Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/72/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi pred samosudcom JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obvineného U. P. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. februára 2019 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku súd

obžalovaného U. P., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, okres Prievidza, bytom D. F. Q.A., X. F. XXX/X, okres Prievidza,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 432/16/3307, doručenej súdu 15.6.2018, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, tak, že

ako prednosta Obecného úradu E. D. F. Q., ktorej je zamestnancom, na základe dohody medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a Obcou D. F. Q. č. XX/XX/XXX/XX zo dňa 25.11.2015, dohody o podmienkach vykonávania menších obecných služieb, uzatvorenej medzi poškodeným H. F. a Obcou D. F. Q. dňa 30.5.2016, zmluvy o dielo č. XXXX/XX zo dňa 23.5.2016, uzatvorenej medzi spoločnosťou X., X..H..E.., X. X. F. H. XX, Ž., G.: XXXXXXXX, a Obcou D. F. Q. a tiež ústnej dohody medzi spoločnosťou X., X..H..E.., X. X. F. H. XX, Ž., G.: XXXXXXXX, a U. P. - ako prednostom Obecného úradu obce D. F. Q., o stavebných a rekonštrukčných prácach na Základnej škole v D. F. Q., v ranných hodinách dňa 13.7.2016 v rozpore so všeobecnou preventívnou povinnosťou uloženou § 415 Občianskeho zákonníka pridelil prostredníctvom Š. O. skupine aktivačných pracovníkov, vrátane poškodeného H. F., prácu na Základnej škole v D. F. Q., okres Prievidza, na Ul. Š., v areáli Základnej školy popisné číslo XXX/X, okrem iného aj na streche kotolne, ktorá spočívala v demontáži sklenej výplne okien a kovových okenných rámov, a to aj napriek tomu, že nezabezpečil osobné ochranné pracovné prostriedky v zmysle prílohy č. 3 k Nariadeniu vlády č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a prílohy č. 6 k Vyhláške č. 147/2013 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností, teda ochrannú prilbu, ochranné zariadenie proti pádu, porušil článok IV., bod 2., Dohody č. XX/XX/XXX/XX, nakoľko v rámci aktivačných prác neboli dohodnuté práce vo výške, pred vykonávaním prác vo výške nebola skúmaná zdravotná spôsobilosť poškodeného H. F. v zmysle § 6 odsek 1 písmeno o) Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zároveň nebola uzatvorená písomná dohoda, ktorá by určovala, kto bol povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu podľa § 18 odsek 1 Zákona č. 124/2006 Z.z. a súčasťou školenia BOZP poškodeného nebolo poučenie o prácach vo výške, pracovisko nebolo zabezpečené pre práce vo výške podľa § 3 odsek 4, § 7 Vyhlášky č. 147/2013 Z.z. a neinformoval ako zodpovedná osoba resp. osoba prideľujúca pracovné úlohy aktivačným pracovníkom, vykonávajúcim stavebné práce, o bezpečných pracovných postupoch, o existujúcom a predvídateľnom nebezpečenstve a o zákaze vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť život alebo zdravie, nevydal ani pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 5 odsek 2 písmeno d) a i) Zákona č. 124/2006 Z.z., čím boli porušené ustanovenia § 5 odsek 3, § 6 odsek 1 Zákona č. 124/2006 Z.z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ustanovenia § 9 odsek 1 písmeno a), d) Zákona č. 124/2006 Z.z o kontrole stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a používaní ochranných pracovných prostriedkov a ustanovenia § 82 písmeno a), b) Zákona č. 311/2001 Z.z. o utváraní priaznivých pracovných podmienok a zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v dôsledku čoho pri zhadzovaní kovového okenného rámu zo strechy v čase okolo 10:40 hod. poškodený H. F. spadol na betónové nádvorie za kotolňou, pričom utrpel zranenia - polytraumu, šok z vykrvácania, pomliaždenie hlavy, tržne zmliaždenú ranu hlavy v oblasti temena a záhlavia vpravo, vniknutie vzduchu a krvi do pravej pohrudníkovej dutiny, zlomeninu I. - II. rebra vpravo, zlomeninu priečnych výbežkov hrudníkových stavcov VIII. a XII. a driekových stavcov I.