Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-14Cb/129/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu LITA, autorská spoločnosť so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO 00 420 166, zastúpeného JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou so sídlom Nám. Biely kríž 3, P. O. BOX 39, 830 03 Bratislava 33 proti žalovanému POD HRADOM, s. r. o. so sídlom Považské Podhradie 250, 017 04 Považská Bystrica, IČO 36 325 341, zastúpeného spoločnosťou PETKOV & Co s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO 50 430 742 o zaplatenie 1 612 € príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 612 € a úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 1 612 € od 2.7.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 612 €, úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 1 612 € od 27.5.2016 do zaplatenia a trovy konania. Žalobca tvrdil, že:

- nadobudol postavenie organizácie kolektívnej správy, nakoľko mu bolo udelené Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv, a to na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobno-dramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia, pričom postavenie organizácie kolektívnej správy má žalobca aj v zmysle zákona č. 185/2015 Z.z.

- žalobca vykonáva aj kolektívnu správu na použitie diel ním zastúpených autorov prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania (retransmisie) prostredníctvom technických zariadení. Pri takýchto spôsoboch použitia diel ide predovšetkým o použitie diel prostredníctvom zvukovo-obrazových alebo zvukových zariadení, ktoré sú umiestnené v izbách alebo v iných priestoroch ubytovacích zariadení, resp. v reštauráciách, kaviarňach, baroch a pod.

- poskytovanie signálu prostredníctvom týchto technických zariadení pre klientov takýchto prevádzok sa považuje za verejný prenos diel

- na použitie predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva žalobca takýmto verejným prenosom, uzatvára žalobca s prevádzkovateľmi daných zariadení hromadné licenčné zmluvy, pričom základom na určenie licenčnej odmeny je časť 2, sekcia B, odsek 2 sadzobníka žalobcu

- žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia „Hotel Podhradie“, pričom ide o zariadenie v štandarde hotel 3*

- žalobca má za to, že žalovaný v tomto zariadení používal v roku 2015 predmety ochrany spravované žalobcom prostredníctvom technických zariadení

- žalobca má z webovej stránky žalovaného a z ďalších zdrojov, voľne prístupných na internete, vedomosť o tom, že v zariadení prevádzkovanom žalovaným je 31 zvukovo-obrazových zariadení

- žalobca navrhol žalovanému uzatvorenie hromadnej licenčnej zmluvy na predmetné použitie diel. Žalovaný ako člen Zväzu hotelov a reštaurácií SR príkaznou zmluvou splnomocnil zväz k jeho zastupovaniu vo veci usporiadania práv a povinností vyplývajúcich z použitia diel požívajúcich autorskoprávnu ochranu v súvislosti s verejným prenosom.

- medzi žalobcom a Zväzom hotelov a reštaurácií prebiehali v roku 2015 rokovania o podmienkach hromadnej licenčnej zmluvy, pričom však tieto rokovania boli neúspešné

- žalobca e-mailom aj písomne upozornil žalovaného koncom roka 2015 na to, že používa ním spravované predmety ochrany neoprávnene a zároveň ho vyzval k dobrovoľnému vydaniu bezdôvodného obohatenia a uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy za zvyšok roka 2015

- žalovaný žalobcovi bezdôvodné obohatenie nevyplatil

- suma uplatňovaného bezdôvodného obohatenia je dvojnásobok odplaty 806 € (31 izieb x 26 €)

- žalovaný v roku 2015 prevádzkoval a do dnešného dňa prevádzkuje Hotel Podhradie, ktoré je zariadením hotela v štandarde 3* a ponúka ubytovanie v 31 ubytovacích jednotkách. Žalovaný na svojej www stránke uvádza, že izby sú vybavené LCD TV so satelitným príjmom. Tieto informácie sú zverejnené aj na K..W..I.

- skutočnosť, že žalovaný má vo svojom zariadení umiestnené technické zariadenia vybavené satelitným príjmom je považované za tzv. ďalší verejný prenos

- v rozsudku Súdneho dvora EÚ sp.zn. C-306/05 Súdny dvor uviedol, že samotné zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje ako také verejný prenos v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/29/ES. Poskytovanie signálu hotelovým zariadením klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje verejný prenos v zmysle článku 3 odsek 1 tejto smernice.

- autorské práva autorov zastúpených žalobcom sú chránené zákonom a Ústavou a medzinárodnými normami do najvyššej možnej miery. Autori zastúpení žalobcom môžu so svojimi právami nakladať podľa vlastnej vôle a nikto do ich práv nesmie zasahovať tak, ako to robí žalovaný.

- žalovaný teda pred začatím používania diel formou verejného prenosu bol povinný mať súhlas autorov diel, ktoré používal

- žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv a dobrovoľnú kolektívnu správu okrem iného aj v odbore verejného prenosu akýmikoľvek technickými prostriedkami

- podľa § 84 odsek 1 autorského zákona ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv a ak bolo v odbore použitia premetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy; žalovaný teda pred začatím používania diel formou verejného prenosu bol povinný mať súhlas autorov diela, ktorých používal, pričom tento súhlas mal povinnosť získať od žalobcu ako organizácie kolektívnej správy

- v prípade, ak chce používateľ legálne použiť dielo, musí mať uzatvorenú licenčnú zmluvu. V prípade verejného prenosu zvukovo-obrazovými zariadeniami ide o hromadné používanie diel autorov alebo nositeľov práv zastúpených žalobcom. V rámci svojej činnosti žalobca zastupuje autorov audiovizuálnych diel - najmä režiséra, autora dialógov a autora scenára, autorov literárnych diel, dramatických, hudobno-dramatických, choreografických a pantomimických diel (takéto diela sú často použité ako preexistentné pre tvorbu audiovizuálnych diel alebo sú priamo zaradené do vysielania) ako aj autorov prekladu a úpravy dialógov pre dabing audiovizuálnych diel, autorov výtvarných diel, fotografií a úžitkového umenia (v prípade animovaných audiovizuálnych diel, diel kostýmových výtvarníkov alebo diel, ktoré sú priamou súčasťou vysielania) a architektonických diel (v danom prípade najmä scénografov).

