Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-70-2017.pdf
PDF · 153.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-6T/70/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a prísediacich Y. W. Y. F. G., v trestnej veci obžalovaného U. M., trestne stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. februára 2019 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaný:
U. M., A.. X.XX.XXXX Q. F., S. W. D. XXX, E. F., W. F. O. W. XXX, okres Košice - okolie
j e v i n n ý, ž e
v katastri obce Košická Belá, okres Košice - okolie dňa 11.01.2016 v priestoroch salaša pod hrozbou fyzického násilia donútil H. A., aby tento zobral pôžičku na svoje meno, pričom sa mu vyhrážal, že ak to neurobí, tak ho zabije a tak poškodený H. A. toho istého dňa došiel s obžalovaným do Prešova a z obavy o svoj život a proti svojej vôli uzatvoril v pobočke Slovenskej sporiteľne v F. A. J.. D. XX úverovú zmluvu na sumu 18.300,- €, toho istého dňa vybral zo svojho účtu 9.500,- € a na druhý deň 12.01.2016 zvyšných 8.800,- €, ktoré odovzdal obvinenému, čím obžalovaný U. M. spôsobil poškodenému H. A. škodu vo výške 18.300,- €,
t e d a
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a týmto činom spôsobil väčšiu škodu,
t ý m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák..
Za to sa odsudzuje
Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyroch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému H. A., A.. X.X.XXXX Q. D. P., S. W. Q. XXX, E.. D. P. škodu vo výške 18 300.-€.
odôvodnenie:
Dňa 18.8.2017 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“) obžalobu na obžalovaného U. M. (ďalej len ako „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona.
Na začiatku hlavného pojednávania súd zisťoval záujem strán uzavrieť dohodu o vine a treste. Obžalovaný nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a tak súd pristúpil k vykonaniu hlavného pojednávania. K prednesenej obžalobe obhajoba zaujala stanovisko, podľa ktorého namietajú právne a skutkové závery obžaloby, ktorá ani nemala byť podaná, lebo v dokazovaní v prípravnom konaní nebolo dokázané, aby sa skutok stal. Podľa § 256 ods. 2 Tr. por. splnomocnenec poškodeného H. A. (ďalej len ako „poškodený“) uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 18.300,- € z titulu pôžičky, ktorú poškodený spláca. V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Preto súd rozhodol, že vykoná dokazovanie v celom navrhnutom rozsahu.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané nasledujúce dôkazy, ktoré súd hodnotí jednotlivo nasledovným spôsobom.
Obžalovaný pred súdom vypovedal, že poškodeného pozná od r. 2013. Stretol ho vo Východnej, kam poškodený nastúpil do práce k obžalovanému. Obžalovaný pracoval vo Východnej rok a pol a potom v novembri 2014 odišiel pracovať do O. W., kam prišiel poškodený k nemu pracovať asi v januári 2015. Poškodeného do O. W. zavolal samotný obžalovaný, nakoľko vo Východnej poškodený robil iba za jedlo a drobné, navyše na čierno a mal aj nedoplatky v banke, lebo málo zarábal. Poškodený pracoval v O.G. W. možno rok, obžalovaný s priateľkou TG. poškodenému pomáhal, pretože poškodený nemal nič, prišiel s jednou igelitkou, nemal ani oblečenie, pýtal peniaze z domu, no neposlali mu, tak mu pomohli. Vychádzal s poškodeným dobre, platili za poškodeného dlhy v obchode, teda aj finančne mu pomáhali. V septembri 2016 prišla pre poškodeného krstná mama, zobrala ho domov a odvtedy poškodeného nevidel a ani s ním nekomunikoval. Obžalovaný tvrdil, že nevedel o tom, žeby si poškodený bral pôžičku, vedel o jednej pôžičke poškodeného, ktorú mal ešte v čase, keď spolu pracovali vo Východnej. Obžalovaný poprel, že by poškodeného bil, alebo sa vyhrážal bitkou, aby poškodený zobral pôžičku, pamätal si len na jeden prípad, kedy poškodeného udrel, to bolo vtedy, keď poškodený prišiel z krčmy, pričom od vedúceho mali zakázané chodiť do krčmy. S poškodeným vychádzal normálne. Obžalovaný sa rozpamätal na jeden prípad, kedy mama obžalovaného išla s poškodeným do Prešova založiť poškodenému účet. Mama obžalovaného viezla poškodeného do Prešova z úsporných dôvodov, aby stihol pracovať. Obžalovaný ho nemohol odviesť pre pracovné povinnosti. Poškodený si založil účet v SLSP, ale nevedel na ktorej pobočke. Na tento mu chodila výplata. Keď išiel s poškodeným do mesta, tak si poškodený vybral peniaze tak, že dal kartu priateľke obžalovaného a ona vybrala peniaze. Obžalovaný priznal, že má založený účet v Slovenskej sporiteľni (ďalej len ako „SLSP“), zakladal ho v pobočke SLSP na Sídlisku 3, Prešov, avšak nevedel uviesť, kde si účet v SLSP zakladal poškodený Obžalovaný tvrdil, že nevedel ako poškodený splácal svoju pôžičku, ktorú zobral ešte v čase, keď boli ešte vo Východnej. Obžalovaný ďalej uviedol, že v danom období, v októbri r. 2016 on sám zobral hypotekárny úver asi v sume 22 000 eur. K svojim bytovým pomerom obžalovaný uviedol, že najprv, keď prišiel pracovať do Košickej Belej, býval priamo na družstve. Potom keď tam prišiel poškodený, býval poškodený s obžalovaným v byte na družstve a potom, keď sa zariadil druhý byt na družstve, poškodený býval v tom druhom byte, pričom oba byty sú v jednej budove. Poškodený v uvedenom byte býval až do septembra 2016, pričom obžalovaný tam býva ďalej nepretržite, nakoľko v dome, na ktorý si zobral hypotéku nebýva, lebo nie je dokončený, i keď je obývateľný, zatiaľ opravili na dome omietky, podlahy, kúpeľňu, kuchyňu a kúrenie, okná nechali pôvodné. Spomínaný dom obžalovaného sa nachádza v obci W.e, okres Levoča, pričom ide o poschodový, starší dom postavený v 70-tých rokoch, bez plynu, kúri sa drevom, je tam voda a žumpa. Dom kúpili vo februári 2016 na spotrebný úver priateľky za sumu 26.000,- € a v októbri prefinancovali spotrebný úver jeho priateľky hypotekárnym úverom, ktorý obral obžalovaný. Konkrétnejšie k spotrebným úverom svojej priateľky obžalovaný uviedol, že dom kúpili z peňazí zo spotrebného úveru, ktorý zobrala priateľka v novembri 2015 vo výške 12 000 eur a vo februári 2016 ďalších 12 000 eur a zvyšné 2 000 eur mali našetrené. Potom zobral hypotekárny úver a z toho vyplatili spotrebné úvery s tým, že nie sú vyplatené na 100 percent, ešte sa niečo spláca. Keďže sa daný dom nachádza ďaleko od O. W., preto býva v služobnom byte, za ktorý nemusia platiť a bývajú zadarmo. Obžalovaný vypovedal, že poškodený sám tam chcel ísť bývať s nimi do W., lebo keď oni odídu, on tam sám neostane Obžalovaný priznal, že pozná krstnú mamu poškodeného a to z videnia nakoľko ju stretol vtedy, keď prišla pre poškodeného, avšak po tomto stretnutí s ňou nekomunikoval. Poškodený podľa slov obžalovaného bol v jeho dome v Brutovciach asi 10 krát, chodil tam s obžalovaným, keď išli niečo prerábať a pomáhal obžalovanému tam niečo prenášať, ale finančne poškodený obžalovanému nepomáhal Obžalovaný napokon uviedol, že do domu investovali asi 1000,- €, pričom od januára 2016 nič hodnotnejšie nekupoval. Od novembra 2015 mal obžalovaný príjem asi 650 € za mesiac a jeho priateľka S.á tiež taký istý.
