Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. B., M.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: Ľ. Š., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Š. XXX, a otec: J. B., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. P. XX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Vyživovacia povinnosť otca na maloletého B. B., M.. XX.XX.XXXX sa z doterajšej sumy 200 Eur mesačne znižuje na sumu 135 Eur mesačne počnúc dňom 21.01.2019.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 22P/7/2015-80 zo dňa 04.03.2015 v časti o výživnom na maloletého B. B., nar. 11.03.2014.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 21.01.2019 sa otec domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zníži jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého B. zo sumy 200 Eur na sumu 100 Eur mesačne. Svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery na strane rodičov. V čase poslednej úpravy bol zamestnaný v spoločnosti PCA Slovakia, s.r.o. s čistým príjmom 880 Eur mesačne, vzhľadom na stratu zdravotnej spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu dňa 28.03.2017 uzavrel so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti N. S. a.s. kde jeho príjem v čistom predstavuje 680 Eur mesačne. Dňa 13.10.2018 sa jeho manželke narodil ich spoločný syn R., manželka je na materskej dovolenke s príjmom 380 Eur mesačne. V súvislosti s bývaním má mesačne spojené výdavky vo výške cca 150 Eur (kúrenie 66 Eur, voda cca 20 Eur, žumpa 8,50 Eur, TV + internet 10 Eur, plyn 15 Eur). Ďalej má nasledovné mesačné výdavky: telefón 20 Eur, cestovné 150 Eur, za leasing mu exekútor mesačne strháva 270 Eur. V súvislosti s výživou maloletého R. má spojené len bežné výdavky.

2. Matka s návrhom na zníženie výživného zo sumy 200 Eur na sumu 100 Eur nesúhlasila. Jej mesačný príjem predstavuje rodičovská dávka vo výške 220 Eur, rodinné prídavky vo výške 23 Eur, od 01.01.2019 pracuje v spoločnosti ALFA FAN, s.r.o., kde vzhľadom na skutočnosť, že bola s maloletým tri týždne doma, mala príjem 80 Eur. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej priateľom, matka je t.č. evidovaná na ÚPSvaR ako uchádzač o zamestnanie, matkin priateľ je t.č. na PN, poberá minimálnu mzdu. S bývaním má spojené výdavky vo výške 100 až 150 Eur, čo platí matke a jej priateľovi. V prípade nedoplatkov za vodné, stočné a smeti platí matke 30 Eur ročne. Ďalej má nasledovné mesačné výdavky: telefón 45 Eur, úver 80 Eur, životné poistenie 26,90 Eur, strava 50 Eur, oblečenie 50 Eur. S výživou maloletého má spojené okrem bežných výdavkov zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom - má problémy so zrakom (dioptrie 6,5 + 6,5), má problémy so srdcom (chodíme 2x do roka na kontroly), má atopický ekzém, bronchitídu, poruchy imunity, laktózovú intoleranciu. Raz ročne chodí s maloletým do kúpeľov, s čím má spojené výdavky vo výške 140 Eur, maloletému platí poistku vo výške 17 Eur mesačne.

3. Kolízny opatrovník so znížením výživného nesúhlasil, nakoľko nie je v súlade so záujmami maloletého.

4. Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadrením k návrhu, prednesmi strán, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 22P/7/2015-80 zo dňa 04.03.2015, sobášnym listom, rodným listom maloletého, Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.03.2017, Posudkom o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti, Pracovnou zmluvou zo dňa 28.05.2018, Dohodou o mzde zo dňa 28.05.2018, Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 29.11.2017, lustráciou rodičov v Registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni, výpisom z účtu otca, Potvrdením o zdaniteľných príjmoch matky, Potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2018, Oznámením ÚPSVaR Trnava, pričom zistil skutkový stav ako ho uviedli účastníci.

5. Na pojednávaní dňa rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa zníži vyživovacia povinnosť otca na maloletého zo sumy 200 Eur na sumu 135 Eur mesačne.

6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

9. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

12. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

17. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

19. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloletého je dôvodný a rozhodol tak, že schválil rodičovskú dohodu v navrhovanom znení odo dňa podania návrhu, t.j. 21.01.2019.

20. Pri rozhodovaní súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd vykonaným dokazovaným zistil, že na strane otca došlo k zmene pomerov, ktorého čistý mesačný príjem v čase predchádzajúcej úpravy predstavoval 880 Eur, pričom toho času jeho príjem predstavuje 680 Eur. Dňom 13.10.2018 sa otcovi a jeho manželke narodil syn R., teda otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá v čase predchádzajúcej úpravy bola na rodičovskej dovolenke, toho času je na predlženej rodičovskej dovolenke ale od 01.01.2018 je zamestnaná na dohodu u zamestnávateľa ALFA FAN, s.r.o..

21. Vzhľadom na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca aj na strane matky, považoval návrh otca na zníženie výživného za dôvodný, pričom prihliadol na navrhovanú rodičovskú dohodu.

22. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle ust. § 52 CMP, keď vo výroku III. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v súlade s ustanovením § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 122 Civilného mimosporového poriadku rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. Inak proti rozsudku rodičia nemôžu podať odvolanie, nakoľko sa tohto svojho práva v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.

Proti tomuto rozsudku je procesný opatrovník oprávnený podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.