Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20C-34-2017.pdf
PDF · 208.81 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne H.. F. G. (pôvodne Y.), nar. X.X.XXXX, bytom R. V., Z. XX, zastúpená Mgr. Petrom Piatnikom, advokátom so sídlom Poprad, nám. Sv. Egídia 29/69, IČO: 42 090 903, proti žalovanému Stredná odborná škola technická, so sídlom Stará Ľubovňa, Levočská 40, IČO: 170 50 405, zastúpený Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom AK Poprad, Murgašova 86/1, IČO: 42 239 290, v konaní o určenie neplatnosti výpovede, o antidiskriminačnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd p r i p ú š ť a zmenu petitu žaloby tak, že nový petit znie:
I. Súd určuje, že výpoveď zo dňa 30.05.2017, daná žalobkyni z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 31.05.2017, je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá.
II. Žalovaný je povinný zdržať sa rozdielneho zaobchádzania a obťažovania voči žalobkyni na pracovisku. Najmä je povinný upustiť od rozdielneho zaobchádzania voči žalobkyni pri prístupe k ďalšiemu vzdelávaniu, prideľovaní zastupovania za absentujúcich pedagógov a od správania, v dôsledku ktorého dochádza k vytváraniu nepriateľského prostredia voči žalobkyni na pracovisku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej diskrimináciou na pracovisku, vo výške 2.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
Súd žalobu z a m i e t a.
Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 31.7.2017 sa žalobkyňa domáhala vydania určenia neplatnosti výpovede zo dňa 30.5.2017 a doručenej dňa 31.5.2017. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 28.8.2006 uzavreli strany sporu pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej žalobkyňa u žalovaného pracovala na pozícii učiteľa. Dňa 31.5.2017 žalovaný žalobkyni oznámil, že ku dňu 31.5.2017 so žalobkyňou končí pracovný pomer pre nadbytočnosť v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práca. Žalobkyňa je presvedčená, že dôvodom výpovede je opakované upozorňovanie na nesprávne či protizákonné postupy žalovaného pri výchovno-vzdelávacom procese a hodnotení študentov.
Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že neboli splnené podmienky výpovede pre nadbytočnosť, nakoľko pred koncom školského roka 2016/2017 nebola u žalovaného schválená žiadna organizačná zmena a predbežné plány úväzkov neboli definitívne a nemohli byť zákonným podkladom pre výpoveď z pracovného pomeru. Podľa žalobkyne sa úväzky pravidelne rozdeľovali a plánovali na konci mesiaca august predchádzajúceho školského roka. Pri neexistencii finálneho rozdelenia úväzkov na ďalší školský rok nemohol byť ani známy počet nadčasových hodín u všetkých pedagogických zamestnancov, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný ako zamestnávateľ skutočne nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas. Podľa žalobkyne tak žalovaný nesplnil podmienku poskytnutia inej vhodnej ponuky práce. Podľa žalobkyne dôvodom výpovede bolo opakované upozorňovanie na porušovanie predpisov, nakoľko žalobkyňa viackrát ústne a písomne informovala žalovaného na nesprávny postup pri výchovno- vzdelávacom procese a hodnotení žiakov. Podľa žalobkyne štatutárna zástupkyňa žalovaného - riaditeľka - robila kroky, ktoré postupne redukovali úväzok žalobkyne v jej aprobačných predmetoch, t.j. výučbe nemeckého jazyka. Podľa žalobkyne v školskom roku 2016/2017 malo záujem o nemecký jazyk v triede I.B 14 žiakov z 18, avšak riaditeľka rozhodla o tom, že sa nemecký jazyk vyučovať nebude a bude sa vyučovať anglický jazyk. Toto rozhodnutie má nadväzovať na prijatie novej pedagogičky s aprobáciou anglický a nemecký jazyk. V auguste 2016 bol žalobkyni