Výpoveď obžalovaného, súd samu o sebe, na prvý pohľad hodnotí ako celkom presvedčivú a dôveryhodnú, bez vážnejších logických rozporov a protirečení.
Poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že keď pracoval s obžalovaným pri ovciach na farme v O. W., asi niekedy v lete sa ho obžalovaný opýtal, či nechce ísť s ním bývať do obce Brutovce do domu, ktorý sa mal kúpiť. Poškodený súhlasil a tak obžalovaný mu navrhol, aby zobral pôžičku, lebo obžalovaný nemal peniaze. Poškodený súhlasil a asi o dva dni išiel s obžalovaným a jeho priateľkou autom, ktoré šoféroval obžalovaný do SLSP v F., A. E. W.. Priamo do budovy SLSP išiel poškodený so svedkyňou Ľubou S., pričom sa išli opýtať ohľadom pôžičky. Tam sa dozvedeli, že by dali pôžičku poškodenému aj svedkyni S.G.. Svedkyňa S. si mohla vybrať peniaze v ten deň. Poškodený si mohol hneď v ten deň vybrať iba polovicu a druhú polovicu na druhý deň. Celkovo dostal 18 300 eur, pričom prvý deň vybral 9 500 eur a na ďalší deň zvyšok. Vybral všetko, teda celú pôžičku. Zo SLSP odišli. Prišiel pre nich k SLSP obžalovaný a išli do Košickej Belej. Keď sa vrátili na farmu, všetky peniaze poškodený dal obžalovanému, pri odovzdaní peňazí obžalovanému bola prítomná svedkyňa TG.. Po prevzatí peňazí, obžalovaný peniaze porozdeľoval, čo bude na dom a čo na domácnosť. Tak isto aj svedkyňa S. dala všetky peniaze obžalovanému. Na druhý deň obžalovaný išiel vyplatiť dom. Poškodený na ďalší deň už nešiel nikam a ostal na družstve. Keď sa obžalovaný vrátil povedal, že máme kúpený dom za 35.000 eur. Potom obžalovaný chodil na tento dom niečo opravovať, pričom asi 3-4 krát bol na dome robiť aj poškodený, napríklad pokosiť dvor, maľovať izby a podobne. Následne sa poškodený rozhodol, že nechce ísť s nimi bývať, lebo ho oklamali, keďže mu sľúbili, že tú pôžičku za poškodeného splatí obžalovaný a poškodený nebude musieť platiť nič. Keďže sa poškodený sklamal, povedal, že odchádza z farmy, avšak nikam neodišiel, pretože ho tam obžalovaný držal a nechcel ho pustiť. Potom poškodený písal sestre, že chce ísť domov, lebo sa mu tam nepáči, pretože ho obžalovaný týra a bije. Keď obžalovaný zistil, že poškodený písal sestre, kričal na neho a zobral mu aj mobil. V lete 2016 prišla pre poškodeného krstná mama aj s jeho sestrou. Keď videli ako žije, hneď ho pobalili. Poškodený sa bál odísť, avšak krstná mama vymyslela, že idú do Košíc na nákup, ale v skutočnosti išli domov. Po ceste jej poškodený povedal o pôžičke. Následne krstná matka chcela riešiť situáciu s obžalovaným, ktorý sa ale začal vyhrážať, že ich povraždí. Potom prišla do Východnej za poškodeným mama obžalovaného, ktorá sľúbila poškodenému, že dohovorí obžalovanému, ale nič z toho nebolo. V O. W. pracoval poškodený najprv na dohodu, potom na zmluvu, pričom mal mzdu 600 eur, ktorú dostával na účet založený v SLSP v D. P. a od tohto účtu mal aj platobnú kartu. Prvú výplatu si bol vybrať v Košiciach, spolu s obžalovaným, potom mu kartu obžalovaný zobral a už mu ju nechcel dať. Kartu dal poškodený obžalovanému preto, aby mu kupovali a nosili stravu, lebo poškodený bol na paši. Zo začiatku mu obžalovaný kupoval jedlo, poškodený s tým súhlasil, lebo mal pracovné povinnosti. Neskôr mu už nekupoval to, čo potreboval, priniesol mu nejaké jedlo, ktoré musel mať na viac dní a ktoré poškodenému nestačilo. Keď poškodený prišiel do O. W., tak mal mobil, ktorý si kúpil sám v D. P. za 50 € a tento telefón bol na kartu. Tento mobil používal asi 2 mesiace, ale potom mu ho obžalovaný zobral, lebo bol na poškodeného nahnevaný, avšak nepovedal, kedy mu ho vráti. Neskôr vo svojej výpovedi poškodený, keď mal vysvetliť, ako mohol volať svojej sestre, keď vypovedal, že mu obžalovaný zobral mobil a nevrátil mu ho uviedol, že keď prišiel z Východnej mal až 3 mobily, ktoré mu obžalovaný vzal a neskôr mu obžalovaný jeden mobil vrátil, aby sa mu obžalovaný vedel dovolať a z tohto mobilu zavolal sestre. Ku vzťahu s obžalovaným poškodený uviedol, že keď ho spoznal, boli kamaráti. Zmenilo sa to v O. W., tak po dvoch mesiacoch od príchodu poškodeného do O. W., avšak poškodený nevedel uviesť prečo sa zmenilo správanie obžalovaného k nemu, ale keď poškodený neurobil niečo čo mal, napríklad nedal zábranu, nepozametal, tak bol obžalovaný nervózny a chcel ho zbiť. K otázke koľkokrát bol vybavovať pôžičku v SLSP, poškodený uviedol, že v ten deň keď dostal pôžičku, hneď vybral prvú čiastku a na druhý deň po tom ako dostal pôžičku, bol vybrať druhú polovicu. Druhý výber prebehol tak, že s poškodeným išla svedkyňa S.G., ktorá ukázala poškodenému okienko, pri ktorom bola nejaká pani, ktorej dal občiansky preukaz a papierik, že chce druhú polovicu úveru, tá pani vyzvala poškodeného, aby niečo podpísal a dala mu peniaze. Peniaze dostal v obálke. Keď vyšiel von z budovy, obžalovaný ho čakal vonku, a tam mu dal peniaze. Poškodený si z danej pôžičky nenechal žiadnu sumu. Túto pôžičku aktuálne poškodený spláca, prvá platba išla v nasledujúcom mesiaci. K vybaveniu pôžičky zobral do SLSP iba dohodu a výplatné pásky. Pri vybavení pôžičky v SLSP v F. matka obžalovaného nebola. Poškodený na priamu otázku, či ho obžalovaný nútil vybrať pôžičku odpovedal, že ešte pred výberom pôžičky si rozmyslel, že nechce brať pôžičku, ale obžalovaný začal na neho vyvíjať nátlak. Poškodený sa bál, pretože ho obžalovaný bil, fackal udieral a kopal, potom ho donútil ísť do mesta do SLSP tak, že ho zdrapil, hodil do auta a odviezol k SLSP. Pri tom, ako ho obžalovaný nútil zobrať pôžičku, nebola prítomná svedkyňa S.á. Na skutočnosť, že ho obžalovaný týra sa nikdy nesťažoval predsedovi družstva. Predtým príchodom do O. W. poškodený mal jednu pôžičku vo výške 6 000 eur, ktorú riadne splácal a ktorú zobral z dôvodu, že jeho mama potrebovala na elektrinu a vyplatenie svojich dlžôb. Poškodený trval na tom, že v inkriminovanom období mal len jeden účet a to ten, ktorý si založil v D. P.. Výpoveď poškodeného samu o sebe súd hodnotí ako menej presvedčivú a dôveryhodnú a to predovšetkým z dôvodu, že po obsahovej stránke sa v nej objavujú viaceré rozpory. Predovšetkým poškodený v úvodnej časti svojej výpovede, keď spontánne vypovedal o skutku, sám od seba nespomenul nejakú formu nútenia zo strany obžalovaného, práve naopak jeho formulácia slov by sa kľudne dala chápať aj tak, že to bolo so súhlasom poškodeného. Až na priamu otázku prokurátora, aby popísal celý ten priebeh ako ho obžalovaný nútil a kedy pocítil, že to musí urobiť poškodený uviedol, že ešte pred výberom pôžičky si rozmyslel, že nechce vyberať pôžičku a obžalovaný začal na neho vyvíjať nátlak. Bál sa, lebo ho bil. Fackal bomboval a kopal. Dokonca na otázku prokurátora, či ho obžalovaný zbil aj pred tým, než zobral úver poškodený odpovedá, že nie, až keď zobral úver. Uvedené vo významnej miere relativizuje hodnotu výpovede poškodeného.