-III. vpravo, zlomeninu panvovej kosti a krížovej kosti vpravo s dobou liečenia a narušením obvyklého spôsobu života v trvaní 8 mesiacov,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného H. F., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, bytom D. F. Q., O. XXX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní, vypočul obžalovaného U. P. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkov H. F., Ľ.J. P., Ing. P. F., Š. O., P. E., H. Š.Ú., U. T., Bc. L. M., Q. P., splnomocnenca poškodeného U.. P. Š., CSc., znalca MUDr. D. W., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že i keď mu je ľúto vzniku ujmy na zdraví poškodeného, on sa zo žalovaného skutku necíti byť vinný, pretože na E. Ú. Q. E. D. F. Q. v čase skutku pracoval ako prednosta Obecného úradu, jeho obsah náplne výkonu tejto funkcie vyplýva z § 19 Zákona o obecnom zriadení a zo žiadneho platného právneho predpisu ani zo žiadneho iného listinného dôkazu nevyplýva, žeby on z titulu funkcie prednostu Obecného úradu zodpovedal za pracovníkov, ktorí pracovali pre obec v zmysle dohody s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Prievidza, zo dňa 25.11.2015 o podmienkach vykonávania menších obecných služieb, žeby im on prideľoval prácu. Myslí si, že úrad práce mal mať pre týchto ich zamestnancov aj v ich obci prideleného nejakého koordinátora, ktorý by ich prácu riadil, čo však nebolo. Úrad práce má, podľa neho, i zabezpečovať školenie vo vzťahu k ochrane a bezpečnosti práce, aj zabezpečovať ochranné pracovné pomôcky. V tejto dohode nie je ani povedané, žeby organizátor zodpovedal za túto činnosť, je tam presne špecifikované, aké menšie práce môžu títo obyvatelia vykonávať. Za obec on však ani túto dohodu nepodpisoval, zodpovedá za obec starosta obce, rovnako ako ani on neuzatváral za obec zmluvu o dielo. Na danej práci pracovali i pracovníci ich obecného podniku služieb, svedok O. a P. mali pracovať na demontáži okenných výplní a upratovať sklo, práce mali vykonávať títo pracovníci a ostatní im pomáhať. Svedok O. mu ráno telefonoval a túto okolnosť oznámil, on osobne s nimi nebol, bolo mu oznámené, že idú pokračovať v prácach, ktoré tam vykonávali už od pondelka. Určite telefonicky nedával on pokyn, kto a kde má ísť pracovať. Nevedel ani, že pôjdu pracovať do výšky 5 metrov, mali pracovať na prízemí. V predchádzajúce dni to riadil iný zamestnanec, ten mal v deň skutku dovolenku. On určite nerozhodol, že pracovníci na menšie obecné práce, akým bol aj poškodený, majú ísť pracovať na strechu a demontovať okenné rámy, on im prácu nezadal. Že tam pôjdu pracovať títo pracovníci na strechu, on nevedel, nebol informovaný, to sa dozvedel až po úraze. Aktivační pracovníci mohli vykonávať len drobné práce, ako čistenie zelene, kosenie a podobne. Nikto, on to ani nemal v starostlivosti, neprideľoval nejaké ochranné pracovné prostriedky. Koordinátor z úradu práce aj v súčasnosti chodí kontrolovať dochádzku aktivačným pracovníkom, tak 2-krát do mesiaca, kontroluje len ich dochádzku. Nebola s realizátorom zmluvy o dielo uzatvorená žiadna zmluva o poskytnutí a realizovaní prác na danej stavbe, mali len ústnu dohodu pre veľmi krátky čas o poskytnutí zamestnancov obecného podniku služieb na likvidáciu odpadu, teda ale išlo o drobné pomocné práce napr. pri vytĺkaní okenných výplní, čistení a odvoze odpadu, zvesení okenného rámu, okná boli na kotolni a časť na telocvični, určite len demontáž a nie zhadzovať ich aj dolu. Zamestnanci sa tam mali možnosť dostať po lešení. On ani nemal vedomosť o existencii predchádzajúcich zdravotných problémoch poškodeného, to bolo (aj ich obcou zistili) až v rámci vyšetrovania tejto trestnej veci. Aktivační pracovníci spolupracujú bežne s pracovníkmi obecného podniku služieb, ktorý je podnikom ich obce. Hlavným dodávateľom prác bola spoločnosť X., s.r.o., Žilina. Či by malo na pracovníka na aktivačných prácach dopad, ak by odmietol vykonať určenú prácu, sa nevedel vyjadriť, to by mala byť otázka na úrad práce, ktorý im poskytuje dávku v hmotnej núdzi, no myslí si, že zo strany obce neboli nikdy vyvíjané žiadne tlaky, aby prácu vykonávali. Po úraze prišli na miesto úrazu aj pracovníci Úradu inšpektorátu práce, šetrenie však ukončili so záverom, že do ich kompetencie nepatrí šetrenie daného úradu.