- žalobca zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo na základe osobitných poverení aj zahraničných autorov z celého sveta

- počet predmetov ochrany autorov zastupovaných žalobcom v televíznom vysielaní je značne vysoký, nakoľko žalobca zastupuje autorov, ktorí sú hlavnými pôvodcami televíznej a filmovej tvorby, a to nielen slovenskej, ale aj zahraničnej, ktorá je vo veľkej miere zastúpená v obsahu televízneho vysielania aj slovenských televíznych vysielateľov

- žalobca v SR takto zastupuje americkej, francúzskej, nemeckej, talianskej, anglickej, českej a ďalšej televíznej a filmovej tvorby s tým, že zoznam zmlúv o zastúpení je uvedený na webovej stránke žalobcu

- nakoľko uzatváranie individuálnych licenčných zmlúv s jednotlivými autormi alebo nositeľmi práv pre jednotlivé diela je fakticky nemožné, tak do autorského zákona bol zavedený inštitút hromadnej licenčnej zmluvy

- hromadnú licenčnú zmluvu môže s používateľom uzavrieť iba organizácia kolektívnej správy

- žalovaný zastúpený Zväzom hotelov a reštaurácií rokoval so žalobcom ohľadne uzatvorenia hromadnej, príp. kolektívnej licenčnej zmluvy už od začiatku roka 2015, pričom bola sporná najmä výška odmeny. Žalobca ponúkol členom Zväzu hotelov a reštaurácií zľavu vo výške 40% z ročnej licenčnej odmeny. Tento návrh však Zväz hotelov a reštaurácií neakceptoval a jeho protinávrhom bola ponuka zaplatiť 1 000 € za všetkých svojich cca 300 členov. Táto ponuka bola pre žalobcu neprimeraná.

- Zväz hotelov a reštaurácií v roku 2015 podal vo veci sadzobníka žalobcu aj podnet na Protimonopolný úrad; Protimonopolný úrad sa však týmto podnetom po prešetrení nezaoberal

- nakoľko názory žalobcu a Zväzu hotelov a reštaurácií sa líšili do tej miery, že nebolo možné očakávať uzatvorenie dohody, žalobca vyzval jednotlivých členov Zväzu k vydaniu bezdôvodného obohatenia

- reakciou na tieto výzvy bola iniciatíva na spoločné rokovanie so žalobcom, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.10.2015

- dňa 13.1.2016 sa uskutočnilo ďalšie rokovanie; s návrhom predneseným na tomto rokovaní však žalobca nesúhlasil

- žalobca teda mal vedomosť, že v prípade používania predmetov ochrany verejným prenosom je jeho povinnosťou mať uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu, a mal aj vedomosť o tom, že v prípade, ak zmluvu neuzatvorí, dostane sa do pozície neoprávneného používateľa predmetov ochrany

- pokiaľ chce teda používateľ realizovať verejný prenos prostredníctvom zvukovo-obrazových zariadení, tak potrebuje mať uzatvorené licenčné zmluvy nielen som žalobcom, ale aj s organizáciami SOZA a SLOVGRAM

- žalovaný uzatvoril zmluvy s inými organizáciami kolektívnej správy, avšak so žalobcom nie

- žalobca v roku 2015 uzatvoril hromadné licenčné zmluvy na rovnaké predmety ochrany s viac ako 200 subjektmi, a to za odmenu podľa sadzobníka žalobcu, na základe čoho žalobca vypočítal obvyklú odmenu na 806 €; výška bezdôvodného obohatenia je teda 1 612 € (č.l. 17pv)

- v rámci rokovaní medzi žalobcom a ZHR zväz nikdy nespochybňoval skutočnosť, že žalobca je oprávnený k uzatvoreniu kolektívnej licenčnej zmluvy a nikto nevzniesol požiadavku uvedenia zoznamu zastupovaných autorov a zoznamu predmetov ochrany. Medzi žalobcom a Zväzom bola sporná iba výška odmeny. Až na rokovaní dňa 13.1.2016 zaznelo, že Zväz odporučí svojim členom ako obranu požadovať preukazovanie všetkých zmlúv autorov a nositeľov práv a všetkých predmetov ochrany, čo bude viesť k dlhoročným sporom.

- k uzatvoreniu kolektívnej licenčnej zmluvy teda nedošlo pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimity žalobcu, ale pre nedohodu o výške licenčných odmien

- podľa § 84 ods. 1 AZ ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylučuje kolektívnu správu svojich práv a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Žalobca oprávnením Ministerstva kultúry preukázal, že má postavenie organizácie kolektívnej správy a že vykonáva dobrovoľnú kolektívnu správu.

- pokiaľ žalovaný v odpore uvádza, že podstatou licencie je udelenie súhlasu na použitie, zjavne nesprávne interpretuje § 40 ods. 4 AZ. Uvedené ustanovenie platí výslovne pre prípad licenčných zmlúv, ak neboli uzatvorené v písomnej forme, a pojednáva o vydaní potvrdenia o udelení licencie. Ustanovenie platí iba pre individuálne licenčné zmluvy, nie však pre hromadné a kolektívne licenčné zmluvy.