Obdobný rozpor súd vidí aj pokiaľ ide o výber peňazí zo SLSP, keď poškodený najprv uvádza že sumu vybral na 2krát - dva dni po sebe, avšak v ďalšej časti svojej výpovede tvrdil, že na druhý deň po tom čo dostal pôžičku už nikam nešiel a vzápätí v ďalšej časti svojej výpovede popisuje akým spôsobom bol v Prešove vybrať s obžalovaným a svedkyňou S. druhú časť poskytnutej pôžičky.
Protirečivo pôsobí aj tá časť jeho výpovede, kde hovorí, že mu obžalovaný asi po 2 mesiacoch od jeho príchodu do O. W. zobral mobil, ktorý si kúpil ešte v Liptovskom Mikuláši a potom tvrdí že zavolal sestre, že ho obžalovaný týra a až na otázku ako mohol volať sestre, keď mu obžalovaný zobral mobil doplnil svoju výpoveď a tvrdil, že mal až 3 mobily, pričom jeden mu bol obžalovaným vrátený.
V súhrnne tieto odchýlky a protirečenia viedli k tomu, že súd hodnotil danú výpoveď ako dôkaz relatívne nižšej dôkaznej sily a preto sa o tento dôkaz nemohol nekriticky opierať.
Z výpovede svedkyne Ľ. S. - družky obžalovaného - vyplynulo, že nebola svedkom toho, že by obžalovaný mal v januári 2016 donútiť poškodeného vybrať pôžičku a peniaze mal pre seba použiť. V r. 2015-2016 pracovala s obžalovaným a poškodeným v O. W. na družstve, kde aj bývala, pričom poškodený mal svoju ubytovaciu časť a svedkyňa s obžalovaným mali svoju. Vzťahy s poškodeným boli dobré, svedkyňa prala poškodenému, chodil sa k nim najesť, vypiť kávu a pozerať televízor. Poškodený bol podľa svedkyne utiahnutý. Keď prišiel do O. W. nemal nič, ani peniaze, ani bankomatovú kartu, ani žiadne veci, preto mu pomáhali. Svedkyňa mala s poškodeným dohodu, že jej bude prispievať na stravu a prací prášok. Na jedlo dával 100 eur a striedavo kupovali prací prášok. So zvyšnými peniazmi poškodený chodil do obchodu, buď s nimi, alebo si sám zašiel. Väčšinou si kupoval sladkosti. Raz za mesiac chodil s nimi do Tesca do O.. Poškodený hovoril svedkyni, že nejaké peniaze posiela domov. Svedkyňa poprela, že by sa peniaze poškodeného použili na kúpu domu, napriek tomu, že v tom období sa riešila ich bytová otázka s obžalovaným. Svedkyňa zobrala v januári dva spotrebné úvery, vo výške 12 000 a 12 300 eur, ktoré sa použili na kúpu dom, ktorý stal 27 000 eur, pričom zvyšných 3 000 eur im požičal kamarát obžalovaného a niečo mali aj našetrené. Svedkyňa potvrdila, že keď išla vybavovať úver, poškodený chcel ísť s ňou, pretože si chcel vybaviť pôžičku na pomoc rodine. Pôžičku si obaja vybavovali naraz, ale svedkyňa pri jednom okienku a poškodený pri druhom okienku. Svedkyňa dostala peniaze hneď. Ako to bolo s poškodeným svedkyňa nevedela uviesť. Vybaviť pôžičku išla svedkyňa s poškodeným do Prešova autom, pričom ich viezol obžalovaný.
Poškodený pracoval v O. W. asi jednu sezónu, v roku 2015 prišiel a odišiel koncom leta resp. začiatkom jesene 2016. Počas tohto obdobia prebýval aj v maringotke na lúke pri ovciach, kam mu obžalovaný nosil nákup. V takomto prípade poškodený dal svedkyni svoju bankomatovú kartu, aby mu vybrala peniaze a z týchto peňazí jej potom zaplatil za nákup. Poškodený odišiel z družstva tak, že prišla jeho krstná mama a zobrala ho. Poškodený bol v čase svojho odchodu v dobrom zdravotnom stave a na nič sa nesťažoval. Na miesto, kde všetci traja pracovali chodil predseda a vedúca na kontrolu. Pričom tam pracoval ešte jeden muž, ktorý sa volal Jano. Za poškodeným chodila jeho rodina. Na Vianoce 2015 poškodený urobil nákup, ktorý mu odniesli mame poškodeného až do Východnej. Svedkyňa napokon uviedla, že v dome, ktorý kúpili s obžalovaným ešte nebývajú, opravili podlahy, stierky a omaľovali steny. Na tomto dome bol aj poškodený, nakoľko ho tam obžalovaný zobral, aby nebol stále len na družstve a aby mal zmenu. K svojim spotrebiteľským úverom svedkyňa uviedla, že neskôr si obžalovaný vybavil hypotekárny úver, ktorý použili na vyplatenie jedného spotrebného úveru a druhého iba čiastočne. Predmetnú svedeckú výpoveď súd posudzuje ako dôveryhodne a presvedčivo pôsobiacu, svedkyňa logicky a chronologicky popisuje sled udalosti bez obsahových protirečení. Pri vyhodnocovaní tejto výpovede je potrebné mať na zreteli, že ide o osobu, ktorá žije v spoločnej domácnosti s obžalovaným, teda o osobu, ktorá by mohla mať motív vypovedať tendenčne a zaujato, avšak bez konkrétneho spochybnenia ňou vypovedaných okolností, nie je možné formálne len na základe jej blízkeho vzťahu k obžalovanému považovať jej výpoveď za nepoužiteľnú.
