plochy o výmere 4042 m2.
19. Žalobca listom zo dňa 25.09.2017 oznámil žalovanému v 1. rade, že v zmysle bodu II. 1 zmluvy o prenájme sa nájomný pomer skončí 31.12.2017 a platnosť zmluvy nebude predĺžená a súčasne bol žalovaný v 1. rade vyzvaný, aby po skončení nájmu uviedol pozemok v kat. úz. Chrenová, zapísaný na LV č. 1271 parc. č. 114/4 do pôvodného stavu. Podľa podacieho hárku bola zásielka odoslaná na poštovú prepravu dňa 26.09.2017.
20. Zo zmluvy o dobrovoľnom vklade podniku podnikateľa Ing. Ladislav Strašil- NUBIUM do podnikania spoločnosti NUBIUM, s.r.o. zo dňa 20.12.2013 uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade ako vkladateľom a žalovaným v 1. rade ako preberajúcim vyplýva, že vkladateľ je podnikateľom - fyzickou osobou, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, ktorý prevádzkuje podnikateľskú činnosť, predovšetkým v oblasti reklamnej činnosti, pričom tomuto prevádzkovaniu podnikania slúžia veci, práva a majetkové hodnoty špecifikované v čl. II. tejto zmluvy, ktorú sú vo výlučnom vlastníctve vkladateľa (ďalej iba podnik) a preberajúci je obchodnou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje podnikateľskú činnosť v obdobnom odbore podnikania ako vkladateľ a vzhľadom na svoje postavenie na obchodnom trhu má záujem nadobudnúť a prevziať v celosti podnik vkladateľa a má v úmysle ho naďalej prevádzkovať v takom rozsahu, aby sa jeho hodnota nezmenšila a nedošlo k poškodeniu alebo zhoršeniu postavenia veriteľov vkladateľa. Valné zhromaždenie preberajúceho schválilo nadobudnutie a prevzatie podniku vkladateľa na svojom zasadaní Valného zhromaždenia spoločnosti NUBIUM, s.r.o. dňa 20.12.2013 s účinnosťou od 01.01.2014. Podľa čl. II bod 1 zmluvy vkladateľ touto zmluvou dobrovoľne vkladá v celosti svoj podnik do podnikania spoločnosti NUBIUM, s.r.o. v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka ako preberajúceho, ktorý vkladaný podnik je špecifikovaný v tomto článku a v prílohách zmluvy. Vkladateľ sa zaväzuje previesť na preberajúceho vlastnícke právo ku všetkým veciam, právam a ostatným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia alebo majú slúžiť na prevádzkovanie predmetného podniku a ktoré patria vkladateľovi a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú v tejto zmluve výslovne uvedené. Valné zhromaždenie preberajúceho schválilo prijatie a prevzatie podniku vkladateľa titulom dobrovoľného vkladu podniku vkladateľa do podnikania spoločnosti NUBIUM, s.r.o., na zasadaní Valného zhromaždenia NUBIUM, s.r.o., dňa 20.12.2013 s účinnosťou od 01.01.2014. Podnikom sa rozumie súbor hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania, pričom ku podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Zmluvné strany sa dohodli, že aktuálny a účtovný, právny súpis podniku vkladateľa ku dňu 31.12.2013 bude tvoriť neoddeliteľné prílohy č. 1 až 11 tejto zmluvy. Podľa čl. II bod. 5 zmluvy preberajúci dobrovoľne vkladaný podnik špecifikovaný v bode 2 a 3 tohto článku a prílohách tejto zmluvy, t.j. všetky veci, práva a majetkové hodnoty slúžiace k prevádzkovaniu podniku alebo ktoré majú slúžiť k jeho prevádzkovaniu a sú vo vlastníctve vkladateľa nadobúda titulom dobrovoľného vkladu vkladateľa do podnikania spoločnosti NUBIUM, s.r.o. ako preberajúci do jeho výlučného vlastníctva s účinnom dňom 01.01.2014, pričom ho preberajúci bez výhrad prijíma a preberá dňom 01.01.2014. Preberajúci sa výslovne zaväzuje prevziať všetky záväzky vkladateľa súvisiace s vkladaným podnikom, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú uvedené v bode 3 tohto článku a súvisiacich príloh zmluvy.
Podľa IV bod. 2 zmluvy vlastnícke právo k ostatným veciam, právam a majetkovým hodnotám, ktoré na preberajúceho prechádzajú touto zmluvou prechádza na preberajúceho dňom 01.01.2014.
