Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/11/2019

Potvrdené rozhodnutím 5Co/85/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37928422, o zaplatenie 210 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/11/2019-164 zo dňa 16.06.2020, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobkyne: U. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. H. XXX, XXX XX Q. H., proti žalovanému: P. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. H. XXX, XXX XX Q. H., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie zákazu žalovanému akokoľvek nakladať zo spoločným majetkom žalobkyne a žalovaného až do vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.02.2019 sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zákaz akokoľvek nakladať so spoločným majetkom až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej v texte len ako „BSM“); taktiež sa žalobkyňa týmto návrhom domáha, aby súd upravil styk s maloletými deťmi strán sporu na čas do rozvodu a tiež, aby súd uložil žalovanému prispievať žalobkyni na výživu ich detí, a to maloletého U. sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a na maloletú D. sumou 70,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Taktiež sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi vždy po dohode s matkou. Predmetné neodkladné opatrenie žiadala žalobkyňa nariadiť do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva manželov a o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Vec návrhu žalobkyne bola zapísaná pod spis. zn. 21P/45/2019.

2. Vec návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na uloženie zákazu žalovanému akokoľvek nakladať so spoločným majetkom patriacim do BSM bola opatrením predsedu Okresného súdu Žilina spis. zn. 1SprR/78/2019 zo dňa 12.02.2019 prevedená do registra „C“ Okresného súdu Žilina a zapísaná pod spis. zn. 6C/11/2019, na základe ktorej skutočnosti, súd týmto rozhodnutím rozhodol o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len v časti návrhu na uloženie zákazu žalovanému akokoľvek nakladať so spoločným majetkom patriacim do BSM.

3. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na uloženie zákazu žalovanému akokoľvek nakladať s majetkom patriacim do BSM odôvodnila tým, že so žalovaným je toho času v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, vedenom na Okresnom súd Žilina, ktorý úzko súvisí s nutnosťou vydania neodkladného opatrenia voči žalovanému. Dňa 21.11.2018 žalobkyňa podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala mal. deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu na mal. U. sumou 90 eur mesačne a na mal. D. sumou 60 eur mesačne. V rovnaký deň podala tiež návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 30P/321/2018. Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 14.12.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný na súde dňa 21.11.2018 zamietol, s odôvodnením, že nemal preukázané, že by hrozila ujma z dôvodu, že by niektorý z rodičov nezabezpečoval riadnu starostlivosť o maloleté deti. Žalovaný vtedy uviedol, že starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne on a žalobkyňa sa prestala starať o deti a neprispieva do rodinného rozpočtu, čo je lož. Kvôli agresívnej povahe žalovaného bola žalobkyňa nútená odísť zo spoločného bývania. Kým bývala so žalovaným v spoločnej domácnosti sa o chod domácnosti starala výlučne ona a náklady domácnosti zastrešovala výlučne ona. Žalovaný odmietol pracovať a je poberateľom invalidného dôchodku. Dodnes všetky náklady domácnosti hradí žalobkyňa. Žalovaný v decembri predal ich spoločné motorové vozidlo, ktoré využíval na svoju potrebu. Bez oznámenia a bez súhlasu žalobkyne predal vozidlo a zakúpil iné, nižšej hodnoty, čím sa žalovaný snaží o znižovať cenu spoločného majetku. Na výzvu žalobkyne, aby jej žalovaný ukázal kúpnu zmluvu, nereagoval a žiadnu jej nezaslal. Na výzvu, aby sa vrátilo pôvodné vozidlo nereagoval. Popri vozidle žalobkyňa našla inzerát, kde sa snažil predať motocykel za 1000 eur. Žalobkyňa žalovaného vyzvala, aby upustil od tohto predaja. Doposiaľ nevie, či žalovaný motocykel predal, nakoľko je garáž uzamknutá a žalobkyňa k nej nemá prístup. Žalovaný taktiež zadržiava všetky zmluvy a dokumenty, ktoré sú vedené len na žalobkyňu. Od decembra sa so žalovaným dohodli na striedavej starostlivosti detí. Deti sa priznali k tomu, že žalovaný ich fyzicky a psychicky týra.