Svedok G.. E. M. - uviedol, že poškodeného pozná, pracoval u nich asi 3 roky dozadu. Jedného dňa prišla za svedkom rodina poškodeného a žiadali svedka, aby riešil nejaký finančné problémy a aby stiahol bačovi peniaze. Poškodený bol mĺkvy, nerobil všetko ako bolo treba, musel ho niekto riadiť, kontrolovať, horšie chápal veci. Odišiel od nich zo dňa na deň, teda nezodpovedne. Svedok chodieval ich kontrolovať, či je všetko v poriadku a videl, že je o poškodeného postarané, myslel si, že majú dobré vzťahy, videl, ako mu nosia obed, že je poškodený čistý, teda musel mu niekto prať. Svedok raz videl na vlastné oči, ako poškodenému obžalovaný priniesol hore do maringotky teplú stravu v hrnci, ale bližšie vzťahy medzi zamestnancami neriešil. Svedok nemal vedomosť o tom, že či poškodený chcel zobrať pôžičku, nepamätal si či poškodený mal exekúcie, ale s poškodeným nemali žiadne problémy, poslala sa mu výplata a to bolo všetko.
Výpoveď svedka súd hodnotí ako presvedčivú a dôveryhodnú a zároveň aj ako menej dôkazne hodnotnú pre rozhodnutie o vine obžalovaného a to predovšetkým z dôvodu, že svedok nebol prítomný pri skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Uvedená výpoveď môže mať dôkaznú hodnotu prakticky len pre preukázanie ako sa obžalovaný správal k poškodenému a možného motívu obžalovaného nútiť poškodeného k tomu, aby si zobral pôžičku. Navyše svedok uvádza vo svojej výpovedi návštevu príbuzných poškodeného v Košickej Belej účelom ktorej bola snaha riešiť nejaké finančné problémy, čo samo osebe nemôže byť dostatočný dôkaz o vine obžalovaného, avšak podružne toto svedectvo môže slúžiť na podporu verzie poškodeného.
Svedkyňa H. M. - matka obžalovaného - vypovedala, že pozná poškodeného, nakoľko pracoval s obžalovaným v O. W., kam chodila za obžalovaným. Svedkyňa nevedela nič o tom, že by sa obžalovaný mal vyhrážať poškodenému, aby si vzal pôžičku a tiež nevedela uviesť dôvod, prečo by poškodený mal obviňovať obžalovaného. Keď prišla na družstvo rozprávala sa s poškodeným pričom nevidela, že by tam nebol spokojný. Svedkyňa priznala, že raz išla s poškodeným do Prešova do SLSP, kde si poškodený bol vybaviť účet, nakoľko nemal kartu od účtu, kam mu chodila výplata, pričom s ním bola sama. Potom sa ešte bol ostrihať a naspäť ho svedkyňa odviezla do O. W.. Viac ho neviezla do banky. Poškodený bol stále zamyslený a smutný, preto sa ho svedkyňa pýtala, či je spokojný v O. W. a ako vychádza s obžalovaným a či ho obžalovaný bije. Poškodený poprel, že by ho obžalovaný bil. Podľa svedkyne je obžalovaný nekonfliktný a kľudný. Svedkyňa si spomenula, že pred Vianocami urobila poškodenému nákup a spolu ho odniesli jeho rodičom do Východnej. Viac sa s rodinou poškodeného svedkyňa nestretla.
Výpoveď svedkyne súd hodnotí ako dôveryhodnú a presvedčivú, avšak jej dôkazná hodnota pre rozhodnutie o vine je nízka, nakoľko svedkyňa nebola priamo pri skutku, prakticky ide o svedkyňu, ktorej výpoveď môže objasniť vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným, čo takisto môže slúžiť ako podporný dôkaz pre obhajobu obžalovaného. Aj túto výpoveď je potrebné vnímať ako výpoveď blízkej osoby obžalovaného, teda osoby, ktorá by mohla mať motív vypovedať tendenčne a zaujato v prospech obžalovaného, avšak bez konkrétneho spochybnenia ňou vypovedaných okolností, nie je možné formálne len na základe jej blízkeho vzťahu k obžalovanému považovať jej výpoveď za nepoužiteľnú.
Vypočutá bola ďalej svedkyňa N. A., z výpovede ktorej vyplynulo, že poškodený je jej synovec. Poškodeného bola navštíviť koncom augusta 2016 spolu so sestrou poškodeného a jej vtedajším priateľom. V čase ich príchodu bol poškodený niekde na lúke, preto ich svedkyňa S.vá usmernila, kde ho nájdu. Keď prišli za poškodeným začali s ním komunikovať. Poškodený je jednoduchšia osobnosť, s ktorým má svedkyňa veľmi dobrý vzťah. Poškodený jej ukázal kde býva, pričom podľa svedkyne to bol otrasný pohľad napriek tomu, že mala dedka baču a vie, aké je to na družstve. Poškodený mal v byte jednu válendu, nočný stolík, jednu skriňu, televízor, ale žiadne veci. Poškodený bol vychudnutý, zranenia síce nemal, ale bol zanedbaný, neupravený, neoholený, zapáchal. Svedkyňa zisťovala, či poškodený má riadnu pracovnú zmluvu, či ho nezneužívajú. Poškodený jej povedal, že všetky jeho zmluvy, dohody, občiansky preukaz, platobnú kartu a preukaz poistenca má svedkyňa S., tiež poškodený nemal pri sebe ani mobil. Svedkyňa mala podozrenie, či ho finančne nezneužívajú, preto išla za svedkyňou S.u, aby jej ukázala papiere a vyžiadala od nej aj občiansky preukaz poškodeného, aby zistili, či má poškodený účet. Keď sestra poškodeného presviedčala poškodeného, aby išiel domov, odrazu poškodený mal strach, že nemôže, že čo obžalovaný povie a podobne. Tak zobrali poškodeného do mesta, pričom cestou im povedal, že zobral pôžičku, poškodený sa triasol, sledoval autá za nimi a zvracal. Až keď ho vzali domov, ukľudnil sa a začal rozprávať, bol až práceneschopný, lebo zvracal. Svedkyňa začala pátrať po pôžičke, kontaktovala aj obžalovaného a zamestnávateľa. Reakcia obžalovaného bola taká, že sa nemá starať, nadával svedkyni. Svedkyňa zistila, že poškodený zobral pôžičku. Poškodený sám neurobí nič. Úradné veci už vôbec nie. Všade na úrady chodil so svojou starkou. On sa nepodpíše, kým mu neukážu tu sa podpíš. Od poškodeného sa dozvedela, že pôžičku zobral preto, že ho obžalovaný presvedčil, že idú kupovať dom, v ktorom bude môcť poškodený bývať. Do banky ho odniesla svedkyňa S.vá a obžalovaný ho čakal v aute, kde peniaze dal obžalovanému. Obžalovaný vraj poškodenému tvrdil, že mu to vráti, ale poškodený túto pôžičku spláca zo svojich peňazí. Svedkyňa mala vedomosť o jednej návšteve obžalovaného matky a svedkyne S. vo Východnej, ktorí prišli riešiť danú pôžičku k poškodenému domov. Pri tomto stretnutí matka obžalovaného tvrdila, že jej je to trápne čo sa stalo. V tom čase jej volal obžalovaný, dali telefón poškodenému a údajne mal povedať, že zabije celú rodinu, počula to starká poškodeného.