- vo všeobecnosti platí, že pokiaľ chce ktorýkoľvek používateľ legálne použiť dielo, musí mať predchádzajúci súhlas autora, teda uzatvorenú licenčnú zmluvu. Je na používateľovi, aby uviedol, ktoré diela chce používať, a aby autora požiadal o udelenie súhlasu. Nie je na autorovi, aby preukazoval používateľovi, ktoré diela a akým spôsobom bude používateľ používať. Pri aplikácii tohto základného pravidla pri verejnom prenose by tak nastala situácia, že by si používateľ musel zistiť programovú štruktúru jednotlivých vysielateľov, ďalej by si musel zistiť autorov a nositeľov práv a týchto požiadal o udelenie licencie. Práve z dôvodov faktickej nemožnosti udeľovania licencií na konkrétne špecifikované diela pri masovom použití sú v právnej úprave zavedené inštitúty kolektívnej správy práv a inštitút hromadných a kolektívnych zmlúv. Na základe takejto právnej úpravy používateľ získa istotu legálneho použitia diel a autor má prostredníctvom organizácie kolektívnej správy zabezpečenú licenčnú odmenu.

- v dôvodovej správe k AZ účelom kolektívnej správy je najmä efektívne uplatňovanie majetkových práv autorov, umožnenie uvádzania predmetov ochrany na verejnosti, predmetom dobrovoľnej kolektívnej správy môže byť akékoľvek majetkové právo, pri ktorom je iný ako kolektívny výkon práv neúčelný

- kolektívna správa práv bola do nášho právneho poriadku zavedená zákonom č. 283/1993 Z.z., pričom v dôvodovej správe k tomuto zákonu je uvedené, že cieľom navrhovanej právnej úpravy je utvoriť inštitút na praktickú realizáciu práv priznaných autorským zákonom, ktoré sa v niektorých oblastiach dajú uskutočniť len s neúmernými ťažkosťami alebo ich nositelia práv prakticky nemôžu realizovať sami. Ide o oblasti uplatňovania tzv. druhotných práv.

- žalobca na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. Pokiaľ ide o zahraničné organizácie kolektívnej správy, žalobca zastupuje v SR všetkých autorov, ktorých organizácie kolektívnej správy zastupujú v ich domovských štátoch, napr. Direktors Guilt of America zastupuje viac ako 16 000 režisérov, Writers Guilt of America zastupuje tisícky autorov, najmä scenáristov audiovizuálnych diel a Direktors UK zastupuje takmer 6 000 režisérov.

- žalobca v súlade s platnými predpismi vykonáva rozúčtovanie prijatých odmien jednotlivým autorom a nositeľom práv za každé jednotlivé použitie diela. Jedná sa o tisícky predmetov ochrany. Z vysielania TV Markíza za august 2014 bolo realizovaných 2 569 položiek, z vysielania TV JOJ za apríl 2014 bolo realizovaných 1 659 položiek a z vysielania RTVS za december 2014 bolo realizovaných 3 543 položiek. Preukazovanie konkrétnych autorov a konkrétnych predmetov ochrany, ktoré boli súčasťou vysielaní v roku 2015, je nereálne, nemožné a nezmyselné.

- ČR vo svojej právnej úprave zaviedla režim, kedy poskytla ubytovacím zariadeniam výnimku, na základe ktorej poskytovanie televízneho a rozhlasového vysielania na izbách ubytovacích zariadení sa nepovažovalo za sprístupňovanie diela. Európska komisia však vyjadrila názor, že prenášanie signálu do hotelových izieb je druhotným použitím, a teda je verejným prenosom, na základe čoho ČR túto výnimku zo svojej právnej úpravy vypustila.

- je nepodstatné, v akom rozsahu žalovaný reálne prijímal a sprostredkovával verejný prenos

- žalobca má za to, že v prejednávanom prípade došlo k závažnému zásahu do výhradných autorských práv

- podľa ods. 9 úvodných ustanovení Smernice č. 2001/29/ES akákoľvek harmonizácia autorských práv a s nimi súvisiacich práv musí byť založená na vysokej úrovni ochrany. Na duševné vlastníctvo sa tak v plnom rozsahu vzťahuje ochrana vlastníctva a jeho nedotknuteľnosti podľa Ústavy SR. Akýkoľvek zásah a obmedzenie vlastníckeho práva je preto možný len v rozsahu stanovenom zákonom a extenzívne výklady obmedzovania vlastníckych práv sú nedovolené.

- pokiaľ chcel žalovaný realizovať verejný prenos prostredníctvom zvukovo-obrazových zariadení v roku 2015, bolo jeho povinnosťou mať uzatvorené licenčné zmluvy buď so všetkými autormi, alebo hromadné licenčné zmluvy s organizáciami kolektívnej správy

- uzatvorením zmluvy so SOZA žalovaný získal súhlas autorov vo vzťahu k hudobným dielam. Uzatvorením zmluvy so SLOVGRAM-om získal súhlas výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov. Žalovaný však týmto nezískal súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobno-dramatickým a iným dielam. Napriek tomu žalovaný nakladal s dielami týchto autorov formou verejného prenosu diel, čím sa dopúšťal neoprávneného používania autorských diel.

- pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za neoprávnené používanie predmetov ochrany vychádzal žalobca zo svojho sadzobníka a z počtu zvukovo-obrazových zariadení v prevádzke žalovaného, pričom pri určení počtu týchto zariadení žalobca vychádzal z údajov žalovaného zverejnených na internete.

- deklarovanie zvukovo-obrazových zariadení v ubytovacích jednotkách znamená, že na izbách sú umiestnené funkčné zariadenia vybavené signálom

- pokiaľ ide o sadzobník žalobcu, tento zohľadňuje rozsah žalobcom zastupovaných autorov a je používateľmi akceptovaný

- okruh autorov zastupovaných žalobcom je veľmi široký, výrazne vyšší v porovnaní s ostatnými organizáciami kolektívnej správy. Žalobca zastupuje najmä režisérov, autorov dialógov, autorov scenára, autor literárnych diel, dramatických, hudobno-dramatických, choreografických a pantomimických diel, ktoré sú často použité ako preexistentné pre tvorbu audiovizuálnych diel, autorov prekladu, autorov úpravy dialógov pre dabing, autorov výtvarných diel, fotografií a úžitkového umenia a architektonických diel.