21. Zo žiadosti o oznámenie skutočnosti významnej pre konanie a rozhodnutie adresované žalobcovi Mestom Nitra zo dňa 18.04.2018 vyplýva, že Mesto Nitra ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad žiada o vyjadrenie žalobcu k nájomnej zmluve č. 173/6/470/10/09 zo dňa 28.10.2009 a dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 26.10.2012, dodatku č. 2 k zmluve zo dňa 05.12.2013, dodatku č. 3 k zmluve zo dňa 01.01.2016, či uvedená nájomná zmluve, prípadne dodatky je ponechaná v platnosti, príp. k nej boli uzatvorené ďalšie dodatky alebo nájomný vzťah so spoločnosťou NUBIUM, s.r.o. bol ukončený, ktoré vyjadrenie žiada pre účely konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby a to konkrétne: 1 ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, umiestnenej za chodníkom v ploche v zeleni na pozemku parc. č. 114/4 reg. CKN kat. úz. Chrenová, pri Výstavnej ulici, rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm.
22. Podľa § 47a ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonník ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení. Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez zverejnenia. Rovnako je bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa osobitného zákona nesprístupňuje. Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
23. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
24. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
25. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
26. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
27. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na
a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.
28. Podľa § 86 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení vlastník reklamnej stavby je povinný zabezpečiť počas celej doby trvania reklamnej stavby jej označenie menom a priezviskom, obchodným menom, názvom, ochrannou známkou alebo iným symbolom, ktorý umožňuje identifikáciu vlastníka reklamnej stavby.
29. Podľa 88 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť,
b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom,
c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie ( § 102 ods. 3),
d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
30. Podľa § 88 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje.
31. Podľa § 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad
a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia,
b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby.
32. Podľa § 90 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení ak o odstránení stavby rozhodol súd, stavebný úrad určí len podmienky podľa odseku 2.
33. Podľa § 93 ods. 1 ,2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom do 01.01.2015 stavebný úrad zjednoduší postup podľa § 88 až 92 pri odstraňovaní zmien stavieb, terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, ako aj informačných, reklamných a propagačných zariadení. Stavebný úrad nariadi odstránenie informačných, reklamných a propagačných zariadení, ak splnili účel, na ktorý boli povolené, alebo pre opotrebenie prestali slúžiť pôvodnému účelu. Stavebný úrad nariadi odstránenie takých zariadení ich zriaďovateľovi, prípadne jeho právnemu nástupcovi alebo ich užívateľovi; ak ich nemožno zistiť, nariadi odstránenie tomu, kto má vlastnícke alebo iné právo k stavbe alebo pozemku, na ktorých bolo zariadenie umiestnené.
34. Podľa § 93 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom od 01.01.2015 stavebný úrad zjednoduší postup podľa § 88 až 92 pri odstraňovaní zmien stavieb, terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác.