4. K návrhu žalobkyňa priložila: trestné oznámenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, podané na Okresnej prokuratúre Žilina dňa 21.12.2018 (č.l. 8 spisu), fotokópia inzerátu na predaj motocykla (č.l. 10 spisu), fotografia zranenia dieťaťa (č.l. 11 spisu).

5. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ako „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia (pre účely rozhodnutia súdu v danom prípade sa súd v ďalšom neodkladným opatrením v tomto druhom prípade zaoberať nebude). Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je to, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu a že je potrebné, aby došlo k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu, ktorá môže byť dočasná, alebo aj trvalá. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Pri neodkladnom opatrení je teda potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak: - sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, - tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, - v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav, ak má mať podľa okolností prípadu neodkladné opatrenie dočasný charakter, - účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 . Právna úprava neodkladných opatrení na rozdiel od predošlej právnej úpravy (predbežných opatrení podľa O.s.p.), v prípade podania samostatného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez súčasného podania žaloby vo veci samej, dáva konajúcemu súdu nie obligatórnu povinnosť, ale vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu iba fakultatívnu možnosť uložiť navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu vo veci samej, pod následkom zrušenia neodkladného opatrenia v prípade nepodania žaloby v súdom určenej lehote.

11. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a pripojenými listinnými dôkazmi: trestné oznámenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, podané na Okresnej prokuratúre Žilina dňa 21.12.2018 (č.l. 8 spisu), fotokópia inzerátu na predaj motocykla (č.l. 10 spisu), fotografia zranenia dieťaťa (č.l. 11 spisu).

12. Z fotokópie inzerátu na predaj motocykla mal súd preukázané, že dňa 16.11.2018 bol uverejnený inzerát na predaj motocykla v okolí Bytče v hodnote 1.000,- eur.

13. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie zákazu žalovanému akokoľvek nakladať so spoločným majetkom až do vyporiadania BSM, súd konštatuje, že nie je možné nariadiť takéto neodkladné opatrenie, ako to navrhuje žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručenom tunajšiemu súdu dňa 08.02.2019. Pokiaľ by súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil zákaz žalovanému nakladať so spoločným majetkom až do vyporiadania BSM v akomkoľvek rozsahu, nariadením takéhoto neodkladného by žalovaný nemal oprávnenie používať ani žiadne peňažné prostriedky patriace do BSM strán sporu (teda aj prostriedky získané z dôchodkových dávok, resp. iných jeho príjmov), teda nemohol by voľne disponovať s takýmito peňažnými prostriedkami ani za účelom uspokojovania svojich základných životných potrieb. Vzhľadom k tomu, že nevyšlo najavo (a ani to žalobkyňa netvrdila), že by žalobca disponoval peňažnými prostriedkami, resp. iným majetkom vo svojom výlučnom vlastníctve, je možné vychádzať z toho, že žalovaný môže uspokojovať svoje základné životné potreby len z prostriedkov patriacich do BSM. Súd taktiež konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala naliehavú potrebu upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko vychádzajúc z inzerátu, ktorým žalovaný predáva motocykel, síce môže byť založená obava, že dôjde k predaju predmetného motocykla, avšak táto skutočnosť sama o sebe ešte nenasvedčuje tomu, že je tu dôvodná obava aj z toho, že by žalovaný mal úmysel predať celý majetok patriaci do BSM, resp. znižovať jeho hodnotu. Rovnako žalovaná ani nijakým spôsobom neosvedčila skutočnosť, že by žalovaný predal spoločné motorové vozidlo a za obdržanú kúpnu cenu zakúpil iné motorové vozidlo s nižšou hodnotou. Súd preto konštatuje, že v danom prípade neboli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného žalobkyňou návrhom podaným na tunajšom súde dňa 08.02.2019.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie zákazu žalovanému akokoľvek nakladať so spoločným majetkom do vyporiadania BSM zamietol.

15. Podľa ust. čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

16. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu nároku na náhradu trov konania. V dotknutej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.