- žalobca v roku 2015 uzatvoril hromadné licenčné zmluvy s 218 prevádzkovateľmi ubytovacích zariadení

- požiadavka žalovaného na predloženie zoznamov nositeľov práv a zoznamov premetov ochrany je v rozpore s princípom kolektívnej správy a je teda nelegitímna a šikanózna

- žalobca poukázal na nález ÚS ČR č. IIÚS/2186/2014, v zmysle ktorého by bolo proti zmyslu a účelu kontroly, uskutočňovanej kolektívnym správcom, ak by tento mal určiť konkrétne diela, ktoré boli užívateľom sprístupnené verejnosti, pretože takýto postup by v mnohých prípadoch nebol vzhľadom na značné množstvo zastupovaných nositeľov možný. Horeuvedené plynie z funkcií kolektívnej správy a tiež zo zákonného monopolu pre jednotlivé oblasti chránených diel, ktorý spočíva v skutočnosti, že takto budú autorské práva komplexne chránené. To však nevylučuje, aby v prípade kontroly a následného vymáhania neuhradeného licenčného poplatku kolektívny správca špecifikoval aspoň druhov, že prostredníctvom inkriminovaného zariadenia skutočne dochádzalo alebo mohlo dochádzať s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote k sprístupňovaniu diel.

- žalobca zdôraznil, že vykonáva kolektívnu správu aj pre majetkové právo - nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo vyplýva z § 57 ods. 1, § 81 ods. 1 a § 84 ods. 1 AZ

- v zásade platí, že je to autor, ktorý sa rozhodne, za akú odmenu je ochotný udeliť právo na použitie jeho diela a používateľ nemá možnosť požiadať súd, aby rozhodol, za akú cenu mu musí byť poskytnutá licencia ( č. l. 133 )

2. Žalobca ako dôkaz označil oprávnenie č.k. MK-663/210-70/6165, sadzobník autorských odmien, printscreen z web stránky K..F..I., emailovú komunikáciu medzi žalobcom a ZHR SR, stanovisko ministerstva kultúry SR, list zo dňa 6.7.2015, výzvu zo dňa 7.10.2015, návrh dohody, list zo dňa 26.5.2015, kolektívnu licenčnú zmluvu, zoznam autorov zastupovaných žalobcom, zoznam partnerských organizácií, rozhodnutia, list zo dňa 18.10.2005, výňatok komentára k autorskému zákonu, zoznam subjektov s uzatvorenými hromadnými licenčnými zmluvami, návrh na uzatvorenie dohody, podanie SOZA zo dňa 23.9.2016, CD nosič obsahujúci zoznam predmetov ochrany, informáciu pre členov zväzu ZHR SR, vyjadrenie SOZA zo dňa 23.9.2016, odhad optimálnej výšky poplatkov, oprávnenie organizácie kolektívnej správy zo dňa 10.4.2007 a e-mailovú komunikáciu.

3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odsekoch 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.

4. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že:

- ak žalobca tvrdí, že žalovaný používa predmety ochrany, ku ktorým sú nositeľmi práv práve subjekty, ktoré žalobca zastupuje, musí toto svoje oprávnenie preukázať a až následne môže preukazovať, či vôbec k použitiu tých - ktorých predmetov ochrany v rozhodujúcom období došlo

- pre prípad, ak by sa rozhodol používať predmety ochrany vo svojej prevádzke, žalovaný rokoval o uzavretí tzv. kolektívnej licenčnej zmluvy. Zväz hotelov a reštaurácií žiadal predloženie zoznamu ním zastúpených nositeľov práv a súčasne aj zoznamu predmetov ochrany, ku ktorým v rozhodnom období vykonáva správu práv, aby bolo možné posúdiť, či na strane toho - ktorého člena Zväzu vôbec môže eventuálne dôjsť k použitiu toho - ktorého diela. Žalobca tieto informácie odmietol poskytnúť a spôsobil tak stav, kedy žalovaný nemal možnosť posúdiť, či je vôbec potrebné uzatvárať licenčnú zmluvu práve so žalobcom. Podstatou licencie je totiž udelenie súhlasu na použitie diel, nemožno pri každom ubytovacom zariadení paušálne požadovať, aby platil za použitie „nevedno čoho“ práve žalobcovi len preto, že je registrovanou organizáciou kolektívnej správy, a to bez znalostí okruhu zastúpených autorov a rozsahu diel, ktorých sa zastúpenie týka.

- z tvrdení žalobcu ani len nevyplýva skutočnosť, že by na strane žalovaného mohlo dôjsť, resp. došlo k realizácii verejného prenosu

- tvrdenie o existencii 31 zvukovo-obrazových zariadení, nachádzajúcich sa v izbách ubytovacieho zariadenia, žalobca nepodložil žiadnym dôkazným prostriedkom

- pre preukázanie vykonávania verejného prenosu totiž nepostačuje len preukázanie prítomnosti televízneho prijímača v ubytovacom zariadení žalovaného, čo žalobca žiadnym spôsobom nepreukazuje, ale žalobca musí preukázať, že televízne prijímače boli spôsobilé sprostredkovať signál a že do programovej štruktúry boli zaradené aj diela, ku ktorým vykonáva správu žalobca

- žalovaný vzhľadom na ťaživú finančnú situáciu odstránil zo všetkých hotelových izieb rádioprijímače a televízne prijímače (č.l. 35)

- pokiaľ žalobca predložil zoznam autorov a prehľad o vysielaní audiovizuálnych diel jednotlivými slovenskými vysielateľmi, medzi týmito dvoma zoznamami nie je žiadna spojitosť. Zo zoznamu autorov nevyplýva tá skutočnosť, o aký typ autora ide, ani to, vo vzťahu k akým jeho dielam zaradeným do zoznamu predmetov ochrany žalobca vykonáva kolektívnu správu.

