Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/73/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Rikad, s.r.o., Budatínska 25, Bratislava, IČO: 35 821 302, zastúpeného: JUDr. Pavol Torňoš, advokát, so sídlom Tomášikova 50/D, 831 03 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29.augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 36416-2/2017-BA zo dňa 23. júna 2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. 36416-2/2017-BA zo dňa 23.06.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, zmenila výrokovú časť rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave (ďalej aj „pobočka“) č. 706-0291730916-GC04/16 zo dňa 13.12.2016 tak, že z nej vypustila text a nahradila ho nasledovne: „Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) v znení , v znení neskorších predpisov a ôsmy bod , predpisuje zamestnávateľovi: Rikad, s.r.o. za obdobie október 2014, november 2014, december 2014, január 2015, marec 2015, apríl 2015, máj 2015 poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 212,51 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 69,95 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 55,07 eur. Rozhodnutím bola predpísaná suma spolu 337,53 eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha...“ 2. Poukázala na rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne, ktorým žalobcovi predpísala za obdobie október 2014 - január 2015, marec 2015 - máj 2015, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 212,51 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 69,95 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 55,07 eur, spolu 337,53 eur.

3. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca namietal nevysporiadanie sa s jeho námietkami vo vzťahu k zamestnankyni Bc. E. R., pretože neporušil a predložil všetky vyžadované doklady, pri zamestnávaní študentov na základe dohody o brigádnickej práci podľa ust. 227 ZSP. porušila zamestnankyňa, a to podpísaním duplicitného čestného vyhlásenia, rovnako aj Sociálna poisťovňa, pretože duplicitu podpísaných čestných vyhlásení oznámila až po štyroch mesiacoch od registrácie zamestnankyne a tým spôsobila vznik nedoplatku na poistnom. Sociálnej poisťovni ďalej vytkol, že došlo k jednostrannej zmene výkazov bez jeho súhlasu, zle vypočítané dlžné sumy poistného, nezrozumiteľný

protokol o kontrole, z ktorého nie je jasné, ako sa k dlžnej sume dopracovala, z čoho sa dlžná suma skladá a za čo bola predpísaná.

4. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí s odkazom na ust. a , a písm. a/ a , a , , , a , , ust. a , a , , , o sociálnom poistení (ďalej aj „“) ust. , , , , o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ) konštatovala, že zamestnávateľ si povinnosť odvádzať poistné a povinné príspevky včas a v správnej sume za obdobie október 2014 - január 2015, marec 2015 - máj 2015 v správnej sume nesplnil, a preto poistné v celkovej sume 337,53 eur mu bolo predpísané správne a v súlade so , pričom jeho námietky na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia, vplyv nemajú.

5. Pobočka Sociálnej poisťovne v období 06.05.2016 až 01.12.2016 vykonala u žalobcu vonkajšiu kontrolu odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a tiež plnenia povinností zamestnávateľa a bola vykonaná za obdobie od 01.01.2013 do 29.02.2016. Výsledok kontroly bol uvedený v Protokole č. 706-0210067516-AG02/16 o výsledku kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktorý spolu so zápisnicou o prerokovaní protokolu a výsledku kontroly podpísali všetky zúčastnené strany. Žalobca s výsledkom kontroly nesúhlasil a svoje stanovisko predložil samostatným listom. Z kontroly okrem iného vyplýva, že v období od 25.09.2014 do 31.12.2014 zamestnával žalobca na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným príjmom p. L. F., ktorá si uplatnila výnimku podľa ust. v znení od 01.01.2014 a jej príjem za október 2014 bol 162 eur, teda vyšší ako maximálna hranica mesačného príjmu 159 eur podľa , dosiahnutím ktorej bolo podmienené uplatnenie výnimky, nebyť dôchodkovo poistený. Žalobca vykázal v mesačnom výkaze poistného a príspevkov za október 2014 len poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie z vymeriavacieho základu 162 eur, správne však mal toto poistenie vykázať zo sumy 3 eur, o ktorú príjem zamestnankyne prekročil maximálnu hranicu 159 eur, potrebnú pre uplatnenie výnimky, aj poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. V spornom období žalobca zamestnával na základe dohody o brigádnickej práci študentov aj Bc. E. R., ktorá k dohodám o brigádnickej práci študentov priložila oznámenia a čestné prehlásenia na účely uplatnenia výnimky, pričom v období od 10.01.2014 do 20.02.2015 bola v rovnakom právnom vzťahu aj so zamestnávateľom Mgr. R. V. a výnimku si teda uplatnila súčasne u dvoch zamestnávateľov. Nakoľko ako prvú si ju uplatnila u zamestnávateľa Mgr. R. V., výnimku u žalobcu považovala Sociálna poisťovňa za neplatnú za celé obdobie platnosti tejto dohody.