35. Nájom môže byt dojednaný na určitú dobu alebo na neurčitú dobu. Skončenie nájmu, ktorý bol dojednaný na určitú dobu, upravuje § 676 Občianskeho zákonníku, skončenie nájmu, ktorý bol dojednaný na neurčitú dobu, upravuje § 677 Občianskeho zákonníka. V prípade nájmu na dobu určitú Občiansky zákonník v § 676 ods.1 zakotvuje zásadu, podľa ktorej sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal. Zo zásady, že nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, Občiansky zákonník pripúšťa výnimku pre prípad, že sa prenajímateľ dohodne s nájomcom inak. Zmluvné strany majú možnosť priamo do nájomnej zmluvy zahrnúť ustanovenie o podmienkach ďalšieho obnovenia nájmu po skončení dojednanej doby nájmu. K takejto dohode môže dôjsť medzi zmluvnými stranami aj dodatočne. Ak sa nájom skončím uplynutím doby, nájomník je povinný vrátiť prenajímateľovi prenajatú vec. Aj podmienky vrátenia tejto veci môžu byť podrobnejšie upravené v nájomnej zmluve. Občiansky zákonník v § 676 ods. 2 počíta s obnovením nájomnej zmluvy po uplynutí doby, na ktorú bol nájom dojednaný. Nejde o obnovenie nájomnej zmluvy vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorá je možná podľa odseku 1, ale o obnovu na základe konkludentných činov uvedených v zákone. Ide o dva konkludentné činy, z ktorých jeden je v nečinnosti, resp. v opomenutí úkonu zo strany prenajímateľa. Prvou podmienkou obnovenia nájomnej zmluvy je, že nájomca užíva vec aj po skončení nájmu, to znamená, že nájomca nevrátil prenajatú vec, hoci tak mal podľa zmluvy urobiť. Nezáleží pritom na tom, či prenajímateľ nájomcu vyzval na vrátenie prenajatej veci, alebo nie. Druhou podmienkou je, že prenajímateľ nepodá proti tomu návrh na vydanie veci alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Nestačí teda, že prenajímateľ mimosúdne vyzval nájomcu na vydanie alebo vypratanie veci, ale je potrebné, aby návrh podal na súde v zákonom stanovenej lehote. Ak sú splnené obe tieto podmienky, nájomná zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok, z akých bola dojednaná pôvodne. Týka sa to všetkých obsahových náležitostí pôvodnej nájomnej zmluvy, okrem ustanovenia o dobe trvania nájmu podľa obnovenej nájomnej zmluvy. Občiansky zákonník v tomto smere presne vymedzuje dobu trvania nájmu pre obnovenú nájomnú zmluvu. Nájom, ktorý bol pôvodne dojednaný na dobu dlhšiu ako jeden rok, sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu, sa obnovuje na túto dobu. Aj keď obnova nájomnej zmluvy závisí od skutočností, či prenajímateľ v tridsaťdňovej lehote podaná na súde návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti, nájomná zmluva sa obnovuje vždy od začiatku, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí pôvodnej doby nájmu, ak prenajímateľ takýto návrh v zákonom stanovenej lehote nepodá. Ak takýto návrh v zákonom stanovenej lehote podá, k obnoveniu nájomnej zmluvy nedôjde. Uvedené neplatí pre nájom bytu, pri ktorom k obnoveniu zo zákona nedochádza v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
36. Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa § 126 Občianskeho zákonníka jeho vyprataním bez ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba o vypratanie pozemku je jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ, podľa toho akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva. Žalobou na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať vypratania stavby, ktoré je nehnuteľnou vecou. Preto vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný sa môže (pokiaľ nejde o neoprávnenú stavbu podľa § 135c Občianskeho zákonníka) domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobou o odstránenie stavby (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 105/2008 zo dňa 30.10.2009 ).
37. Vykonaním dokazovaním súd považoval žalobu za dôvodnú voči žalovanému v 1. rade, ktorého súd považuje za pasívne vecne legitimovaného v tom spore. V konaní nebolo sporné, že pôvodne žalovaný v 2. rade ako nájomca uzatvoril so žalobcom ako prenajímateľom dňa 28.10.2009 zmluvu o prenájme č. 173/6/740/10/09 uzavretá podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka na dobu určitú do 31.12.2012, predmetom ktorej je časť pozemku o výmere 2,5 m2, k.