- z tvrdení žalobcu nie je možné zistiť, kto je autorom audiovizuálneho diela a súčasne potom nie je možné účinne konfrontovať žalobcove tvrdenia týkajúce sa zoznamu ním zastúpených autorov. Pokiaľ

TV JOJ odvysielala 16. diel seriálu Aféry s názvom Dvojitá tvár, autorom scenára bola W. W. a režisérom D. M.. Ani jedna z týchto osôb sa však nenachádza v zozname autorov, ktoré na CD nosiči predložil v konaní žalobca.

5. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia uvedené v odsekoch 5a 6 a predložil rozhodnutia, podnet, odpoveď na podnet, list zo dňa 14.7.2015 a 4.11.2016, prehľad odmien, štatistiku vysielania televízie JOJ, printscreen z web stránky K..Y..U..X., zoznam autorov zastupovaných žalobcom, stanovisko Ministerstva kultúry SR, výpis z knihy hostí 5/2015 a 12/2015, štatistiku obsadenosti, printscreen z web stránky K..F..I. a navrhol výsluch konateľa žalovaného F. W..

6. Súd považuje za preukázané, že Ministerstvo kultúry SR dňa 11.5.2010 oprávnilo žalobcu na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobno-dramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia tak, že toto oprávnenie bolo špecifikované na povinnú kolektívnu správu práv podľa § 78 ods. 3 autorského zákona v odboroch vyhotovenie rozmnoženiny diela pre osobnú potrebu, vyhotovenie rozmnoženiny diela pomocou reprografického alebo iného grafického zariadenia, káblová retransmisia literárneho, dramatického, hudobno-dramatického, choreografického, audiovizuálneho, fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického diela alebo diela úžitkového umenia, verejné rozširovanie rozmnoženiny vypožičaním, ďalší predaj originálu diela výtvarného umenia, verejné rozširovanie rozmnoženiny diela vypožičaním, za ktoré sa uhrádza primeraná odmena a dobrovoľná kolektívna správa práv podľa autorského zákona v odboroch verejný prenos literárneho, dramatického, hudobno-dramatického, choreografického, audiovizuálneho, fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického diela alebo diela úžitkového umenia predvedením akýmikoľvek technickými prostriedkami; nezahŕňa vysielanie, káblovú retransmisiu a sprístupňovanie verejnosti. Súd považuje za preukázané aj to, že v sadzobníku autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobno-dramatických, choreografických a audiovizuálnych diel je uvedené, že žalobca udeľuje používateľom súhlas na použitie diel individuálnymi, hromadnými alebo kolektívnymi licenčnými zmluvami, pričom podstatnou náležitosťou licenčnej zmluvy je okrem iného licenčná odmena alebo spôsob jej určenia, pričom sadzba licenčnej odmeny za použitie diel verejným prenosom bola 9 € za zvukovo-obrazové zariadenie v ubytovni, chate, campingu, 18 € za zvukovo-obrazové zariadenie v hoteli 1*, 26 € za zvukovo-obrazové zariadenie v hoteli 3* a 34 € za zvukovo-obrazové zariadenie v hoteli 5* s tým, že tieto sadzbu sú stanovené za 1 technické zariadenie a rok. V časti 2, písmeno B, odsek 1 je upravená sadzba licenčných odmien za použitie diela televíznym a rozhlasovým vysielaním tak, že sadzby autorských odmien sú dojednané vysielateľmi v hromadných licenčných zmluvách, a to sumou za 1 i započatú minútu vysielania alebo paušálnou sumou za celkový objem vysielania s tým, že kritériom pre stanovenie sadzieb je aj pokrytie územia signálom. Súd považuje za preukázané aj to, že na stránke K..F..I. bol dňa 16.2.2015, 31.5.2015, 10.5.2016, 19.1.2016 uverejnený oznam, podľa ktorého Hotel Podhradie ponúka ubytovanie v 27 izbách a 3 apartmánoch, pričom izby sú vybavené LCD TV so satelitným príjmom. Súd považuje za preukázané aj to, že na stránke K..W..I. bol Hotel Podhradie opísaný tak, že ponúka svetlé a útulné izby so satelitnou LCD TV (č.l. 19). Súd považuje za preukázané aj to, že pracovníčka žalobcu - U. Q. dňa 27.4.2015 oznámila Zväzu hotelov a reštaurácií, že podľa názoru žalobcu sa návrh Zväzu prieči doterajšiemu priebehu rokovaní a že nezodpovedá ani základným štandardom, podľa ktorých sa určuje autorská odmena a že po 30.4.2015 bude žalobca pokračovať v rokovaní s členmi Zväzu individuálne. Súd považuje za preukázané aj to, že generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií dňa 21.4.2015 ponúkol žalobcovi, že navrhuje vysporiadanie odmien pre svojich členov paušálnou sumou vo výške 1 000 €. Súd považuje za preukázané aj to, že Ministerstvo kultúry dňa 20.5.2015 oznámilo Zväzu hotelov a reštaurácií, že právna teória rozlišuje pri autoroch a ostatných nositeľoch práv zákonné odmeny a zmluvné odmeny. Zákonne stanovené sadzby sú upravené napr. v prípade určenia odmeny za opätovný predaj originálu diela výtvarného umenia alebo v prípade náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela. Zmluvné odmeny predstavujú odmenu stanovenú organizáciou kolektívnej správy. Výšku zmluvných licenčných odmien a primeraných odmien neupravuje žiadny zákon a táto výška nepodlieha schvaľovaniu Ministerstva a ich určovanie je výlučne v kompetencii organizácie kolektívnej správy. Pri kreovaní sadzobníkov je organizácia kolektívnej správy povinná vychádzať zo súkromnoprávnych príkazov zastupovaných nositeľov práv, pričom dohodnutá odmena

