Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-106-2004.pdf
PDF · 66.44 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/106/2004
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Ružomberok, so sídlom Námestie Andreja Hlinku 1, Ružomberok, IČO: 00 315 737, proti povinnej: HIMEX, spol. s r. o., naposledy so sídlom Bellova 2038, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 378 364, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.421,26 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Martinom Thomkom, so sídlom Exekútorského úradu Pavla Mudroňa 483/28, Martin, náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Ladislava Mikesku, pod spisovou značkou EX 105/2004, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pred pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Mikeskom sa dňa 27. 2. 2004 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 105/2004 na vymoženie pohľadávky vo výške 72.9543,- Sk, priznanej vykonateľným platobným výmerom č. 033802/2002/Penále zo dňa 7. 4. 2003. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 000110 * zo dňa 16. 3. 2004, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 72.943,- Sk a trovy exekúcie.
2. V priebehu konania predložil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná bola vymazaná z obchodného registra.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že povinná bola vymazaná dňa 4. 7. 2006 potom ako bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Povinná zanikla bez právneho zástupcu, proti ktorému by sa mohlo pokračovať v exekúcii. Zánikom spoločnosti zanikla aj procesná subjektivita povinnej. S poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 1. 2012, sp. zn. 4 M Cdo 8/2011 súd potom exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
6. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník, vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, zbytočne zaťažuje ústavný súd rozhodovaním o veciach, ktoré by inak mali byť z hľadiska jeho ústavného postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.
7. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.