ponúknutý skrátený úväzok 9,5 hodiny týždenne, preto dňa 2.9.2016 požiadala o doplnenie úväzku podľa pracovnej zmluvy. Ponúknutý 10,5 hodinový úväzok žalobkyňa opätovne odmietla. Dňa 8.9.2016 mala riaditeľka žalobkyni predložiť návrh dohody o zmene pracovných podmienok, čo žalobkyňa opätovne odmietla a koncom mesiaca september 2016 bol žalobkyni pridelený úväzok v rozsahu 22,5 hodín týždenne, pričom riaditeľka sa mala vyjadriť: „Ale už posledný krát“. Podľa žalobkyne sa úväzky delia arbitrárne a už v septembri 2016 sa riaditeľka rozhodla žalobkyni v ďalšom školskom roku úväzok neprideliť. K diskriminácii žalobkyňa uviedla, že dňa 9.9.2013 jej riaditeľka podpísala prihlášku na Lyžiarsky inštruktorský kurz zjazdového lyžovania, avšak po doručení pozvánky riaditeľka nedovolila žalobkyni sa tohto vzdelávania zúčastniť. V nasledujúcom školskom roku 2014/2015 už riaditeľka odmietla žalobkyni prihlášku schváliť čím jej znemožnila sa vzdelávať. Následne v školskom roku 2015/2016 a 2016/2017 riaditeľka žalovaného, podľa žalobkyne, nedovolila žalobkyni absolvovať predatestačné vzdelávanie pred II. atestáciou, čo však mohli absolvovať ďalší pedagógovia, čím bolo žalobkyni znemožnené zvýšenie platu. Nakoľko sa žalobkyňa nemohla prihlásiť na predatestačné vzdelávanie, považuje to žalobkyňa zo strany žalovaného za diskriminačné konanie. Rovnako za diskriminačné konanie považuje žalobkyňa skutočnosť, že v dňoch 18.1.-22.1.2016 sa s ďalšími dvoma pedagógmi zúčastnila ako inštruktorka na lyžiarskom kurze s tým, že dvaja pedagógovia mali za kurz priznaných 22 nadčasových hodín, avšak žalobkyni nadčasové hodiny priznané neboli. Ďalej žalobkyňa uviedla, že súčasná riaditeľka žalovaného počas svojho pôsobenia uložila jediné disciplinárne opatrenie, a to žalobkyni dňa 19.10.2016 avšak dôvod mal byť vykonštruovaný a spočíval v porušení pracovnej disciplíny, konkrétne neplnení si povinnosti riadnej evidencie v triednych knihách. Podľa žalobkyne sa kontrola triednych kníh týkala výlučne žalobkyne a netýkala sa ostatných pedagógov. Tento postup žalobkyňa považuje za šikanózny a obťažujúci. Rovnako za diskriminačné žalobkyňa považuje prideľovanie zastupovania v prípade neprítomnosti pedagógov, kedy dňa 24.3.2017 zástupkyňa riaditeľa pridelila na zastupovanie v hodinách telesnej výchovy nekvalifikovaného pedagóga a nie žalobkyňu. Žalobkyňa tiež namietala obťažovanie zo strany žalovaného, ktoré malo spočívať v tom, že po upozornení na nedostatky a pochybenia vedenie školy začalo vytvárať nepriateľské a ponižujúce prostredie. Žalobkyňa mala ako triedna učiteľka v mesiaci apríl 2017 navrhnúť pokarhanie a podmienečné vylúčenie dvom žiakom pre opilstvo a vulgárne správanie, avšak riaditeľka žalovaného jej návrh odignorovala a mala ignorovať aj ďalšie návrhy žalobkyne, čo žalobkyňa považuje za odmietavé a nepriateľské správanie sa. Na porade dňa 25.8.2016 mala riaditeľka pedagogický zbor informovať, že žalobkyňa ju obvinila z „bossingu“, čo však nebola pravda, avšak následne sa kolegovia kontaktu so žalobkyňou vyhýbali. Starší kolega žalobkyne žalobkyňu mal zase ponižovať pred žiakmi na hodinách telesnej výchovy a kritizovať pred kolegami. Na lyžiarskom výcviku ju zase ubytoval v jednoposteľovej izbe v podkroví ubytovacieho zariadenia, izolovanú, čo vyústilo do pocitu samoty, frustrácie, menejcennosti a neistoty. Sťažnosti žalobkyne na správanie kolegov vedenie žalovaného neriešilo k spokojnosti žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že neplatnosť výpovede vyplýva z popísaných situácií a diskriminačného zaobchádzania. Pred podaním žaloby podaním zo dňa 3.7.2017 navrhla žalobkyňa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala odkladu účinnosti