musí zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela. Ministerstvo nevykonáva kontrolu vydávania sadzobníkov, ale vykonáva dohľad nad výkonom kolektívnej správy. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa zastupovaných nositeľov práv, organizácia kolektívnej správy je povinná oznámiť tomu, kto o to písomne požiada, či zastupuje nositeľa práv, a na žiadosť a náklady žiadateľa vydať o tom písomné potvrdenie. Napriek tomu, že dve organizácie kolektívnej správy spravujú práva k rovnakému predmetu ochrany, nedochádza k duplicite v platbách. Rozdiel spočíva v spôsobe použitia predmetu ochrany alebo v zozname zastupovaných nositeľov práv. V praxi teda nemôže dôjsť k tomu, že by používateľ platil dvakrát za to isté. Vzťah medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom je vzťahom súkromnoprávnym a nie je v kompetencii Ministerstva do tohto vzťahu zasahovať. V prípade, ak nedôjde k dohode zmluvných strán na obsahu licenčnej zmluvy, v zmysle § 82 autorského zákona sú zmluvné strany oprávnené obrátiť sa na príslušný súd so žiadosťou o určenie obsahu licenčnej zmluvy. Súd považuje za preukázané aj to, že Zväz hotelov a reštaurácií na základe príkazných zmlúv zastupuje viac ako 206 prevádzok a že opätovne kladie otázku, či nie je na mieste prehodnotiť zo strany žalobcu finančné požiadavky. Súd považuje za preukázané aj to, že Zväz hotelov a reštaurácií svojim členom oznámil, že Zväz má uzatvorenú rámcovú dohodu so SLOVGRAM-om, v rámci ktorej je dohodnuté zohľadňovanie obsadenosti ubytovacieho zariadenia a 35%-ná zľava pre člena. Pokiaľ ide o vzťah so SOZA, Zväz rokuje o nových podmienkach pre členov Zväzu pre technické zariadenia a že členovia teda nemajú uzatvárať licenčnú zmluvu na technické zariadenia. To však neplatí pre organizáciu koncertov, plesov a diskoték, kde organizácia takýchto podujatí nie je predmetom rokovania medzi Zväzom a SOZA. Súd považuje za preukázané aj to, že Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 10Co/3/2007-203 určil obsah dohody o primeranej odmene za nájom audiovizuálnych diel tak, že autorskú odmenu za každé použitie diela - verejné rozširovanie diela nájmom sa videopožičovňa zaviazala zaplatiť 8% z ceny nájmu. Súd považuje za preukázané aj to, že Okresný súd Galanta rozsudkom č.k. 8C/83/2005-189 určil obsah dohody o primeranej odmene za nájom audiovizuálnych diel tak, že za každé použitie diela - verejné rozširovanie diela nájom sa videopožičovňa zaväzuje zaplatiť organizácii LITA 8% z ceny nájmu diela. Súd považuje za preukázané aj to, že Okresný súd Nitra rozsudkom č.k. 15C/91/2005-192 určil, že obsah dohody o primeranej odmene za nájom audiovizuálnych diel tak, že za každé použitie diela - verejné rozširovanie diela nájom sa videopožičovňa zaviazala zaplatiť organizácii LITA 8% z ceny nájmu tohto diela. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca zastupuje 530 autorov hudobno-dramatických diel (počnúc T. Y. a končiac P. Ž.), 862 autorov literárnych diel (počnúc U. Y. cez E. Y. až po P. Ž.É.), 1 143 autorov audiovizuálnych diel (počnúc G. Y. až po P. Ž.) a 377 autorov výtvarných diel (počnúc U. Y. a končiac Q. Ž.). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca zastupuje aj osoby zastúpené organizáciami kolektívnej správy so sídlom okrem iného v Argentíne, Arménsku, Austrálii, ČR, USA, Nemecku. Súd považuje za preukázané aj to, že Komisia Európskych spoločenstiev dňa 18.10.2005 ministrovi zahraničných vecí ČR zaslala list týkajúci sa porušenia zmluvy č. 2005/4430. V zmysle tohto listu bola Komisia informovaná o tom, že zákon č. 81/2005 Sb. zaviedol do autorského zákona ustanovenie, ktorým sa vylučujú hotelové izby a iné podobné zariadenia z povinnosti žiadať povolenie od nositeľa práv. Podľa názoru Komisie týmto došlo k obmedzeniu rozsahu práv nositeľov práv v prospech hotelov a podobných ubytovacích služieb a táto výnimka nie je v súlade s acquis. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca uzatvoril zmluvy s 218 subjektmi (počnúc spoločnosťou 3art, s.r.o. a končiac spoločnosťou ZVARMONT PLUS Žilina, s.r.o. - viď č.l. 78 - 81). Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný nemá pre rok 2015 uzatvorenú licenčnú zmluvu s organizáciou SLOVGRAM. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný nemá pre rok 2015 uzatvorenú licenčnú zmluvu s organizáciou SOZA. Súd považuje za preukázané aj to, že SOZA uzavrela dňa 7.6.2013 s určitou osobou hromadnú licenčnú zmluvu o použití hudobných diel ich verejným vykonaním a verejným prenosom. SOZA pred uzatvorením tejto zmluvy tejto osobe nepreukazovala zoznam autorov a nositeľov práv, ktorých SOZA zastupuje, a ani zoznamy predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu práv. SOZA iba na svojom webe zverejnila zoznam všetkých zastupovaných členov a čakateľov. Až nový AZ uložil povinnosť zverejniť zoznam nositeľov práv. SOZA od 1.1.2016 nie je povinná preukazovať zoznam zastúpených nositeľov práv osobitne každému používateľovi. Ani do účinnosti nového AZ však SOZA nemala zákonom uloženú povinnosť sprístupňovať zoznam predmetov ochrany používateľom. Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť KPMG v septembri 2016 vypracovala analýzu licenčných platieb hotelových a reštauračných zariadení kolektívnym správcom vo vybraných krajinách