Danú výpoveď súd hodnotí ako dôveryhodnú a presvedčivú, svedkyňa podrobne a veľmi vysvetľujúco popisovala skutočnosti, ktoré nasledovali po skutku. Aj v tomto prípade ale nejde o svedkyňu, ktoré by bola priamo pri skutku, teda jej výpoveď nemá potrebnú dôkaznú hodnotu pre samotné vyslovenie viny, ale podporne môže prispieť k potvrdeniu verzie poškodeného. Svedkyňa mala vedomosť o návšteve matky obžalovaného a svedkyne S.j vo Východnej u poškodeného, čo môže byť významný moment, pre objektivizáciu tvrdenia poškodeného. Aj túto výpoveď je potrebné hodnotiť citlivo, nakoľko ide o blízku osobu poškodeného, teda osobu, ktorá by mohla mať motív vypovedať tendenčne a zaujato v prospech poškodeného, avšak bez konkrétneho spochybnenia ňou vypovedaných okolností, nie je možné formálne len na základe jej blízkeho vzťahu k poškodenému považovať jej výpoveď za nepoužiteľnú.
Ako ďalšia svedkyňa bola vypočutá P. W. - stará mama poškodeného, z výpovede ktorej súd zistil, že potom, čo sa poškodený vrátil z O. W., keď sa raz vracala z návštevy u poškodeného a už bola na autobusovej zastávke, zavolala jej dcéra, že do Východnej za poškodeným prišli z O. W.. Svedkyňa sa vrátila a u poškodeného stretla obžalovaného mamu a ešte jedno dievča menom Ľuba. Mama obžalovaného sa svedkyni predstavila a povedala, že prišla riešiť pôžičku. Matka obžalovaného povedala ku pôžičke to, že načo obžalovaný zobral takú veľkú pôžičku, načo mu je taký veľký dom a že poškodený má ísť bývať k obžalovanému. Sľúbila svedkyni, že ona dá veci do poriadku, že porozpráva s obžalovaným, aby on splatil pôžičku. Pri tomto bola prítomná aj Ľuba, ktorá povedala, že to je vec obžalovaného, ktorý si zoberie pôžičku a poškodenému tie peniaze vráti. V tom čase stál pri nich aj poškodený, ktorému v tom okamihu na mobil zavolal obžalovaný, ktorý v telefóne tak kričal, že to počula aj svedkyňa, a ktorý sa vyhrážal, že ich všetkých pozabíja, pobije. Poškodený sa ale veľmi zľakol a utiekol do ďalšej izby, preto svedkyňa nevedela uviesť čo spolu telefonovali. Obžalovaného svedkyňa pozná, nakoľko spolu s Ľubou pracovali vo Východnej a vtedy chodievali k poškodenému domov. Poškodený postupne začína viac rozprávať čo sa dialo v O. W.. Hovoril údajne aj to, že ho raz obžalovaný tak bil, že si musel cez hlavu prehodiť kabát. Poškodený nikdy si sám nevybavoval veci na úradoch, ani v banke, svedkyňa bola jeho disponentom a bola s ním aj pri zakladaní účtu v SLSP v D. P., ktorého výpisy prestali chodiť do Východnej preto nevedeli čo sa deje. Z O. W. sa poškodený vrátil psychicky zničený, vychudnutý. Svedkyňa od poškodeného vedela ako došlo v uzavretiu zmluvy o pôžičke.
Danú výpoveď súd hodnotí, obdobne ako výpoveď svedkyne A.j, ako dôveryhodnú a presvedčivú, svedkyňa podrobne a veľmi vysvetľujúco popisovala skutočnosti, ktoré sa odohrali vo Východnej v byte poškodeného, ktorého údajne navštívila matka obžalovaného so svedkyňou S.. Aj v tomto prípade ale nejde o svedkyňu, ktoré by bola priamo pri skutku, teda jej výpoveď nemá potrebnú dôkaznú hodnotu pre samotné vyslovenie viny, ale podporne môže prispieť k potvrdeniu verzie poškodeného. Aj túto výpoveď je preto potrebné hodnotiť citlivo, nakoľko ide o blízku osobu poškodeného, teda osobu, ktorá by mohla mať motív vypovedať tendenčne a zaujato v prospech poškodeného, avšak bez konkrétneho spochybnenia ňou vypovedaných okolností, nie je možné formálne len na základe jej blízkeho vzťahu k poškodenému považovať jej výpoveď za nepoužiteľnú.
K návšteve svedkyne H. M. Y. S. vo Východnej u poškodeného, o ktorej vypovedala svedkyňa Brezinová, súd dopočul svedkyňu H. M. a S., pričom svedkyne popreli, že by po tom, čo poškodený odišiel z O. W. prišli do kontaktu s poškodeným, alebo s jeho starou mamou. Svedkyňa M. uviedla, že pred začatím hlavného pojednávania túto osobu nepoznala a navyše pred pojednávaním krstná mama poškodeného ju ukázala svedkyni W. a povedala jej, že je to obžalovaného mama. X. S. priznala, že v období, keď ešte pracovala vo Východnej sa spoznala s mamou poškodeného, nakoľko s ňou pracovala na družstve vo Východnej a sem tam aj zašla k rodičom poškodeného.
Na návrh obhajoby súd vykonal aj konfrontáciu medzi obžalovaným a svedkyňou P. W., kde si konfrontované osoby povedali do očí, či obžalovaný volal poškodenému v čase, keď u poškodeného vo Východnej boli na návšteve mama obžalovaného a svedkyňa S., avšak súd konštatuje že vykonaná konfrontácia neodstránila rozpory v tvrdeniach uvedených osôb.
