Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/215/2016

Uznesenie

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO:35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, AK Bratislava, Mýtna 48 proti žalovanému: H. Y., nar. X.X.XXXX, bytom L., M. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., Turecká 36, Nové Zámky, IČO:47 258 250 v konaní o zaplatenie 400,67 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Súd žalobcovi zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vracia sumu vo výške 9,80 €, cestou Slovenskej pošty a.s., po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400,67 € s príslušenstvom.

2. Podaním doručeným súdu dňa 14.2.2019 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu.

3. Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

4. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 , z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (§ 161 ods. 1 , z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 . Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď' žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

5. V danom prípade súd konanie zastavil podľa § 145 CSP, pretože žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť. Súhlas žalovaného nebol potrebný, keďže k späťvzatiu prišlo pred predbežným prejednaním sporu resp. pred pojednávaním.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 256 ods. 1 CSP. Strana sporu- žalobca- založil vzťah medzi ním a súdom, ako i medzi súdom a žalovaným a taktiež medzi stranami navzájom, čím je nutné uplatniť zásadu procesnej zodpovednosti strany na zastavení konania.

Súd je názoru, že žalobca zavinil zastavenie konania, pretože zobral žalobu späť a to bez uvedenia dôvodu, ktorý by spočíval v správaní sa žalovaného, teda napríklad, že žalovaný uhradil pohľadávku po začatí konania. Z toho dôvodu má žalovaný nárok na náhradu trov konania, keďže svojim správaním nedal nijako dôvod na zastavenie konania, skorej sa aktívne bránil v konaní a čakal na riadne rozhodnutie sporu.

7. O vrátení súdneho poplatku, ktorý je krátený o sumu 6,70 €, rozhodol súd podľa § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.