ú. Chrenová parcela č. 1114/4 zapísaná na LV č. 1271 za účelom osadenia 1 ks obojstranného reklamného zariadenia nájomcu, ktoré je osadené na samostatnej nosnej konštrukcii umiestnené na trávnatej časti na Výstavnej ulici v Nitra, plocha reklamného zariadenia má rozmer 5,1 m x 2,4 m, ktoré počas celej doby nájmu zostáva vlastníctvom nájomcu s tým, že po ukončení doby prenájmu je nájomca povinný v prospech prenajímateľa uviesť predmet nájmu /podľa možností/ do pôvodného stavu, pričom dodatkom č. 1 k zmluve o prenájme č. 173/6/470/10/09 zo dňa 26.10.2012 došlo k predlženiu doby nájmu do 31.12.2015 s tým, že pred ukončením zmluvy je možné požiadať o predlženie formou dodatku k zmluve. Súd mal za preukázané, že zmluvou o dobrovoľnom vkladu podniku žalovaného v 1. rade uzatvorená dňa 20.12.2013 medzi žalovaným v 2. rade ako vkladateľom a žalovaným v 1. rade ako preberajúcim došlo k vloženiu celého podniku žalovaného v 2. rade do imania žalovaného v 1. rade, na ktorého tak prešli k 01.01.2014 vlastnícke práva ku všetkým veciam, právam a ostatným majetkovým hodnotám, ktoré slúžili alebo mali slúžiť na prevádzkovanie predmetného podniku a ktoré patria vkladateľovi a to bez ohľadu na skutočnosti, či sú v zmluve o dobrovoľnom vklade zo dňa 20.12.2013, výslovne uvedené (čl. II predmetnej zmluvy), pričom žalovaný v 1. rade prevzal podnik žalovaného v 2. rade v celosti, čím sa stal právnym nástupcom pôvodne nájomcu - žalovaného v 2. rade, v dôsledku čoho vstúpil do užívania sporného pozemku, ktorý bol predmetom zmluvy o prenájme č. 173/6/470/10/09, a to od 01.01.2014. Uvedené podľa názoru súdu preukazujú aj platby žalovaného v 1. rade za užívanie sporného pozemku za roky 2014, 2015, 2016 a 2017 účtované žalobcom v zmysle predmetnej nájomnej zmluvy žalovanému v 1. rade a to na základe faktúry č. 91140003 zo dňa 20.01.2014, ktorou bolo fakturované žalobcom nájomné za rok 2014 titulom prenájmu podľa zmluvy č. 173/6/470/10/09 a dodatku č. 1 zo dňa 23.10.2012 výške 398,33 eura, uhradená žalovaným v 1. rade dňa 18.02.2014, faktúry č. 91150004 zo dňa 07.01.2015, ktorou bolo fakturované nájomné za rok 2015 titulom prenájmu podľa zmluvy č. 173/6/470/10/09 a dodatku č. 1 zo dňa 23.10.2012 vo výške 398,33 eura, uhradená žalovaným v 1. rade dňa 05.02.2015, faktúry č. 91160016 zo dňa 26.01.2016, ktorou bolo fakturované nájomné za rok 2016 titulom prenájmu podľa zmluvy č. 173/6/470/10/09 a dodatku č. 1 zo dňa 23.10.2012 vo výške 398,33 eura, uhradená žalovaným v 1. rade dňa 25.02.2016, faktúra č. 91170003 zo dňa 12.01.2017, ktorou bolo fakturované nájomné za rok 2017 titulom prenájmu podľa zmluvy č. 173/6/470/10/09 a dodatku č. 3 zo dňa 01.01.2016 vo výške 398,33 eura, uhradená žalovaným v 1. rade dňa 08.02.2017. V tomto smere neobstoja tvrdenia žalovaných, že pozemok žalobcu neužíva ani jeden zo žalovaných a ani jeden z nich nemôže potvrdiť, že sa reklamná stavba nachádza na pozemku žalobcu tak sa uvádza v predmetnej nájomnej zmluvy. V tomto smere súd poukazuje na listinu - žiadosť o oznámenie skutočnosti významnej pre konanie a rozhodnutie adresované žalobcovi Mestom Nitra zo dňa 18.04.2018, v ktorej Mesto Nitra ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad žiada o vyjadrenie žalobcu k nájomnej zmluve a dodatkom č. 1-3, či tie to sú v platnosti, príp. k nájomnej zmluve boli uzatvorené ďalšie dodatky alebo nájomný vzťah so žalovaným v 1. rade bol ukončený, ktoré vyjadrenie žiada pre účely konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby a to konkrétne: 1 ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, umiestnenej za chodníkom v ploche v zeleni na pozemku parc. č. 114/4 reg. CKN kat. úz. Chrenová, pri Výstavnej ulici, rozmer reklamnej plochy 510 x 240 cm, ktorá nepriamo potvrdzuje a preukazuje, že na pozemku žalobcu sa takáto reklamná stavba nachádza a kto je jej vlastníkom - žalovaný v 1. rade, ktorý žiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Tvrdenia žalovaných, že nevedia priradiť konkrétnu reklamnú stavbu ku konkrétnemu pozemku, na ktorom sa má nachádzať, sa tak súdu javia ako účelové, pretože žalovaný v 1. rade žiada o zmenu doby trvania konkrétnej reklamnej stavby na konkrétne určenom pozemku, čo zodpovedá predmetnej nájomnej zmluve uzatvorenej