V rámci znaleckého dokazovania súd vypočul znalkyňu F.. O. F., ktorá v danej veci vypracovala znalecký posudok č. 2/2017 zo dňa 26.3.2017 na č. l. 35 - 43, predmetom ktorého bolo psychologické vyšetrenie poškodeného. Znalkyňa po svojom zákonnom poučeniu uviedla, že trvá na podanom znaleckom posudku a nechcela ho pozmeniť ani doplniť. Znalkyňa ďalej uviedla, že vierohodnosť výpovede poškodeného, z hľadiska všeobecnej vierohodnosti, ktorá závisí od intelektových a kognitívnych schopností menovaného, je znížená a to z toho dôvodu, že sú u neho znížené pamäťové schopnosti a intelektové schopnosti. Čo sa týka špecifickej vierohodnosti, ktorá vyplýva z porovnávania jednotlivých výpovedí, tak tá je zachovaná. Napriek zníženiu pamäťových a intelektových schopností dokáže poškodený v hrubých rysoch popísať podstatné znaky skutku a preto jeho výpoveď možno považovať za vierohodnú. Neznamená to, že ak človek má znížený intelekt a znížené pamäťové schopnosti, že jeho výpoveď nie je vierohodná. V hrubých rysoch sa zhodujú výpovede. Aj z dôvodu, že neboli zistené nejaké sklony ku konfabulovaniu, čiže vymýšľaniu a skresľovaniu. Na uvedenom závere nič nemení ani zistené zvýšenie L - skóre u poškodeného. Skôr by sme túto hodnotu zvýšeného L skóre mohli brať do úvahy pri všeobecnej vierohodnosti. Je to technika, ktorá odráža osobnosť menovaného. Takže pri záveroch znalkyne ohľadne špecifickej vierohodnosti výpovede, nemala táto hodnota žiaden podstatný význam. Ďalej znalkyňa uviedla, že vyšetrením neboli u poškodeného zistené motivačné pohnútky poškodiť niekomu. Poškodený je človek statický, nehybný, ťažkopádny, nie je to o tom, že by sa exponoval urobiť niečo zle, nezodpovedá to jeho profilu osobnosti. Navyše ide o človek, ktorý si žije vo svojom svete, nerieši sociálne veci, skôr sa prispôsobí a súhlasí s tým, čo okolie prikazuje, má strach, je vo vnútornom napätí, nezodpovedajú tieto jeho osobnostné a psychické vlastnosti tomu, že by bol ľstivý. Preto je ľahšie ovplyvniteľný, ľahšie sa podvolí, ľahšie vykoná veci, ktoré sa od neho žiadajú a má pre dispozície, že sa nevie brániť, nevie záťažovú situáciu riešiť asertívne, že si niečo presadí alebo povie svoj názor, radšej to urobí, čo sa od neho žiada. Sám poškodený znalkyni uvádza, že mal obavy, a tie pocity napätia sa objavili aj v testoch, aj keď môže emócie dať najavo, ale brániť sa veľmi nevie.
K takto vykonanému znaleckému dokazovaniu súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by oslabovala, či vyvracala jeho dôkaznú hodnotu a navyše závery podané znalkyňou neboli spochybnené ani po odbornej stránke.
Súd z vlastnej iniciatívy sa rozhodol doplniť už vykonané znalecké dokazovanie o psychologické vyšetrenie obžalovaného, preto pribral do konania ako znalkyňu F.. B. X., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 109/2018 zo dňa 18.11.2018 na č. l. 199 - 214. Uvedenú znalkyňu súd vypočul k podanému znaleckému posudku, pričom znalkyňa po zákonnom poučení uviedla, že na záveroch podaného znaleckého posudku trvá a nechce ho pozmeniť ani doplniť. Znalkyňa konštatovala, že na základe vykonaného psychologického vyšetrenia obžalovaného, je obžalovaný dostatočne inteligentný, aby chápal, rozumel a vedel dostatočne reprodukovať to, čo prežil. V osobnostnej štruktúre menovaného znalkyňa zistila, že ide o jednoduchý typ osobnosti, uzavretý, komunikatívny menej, ďalej zistila u obžalovaného skrytú agresiu bez potreby ubližovať iným, ktorú využíva, aby sa presadil v takých situáciách, kedy sa okolie nepridával na jeho stranu, vie manipulovať, aby dosiahol svoje ciele. Konštatovala tiež emočnú nevyrovnanosť v náročných situáciách, kedy zvykne podľahnúť prudším emóciám hnevu a zlosti. Ak sa obžalovanému naskytne príležitosť niekoho ovplyvniť a mať z toho úžitok, tak túto situáciu bez zábran využije. Znalkyňa nevylúčila, že obžalovaný mohol poškodeného obmedzovať, izolovať, ovplyvňovať a účelovo využívať jeho ľudskú dôverčivosť, aby mal úžitok. Medzi obžalovaným a poškodeným bol spočiatku kamarátsky vzťah, avšak s vysokou pravdepodobnosťou zo strany obžalovaného asi hraný. Poškodený nepoznal hodnotu peňazí, bol nesamostatný, dôverčivý, pričom takto sa o ňom obžalovaný aj sám vyjadroval. Morálne cítenie obžalovaného je málo zvnútornené, takže znalkyňa nevylúčila možnosť neetického správania sa voči poškodenému, hlavne keď zistil, že poškodený nemal prehľad o financiách V odpovedi na otázku č. 3 znalkyňa odpovedala, že obžalovaný bol schopný ovplyvniť inú osobu aj spôsobom nátlaku, kde mohol použiť agresívne spôsoby správania, hnev, krik. Napokon znalkyňa vyslovila názor, že konanie, ktoré sa kladie obžalovanému za vinu posúdila, že zodpovedá štruktúre jeho osobností.
Ani vo vzťahu k tomuto vykonanému znaleckému dokazovaniu súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by oslabovala, či vyvracala jeho dôkaznú hodnotu a navyše závery podané znalkyňou neboli spochybnené ani po odbornej stránke.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. súd prečítal so súhlasom prokurátora a obžalovaného výpoveď svedkyne S. N.o dňa 27.6.2017 z č. l. 30 - 33. Súd nepovažoval za potrebné osobne vypočuť túto svedkyňu, nakoľko táto svedkyňa už v prípravnom konaní vypovedala veľmi všeobecne bez toho, aby uviedla nejaké konkrétne skutočnosti podstatné pre rozhodnutie súdu a navyše súd ani nepredpokladal, že by osobný výsluch svedkyne na hlavnom pojednávaní mohol priniesť nejaké nové a významné skutočnosti.
Boli vykonané aj listinné dôkazy, ktoré navrhol prokurátor, a ktoré tvoria obsah vyšetrovacieho spisu, a to konkrétne súd prečítal úradný záznam z č. l. 20-21, listiny z SLSP z č. l. 45-121, úradný záznam z čl. 122, pracovné listiny z č. l. 123-127, kúpnu zmluvu z č. l. 129-131, charakteristiky z čl. 133-134, odpis z registra trestov zo 14.2.2019 z č. l. 229, lustráciu z STA zo 14.2.2019 z č. l. 230, lustráciu z generálnej prokuratúry zo dňa 14.2.2019 z č. l. 231,232.
Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach súd konštatuje, že obžalovaný od počiatku popiera spáchanie trestného činu, ktorý mu za vinu kládla obžaloba. Proti výpovedi obžalovaného stojí výpoveď poškodeného, podľa ktorej si poškodený na poslednú chvíľu rozmyslel zobratie pôžičky, avšak obžalovaný ho mal napriek tomu hrozbou fyzického násilia donútiť k tomu, že poškodený išiel do pobočky SLSP v Prešove a pôžičku napokon proti svojej vôli zobral, pričom podľa vlastných slov poškodeného pri tom, ako ho mal obžalovaný hrozbou bitia, fackovania, udierania a kopania donútiť k tomu, aby išiel a zobral pôžičku nebola prítomná žiadna iná osoba. Svedkyňa S. bola podľa svojich vlastných slov, ale aj podľa výpovede poškodeného, vo vozidle, ktorým ich obžalovaný viezol do Prešova do pobočky SLSP, avšak podľa výpovede svedkyne S., poškodený si išiel vybaviť pôžičku z vlastnej vôle bez nejakého donútenia a teda celou svojou výpoveďou prakticky popierala to, čo tvrdil poškodený. Žiadna iná osoba nebola prítomná pri uzatváraní samotnej pôžičky medzi poškodeným a SLSP a ani pri skutkových okolnostiach, ktoré predchádzali tomuto uzatvoreniu pôžičky, a ktorými bol poškodený donútení zobrať pôžičku proti svojej vôli. Ostatní svedkovia, ktorí boli vypočutí, neboli pri samotnom skutku a pokiaľ vypovedali o niektorých okolnostiach, ktoré predchádzali alebo nasledovali po predmetnom skutku, tak o týchto okolnostiach sa svedkovia dozvedeli buď od obžalovaného alebo poškodeného resp. vypovedali o iných veciach, ktoré mali podporiť či už verziu obžalovaného alebo poškodeného. Rozporuplne pôsobí výpoveď obžalovaného a svedkyne S., keď obžalovaný vyslovene popiera, že by viezol poškodeného do Prešova do SLSP vybaviť pôžičku, avšak svedkyňa S. jednoznačne označila obžalovaného za vodiča vozidla, ktorým išla spolu s poškodeným vybaviť pôžičku.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že poškodený skutočne dňa 11.01.2016 uzavrel v pobočke SLSP v Prešove Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 18.300,- €. V ten istý deň uzavrela Zmluvu o splátkovom úvere aj svedkyňa S. na sumu 12.300,- €, ktorá obdobný splátkový úver uzavrela už aj dňa 5.10.2015. Z ďalších listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.1.2016 na č. l. 71 - 73 nadobudol za kúpnu cenu 28.000,- € rodinný dom súp. č. 47 nachádzajúci sa v obci W.e, okres D.. Dňa 16.9.2016 obžalovaný uzavrel s SLSP zmluvu o hypotekárnom úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 21.900,- €.
Odhliadnuc od týchto nepochybne preukázaných skutočností, ktoré neboli spochybnené ani jednou z procesných strán, súd konštatuje, že proti výpovedi obžalovaného, ktorú svojimi výpoveďami podporujú svedkyňa S. a aj svedkyňa M. stojí výpoveď poškodeného, ktorú zase podporujú výpovede svedkýň N. A. a P. W.. Teda uvedené dôkazy predstavujú dve skupiny vzájomne protichodných dôkazov, kde jedná skupina dôkazov podporuje obhajobu obžalovaného a svedčí o tom že obžalovaný nenútil poškodeného, aby si zobral pôžičku a na druhej strane je tu skupina dôkazov, ktoré podporujú verziu poškodeného a teda svedčia o spáchaní trestného činu obžalovaným. Na podporu jednej alebo druhej skupiny dôkazov, sa súd snažil objasniť ešte nejaké ďalšie skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z jednotlivých výpovedi a ostatných vykonaných dôkazov, na základe ktorých by bolo možné preukázať napríklad motív obžalovaného spáchať takýto čin, alebo motív poškodeného krivo obviniť obžalovaného resp. objaviť hocičo iné, čo by súdu umožnilo prikloniť sa na jednu alebo druhú stranu. Bohužiaľ nič z uvedeného sa nepodarilo preukázať do takej miery, aby bolo možné vyhodnotiť jednu skupinu dôkazov za presvedčivejšiu. Je pravda, že bezprostredne pred inkriminovaným obdobím, ako aj v priebehu inkriminovaného obdobia, obžalovaný spoločne so svedkyňou S. riešili svoju bytovú otázku, ( pozn. ktorá, ako sa javí, nebola nejako naliehavá, nakoľko mali kde bývať za celkom výhodných podmienok - za bývanie nič neplatili a nemuseli dochádzať do O. W.) a to úvermi svedkyne S.j, ktoré sa použili na kúpu rodinného domu obžalovaného, pričom dané úvery teoreticky zhruba pokrývali kúpnu cenu domu, teda sa nedá bez akýchkoľvek pochýb povedať, že obžalovaný nebol schopný zaplatiť danú cenu bez peňazí, ktoré dostal poškodený. Ani zo stavebných prác, ktoré obžalovaný, podľa vlastných slov vykonal na predmetnom dome, sa nedá jednoznačne a nepochybne povedať, že ide o taký objem investícii, ktoré by nebol schopný vynaložiť bez prostriedkov, ktoré si požičal poškodený. Dokonca ani ak zobral súd do úvahy hypotekárny úver obžalovaného, ktorý mal slúžiť na prefinancovanie spotrebných úverov svedkyne S. nemohol súd dospieť k nepochybnému záveru, že objem používaných prostriedkov prevyšuje finančné schopnosti obžalovaného to tej miery, že obžalovaný nepochybne musel mať ešte nejaký ďalší zdroj prostriedkov, čo by poukazovalo, že ide o prostriedky, ktoré poškodený získal z pôžičky, ktoré potom odovzdal obžalovanému. Z vykonaného dokazovania sa nepreukázalo ani to, že by obžalovaný nadobudol nejaký iný majetok - nekúpil si v danom období a ani v tom ďalšom motorové vozidlo, zariadenie do domu, neprestal pracovať a podobne, teda ani životná úroveň obžalovaného sa nejako podozrivo nezvýšila. Na druhej strane, čo vlastne aj viedlo súd k tomu, že išiel ďalej v dokazovaní a hodnotení dôkazov bolo, že ak obžalovaný hovorí pravdu, ako potom použil poškodený požičané prostriedky, nakoľko ani na strane poškodeného sa nezistilo zlepšenie jeho finančnej resp. majetkovej situácie. Ak by súd pripustil pravdivosť verzie obžalovaného, tak potom ako celkom iracionálne by musel hodnotiť správanie poškodeného, ktorý bez zjavného dôvodu zoberie pôžičku a nič s danými prostriedkami neurobí, ale naopak bez zjavného dôvodu obviňuje obžalovaného. Teda napriek snahe objaviť nejaký dôkaz, ktorý by umožnil súdu vyriešiť danú dôkaznú situáciu súd konštatuje, že jediným priamo usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému ostáva jedine výpoveď poškodeného, ktorú súd samu o sebe hodnotil už vyššie, ako dôkaz nižšej dôkaznej hodnoty, nakoľko vo výpovedi poškodeného sa objavuje viacero rozporov, čo viedlo súd k záveru, že len na základe takto hodnotenej výpovede poškodeného, nie je možné vysloviť výrok o vine obžalovaného. Avšak ak budeme túto výpoveď posudzovať v spojení so znaleckými závermi PhDr. F. pochopíme, že konštatované rozpory vo výpovedi poškodeného sú nevyhnutne dané jeho intelektovými a pamäťovými schopnosťami, čo súd vníma tak, že prirodzene sa poškodený bude odchyľovať v určitých okolnostiach, čo znalkyňa vyhodnotila ako zníženú všeobecnú dôveryhodnosť, avšak špecifická dôveryhodnosť, ako konštatovala znalkyňa, je zachovaná a to v tom zmysle, že v samotnej podstate poškodený totožne popisuje daný skutok, teda v tých najpodstatnejších rysoch - že nechcel zobrať pôžičku, avšak pod strachom z fyzického násilia zo strany obžalovaného ju napokon zoberie a takto získané peniaze odovzdá obžalovanému, aby ich tento použil vo svoj prospech - čo postačuje na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. Ak teda v týchto súvislostiach hľadíme na výpoveď poškodeného, dôjdeme k záveru, že aj takáto jeho výpoveď v spojení so závermi znaleckého psychologického vyšetrenia poškodeného, najmä s ohľadom na už spomínanú špecifickú dôveryhodnosť a tiež s dôrazom na znalkyňou tvrdené zistenia, že poškodený nemá sklony ku konfabuláciam, motivačné pohnútky poškodiť niekomu resp. urobiť niečo zle, nezodpovedá jeho profilu osobnosti predstavuje pre súd dostatočný dôkazný podklad pre vyslovenie viny obžalovaného. Správnosť uvedených úvah súdu podporujú aj ďalšie závery PhDr. F., podľa ktorých poškodený nie je ani ľstivý, je ľahko ovplyvniteľný a v záťažových situáciách nedokáže byť asertívny. Na základe uvedeného súd sa priklonil k verzii poškodeného, ktorú považuje za podporenú aj výpoveďami svedkyne A. Y. W.. Pokiaľ ide o výpovede svedkyne S. a M., tieto logicky vo svetle uvedeného súd vyhodnocuje ako nepresvedčivé, tendenčné a zaujaté, čo má svoj dôvod v ich blízkom vzťahu s obžalovaným. Konštatovanie viny obžalovaného zodpovedá aj znaleckým záverom PhDr. Sklenárovej, podľa ktorej obžalovaný dokáže manipulovať, aby dosiahol svoje ciele, vykazuje emočnú nevyrovnanosť v náročných situáciách, kedy zvykne podľahnúť prudším emóciám hnevu a zlosti a skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu zodpovedá štruktúre jeho osobností.