6. Rozhodnutím č. 705-0205035915-GC09/15 zo dňa 20.10.2015 pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla, že Bc. E. R. vzniklo povinné dôchodkové poistenie od 06.10.2014. Proti tomuto rozhodnutiu podala zamestnankyňa ako aj žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaná rozhodnutím č. 22621-2/2016- BA zo dňa 22.01.2016, právoplatným dňa 02.02.2016, napadnuté rozhodnutie pobočky potvrdila. V liste č. 33838-10/2016-BAM zo dňa 21.12.2016, označenom ako oznámenie neopodstatnenosti námietok voči protokolu č. 706-0210067516-AG02/16, ktoré žalobca doručil dňa 16.12.2016, podrobne rozpísala a vysvetlila dôvody, pre ktoré sú jeho námietky neopodstatnené. Rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava žalovaná označila za správne a v súlade so , nakoľko účastníkom konania vo veci odvádzania poistného a povinných príspevkov je výlučne zamestnávateľ a nie jeho zamestnanci, ktorých pochybenie nemá vplyv na oprávnenie Sociálnej poisťovne, nárokovať si od zamestnávateľa poistné a povinné príspevky za porušenie ustanovenej odvodovej povinnosti. Žalobcu tiež poučila, že v budúcnosti môže z preventívnych dôvodov požiadať študenta o potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, či už má, alebo nemá určené právo, nemať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia z dohody o brigádnickej práci študenta u iného zamestnávateľa. II. Žaloba

7. Žalobou doručenou správnemu súdu, žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie žalovanej, spolu s rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Poukázal na výrok rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, proti ktorému podal odvolanie a ktorému vytkol jeho vydanie v rozpore so , na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a porušenie a odňatie jeho práv účastníka konania. S odkazom na základné

body vytkol napadnutému rozhodnutiu žalovanej nezákonnosť, nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť, nedostatočne zistený skutkový stav, čo viedlo k nesprávnemu predpísaniu poistného a príspevkov na poistnom. Zopakoval skutkový stav týkajúci sa pôsobenia zamestnankyne Bc. E. R., ktorá bola od 10.01.2014 do 20.02.2015 v rovnakom právnom vzťahu aj so zamestnávateľom Mgr. R. V., pričom žalovaná mu napriek tomu dovyrubila poistné aj za mesiace marec, apríl, máj 2015, keď už s ním v rovnakom právnom vzťahu nebola. Žalovaná mu predpísala poistné a príspevok na sporenie aj za obdobie október 2014, november 2014, december 2014 a január 2015, keď uvedená zamestnankyňa bola v dvoch rovnakých právnych vzťahoch, jemu predložila všetky požadované dokumenty na uplatnenie výnimky a podpísala čestné prehlásenie, v ktorom vyhlásila, že si uvedomuje právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia, a preto vo vzťahu k uplatneniu tejto výnimky si mala žalovaná vymáhať nezrovnalosti priamo u tejto zamestnankyne. Za obdobie október 2014 až január 2015 pritom táto zamestnankyňa od Mgr. R. V. nepoberala žiaden príjem, ten ju len spätne neodhlásil, takže na poistnom u žalovanej nedošlo k žiadnej ujme.

8. V Protokole o kontrole č. 706-0210067516-AG02/16 je uvedená dlžná suma -337,53 eur, čo znamená, že žalovaná konštatovala preplatok a nie nedoplatok. K protokolu nebol vydaný žiaden dodatok a nedostatok vyvolaný uvedenou sumou -337,53 eur ako preplatok, nemôže zhojiť ani oprava uvedená v rozhodnutí č. 36416-2/2017/BA zo dňa 23.06.2017, pretože aj takto opravené nové rozhodnutie je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. V rámci súdneho konania je teda potrebné preskúmať, či tým, že žalovaná zmenila výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia až v druhostupňovom rozhodnutí a nie vydaním nového opravného prvostupňového rozhodnutia, nedošlo k porušeniu garantovaných práv žalobcu, keďže mu bolo odňaté právo na podanie opravného prostriedku voči novému rozhodnutiu v prvom stupni.