Európy. Podľa tejto správy sa poplatky v Nemecku pohybujú od 0,81 € do 1,03 €, vo Švajčiarsku od 0,06 € do 0,69 €, vo Francúzsku od 0,68 € do 1,02 €, v Taliansku od 0,95 € do 1,49 €, v Španielsku od 1,89 € do 2,88 € a v Rakúsku od 0,19 € do 1,06 €. Súd považuje za preukázané, že ZHR SR podal podnet zo dňa 17.6.2015 na Protimonopolný úrad Slovenskej republiky na prešetrenie správania žalobcu, v ktorom namietal vysoké sadzby v sadzobníku žalobcu a nereflektovanie rozsahu použitia autorského diela v sadzobníku žalobcu (č.l. 153). Súd považuje za preukázané, že Protimonopolný úrad Slovenskej republiky v odpovedi na podnet zo dňa 14.7.2015 uviedol, že sa podnetom nebude zaoberať (č.l. 156). Súd považuje za preukázané, že žalovaný v liste zo dňa 20.6.2016 adresovanom žalobcovi uviedol, že vzhľadom na ťaživú finančnú situáciu v Hoteli Podhradie odstránil všetky rádioprijímače a televízne prijímače (č.l. 249). Súd považuje za preukázané aj to, že v lete 2015 spoločnosť Towercom priniesla bezplatnú platformu Voľná telka aj cez satelit.

7. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 5, výsluch konateľa žalovaného F. W., obsah CD nosičov a z týchto dôkazov aj vychádzal. Pokiaľ ide o výpoveď konateľa žalovaného, súd prvej inštancie vzhľadom na názor uvedený v odseku 14 odôvodnenia uznesenia č.k. 16Cob/198/2017-290 (t.j. že „Odvolací súd žiaden dôkaz o tom, že bol hotel v rokoch 2014 a 2015 bez signálu v spise nenašiel“) prehodnotil svoj záver vyjadrený v odseku 15 odôvodnenia rozsudku č.k. 14Cb/129/2016-255 a dôkazu - výsluchu strany (viď § 195 C.s.p.) neuveril. Pokiaľ žalobca predložil printscreeny zo stránky K..I..X. (č.l. 300, 301), tieto sú v tomto konaní nepoužiteľné, nakoľko sa týkajú služieb poskytovaných v roku 2018 - pre toto konanie je však rozhodujúce to, aké služby boli dostupné v Podhradí v roku 2015.

8. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko strany ďalšie dôkazy nenavrhli.

9. Podľa § 5 ods. 14 AZ verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti. Podľa § 18 ods. 2 písm. h) AZ, autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na verejný prenos diela. Podľa § 40 ods. 1 AZ licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len „licencia“). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela (§ 18 ods. 2), rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. Podľa § 48 ods. 1 AZ, organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) AZ, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Podľa § 57 ods. 1 AZ nárokov podľa § 56 sa okrem autora môže domáhať aj nadobúdateľ výhradnej licencie alebo osoba, ktorá má majetkové právo k dielu alebo jej bol zverený výkon majetkových práv autora. Podľa § 78 ods. 1 AZ účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona (ďalej len „kolektívna správa“) je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti. Podľa § 78 ods. 5 AZ kolektívnu správu vykonáva organizácia kolektívnej správy, a to sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a ako hlavný predmet činnosti. Podľa § 79 ods. 1 AZ organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy. Podľa § 81 ods. 1 písm. h) AZ organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo s osobami

oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa 1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje, 2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia.

Podľa § 81 ods. 1 písm. i) AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia, domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku sám domáha alebo ak je to nehospodárne. Podľa § 81 ods. 3 AZ, organizácia kolektívnej správy zastupuje nositeľa práv vo svojom mene a na jeho účet. Organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu bez nároku na zisk. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov. Podľa § 84 ods. 1 AZ, ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.

10. Z odseku 14 odôvodnenia uznesenia č.k. 16Cob/198/2017-290 je zrejmé, že odvolací súd vyslovil názor, že v spise nie je žiadny dôkaz o tom, že hotel bol v rokoch 2014 a 2015 bez signálu; súd prvej inštancie viazaný horeuvedeným názorom teda vychádzal z toho, že počas celého roka 2015 signál do televízorov v hoteli Podhradie dodávaný bol. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že žalovaný po zrušení rozsudku č.k. 14Cb/129/2016- 255 nepreukázal, že v roku 2015 neplatil poplatky spoločnosti Skylink a že táto skutočnosť (t.j. nezaplatenie poplatkov) sa prejavila stratou signálu; žalovaný nepreukázal ani to, že predmetný hotel sa nachádza v oblasti, ktorá v roku 2015 nebola pokrytá vysielaním pozemného televízneho vysielača. Naproti tomu žalobca preukázal, že v roku 2015 bolo možné televízny signál prijímať aj prostredníctvom bezplatnej platformy Voľná telka (č.l. 299).

11. Keďže teda Krajský súd v Trenčíne dospel k záveru, že signál do fyzických zariadení (t.j. televízorov) umiestnených v izbách v roku 2015 dodávaný bol, súd prvej inštancie s prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp.zn. C-306/05 dospel k záveru, že v roku 2015 dochádzalo v izbách hotela Podhradie k verejnému prenosu diel.