so žalobcom. Vzhľadom na to, že dodatkom č. 1 zo dňa 28.10.2012 došlo k predĺženiu doby nájmu do 31.12.2015 a následne dodatky č. 2 a 3. rade k zmluve o prenájmu č. 173/6/470/10/09 z dôvodu, že neboli zverejnené v centrálnom registri zmlúv v lehote 3 mesiacov od uzatvorenia dodatkov, sa považujú v zmysle § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka za neuzavreté, súd dospel k záveru, že zo zákona došlo k obnoveniu nájomného vzťahu vždy na obdobie jedného roka v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. na obdobie roka 2016 a 2017, keďže v zmysle zmluvy o prenájme v znení dodatku č. 1 bola doba nájmu predĺžená do 31.12.2015 a následne dodatky sa považujú za neuzavreté. Občiansky zákonník v tomto smere presne vymedzuje dobu trvania nájmu pre obnovenú nájomnú zmluvu, pričom nájom, ktorý bol pôvodne dojednaný na dobu dlhšiu ako na rok, sa obnovuje vždy na rok a nájom dojednaný na kratšiu dobu, sa obnovuje na túto dobu. Aj keď obnova nájomnej zmluvy závisí od skutočnosti, či prenajímateľ v tridsaťdňovej lehote podá na súde návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti, nájomná zmluva sa obnovuje vždy od začiatku, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí pôvodnej doby nájmu, ak prenajímateľ takýto návrh v zákonom ustanovenej lehote nepodá, pričom ak takýto návrh v zákonom ustanovenej lehote podá, k obnoveniu nájomnej zmluvy nedôjde. S ohľadom na uvedené má súd za to, že k zániku nájomného vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom došlo k 31.12.2017, keďže žalobca podal dňa 30.01.2018 na súde žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, t.j. v zákonom predpísanej lehote 30 dní. Súd poukazuje na to, že predmetom nájomnej zmluvy č. 173/6/470/10/09 bola časť pozemku 2,5 m2 kat. úz. Chrenová parcela č. 1114/4 zapísaná na LV č. 1271, účelom prenájmu časti pozemku bolo osadenie reklamného zariadenia, pričom podľa čl. IV 2 zmluvy po ukončení doby nájmu má žalovaný v 1. rade ako nájomca povinnosť uviesť predmet nájmu /podľa možností/do pôvodného stavu, k čomu nedošlo. Súd preto žalobu žalobcu ako vlastníka predmetného pozemku považuje podľa § 126 Občianskeho zákonníka za dôvodnú, keďže žalobca nemá inú možnosť ako dosiahnuť ukončenie prípadného obnovovaniu nájmu a navrátenia pozemku do jeho užívania, keďže nemá záujem na ďalšom trvaní nájomnej zmluvy a má záujem realizovať svoje práva vyplývajúce mu ako vlastníkovi podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Predmetnú žalobu súd považuje za vhodný prostriedok, ktorým žalobca má možnosť vyriešiť, resp. dosiahnuť zánik nájomného vzťahu so žalovaným v 1. rade, čomu zodpovedá aj správna formulácia žalobného petitu. Ak by žalobca podal žalobu o odstránenie stavby, potom by takáto žaloba nemala rovnaké právne účinky ako žaloba na vypratanie nehnuteľnosti v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto smere preto neobstojí argumentácia žalovaných, že žalobca sa snaží dosiahnuť odstránenia reklamnej stavby, ktorá je nehnuteľnosťou, pričom na pozemku žalobcu nemá žiadne hnuteľné veci, ktoré by bolo možné vypratať. Žalovaný v 1. rade bol povinný po uplynutí doby nájmu vypratať pozemok, ktorý užíva na základe predmetnej nájomnej zmluvy, a odovzdať ho žalobcovi v pôvodnom stave. S ohľadom na predmet sporu nie je rozhodujúca otázka týkajúca existencie, vlastníckeho práva či odstránenia reklamnej stavby z pozemku žalobcu, keďže predmetom sporu je vypratanie pozemku a nie odstránenie stavby. Ako už bolo vyššie konštatované žalobca ako vlastník pozemku sa môže domáhať jeho vypratania bez ohľadu na tom, či sa na uvedenom pozemku nachádza nehnuteľná vec - stavba patriaca osobe, proti ktorej žaloba na vypratanie smeruje, v tomto prípade žalovaného v 1. rade. Žalobca pre úspešnosť konania na stavebnom úrade o odstránenie reklamnej stavby nevyhnutne potrebuje dosiahnuť ukončeniu nájomného vzťahu, ktorý sa neobnovuje, čo je možné dosiahnuť len podaním predmetnej žaloby o vypratanie nehnuteľnosti a nie podaním žaloby o odstránenie stavby.