9. Žalobca tiež poukázal na to, že pri registrácii Bc. E., telefonicky požiadal žalovanú o vyjadrenie, či už má, alebo nemá právo nemať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia z dohody o brigádnickej práci študenta u iného zamestnávateľa a zamestnankyňa mu oznámila, že takéto informácie nie je oprávnená podávať, pričom v rozhodnutí už konštatovala opak. Tiež jej vytkol, že jeho omeškanie zavinila sama, nakoľko až po piatich mesiacoch mu oznámila zlé prihlásenie p. R., ktorá už mala registráciu na výnimku u iného zamestnávateľa. III. Vyjadrenie žalovanej

10. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 18.03.2020 poukázala na ust. veta druhá písm. a/ , a a , v zmysle ktorého je maximálna suma priemerného mesačného príjmu pre fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku suma 159,- eur (v znení účinného do 31.12.2014), v zmysle v znení účinného od 01.01.2015 je táto suma 200 eur. Tiež poukázala na ust. , , , , , v znení a konštatovala, že podľa registra zamestnancov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne bola p. E. R. evidovaná ako zamestnankyňa, na základe dohody o brigádnickej práci študentov u dvoch zamestnávateľov a to u žalobcu a u Mgr. R. V., v období od 10.01.2014 do februára 2015 a u žalobcu od 06.10.2014 do 31.12.2014 a od 27.01.2015 do 31.05.2015. U oboch zamestnávateľov si súčasne uplatnila výnimku. Po zistení uvedenej skutočnosti bol žalobca informovaný listom pobočky Sociálnej poisťovne č. zo dňa 17.03.2015, súčasne bol vyzvaný na predloženie registračného listu p. E. R. a na opravu mesačných výkazov poistného a príspevkov. Výzvu však považoval za neopodstatnenú (list z 27.03.2015) a pobočka Sociálnej poisťovne bola povinná o vzniku povinného dôchodkového poistenia tejto zamestnankyne u žalobcu rozhodnúť. O vzniku povinného dôchodkového poistenia od 06.10.2014 rozhodla rozhodnutím č. 705-0205035915-GC09/2015 zo dňa 20.10.2015, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovanej č. 22621-2/2016-BA zo dňa 22.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2016. Následne rozhodnutím č. 705-0205021116-GC09/2016 zo dňa 29.09.2016 rozhodla, že dotknutej zamestnankyni vzniklo povinné dôchodkové poistenie od 27.01.2015 a po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania nadobudlo dňa 10.11.2016 právoplatnosť. V tejto súvislosti poukázala na rozsudky NS SR sp.zn. zo dňa 28.09.2016, sp.zn. zo dňa 25.09.2019, sp.zn. zo dňa 27.11.2013, sp.zn. zo dňa 29.01.2020 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 08.12.2017.

11. So vznikom povinného dôchodkového poistenia zamestnanca spája aj povinnosť odvádzať poistné a povinné príspevky včas a v správnej sume. Žalobca ani na základe niekoľkých upozornení zo strany žalovanej nevykonal opravu registračných listov za zamestnankyňu a opravu mesačných výkazov poistného a príspevkov, vykonala ich pobočka Sociálnej poisťovne v rámci výkonu vonkajšej kontroly odvodu poistného a z Protokolu z tejto kontroly vyplynulo, že už v rozhodnutiach bolo uvedené, že zamestnankyňa Bc. E. R. si v rovnakom období uplatnila výnimku podľa ust. o sociálnom poistení, súčasne u dvoch zamestnávateľov. Žalobcovi boli na základe nesúhlasu so závermi kontroly listom č. 33838-10/2016-BAM zo dňa 21.12.2016 dôvody vzniku povinného dôchodkového poistenia u dotknutej zamestnankyne vysvetlené opätovne.

12. K ďalšej žalobnej námietke o dlžnej sume vo výške 340,50 eur uviedla, že u žalobcu eviduje poistné uhradené bez právneho dôvodu vo výške 3 eur, ktoré bude použité na zápočet pohľadávky. Z obsahu protokolu je potom jednoznačne zrejmé, že eviduje nedoplatok vo výške 337,53 eur, a preto znamienko mínus na šiestej strane protokolu je uvedené správne. Nesprávne uvedenú sumu 337,53 eur vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaná opravila vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.06.2017 a to, že išlo len o chybu v písaní potvrdzuje aj príloha prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 18.11.2014.