Svedok H. F. vypovedal, že na podrobnosti si pre úraz nepamätá. Vyberali okenné rámy a sklá na prízemí a poschodí, pracovali na tejto škole už od pondelka. On si myslí, že úlohy im dával obžalovaný, presne však pri rozdeľovaní úloh on nebol, a tak ani nevedel presne povedať, kto presne rozhodol, ktoré práce a kto bude vykonávať. Tie rámy im kázali hádzať zamestnanci, ktorí boli s nimi na práci. Čo robili zamestnanci, s ktorými išli na tieto práce, to robili i oni. Oni vyšli po lešení na poschodie a tam pracovali. Nedostali žiadne bezpečnostné pracovné pomôcky - laná, prilby, mal len pracovné rukavice. Aj v minulosti pracovali takto vo výške, kázal im to T., no nepovedal im, že to kázal obžalovaný. V dôsledku pádu utrpel zranenie, ktorého povaha je uvedená v skutkovej vete obžaloby.

Splnomocnenec poškodeného JUDr. P. Š., CSc. uplatnil za poškodeného F. nárok na náhradu škody vo výške, tak ako už uplatnili i listinnými dôkazmi z prípravného konania, s ktorými sa súd oboznámil - 7.165,77 eur - suma výšky bodového ohodnotenia a nákladov na vypracovanie lekárskeho posudku (č.l. 342 - 346) a trov právneho zastúpenia poškodeného vo výške 620,71 eur.

Svedok Š. O. vypovedal, že on a Š. P. boli v čase skutku zamestnancami obecného podniku služieb. Ráno telefonoval s obžalovaným, ten povedal, aby išli vytĺkať okná a vyrabovať, povedal, že tam majú ísť všetci, čo sú v práci, teda oni dvaja z podniku služieb a aj aktivační pracovníci. Nehovoril presne, čo majú robiť, to oni pochopili, čo presne majú urobiť. Prácu neprideľoval nikto, nikto neurčil, kto a ako budú zhadzovať okná, to bolo ich vecou, ako sa dohodli. Keď prišli na školu, tak na prácu hore išiel poškodený a svedok P., oni dvaja išli preto, lebo sa nebáli a rozhodli sa oni, že tam pôjdu. On sa práce vo výškach bál, ak by tam nebol išiel poškodený, bol by musel a aj išiel túto prácu vykonať on. Ak by boli odmietli tam ísť, nevedel povedať, či a aký dopad by to mohlo na nich mať. Nemali žiadne ochranné pracovné pomôcky a nemali ani školenie pre prácu vo výškach. Aký druh práce môžu vykonávať aktivační pracovníci, on nevedel, v minulosti im prácu prideľoval obžalovaný aj pán T..