38. Pokiaľ išlo o žalovaného v 2. rade, súd žalovaného v 2. rade nepovažuje za pasívne vecne legitimovaného v tomto spore, keďže tento zmluvou o dobrovoľnom vklade podniku zo dňa 20.12.2013, uzatvorenú medzi žalovaným v 2. rade ako vkladateľom a žalovaným v 1. rade ako preberajúcim, vložil celý podnik do imania žalovaného v 1. rade, na ktorého tak prešli k 01.01.2014 vlastnícke práva ku všetkým veciam, právam a ostatným majetkovým hodnotám, ktoré slúžili alebo mali slúžiť na prevádzkovanie predmetného podniku a ktoré patria vkladateľovi a to bez ohľadu na skutočnosti, či sú v zmluve o dobrovoľnom vklade zo dňa 20.12.2013, výslovne uvedené (čl. II predmetnej zmluvy), pričom žalovaný v 1. rade prevzal podnik žalovaného v 2. rade v celosti, čím sa stal právnym nástupcom pôvodne nájomcu - žalovaného v 2. rade, v dôsledku čoho vstúpil do užívania sporného pozemku, ktorý bol predmetom zmluve o prenájme č. 173/6/470/10/09, a to od 01.01.2014, a žalovaný v 2. rade tak nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore. Súd uvádza, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, či je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie iný subjekt, ktorého žalobca za žalovaného neoznačil. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok najvyššieho súdu SR z 29.06.2010 sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
39. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosť - pozemok parcela registra „C“ parcela č. 1114/4, druh pozemku ostatné plochy o výmere 4042 m2, z ktorej užíva 2,5 m2, nachádzajúca sa v Okrese Nitra, Obec Nitra, katastrálne územie Chrenová, vedené Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. 1271 a odovzdať ju žalobcovi, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobu ako nedôvodnú zamietol.
40. Pokiaľ išlo o námietku miestnej nepríslušnosti vznesená žalovaným v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe, túto súd považoval za nedôvodnú, keďže v danom prípade je daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Nitra v zmysle § 20 písm. a) CSP, podľa ktorého je miestne príslušným bude súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práv k nej, pričom predmetom konania v tomto spore je vypratanie nehnuteľností - pozemku parcelu registra „C“ parcela č. 114/4 nachádzajúcej sa v obci Nitra, v kat. úz. Chrenová, ktorá žaloba je osobitným druhom reivindikačnej žaloby v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka a v tomto prípade sa konanie týka vecného práva k nehnuteľnosti a z tohto hľadiska miestne príslušným súdom na rozhodnutie o žalobe žalobcu je súd, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, t.j. Okresný súd Nitra a preto námietka miestnej nepríslušnosť žalovaného v 1. rade nie je dôvodná.
41. Rovnako tak nedôvodnú považoval súd aj námietku žalovaných o nedostatku právomoci súdu na konanie v tomto spore, podľa ktorých ingerencia súdu v prípade odstránenia stavby prichádza do úvahy až v správnom súdnictve po prípadnom preskúmavaní postupu správneho orgánu pri vydaní súhlasu s odstraňovaním reklamnej stavby. Súd opätovne poukazuje, že predmetom sporu je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti - pozemku, a nie žaloba o odstránenie o stavby napriek tomu na okraj dodáva, že ust. 88 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení upravuje nový mechanizmus na odstraňovanie nelegálnych stavieb, ktorý umožňuje operatívny spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej stavby, a to na základe ohlásenia stavebnému úradu, pričom stavebný zákon pripúšťa rozhodovanie súdu ako alternatívu podľa § 90 ods. 5 stavebného zákona, teda o odstránení stavby môže rozhodnúť tak stavený úrad ako aj súd. Preto argumentácia žalovaných, že ingerencia súdu v prípade odstránenia stavby prichádza do úvahy až v správnom súdnictve pri preskúmavaní postupu správneho orgánu pri vydaní súhlasu s odstraňovaním reklamnej stavby, neobstojí. Súd podmienku právomoci súdu konať vo veci vypratania nehnuteľnosti považuje za splnenú.
42. Pokiaľ išlo o návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, a to doložením prílohy k zmluve o dobrovoľnom vklade podniku žalovaného v 2. rade zo dňa 20.12.2013, tento ako nedôvodný zamietol, keďže vykonanie tohto dôkazu nepovažoval z hľadiska zistenia skutkového stavu za potrebné a skutkový stav považoval za dostatočne zistený.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalobca voči žalovanému v 1. rade bol v celom rozsahu úspešný. O výške trov žalobcu voči žalovanému v 1. rade rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň súd rozhodol o trovách konania žalovaného v 2. rade, voči ktorému bola žaloba zamietnutá, a preto súd rozhodol o tom, že sa mu priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu v rozsahu 100%, o výške ktorých rovnako rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný v 1. rade nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.