12. Zákon (§ 18 ods. 2 písm. h AZ) v roku 2015 vyžadoval, aby ten, kto verejne prenášal diela, mal na tento verejný prenos súhlas autorov. Tento súhlas sa pritom udeľuje licenčnou zmluvou. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že pre rok 2015 takúto licenčnú zmluvu uzatvoril a súd preto dospel k záveru, že žalovaný sa ocitol v pozícii porušovateľa práv autorov. Autori, ktorých práva žalovaný porušil tak podľa § 56 ods. 1 písm. g) AZ majú nárok na to, aby im žalovaný zaplatil dvojnásobok obvyklej odmeny. V zmysle § 57 ods. 1 AZ sa pritom namiesto autorov diel tohto dvojnásobku obvyklej odmeny môže domáhať osoba, ktorej bol zverený výkon majetkových práv autora. V súdenej veci bolo pritom preukázané, že touto osobou je podľa § 81 ods. 1 písm. i) AZ práve žalobca, ktorý je tak oprávnený domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva.

13. Pretože z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný mal vo svojom hoteli skutočne 31 ubytovacích jednotiek (čo vyplýva nielen z informácii uverejnených na K..W..I., ale najmä zo žalovaným predloženého výpisu z knihy hostí - viď č.l. 246), súd dospel k záveru, že žalovaný signál dodával do 31 televízorov (hoci žalovaný zmieňuje, že televízory sú iba v izbách, vzhľadom na to, že apartmán je luxusnejšou ubytovacou jednotkou, je zrejmé, že tieto musia byť vybavené minimálne ako izby - t.j. aj televízorom).

14. Vzhľadom na preukázaný počet televízorov so signálom bol teda žalovaný povinný vydať tzv. „bezdôvodné obohatenie“ vo výške 1 612 € (t.j. dvojnásobok súčinu počtu izieb - 31 a licenčnej odmeny stanovenej v sadzobníku 26 €).

15. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania. Súd pritom vychádzal z toho, že Autorský zákon pri bezdôvodnom obohatení neustanovuje čas plnenia a dlžník je teda v omeškaní až od momentu, keď ho veriteľ vyzval na plnenie (viď R 27/1997). V danom prípade žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie tejto sumy dňa 1.7.2016 (v tento deň bola žaloba doručená žalovanému) a súd preto priznal úroky z omeškania až za obdobie od 2.7.2016 vrátane.

16. Pokiaľ ide o tri návrhy žalovaného na prerušenie konania, o týchto bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 14Cb/129/2016-255, pričom voči prvým trom výrokom odvolanie podané nebolo a tieto prvé tri výroky sú teda právoplatné.

17. Pokiaľ žalovaný navrhol, aby žalobca zažaloval aj súd, nakoľko v pojednávacej miestnosti sa nachádza LCD monitor počítača, žiada sa poukázať na rozsudok SDE C-135/10, v zmysle ktorého zubný lekár, ktorý vo svojej ordinácii bezplatne šíri zvukové záznamy pre svojich klientov, neuskutočňuje verejný prenos. Podľa názoru súdu je v tomto prípade možné porovnať postavenie súdu práve s postavením zubného lekára - rovnako ako rádio pustené v ordinácii lekára neslúži na to, aby lekár prilákal do svojej ordinácie väčší počet pacientov a mal tak vyššie príjmy, tak ani monitor v pojednávacej miestnosti neslúži na to, aby na súd prišlo viac strán (t.j. súd verejný prenos neuskutočňuje). Naproti tomu je jasné, že pokiaľ má hotel vo svojich izbách televízory so signálom, má konkurenčnú výhodu oproti hotelu, ktorý v izbách televízory nemá. Je teda spravodlivé, aby hoteliér za získanie tejto konkurenčnej výhody poskytol odplatu tým, vďaka ktorým túto konkurenčnú výhodu má - t.j. autorom diel.

18. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z.z. priznáva autorovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku obvyklej odmeny, na prvý pohľad je toto ustanovenie skutočne mätúce. V zmysle Občianskeho zákonníka totiž bezdôvodné obohatenie predstavuje iba hodnotu, ktorú obohatený skutočne získal - napríklad pri užívaní cudzej veci dochádza k získaniu hodnoty ekvivalentnej obvyklému nájomnému za takúto vec. Je teda vylúčené, aby obohatenie bolo dvojnásobkom obvyklej ceny niečoho. Ak je potom v autorskom zákone bezdôvodné obohatenie definované ako dvojnásobok obvyklej odplaty, je zrejmé, že bezdôvodné obohatenie v zmysle autorského zákona je odlišný inštitút ako bezdôvodné obohatenie podľa občianskeho zákonníka. Keďže však ide o odlišné právne inštitúty, nie je dôvod považovať úpravu bezdôvodného obohatenia v AZ za protiústavnú v podstate z dôvodu, že oproti bezdôvodnému obohateniu v zmysle občianskoprávnom sa nemá vydať iba prospech, ale dvojnásobok tohto prospechu. Je jasné, že zmyslom tejto úpravy je okrem vydania prospechu aj odradenie používateľa diela, aby neoprávnene zasahoval do práv autora diela. Podľa názoru súdu je takáto sankcia v súlade s tým, že aj autori majú právo na ochranu ich majetku.

19. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia je podstatné to, koľko a akých hostí bolo ubytovaných v zariadení, súd sa s týmto argumentom nestotožnil. Cenník žalobcu je totiž nastavený tak, že nezohľadňuje reálnu obsadenosť a je teda na žalovanom, aby v prípade, že nie je obsadených 100% izieb, televíznymi prijímačmi vybavil iba také percento izieb, o ktorých vie, že obsadené budú.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania, a to v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. O výške priznanej náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak žalovaný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.