Svedok Q. P. bol pracovníkom v obecnom podniku služieb ako robotník. Jemu prácu zadeľoval, ako predák v práci, svedok O.. Od neho sa i ráno dozvedel, že čo idú robiť, že idú na školu, kde sa robila rekonštrukcia telocvične, vytĺkať okná. Čo sa má robiť, O. povedal asi obžalovaný. Išli s nimi aj pracovníci na aktivačné práce, medzi nimi aj poškodený. Na strechu, že pôjde pracovať hore poškodený aj s P., sa rozhodli oni dvaja, lebo sa nebáli, on povedal, že on tam robiť nepôjde, že sa bojí výšky. On s O. zametal sklo po vytĺkaní. Bolo im povedané, že mali vytĺkať sklo z okna, či niekto aj povedal, že majú demontovať okná - rámy a čo s nimi majú robiť, sa nevedel vyjadriť. Ako presne pracovníci na streche robili, sa nevedel vôbec vyjadriť, nebol tam. Že došlo k úrazu, zistil až po výkriku, že H. padol. Svedok O. nevyvíjal žiaden nátlak na poškodeného, že tú prácu musí ísť robiť, prosto oni sa nebáli, tak tam išli. Ani v minulosti, keď niekto nejakú prácu odmietol ísť robiť, neboli z toho vyvodené žiadne dôsledky. Na budove bolo lešenie, na tej strane, kde bol padnutý poškodený, nebolo lešenie, nevedel sa vyjadriť, či cez to lešenie sa dali okná zhadzovať. Nebol školený na prácu vo výškach. Okná demontovali prvý deň. Keď sa sklo na okne vytĺklo, oni dole rozbité sklo pozametali.

Svedok Ľ. P. vypovedal, že v predchádzajúce dni na danom stavenisku on nebol, nepracoval tam, v deň úrazu tam bol prvýkrát. Išli oni, ako pracovníci na verejnoprospešné práce, so zamestnancami obecného podniku služieb - O. a P. (jeho bližšie meno nevedel). Kto im kázal, aby išli na stavenisko, on povedať nevedel. Podrobnosti uvádzané ním v prípravnom konaní vysvetlil tak, že svedok T. rozdeľoval prácu, no kto kázal, aby išli na školu, on nevie. Na danú stavbu išli upratovať, nikto z nich, ktorí tam išli, nechceli ísť na strechu, tak sa on aj s poškodeným rozhodli, lebo sa nebáli, že tam pôjdu oni, dodal ešte, že či tam mali poslať ženy. Tie rámy zhadzovali zo strechy, no a či im to niekto takto kázal, tiež nevedel povedať, bol tam svedok O., tak ten zrejme povedal, zhadzujte a dávajte sklo do kontajnerov. Oni povedali tomuto svedkovi teda, že na tú strechu idú oni. Nemali školenie na prácu vo výškach ani žiadne bezpečnostné prvky. Ako zhadzovali, on išiel pre ďalšie okno, otočil sa, poškodený ho mal počkať, že to budú robiť spolu a zrazu počul buchnutie. Uvidel poškodeného ležať na zemi, utrpel zranenie.

Svedkyňa P. E. vypovedala, že vedúci O. volal s obžalovaným, čo a kde majú ísť robiť, že idú na školu, tam upratovali náradie, rozbíjali okná a upratovali - zametali sklo. Ona pracovala v telocvični, zametala rozbité sklo. Svedok P. a poškodený boli vonku, nevie, čo robili. Oni dvaja sa ponúkli, že pôjdu robiť, čo robili na streche, nebáli sa, tak išli, svedok O. sa bál, tak tam nešiel. V predchádzajúce dni tam nepracovali, v daný deň tam boli prvýkrát. Ako však došlo k pádu, sa nevedela vyjadriť. Nikto neprikázal, že poškodený má ísť na danú prácu. Kto rozhodol, že budú aj zhadzovať okná, uviedla, že podľa nej firma, ktorá mala okná demontovať.

Svedkyňa H. Š. potvrdila, že aj ona bola medzi pracovníkmi aktivačných prác. Keď prišli do práce, prácu im dával svedok O., ten im povedal, čo majú ísť robiť. Ten z počutia od neho vie, že telefonoval s obžalovaným, no o čom presne, nevie. Kto povedal presne, kde a čo majú ísť robiť, súdu uviedla, že niekto zhora, veď aj O. musel od niekoho dostať pokyn. Išli na prácu, sami sa dohodli, kto a čo bude robiť. Okná mali rozbíjať, demontovať, na túto prácu dostali aj pracovné rukavice, iné ochranné pracovné prostriedky nemali. Čo sa malo robiť s rámami, nevedela povedať, to si nepamätala. Kto pôjde pracovať na strechu, podľa nej, rozhodol O. a P., oni rozdeľovali úlohy, no nebolo to príkazom, pozor si už museli dať tí, čo pracovali, bolo to na nich. Asi v polovici zmeny, keď bola na WC, počula krik, dupotanie, keď sa vrátila do telocvične, nikto tam nebol. Keď vyšla von, uvidela poškodeného na zemi, ostatní stáli pri ňom, dávali mu prvú pomoc.

