Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Ek-1652-2018.pdf
PDF · 75.93 KB
Case nature
Subarea
38Ek/1652/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: O., práv. zast. JUDr. Floriánom Karabinošom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Romanova 4, 851 02 Bratislava-Petržalka, proti povinnému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 585 441, na vymoženie pohľadávky vo výške 8 574,88 eura, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/1652/2018 zo dňa 27. novembra 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/1652/2018 zo dňa 27. novembra 2018 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu, návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19. 11. 2018, domáhal od povinného vymoženie pohľadávky vo výške 8 574,88 eura. Ako exekučný titul pripojil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 1T/33/2018 zo dňa 16. 08. 2018.
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. 38Ek/1652/2018 zo dňa 27. novembra 2018 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamieta. Výrovou vetou II. rozhodol, že oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznáva. Zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že exekučný titul priložený k návrhu na vykonanie exekúcie, zaväzuje na plnenie inú osobu, ako osobu označenú v návrhu na vykonanie exekúcie, pričom v návrhu na vykonanie exekúcie nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by vznikla povinnosť na plnenie určené exekučným titulom, povinnému. Poukázal pritom na znenia ustanovení § 53 ods. 1, 3 písm. a), 4 veta prvá, § 48 ods. 2 veta prvá, 3 písm. b) bod 1., 4 písm. a), 35 ods. 1 a § 199a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka (ďalej len „napadnuté uznesenie“) oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť v ktorej žiadal, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému s tým, že vedome v návrhu uviedol inú osobu ako povinného, než je osoba uvedená v exekučnom titule. Dôvody pre ktoré tak urobil uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie, a to konkrétne v časti E) - doplňujúce informácie o peňažnom nároku, kde uviedol: „Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn.: 1T/3/2018334 zo dňa 16. 08. 2018 bol obvinený Marián Kuchár, nar. 19. 07. 1996, trvale bytom Malá Iža 9, Komárno, zaviazaný na náhradu škody oprávnenému Stanislavovi Budke, nar. 27. 08. 1976 vo výške 8 574,88 eura. Dňa 22. 09. 2017 o 02:30 v Bratislave na ulici Palisády sa stala dopravná nehoda, pri ktorej Marián Kuchár s motorovým vozidlom narazil o.i. do oproti jazdiaceho osobného motorového vozidla, ktoré riadil oprávnený. Vozidlo, ktoré viedol Marián Kuchár bolo povinne zmluvne poistené u povinného s číslom poistnej zmluvy 6594277943. Povinný škodovej udalosti priradil číslo 9527199117. Listom zo dňa 18. 10. 2018 oprávnený u povinného uplatnil nárok na plnenie trestným rozkazom priznaného nároku, vzhľadom na to, že povinný je v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) povinný uhradiť nároky priamo poškodenému oprávnenému. V uvedenom liste oprávnený preukázal, že nárok priznaný mu v trestnom konaní predstavuje ušlý zisk vyčíslený od 22. 09. 2017 k 30. 04. 2018 vo výške 8 420,08 eura a skutočnú škodu v sume 154,80 eura; teda nároky, ktoré predstavujú nároky v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) a d) zákona č. 381/2001 Z.z. Zákonná 15 dňová lehota na úhradu poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., uplynula márne. K doručeniu právoplatného trestného rozkazu povinnému došlo dňa 23. 10. 2018. Konštatoval, že v zmysle § 36 Exekučného poriadku prechod povinností nie je potrebné preukazovať verejnou listinou, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona, a oprávnenému vzniká priamo nárok voči povinnému. Otázku prechodu povinnosti z osoby označenej v exekučnom titule na povinného konfrontoval aj v časti H) - Vyhlásenia a návrh, kde na otázku „Oprávnený/povinný je právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule:“ odpovedal „áno“ a doplnil podrobnosti. Odôvodnenie napadnutého uznesenia sa s argumentáciou oprávneného o prechode povinnosti na povinného nijako nezaoberá a pri vydaní napadnutého uznesenia ju vyšší súdny úradník nezohľadňoval. Uvedený nedostatok, ako aj to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje dostatok dôvodov pre záver súdu uvedený vo výroku napadnutého uznesenia, zakladá vadu odňatia možnosti konať pred súdom a napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia.
4. Súd k veci udáva nasledovné:
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne.
10. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
11. Podľa § 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) a d) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a ušlého zisku.
13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (§ 823 OZ) a je povinný tento nárok preukázať (§ 799 OZ).
14. Oprávnený vo svojej sťažnosti argumentuje, že na povinného s poukazom na § 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. prešla povinnosť z exekučného titulu a teda oprávnený môže navrhnúť vykonať exekúciu aj proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný. Exekučný súd k tomuto tvrdeniu uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi uplatnením si práva v základnom (nachádzacom) konaní a vymáhaním už judikovaného práva v exekučnom konaní. Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu, nakoľko účelom exekučného konania nie je posudzovanie práv a povinností priznaných vykonateľným rozhodnutím, ale nútená realizácia exekučného titulu, a to za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. K prechodu práva dochádza buď univerzálnou sukcesiou (napr. smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) alebo singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (napr. postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). V posudzovanom prípade sa však ani o prechod, ani o prevod práva nejedná, pretože uložením povinnosti obvinenému v trestnom konaní zaplatiť oprávnenému náhradu škody neprechádza táto povinnosť zo zákona, t. j. bez prejavu vôle účastníkov, z obvineného na osobu, ktorú oprávnený v tomto konaní označil ako povinného, tak ako to oprávnený vo svojej sťažnosti tvrdí. Oprávnený síce môže podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, avšak urobiť tak môže len v základnom (nachádzacom) konaní, nie však v exekučnom konaní.
15. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 256/2012 zo dňa 17. októbra 2013, v ktorom okrem iného konštatoval: „Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody (porovnaj aj Imrich Fekete, Občiansky zákonník, Eurokodex, 2011, 2. diel, str. 2409). Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (action directe), s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného. Poškodený nemusí požadovať náhradu škody najskôr od škodcu, môže ho „obísť“ a domáhať sa (aj žalobou podanou v občianskom súdnom konaní) náhrady škody priamo proti poisťovateľovi.“
16. Keďže teda osobe, ktorú v danom konaní oprávnený označil ako povinného, nebola exekučným titulom uložená žiadna povinnosť, a oprávnený súdu nepreukázal prechod, resp. prevod uloženej povinnosti na túto osobu, vyšší súdny úradník správne postupoval, keď prvým výrokom návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, pre rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom ku skutočnosti, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd nemohol vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, vyšší súdny úradník rovnako správne postupoval, keď druhým výrokom rozhodol, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania.
17. S poukazom na vyššie uvedené závery a citované ustanovenia právnych predpisov, sudca dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, nie je dôvodná a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.