13. V súvislosti s nevedomosťou žalobcu o duplicitnej výnimke podľa zo strany zamestnankyne, poukázala žalovaná na rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 18.07.2018 a na rozsudok sp.zn. zo dňa 18.12.2019 v súvislosti s tým, že uvedená zamestnankyňa nedosahovala z dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa Mgr. R. V. v prejednávanom období žiaden príjem. K ostatnej námietke žalobcu, že za jeho omeškanie môže žalovaná, lebo si svoju povinnosť splnila až po 5 mesiacoch od duplicitného uplatňovania výnimky uviedla, že jej neukladá lehotu, v ktorej je povinná kontrolu plnenia povinností účastníkov právnych vzťahov vykonať a ani lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov. IV. Vyjadrenie žalobcu

14. Z repliky, ktorú podal žalobca k vyjadreniu žalovanej vyplýva, že dotknutú zamestnankyňu prihlásili riadne a včas, riadne s ňou podpísali dohodu o brigádnickej činnosti študentov a oznámenie a čestné vyhlásenie na uplatnenie odvodovej úľavy na dôchodkové poistenie a vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Zopakoval celý proces uzatvárania a ukončenia zmlúv s touto zamestnankyňou, pričom zo strany Sociálnej poisťovne nikdy nebol informovaný, že koná chybne alebo protiprávne, až 17.03.2015, takmer 2 mesiace po opätovnom uzatvorení zmluvy dňa 27.01.2015 a 5 a pol mesiaca od prvého prihlásenia zamestnankyne, ho Sociálna poisťovňa vyzvala na opravu, na ktorú reagoval listom zo dňa 27.03.2017, na ktorý reagovala Sociálna poisťovňa výzvou zo dňa 20.10.2015 a rovno mu zaslala rozhodnutie č. 705-0205035915-GC09/2015. Následne vykonanou kontrolou nebolo zistené žiadne závažné porušenie , okrem sporného uplatňovania si úľavy zo strany zamestnankyne a tiež vyslovil, že Sociálna poisťovňa si nemôže svojvoľne zrušiť právny dokument, oznámenie a čestné vyhlásenie na uplatňovanie úľavy na dôchodkové poistenie zo dňa 26.01.2015 označil za platné. Žalovanej vytkol neplnenie si povinnosti riadne a včas informovať o pochybení pri registrácii zamestnanca a duplicitnom uplatňovaní úľavy.

V.

Duplika žalovanej

15. V reakcii na repliku žalobcu vo vyjadrení zo dňa 20.07.2020 žalovaná uviedla, že všetky námietky žalobcu sa opätovne týkajú vzniku povinného dôchodkového poistenia p. E. R., predmetom tohto súdneho konania je však preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov žalobcovi. Otázka vzniku povinného dôchodkového poistenia dotknutej zamestnankyne už bola právoplatne vyriešená na úrovni správneho orgánu. K namietanému porušovaniu povinností zo strany žalovanej poukázala na ust. , v zmysle ktorého je povinná kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov sociálneho poistenia, neukladá jej lehotu, v ktorej je povinná kontrolu vykonať a ani lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov. Záverom upresnila, že v napadnutom rozhodnutí uviedla, že žalobca môže požiadať študenta, s ktorým uzatvára dohodu o

brigádnickej práci o potvrdenie zo Sociálnej poisťovne a neuviedla, že priamo žalobca sa môže na uplatnenie výnimky dopytovať. Žalobu navrhla zamietnuť.

VI.

Právne posúdenie správnym súdom

16. Správny súd nariadil na prejednanie veci podľa ust. (ďalej aj „“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach ( ), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a , pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia žalovanej i prvostupňového správneho orgánu sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a správny súd preto žalobu na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. zamietol. Účastníci zotrvali na svojich podaniach a vyjadreniach.

17. Podľa ust. , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto . Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa ust. , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto .

19. Podľa ust. , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

20. Podľa veta druhá písm. a/ o sociálnom poistení, zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa a a , okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa , ak mesačný príjem podľa a a z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5.

21. Podľa , , , , , b a , , zamestnanec a zamestnávateľ platia poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

22. Podľa , a v znení , zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie, ak je povinne garančné poistený, poistné do rezervného fondu solidarity.

23. Podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých , povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí, ak tento neustanovuje inak, zamestnávateľ za svojho zamestnanca, zúčastneného na starobnom dôchodkovom sporení.