Svedok Ing. P. F., zamestnanec spoločnosti X., s.r.o., ako realizátor stavby, vypovedal, že ne stavbe ich firma pre nepriaznivé poveternostné podmienky v deň, keď došlo k úrazu, nepracovala, a tak ani on v danom čase na stavenisku nebol. Brána areálu sa po ukončení prác zamykala, urobili tak aj deň predtým, pracovníci obecného podniku však mali od daného areálu kľúče, veď to bola škola obce. Potvrdil, že s obžalovaným hovorili o demontáži okien a okenných rámov a odvoze odpadu, žeby si to vykonala obec, no o práci aktivačných pracovníkov on nevedel. Na stavbe, na polovici budovy bolo lešenie, ktoré bolo postavené v zmysle bezpečnostných predpisov, bolo postavené pre ich stavebné práce. Zo strany, kde bolo lešenie, bolo možné demontovať okenné rámy, uspôsobenie toho lešenia by zabránilo prepadnutiu pracovníka.

Svedok U. T. vypovedal, že z titulu svojej práce on sa vždy s obžalovaným dohodol a určoval, kde a čo aktivační pracovníci, pracujúci v ich obci, budú robiť. Keď nebol v práci, obžalovaný to povedal svedkovi O.. Väčšinou títo pracovníci hrabali, kosili, betónovali. Uviedol, aké pracovné prostriedky od nich dostali

- boli to rukavice, iné ako napr. prilby nie. Nevedel sa vyjadriť, akým školením prešli. Ak by boli prácu títo pracovníci odmietli, určite by sa nič nestalo, nevyvodili by z toho žiadnu zodpovednosť, dali by ich pracovať na inú prácu, stalo sa tak aj v minulosti a tomu pracovníkovi sa nič nestalo. V predmetný deň mal dovolenku, a preto nebol v práci, a tak sa ku skutku, okolnostiam nevedel bližšie vyjadriť.

Svedok L. M. potvrdil, že stavenisko bolo v areáli Základnej školy v obci D. F. Q., bolo riadne zabezpečené, v čase, keď sa nepracovalo, bolo i riadne uzamknuté. Zákazku pridelili Ing. F.E.T. a ten i ju viedol. On bol na stavbe len v čase podpisu zmluvy o dielo, vykonávané dielo patrilo v ich spoločnosti pod oddelenie výroby, potom tam bol možno ešte jedenkrát, viac nie, a preto ani k podrobnostiam tejto nimi realizovanej stavby sa nevedel bližšie vyjadriť. Nevie o písomnej zmluve, ale ani o ústnej zmluve o výkone stavebných prác aktivačnými pracovníkmi. On sa nevedel vyjadriť, kde sa nachádzali okná, ktoré boli demontované, ani ako presne ich bolo možné demontovať. Bol telefonicky vyrozumený o úraze, volal riaditeľ výroby a ten to vedel od svedka F.. V čase úrazu ich spoločnosť na stavenisku nepracovala, stavebné práce pre zlé počasie neprebiehali.