Na základe uvedeného má súd za jednoznačne preukázané, že došlo ku konaniu, pri ktorom obžalovaný vyvíjal na poškodeného nátlak, aby zobral pôžičku, pričom poškodený sa ho bál, nakoľko obžalovaný bil poškodeného tak, že ho fackal, udieral a kopal. Uvedené sa stalo pred tým, ako obžalovaný odviezol poškodeného do SLSP v Prešove a predtým, ako poškodený v uvedenej inštitúcii uzavrel zmluvu o splátkovom úvere. Podľa názoru súdu uvedené konanie viedlo k tomu, že poškodený v okamihu uzatvárania pôžičky síce nebol pod vplyvom priameho fyzického násilia zo strany obžalovaného, keďže obžalovaný nebol v tom čase v danej pobočke, avšak vôľa poškodeného v tomto čase už nebola slobodná, teda uzatváral pôžičku z donútenia, ktoré vychádzalo z hrozby, že ak neuzavrie danú zmluvu stane sa opäť predmetom fyzického útoku zo strany obžalovaného, čo súd vyhodnotil ako hrozba násilia, ktorou obžalovaný nútil poškodeného, aby niečo konal, teda v danom prípade, aby zobral na seba pôžičku a peniaze odovzdal obžalovanému. Svojim konaním obžalovaný porušil chránený spoločenský záujem, ktorým je slobodné rozhodovanie iného. Navyše daným konaním obžalovaný spôsobil poškodenému škodu vo výške 18.300,-€, čo v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona je väčšou škodou, čím obžalovaný naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu § 189 ods. 2 písm. d) Tr. zákona. Podľa spôsobu konania obžalovaného, charakteru a intenzity útoku súd usudzuje, že išlo o jednoznačne úmyselné konanie. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, pričom spôsobil poškodenému väčšiu škodu čím došlo k naplneniu kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. a) Tr. zákona.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý súd podriadil pod skutkovú podstatu zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, pričom ide o konanie s vyšším stupňom závažnosti, keďže ide o naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu.
Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. a žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zákona. V danom prípade teda súd konštatuje prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, v dôsledku čoho došlo v zmysle § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. ku znižovaniu hornej hranice trestnej sadzby ustanovenej v § 189 ods. 2 Tr. zák. ( 4 roky až 10 rokov). Po úprave súd vymeriaval trest v rámci sadzby 4 roky až 8 rokov.
Pri posudzovaní osoby páchateľa, jeho pomerov a možností jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona sa súd opieral o nasledujúce, na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy: · charakteristiky z č. l. 133-134, podľa ktorých sa obžalovaný nezdržiava v mieste trvalého bydliska, majetkové pomery obci, v ktorej je prihlásený na trvalý pobyt, nie sú známe, obžalovaný pochádza z usporiadanej rodiny, nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku, od 10.11.2014 pracuje ako bača na hospodárskom dvore O. W., dosahuje priemerné pracovné výsledky, disciplinárne riešený nebol, je málo komunikatívny, · odpis z registra trestov obžalovaného zo 14.2.2019 z č. l. 229, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný doposiaľ nebol trestne odsúdený, · lustráciu z STA zo 14.2.2019 z č. l. 230, podľa ktorej sa aktuálne proti obžalovanému nevedie žiadne iné konanie na súde · lustráciu z generálnej prokuratúry zo dňa 14.2.2019 z č. l. 231,232, podľa ktorej sa aktuálne proti obžalovanému nevedie žiadne iné trestné stíhanie v predsúdnom konaní.
Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný je prvopáchateľ. Napriek tomu, že obžalovaný neprejavil žiadny kritický postoj k svojej trestnej činnosti súd usudzuje že u obžalovaného je daná pozitívna prognóza týkajúca sa jeho ďalšieho riadneho života, čo vedie súd k záveru o potrebe uloženia trestu na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Preto sa súd rozhodol vymerať trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaným predmetného skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, bolo potrebné zaradiť obžalovaného na výkon testu odňatia slobody v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Súd zastáva názor, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je primeraným a dostatočným trestom vzhľadom k osobe obžalovaného, jeho osobným a majetkovým pomerom a zároveň tento trest v potrebnej miere nielen ochráni spoločnosť pred obžalovaným, tým že mu zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti, ale do budúcna sa už obžalovaný podobného skutku nedopustí, čím sa nepochybne dosiahne individuálna prevencia, ale zároveň uložený trest v dostatočnej miere vytvorí podmienky pre výchovu obžalovaného aby viedol riadny život a súčasne tento trest vyšle jasný signál aj pre ďalších členov spoločností, že štát dôsledne chráni slabších a zraniteľnejších členov spoločnosti pred jednotlivcami, ktorí sú schopní presadzovať svoj vlastný prospech na úkor nešťastia iného a tým odradí ďalších potencionálnych páchateľov takejto trestnej činnosti od jej páchania.
Pokiaľ ide o návrh poškodeného na náhradu škody, súd konštatuje, že poškodený sa do konania pripojil, pričom riadne a včas si uplatnil aj nárok na náhradu škody z titulu pôžičky, ktorú proti svojej vôli zobral. Keďže súd dospel k záveru o vine obžalovaného za trestný čin, ktorým poškodenému spôsobil škodu, ktorej výška bola nepochybne preukázaná a súd nezistil žiadne prekážky, ktoré by bránili rozhodnúť o tomto nároku poškodeného, v zmysle § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému vzniknutú škodu.
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a týmto činom spôsobil väčšiu škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Košice - okolie.