Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-230-2017.pdf
PDF · 101.5 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/230/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: P. o zaplatenie 715,95 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 70,- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému v zastavenej časti náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 09.06.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu vo výške 715,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 9.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o kontokorentnom úvere právny predchodca žalobcu spoločnosť(X.) zriadil v prospech žalovaného bežný účet, na ktorom poskytol v prospech žalovaného úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal Prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Žalobca preto v zmysle ust. čl. 8.4. písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného v celkovej sume 861.84 Eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 715.95 Eur, úrokov v sume 99.43 Eur, poplatkov v sume 46.46 Eur. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 8.10.2013. Nakoľko žalovaný pohľadávku žalobcu v poskytnutej lehote nezaplatil, vyzval žalobca žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu opakovane na zaplatenie pohľadávky v lehote do 30.1.2014. Žalovaný napriek výzvam žalobcu svoj dlh voči žalobcovi nezaplatil ani len čiastočne preto žalobca podal žalobu a keďže žalovaný bol voči žalobcovi v omeškaní od 9.10.2013, žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Pred začatím pojednávania vo veci vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 70,- Eur s prísl. späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný túto sumu po podaní žaloby uhradil.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, pričom neskúmal, či žalovaný so späťvzatím súhlasí, nakoľko k späťvzatiu prišlo pred začatím pojednávania vo veci.
8. Súd nariadil pojednávanie podľa § 297 CSP na deň 15.02.2019, kde vec prejednal podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
9. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami žalobcu a vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 10.08.2005, zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 01.07.2002, zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 16.06.2000, zmluva o vydaní a používaní kariet VISA Elektron zo dňa 26.02.1998, zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 10.03.2000, Zmluva o sporožírovom účte zo dňa 05.01.1998, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4 2013, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 1.10.2013 s doručenkou, predžalobná výzva, podací hárok, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1.7.2017, zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 6.6.2003, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013, výpisy z účtu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
10. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 6.6.2003 zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej bol žalovanému právnym predchodcom žalobcu poskytnutý kontokorentný úver a žalovanému bolo umožnené čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo forme povoleného prečerpania (kontokorentu) do výšky 663.88 Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 10,85% p.a., konečná splatnosť úveru bola 5.6.2004, úrok z omeškania 26,40 % p.a., poplatok za poskytnutie úveru 2% z výšky úverového rámca, úrok z prečerpania 26,40 p.a. a poplatok za správu úveru 0,20% z výšky úverového rámca mesačne. V zmysle čl. IV bod 1 zmluvy o kontokorentnom úvere sa zmluvné strany dohodli, že doba splatnosti úveru sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy o kontokorentnom úvere, že nemá záujem na predĺžení trvania zmluvy o kontokorentnom úvere, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Kontokorent na účte žalovaného bol podľa výpisu z účtu v zmysle zmluvných dojednaní každoročne obnovovaný k dátumu 5.6. Nakoľko žalovaný prekročil rámec povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte č.ú.: 170391446/0900, právny predchodca žalobcu podľa výpisu z účtu zastavil povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovaného dňa 22.7.2011.
11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 postúpil právny predchodca žalobcu X. a.s. ako postupca žalovanú pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka a túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 05.04.2013 a zároveň mu oznámil, že pohľadávku vo výške 861,84 Eur s príslušenstvom je možné uhradiť výlučne plnením postupníkovi.
12. Následne žalobca listom zo dňa 1.10.2013 vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného v celkovej sume 861.84 Eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 715.95 Eur, úrokov v sume 99.43 Eur, poplatkov v sume 46.46 Eur. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 8.10.2013.
13. Žalobca pohľadávku voči žalovanému uplatnil na súde žalobou vo výške 715,95 Eur a pozostávala z úverovej istiny 663,88 Eur rovnajúcej sa poskytnutému a čerpanému povolenému prečerpaniu, sumy
52,07 Eur rovnajúcej sa výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy (663,88 Eur).
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
20. Podľa § 524, ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 525, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
22. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 3 ods. 1, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
25. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
26. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, (účinného ku dňu postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. uzavrela so žalovaným dňa 6.6.2003 zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného do výšky 663.88 Eur. Súd konštatuje, že predmetná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj osobitnej právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Zákona o bankách a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Je potrebné tiež zdôrazniť, že ide o záväzkový vzťah, ktorého predmetom je bankový úver, ktorý na rozdiel od iných úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska.
29. Súd ako prvoradú riešil otázku, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky voči žalovanému na základe predmetnej zmluvy. Aktívna vecná legitimácia v civilnom sporovom konaní znamená oprávnenie strany vyplývajúce jej z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má tá zo sporových strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha. Imanentnou súčasťou rozhodovania súdu je posudzovanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/200139). Žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.
30. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo všeobecnosti môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, avšak musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. V prípade bankových úverov ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru, tým že k postúpeniu vyžaduje splnenie osobitných podmienok, a to preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky klientovi v omeškaní a jeho následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku.
31. V konaní žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovanému bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva na zaplatenie dlžnej sumy z úveru a napriek takejto výzve bol žalovaný viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku. Žalobca nepreukázal ani to, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, t.j. že by ukončil úverový vzťah. Žalobca síce tvrdil, že jeho právny predchodca oznámil žalovanému zastavenie povoleného prečerpania a ukončenie aktívnej kontokorentnej zmluvy dňa 22.7.2011, čo preukazuje predloženým výpisom z účtu žalovaného. Súd z tabuľky, kde je prehľad transakcií na účte, ktorú žalobca nazval výpisom z účtu síce prečítal v riadku pod poradovým číslom 9 transakciu „zastavenie povoleného prečerpania“ so zostatkom -715,95 Eur, avšak uvedené neposúdil ako riadne ukončenie úverového vzťahu, žiadna písomnosť ani výzva na úhradu pohľadávky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní žalovanému zaslané neboli. Takúto neukončenú pohľadávku potom právny predchodca žalobcu postúpil na nebankový subjekt a až tento, t.j. žalobca s poukazom na obchodné podmienky banky vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky voči
žalovanému ku dňu 30.9.2013 a oznámil ju žalovanému listom zo dňa 1.10.2013. Avšak postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
32. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo sa ocitol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, a napriek výzve zotrval v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Súd dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. Aj z dôvodovej správy k Zákonu o bankách vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Ak by banka mohla postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, bolo by to v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom.
33. Zároveň je pre postúpenie pohľadávky banky nevyhnutné, aby dlžník v omeškaní bol bankou vyzvaný na úhradu dlžnej pohľadávky. Súd mal preukázané, že zo strany banky ako právneho predchodcu žalobcu nedošlo ani k zaslaniu písomnej výzvy žalovanému tak ako to ukladá § 92 ods. 8 zákona o bankách, ani k vyhláseniu predčasnej splatnosti sumy povoleného prečerpania a ani k inému ukončeniu zmluvného vzťahu s bankou ako právnym predchodcom žalobcu, a teda nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany banky žalobcovi.
34. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR lCdo/147/2017 z 24. apríla 2018 v ktorom NSSR uviedol: „...v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané.“
35. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 je v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanému absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Na základe uvedeného bolo potrebné konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 256 ods.1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 715,95 Eur s príslušenstvom. V časti o zaplatenie sumy 70,- Eur s príslušenstvom vzal žalobu späť z dôvodu úhrady dlžnej sumy žalovaným po podaní žaloby. Žalovaný teda zavinil zastavenie konania v tejto časti a žalobca má nárok na náhradu trov konania v späťvzatej časti. Vo zvyšku bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania, ale keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, rozhodol súd tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)