Znalec MUDr. D. W. vypovedal, že poškodený utrpel dňa 13.7.2016 zranenie - polytrauma - mnohopočetné poranenia, šok z vykrvácania, pomliaždenie hlavy, tržne zmliaždenú ranu hlavy v oblasti temena a záhlavia vpravo, vniknutie vzduchu a krvi do pravej pohrudníkovej dutiny, zlomeninu I. - II. rebra vpravo, zlomeninu priečnych výbežkov hrudníkových stavcov VIII. - XII. a driekového stavca I. - III. vpravo, zlomeninu panvovej kosti a krížovej kosti vpravo. K danému zraneniu došlo po páde z výšky na tvrdú podložku - betónovú plochu. Išlo o ťažké život ohrozujúce mnohopočetné poranenie, ktoré by bez intenzívnej zdravotníckej starostlivosti skončilo fatálne, zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a narušenia obvyklého spôsobu života 8 mesiacov.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi. Oboznámil sa so zápisnicou o ohliadke miesta činu a s príslušnou fotodokumentáciou na č.l. 394 - 401, na ktorých je viditeľná povaha staveniska, na ktorom v čase skutku poškodený pracoval, lokalizácia prác ním vykonávaných, existencia lešenia na danej stavbe, ako i miesto, kde po páde poškodený dopadol. Oboznámil sa s vyjadrením Inšpektorátu práce Trenčín z 27.11.2018, z ktorého jednoznačne vyplýva, že inšpektorát nevykonával šetrenie daného úrazu, dňa 13.7.2016 inšpektorát vykonal len ohliadku miesta udalosti, poškodený nebol pracovníkom Obecného podniku služieb D. F. Q.. Medzi Obcou D. F. Q. a poškodeným bola uzatvorená v zmysle § 12 odsek 3 písmeno b), bod 4 Zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi dohoda zo dňa 30.5.2016 o podmienkach vykonávania menších obecných služieb. Súd sa oboznámil i s právnym rámcom, na podklade ktorého vykonával aj poškodený práce pre obec D. F. Q. - č.l. 214 - 217, Dohodou č. 15/12/012/17 medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Prievidza, v zastúpení jej riaditeľom, a Obcou D.B. F. Q., v zastúpení jej starostom, samotnou dohodou medzi Obcou Lehota pod Vtáčnikom, opäť v zastúpení starostom obce a uchádzačom o zamestnanie - poškodeným zo dňa 30.5.2016, listinným dôkazom k osnove vstupného školenia k danej dohode na č.l. 234-239, ktorého sa zúčastnil i poškodený. Listinnými dôkazmi k realizovaniu rekonštrukčných prác na predmetnej škole - č.l. 240 - 255, 305, stanoviskom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Prievidza, na č.l. 281. Oboznámil sa i s vyjadrením Obce D. F. Q. na č.l. 264, z ktorého, okrem iného, vyplýva, že prednosta Obecného úradu D. F. Q. je zamestnancom obce, zodpovedá za svoju činnosť starostovi obce. Hlavný rámec činnosti prednostu stanovuje § 17 odsek 1 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov, z ktorého vyplýva, že ak je táto funkcia v obci zriadená, vedie obecný úrad a jeho prácu organizuje.

Obžalovanému kládla za vinu skutková veta podanej obžaloby, že ako prednosta Obecného úradu obce D. F. Q.Á., ktorej je zamestnancom, na podklade Dohody č. 15/12/012/17 zo dňa 25.11.2015, dohody o podmienkach vykonávania menších obecných služieb uzatvorenej medzi danou obcou a poškodeným, Zmluvy o dielo č. 2016/52 a ústnej zmluvy medzi zhotoviteľom diela a obžalovaným, ako prednostom Obecného úradu obce D. F. Q., v rozpore s v obžalobe poukázanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka nezabezpečil dodržanie v obžalobe uvedených platných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci poškodeného a pri zhadzovaní kovových rámov došlo k pádu poškodeného zo strechy na betónové nádvorie, v dôsledku čoho utrpel zranenie, ktoré si vyžiadalo liečenie a obmedzenie obvyklého spôsobu života po dobu 8 mesiacov, čím z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškodenému, a tak naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona.

Podľa § 123 odsek 1 Trestného zákona sa ujmou na zdraví na účely Trestného zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.

Podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona sa ublížením na zdraví na účely Trestného zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 odsek 3 Trestného zákona sa ťažkou ujmou na zdraví na účely Trestného zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je