24. Podľa , v znení , suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

25. Podľa , , fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento neustanovuje inak. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

26. Podľa v znení , suma povinných príspevkov sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

27. Podľa fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť príspevky, sú povinné príspevky odvádzať, ak tento neustanovuje inak.

28. Podľa veta prvá v znení , poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento neustanovuje inak.

29. Podľa v znení , povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici podľa odseku 1 za kalendárny mesiac pozadu, ak tento neustanovuje inak.

30. Podľa , poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

31. Podľa v znení , povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň splatností poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.

32. Podľa , v znení , Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej nižšej sume. Ak suma dlžného poistného je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

33. Podľa o sociálnom poistení, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov má právo na účely určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem podľa a a z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa , ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem podľa a a z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa , ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov.

34. Podľa ods. 2 ust. o sociálnom poistení, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je povinná a/ písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1, b/ písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku 1, c/ predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa odseku 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.

35. Podľa ods. 3 ust. o sociálnom poistení, právne účinky a/ uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené, b/ ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené.

36. Podľa . o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa , okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa , na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa , zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v až c/.

37. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. -21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. 38. V rámci súdneho konania sa súd okrem rozhodnutí žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, oboznámil s obsahom ďalších listinných dôkazov tvoriacich obsah administratívneho spisu, ako aj s príslušnou judikatúrou NS SR, napr. rozhodnutím sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , s p.zn. , sp.zn. , sp.zn. atď., zo záverov ktorých vychádzal aj pri rozhodovaní v preskúmavanej veci. 39. Výrokovou časťou napadnutého rozhodnutia, žalovaná predpísala žalobcovi za obdobie október 2014, november 2014, december 2014, január 2015, marec 2015, apríl 2015, máj 2015 poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 212,51 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 69,95 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 55,07 eur, spolu 337,53 eur. Súčasne nahradila pôvodné znenie výroku pobočky, ktorým žalobcu zaviazala na uhradenie sumy spolu vo výške -337,53 eur znením novým. Poistné bolo žalobcovi predpísané z dôvodu nesprávneho odvedenia súm poistného za zamestnankyňu L., zamestnanú na základe dohody o brigádnickej práci študentov a v súvislosti s touto formou zamestnania za neodvedenie súm poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity zo sumy 3 euro, prekračujúcej maximálnu hranicu príjmu 159 eur, určenú do 31.12.2014 pre uplatnenie výnimky, za žalobcu i za zamestnankyňu. Za obdobie od 06.10.2014 do 31.12.2014 a od 27.01.2015 do 31.05.2015 boli žalobcovi predpísané odvody poistného a povinných príspevkov aj za zamestnankyňu, Bc. E. R., zamestnanú na základe dohody o brigádnickej práci študentov, a to okrem poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné

poistenie, aj poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity nielen za seba, ale aj za túto zamestnankyňu. 40. Žalobca správnu žalobu z procesného hľadiska založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, nesprávnom právnom posúdení, nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a svoje vecné námietky zastrešil nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia. 41. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. zo dňa 27.06.2017 (str. 20): „Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, že s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav ( ), bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmená a/ až f/), aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa ) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.“

42. V zmysle uvedeného, potom predpoklad právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci, vytvára správne a zákonne zistený skutkový stav, z čoho možno logicky vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak teda žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná.

43. Žalobné námietky žalobcu smerovali ku konštatovaniu nezdôvodnenia žalovanou, prečo mu predpísala poistné a príspevok na sporenie za obdobie október 2014 až január 2015, teda za obdobie, keď Bc. E. R. bola v rovnakom právnom vzťahu aj so zamestnávateľom Mgr. R. V. od ktorého nemala žiaden príjem. Jemu predložila všetky požadované dokumenty na uplatnenie výnimky podľa / , podpísala čestné prehlásenie a teda vo vzťahu k uplatneniu výnimky neporušil on, ale táto zamestnankyňa, od ktorej si žalovaná mala nezrovnalosti vymáhať. U žalovanej naviac k žiadnej ujme na poistnom nedošlo, keďže Bc. E. R. u Mgr. R. V. v uvedenom období žiaden príjem nemala. Tiež kládol otázku, prečo by sa v období marec až máj 2015 na neho, ako zamestnávateľa, výlučne s ktorým mala Bc. E. R. podpísanú dohodu o brigádnickej práci študenta, nemala vzťahovať ňou uplatnená výnimka. Poukázal aj na Protokol o kontrole č. 706-0210067516-AG02/16, z ktorého vyplýva preplatok a nie nedoplatok v sume 337,53 eur a k tejto námietke spochybnil spôsob opravy nesprávne uvedenej sumy druhostupňovým rozhodnutím, ktorým mu bolo odňaté právo podať opravný prostriedok proti opätovnému prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré však pobočka žalovanej nevydala.

44. Z účelu opravného rozhodnutia je potrebné vyvodiť záver, že jeho výrok má tvoriť obsah vykonávanej opravy a jeho odôvodnenie sa má týkať dôvodov vykonania predmetnej opravy rozhodnutia. Správny súd však konštatuje, že ak by prvostupňový správny orgán na základe žalobcom podaného odvolania vykonal opravu rozhodnutia vydaním nového, čo do merita preskúmavanej veci zhodného rozhodnutia, vniesol by do odvolacieho konania duplicitu, ktorá by spôsobila zmätočnosť, majúcu dopad, okrem iného na zameniteľnosť rozhodnutí a narušil by prirodzený princíp kasačného konania pred jednotlivými stupňami správneho orgánu. Namietanú vadu by mohol odstrániť ponúkaným postupom podľa ust. Správneho poriadku, tým by však žalobca nezískal novú možnosť podania opravného prostriedku voči výroku i odôvodneniu rozhodnutia, tú by získal len v rozsahu opravy chyby. Žalovaná nepochybila, keď vo výrokovej časti rozhodnutia vydaného na základe odvolania žalobcu, predpísanú sumu poistného a povinných príspevkov nahradila novým znením, opravou matematického symbolu - znamienka, z ktorého žalobca vyvodil záver, že ide o preplatok a nie vyčíslený nedoplatok na poistnom.

45. Ustanovenie bolo do vnesené v súvislosti s novelizáciou ust. , a

Z.z.. Týmito novelami vznikol v právnom vzťahu status zamestnanca na účely dôchodkového poistenia fyzickým osobám na základe dohody o brigádnickej práci študentov a teda brigádnici sa na rozdiel od predchádzajúcej zákonnej úpravy, stali za splnenia zákonných podmienok, povinne dôchodkovo poistenými zamestnancami. Rozšíril sa rozsah povinného dôchodkového poistenia s určitou úľavou

- výnimkou, ktorú podľa ust. predstavovala možnosť študenta určiť jeden brigádnický vzťah, v ktorom nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Z jazykového výkladu ust. v spojení s ust. jednoznačne vyplýva, že za zamestnanca sa na účely dôchodkového poistenia považuje aj študent s pravidelným mesačným príjmom, vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, okrem študenta, ktorý si u jedného zamestnávateľa uplatnil výnimku podľa . Túto výnimku si nemožno uplatniť u viacerých zamestnávateľov naraz, čo v danom prípade zamestnankyňa žalobcu, Bc. E. R. nedodržala.

46. Aj keď v právnom vzťahu má zamestnanec v súlade s ust. v znení , účinného od 01.01.2013 na základe dohody o brigádnickej práci študentov právo na účely určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať na účely dôchodkového poistenia postavenie zamestnanca, ak jeho mesačný príjem podľa a a nepresiahol sumu 159 eur (do 31.12.2014) a eur (od 01.01.2015), takúto dohodu môže v jednom kalendárnom mesiaci uzavrieť len jednu. O tom je povinný zamestnávateľa písomne informovať a aj o tom, že si výnimku podľa ust. nebude uplatňovať a predloží čestné vyhlásenie, že si toto právo súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa. Nakoľko zamestnankyňa si toto právo uplatnila už v období od 10.01.2014 do 20.02.2015 u Mgr. R. V. a súčasne u žalobcu v období od 06.10.2014 do 31.12.2014 a od 27.01.2015 do 31.05. 2015, vzniklo jej v tomto období povinné dôchodkové poistenie.

47. Zákonnú možnosť overiť si pravdivosť oznámenia a čestného vyhlásenia zamestnankyne s takýmto statusom žalobca nemal a ako zamestnávateľ nemal ani možnosť vzniknutú situáciu objektívne ovplyvniť, nakoľko nemá prístup do registra žalovanej, v ktorom sú evidované uplatnené výnimky v zmysle , a pri prihlasovaní zamestnancov zamestnávateľmi, na duplicitné prihlásenie študenta neupozorní ani systém žalovanej. Tá je však povinná striktne postupovať podľa príslušných ustanovení a nemôže hľadať riešenie súladné so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. s prirodzenoprávnymi princípmi.

48. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená potrebu zabránenia vzniku neodôvodnených rozdielov v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. v platnom znení, neumožňuje Sociálnej poisťovni odstrániť jeho tvrdosť a hľadať spravodlivé riešenia, čo však nemožno považovať za výklad ustanovení v rozpore s SR. Jediným zmyslom a účelom vyššie uvádzanej právnej úpravy, bolo zavedenie odvodovej úľavy pre študentov pracujúcich na dohodu o brigádnickej práci študentov u jedného zamestnávateľa. však explicitne určuje, že si tieto osoby môžu uplatniť výnimku z platenia poistného na povinné dôchodkové poistenie len na jedného zamestnávateľa, čo Bc. E. porušila, a v období od 06.10.2014 do 31.12.2014 a od 27.01.2015 do 31.05. 2015 si ju okrem zamestnávateľa, Mgr. R. V., uplatnila aj u žalobcu, čo však žalovaná titulom prísnej viazanosti jednotlivými ustanoveniami bez možnosti odchýliť sa od nich, nemohla akceptovať a rozhodnutím č.: 705-0205035915-GC09/2015 zo dňa 20.10.2015, rozhodla o vzniku povinného dôchodkového poistenia odo dňa 06.10.2014, potvrdeným rozhodnutím ústredia Sociálnej poisťovne č.: 22621-2/2016-BA, zo dňa 22.01.2016, právoplatným dňa 02.02.2016. Rozhodnutím č.: 705-0205021116-GC09/2016, zo dňa 29.09.2016, právoplatným dňa 10.11.2016 (po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania) pobočka rozhodla, že dotknutej zamestnankyni vzniklo u žalobcu povinné dôchodkové poistenie od 27.01.2015 a nadobudnutím právoplatnosti týchto rozhodnutí došlo k záväznej úprave právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, zaväzujúcej obe strany. Súd sa potom námietkou žalobcu vo vzťahu k obdobiu marec - máj 2015, kedy si táto zamestnankyňa uplatňovala výnimku už len u neho, zaoberať nemohol, nakoľko o vzniku poistenia bolo právoplatne rozhodnuté a naviac k uplatneniu výnimky nenamietal žiadne skutkové ani právne okolnosti týkajúce sa sumy predpísaného poistného (s výnimkou matematického symbolu -) ani nesprávnej aplikácie právneho predpisu správneho orgánu pri rozhodovaní vo veci.

49. Za uvedené porušenie povinností zo strany zamestnankyne zodpovedá žalobca, ktorému takto vznikla povinnosť, ktorú nepredpokladal, za svojich zamestnancov odvádzať poistné a povinné príspevky riadne, v správnej sume a včas. Pre prípad vzniku škody takýmto konaním, má žalobca

možnosť riešiť vzniknutú situáciu využitím inštitútov súkromného práva voči jednotlivým brigádnikom, ktorí porušili ust. o sociálnom poistení.

50. K ostatnej námietke žalobcu o zodpovednosti samotnej žalovanej za vzniknutú situáciu, ktorá ho o nej neinformovala riadne a včas správny súd uvádza, že v platnom znení žalovanej na kontrolu plnenia odvodových povinností účastníkov sociálneho poistenia lehoty neukladá a nadväznosti na to nemôže niesť ani zodpovednosť za omeškanie žalobcu.

51. Správny súd záverom konštatuje, že účinným prostriedkom na ochranu zamestnávateľa a nástrojom pre zamedzenie vzniku duplicity uplatňovania výnimky by bola automatická funkcia v informačnom systéme žalovanej, ktorá by zamestnávateľovi pri prihlasovaní nového zamestnanca na dohodu o brigádnickej práci študenta, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia za podmienky nepresiahnutia určeného mesačného príjmu ( ), neumožnila jeho prihlásenie s uplatnenou výnimkou, pri prekročení možnosti uzavretia jednej dohody o brigádnickej práci študenta.

52. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle (ďalej len „") a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Táto povinnosť vyplýva i z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

53. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neposkytli dostatočnú argumentáciu na zmenu právneho posúdenia veci, a preto postupom podľa ust. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

54. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).