a) zmrzačenie,

b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,

c) ochromenie údu,

d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,

e) poškodenie dôležitého orgánu,

f) zohyzdenie,

g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,

h) mučivé útrapy, alebo

i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 odsek 4 Trestného zákona sa poruchou zdravia, trvajúcou dlhší čas, na účely Trestného zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Vykonaným dokazovaním má súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že zranenie, ktoré, prihliadnuc i na ustanovenie § 123 odsek 3 písmeno i) a odsek 4 Trestného zákona, poškodený utrpel dňa 13.7.2016, má povahu ujmy na zdraví, ktorú predpokladá skutková podstata trestného činu, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba. Podľa názoru súdu však zo žiadneho na hlavnom pojednávaní vykonaného dôkazu nevyplýva, žeby toto zranenie bolo poškodenému spôsobené v akejkoľvek príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Právne predpisy, na ktoré v skutkovej vete obžaloby prokurátor poukazuje, sú síce platné, no ide o právnu úpravu, viažucu sa na iný právny stav, na iné pracovnoprávne, iné postavenie, v akom bol dňa 13.7.2016 poškodený. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, žeby obžalovanému, ako prednostovi Obecného úradu obce D. F. Q., spadalo do kompetencie organizovanie a riadenie práce pracovníkov pôsobiacich v obci D. F. Q. na podklade dohody o podmienkach vykonávania menších obecných služieb. Zo žiadneho dôkazu ani platnej právnej úpravy nevyplýva oprávnenie a kompetencia prednostu obecného úradu všeobecne a ani konkrétne obžalovanému, ako prednostovi Obecného úradu obce D. F. Q., plniť úlohy a zabezpečovať ochranné pracovné pomôcky, vytvárať podmienky na ochranu a bezpečnosť pri práci, za obec D. F. Q.S. ani nespolupôsobil pri uzatváraní jednotlivých zmlúv. Zo žiadneho dôkazu však ani nevyplynulo, žeby obžalovaný bol vôbec dal akýkoľvek pokyn k tomu, aby poškodený išiel vykonávať prácu, pri ktorej došlo k jeho pádu a v jeho súvislosti k vzniku predmetnej ujmy na jeho zdraví. Obžalovaný túto skutočnosť od počiatku popiera, jednoznačne vo svojej výpovedi uvádzal, že on dal pokyn zamestnancovi obecného podniku služieb pánovi O., aby išli vykonávať oni, ako zamestnanci tohto podniku, demolačné práce na demontáži okien a ich vytĺkaní. Ako pomocní pracovníci s nimi mali ísť aj pracovníci na tzv. aktivačných prácach, akým bol aj poškodený. On rozhodne neprikázal, aby poškodený išiel zo strechy zhadzovať zdemontované okenné rámy. Zhodou s jeho výpoveďou sú, podľa názoru súdu, i všetky ďalšie vykonané výsluchy, teda i ostatní vypočutí svedkovia síce vypovedali, že svedok O. telefonoval s obžalovaným a ten mu zrejme povedal, kde majú ísť, no čo presne, o akú prácu malo ísť sa už nevedeli vyjadriť - vypovedal tak svedok H. Š., P. E., Q.H. P., Ľ. P.. I svedok Š. O. potvrdil, že obžalovaný ich poslal na danú prácu a povedal im, aby demontovali okná a sklenené výplne vybíjali. Nepovedal mu však, že tam má ísť poškodený. Tento svedok vedel, aké práce v obci aj poškodený môže z titulu svojho postavenia vykonávať, vedel, aké práce spolu s ostatnými tzv. aktivačnými pracovníkmi aj v minulosti vykonával. Rovnako všetci títo uvedení svedkovia uviedli, že na strechu pôjde poškodený, bola ich vzájomná dohoda, dohodli sa tak cestou na miesto práce, lebo on sa na strechu nebál ísť. V prípade odmietnutia takejto práce poškodenému nehrozila žiadna sankcia. Trestnoprávna zodpovednosť obžalovaného za vznik ujmy na zdraví poškodeného sa, podľa názoru súdu, nemôže odvodzovať od toho, že by porušil v obžalobe uvedenú právnu úpravu týkajúcu sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo vzťahu k inému pracovníkovi, ktorého on na prácu poveril.

Vzhľadom potom na tieto skutočnosti, prihliadnuc i na základnú zásadu platnú v trestnom práve „v pochybnostiach v prospech obvineného“, súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, a preto ho spod obžaloby prokurátora v zmysle § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil.

Pretože súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, v zmysle § 288 odsek 3 Trestného priadku poškodeného, ktorý síce riadne a včas svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnil, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.