výpovede zo dňa 30.5.2017. Uznesením zo dňa 9.8.2017 č.k. 20C/34/2017-58, v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov zo dňa 19.6.2018, č.k. 25Co/32/2018-236, súd návrhu vyhovel. Podaním doručeným dňa 5.12.2018 žalobkyňa navrhla pripustenie zmeny žalobného petitu, ktorým žiadala, aby súd určil neplatnosť výpovede zo dňa 31.5.2017 a ďalšie trvanie pracovného pomeru a súčasne uložil žalovanému povinnosť zdržať sa rozdielneho zaobchádzania a obťažovania žalobkyne a povinnosť priznať žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, poprel žalobné tvrdenia žalobkyne a uviedol, že postupoval v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Na porade vedenia školy dňa 24.05.2017 bol pod bodom č. 4 prerokovaný stav zapísaných žiakov do prvého ročníka a následne určený stav počtu tried pre školský rok 2017/2018 a z toho vyplývajúci stav hodín jednotlivých predmetov. Celkový počet hodín činil 146 hodín. Základný úväzok učiteľa predstavuje 22 hodín a stav učiteľov vyučujúcich všeobecno-vzdelávacie predmety na škole v tomto období bol 8. Skutočná potreba teda bola 6,64, čo je o 1,36 osoby menej. Podľa aprobácii jednotlivých učiteľov všeobecno-vzdelávacích predmetov nastal najväčší pokles u hodín nemeckého jazyka a telesnej výchovy. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyhodnotil, že je potrebné pristúpiť k organizačnej zmene a zrušeniu jedného pracovného miesta pedagogického zamestnanca pre teoretické vyučovanie a rozhodol, že pracovný pomer bude ukončený so žalobkyňou. Nakoľko žalovaný zároveň nemal v čase podania výpovede žiadnu možnosť zamestnávať žalobkyňu, a to ani na kratší pracovný čas, nemohol jej teda ponúknuť ani inú pre ňu vhodnú prácu. Výpoveď sa žalovaný pokúsil doručiť žalobkyni dňa 31.05.2017 o 7:30 hod. Žalovaná uvedenú písomnosť odmietla bezdôvodne prevziať a v súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce sa výpoveď považuje za doručenú ku dňu 31.05.2017. Žalobkyňa v popoludňajších hodinách toho istého dňa prišla na sekretariát školy a priniesla tam list s dátumom 30.05.2017, ktorý žalobkyňa označila ako písomné upozornenie na niektoré porušenia zákona. Žalovaný absolútne odmieta tvrdenia žalobkyne, že výpoveď je reakciou žalovaného na jej opakované upozorňovania na porušovanie zákonov. Žalovaný považuje výpoveď za platnú a má za to, že pri podaní výpovede postupoval v súlade so Zákonníkom práce. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, že na škole zo strany vedenia školy dochádzalo k účelovej zmene štruktúry vyučovacích jazykov. Tieto jej tvrdenia považuje žalovaný za zavádzajúce a nepravdivé. Výber cudzieho jazyka totiž určujú pri zápise do školy zákonní zástupcovia žiakov a žiaci, a to na základe dotazníka nimi podpísaného. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že do platnosti vstúpil zákon o povinnom vyučovaní anglického jazyka a nemecký jazyk a ruský jazyk ostali len ako výberové predmety. V triede I. B, ktorú uvádza žalobkyňa z 18 žiakov ako prvý cudzí jazyk malo angličtinu 16 žiakov. Na základnej škole malo nemecký jazyk 7 žiakov, ostatní žiaci mali ruský jazyk. Okrem toho, z ďalšej triedy I. C mali záujem o nemčinu 3 žiaci, z iného odboru tiež 3 žiaci. Keďže sa jedná o malé skupiny žiakov, je to pre školu ekonomický náročné a nevýhodné. Okrem toho v školskom roku 2015/2016 došlo pri vyučovaní nemčiny v triedach kde učila žalobkyňa k poklesu počtu žiakov. Bežnú skupinu pri vyučovaní cudzích jazykov tvorí 12 - 15 žiakov, žalobkyňa v školskom roku 2015/2016 mala skupiny, kde vyučovala len dvoch či piatich žiakov, najviac 8 či 10 žiakov. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobkyne, že by počas trvania jej pracovného pomeru so žalovaným ako zamestnávateľom dochádzalo vo vzťahu k nej k diskriminačnému správaniu zo strany zamestnávateľa, a že výpoveď z pracovného pomeru je reakcia žalovaného na opakované oznamovanie údajnej protispoločenskej činnosti žalobkyňou. K tvrdenému bráneniu vo vzdelávaní žalovaný uviedol, že v období od roku 2011 do roku 2017 sa žalobkyňa zúčastnila 9 - krát na vzdelávaní, čím získala 79 kreditov, toto považuje žalovaný za jednoznačný dôkaz o tom, že zo strany zamestnávateľa jej nebolo vo vzdelávaní bránené. Kontinuálne vzdelávanie „Lyžiarsky inštruktorský kurz zjazdového lyžovania“ vyhodnotil žalovaný ako duplicitné resp. nadbytočné, nakoľko žalobkyňa po ukončení VŠ s aprobáciou telesná výchova získala zároveň oprávnenie na lyžiarskeho a plaveckého inštruktora. Ďalej v súvislosti so vzdelávaním žalovaný poukazuje na to, že samotné vzdelávanie zamestnancov žalovaného zároveň závisí aj od finančných možností a rozpočtu žalovaného. Z týchto dôvodov preto nebolo umožnené absolvovať predatestačné vzdelávanie pred druhou atestačnou skúškou nielen žalobkyni, ale aj iným zamestnancom. Riaditeľka žalovaného tak postupovala v zmysle pokynov zriaďovateľa (Prešovský samosprávny kraj), ktorý na pracovnej porade upozornil riaditeľov škôl, že povolené môžu byť len tie vzdelávania, ktoré budú kryté rozpočtom a budú pre školu účelné. Taktiež s ohľadom na finančnú situáciu v škole došlo k dohode so všetkými pracovníkmi školy, že vzdelávanie budú realizovať na úkor pracovného voľna resp. dovolenky. Čo sa týka nadčasov, žalovaný uviedol, že nadčasové hodiny za lyžiarsky výcvik mali presne podľa rozpisu služieb započítané všetci zamestnanci žalovaného, ktorí sa výcviku zúčastnili, teda aj žalobkyňa. Prehľad o počte nadčasových hodín majú vyučujúci na nástenke v zborovni, kde si to mohla porovnať aj žalobkyňa.
Čo sa týka kontroly triednych kníh, k tomuto žalovaný uviedol, že kontrola vykonaná dňa 17.10.2016 sa netýkala len žalobkyne, ale kontrolovaní boli aj ďalší zamestnanci. Pri kontrole zápisov do triednych kníh bolo okrem žalobkyne kontrolovaných aj ďalších 14 pedagogických zamestnancov. Zistené nedostatky, ktoré boli zistené u iných zamestnancov boli menej závažného charakteru a na tieto nedostatky boli títo zamestnanci upozornení priamo na pedagogickej porade dňa 19.10.2016. Keďže u žalobkyne bolo zistené neuspokojivé plnenie viacerých pracovných úloh, žalovaný písomne upozornil na tieto skutočnosti žalobkyňu listom z 19.10.2016. V predmetnom upozornení bola žalobkyňa upozornená, aké nedostatky boli zistené a aké pracovné úlohy boli z jej strany plnené neuspokojivo. Žalovaný odmieta, že by pri výkone svojich kontrolných oprávnení vo vzťahu k svojim zamestnancom postupoval diskriminačne. K tvrdenej diskriminácii pri prideľovaní zastupovania žalovaný uviedol, že v škole sa pri rozdeľovaní zastupovania postupovalo a postupuje podľa pravidla, že ak to bolo možné, na zastupovanie bol určený kvalifikovaný pedagóg, ak to možné nebolo, zastupovaním bol poverený nekvalifikovaný pedagóg. Uvedené pravidlo popisuje aj samotná žalobkyňa. Čo sa týka zastupovania dňa 24.03.2017, v uvedený deň mala pri vypisovaní zastupovania za neprítomnosť Mgr. L. oznámiť žalobkyňa žalovanému, že musí ísť na lekárske vyšetrenie. Nakoľko žalobkyňa neuviedla žalovanému, ako dlho resp. v akom čase nebude prítomná na pracovisku z dôvodu lekárskeho vyšetrenia, žalovaný neurčil na zastupovanie žalobkyňu, ale určil iného pedagóga, o ktorom vedel, že na pracovisku bude. Žalovaný zásadne odmieta, že by na pracovisku dochádzalo k obťažovaniu žalobkyne. Počas pôsobenia riaditeľky Mgr. G. Y. na škole (r. 2004 až doposiaľ) nedochádzalo a nedochádza k vykonávaniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia voči zamestnancom školy alebo žiakom. Podľa žalovaného vedenie školy pristupuje k všetkým zamestnancom zodpovedne, ústretovo a s pochopením pri riešení pracovných problémov. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že počas pôsobenia súčasného vedenia školy nebola podaná zo strany pracovníkov, rodičov žiakov, či samotných žiakov školy, žiadna sťažnosť na riaditeľku školy resp. iných vedúcich zamestnancov. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na pokarhanie žiakov žalovaný uviedol, že o návrhoch žalobkyne ohľadne spomínaných žiakov rozhodovala Pedagogická rada, ktorá svoje rozhodnutie prijíma hlasovaním. Žalobkyňa navrhla u žiaka Y. H. vylúčenie zo štúdia, Pedagogická rada dňa 26.04.2017 rozhodla, že išlo o žiaka, ktorý počas štúdia nemal žiaden priestupok, preto rozhodla o udelení nižšieho trestu, a to pokarhania riaditeľkou školy. U žiaka K. P. Pedagogická rada na svojom zasadnutí dňa 26.04.2017 rozhodla, že navrhované pokarhanie žiakovi neudelí. Pri rozhodovaní prihliadala na všetky okolnosti posudzovaného prípadu, ako aj na skutočnosť, že sa jedná o žiaka, ktorý školu počas troch rokov úspešne reprezentoval na medzinárodnej súťaži. K tvrdeniu žalobkyne, že ju jej starší kolega pravidelne na hodinách telesnej výchovy pred žiakmi ponižoval, že ju ponižoval a kritizoval na lyžiarskom výcviku a vo vzťahu k okolnostiam ubytovania na lyžiarskom výcviku žalovaný uviedol, že žalovaná nikdy u žalovaného nepodala sťažnosť na správane iného kolegu voči nej, a už vôbec nie v čase, keď sa údajné skutky mali stať. Tieto skutočnosti uviedla žalobkyňa prvý krát až v liste adresovanom žalovanému ako „Písomné upozornenie na niektoré porušenia zákona v SOŠT z 31.05.2017, resp. v podanej žalobe, ktoré sú však podľa žalovaného iba jej účelovou reakciou na výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti. Čo sa týka ubytovania žiakov a pracovníkov na lyžiarskom výcviku, k tomu žalovaný uviedol, že ubytovanie bolo vždy podmienené možnosťami, ktoré poskytol prevádzkovateľ zariadenia, kde boli žiaci a pedagógovia ubytovaní. K dispozícii boli dve izby pre pedagogický dozor, ktoré sa nachádzali v objekte, kde boli ubytovaní aj žiaci. Žalobkyňa nikdy nenamietala, že bude na izbe ubytovaná sama. Počas lyžiarskeho výcviku bola žalobkyňa viackrát upozorňovaná Mgr. L., že žiaci z jej skupiny lyžovali samostatne bez dozoru, čo nie je v súlade s bezpečnostnými predpismi. Ak boli zistené nedostatky aj u iných pedagógov počas lyžiarskeho výcviku, aj títo boli rovnako upozorňovaní na ich dodržiavanie. Podobne to bolo aj v prípade nedostatkov, pri vedení a zvládaní žiakov na hodinách telesnej výchovy, kedy na tieto nedostatky upozornil žalobkyňu kolega Mgr. L.. Podľa žalovaného sa v žiadnom prípade nejednalo o ponižovanie alebo šikanovanie. Žalovaný má za to, že z uvedených skutočností a listinných dôkazov vyplýva, že vo vzťahu k žalobkyni na pracovisku nedochádzalo k žiadnemu diskriminačnému konaniu. Na podporu svojich tvrdení ohľadom pomerov a situácii na pracovisku žalovaného predložil žalovaný písomné stanovisko zamestnancov školy z 18.09.2017, ktoré podpísalo 34 pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov A.. H. F., H.. C. H., K.. G. H., E. L., C. M., H.. M. Y., A.. E. V., H.. Z. P., Y. L., E. L. a A.. H. J., a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Žalobkyňa v účastníkom výsluchu zotrvala na žalobe a ďalej uviedla, že postup žalovaného považuje za diskriminačný, či už vo vzťahu k prijatiu učiteľky anglického a nemeckého jazyka, ako aj k upozorneniu na neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Podľa žalobkyne riaditeľka žalovaného neumožnila žiakom dobrovoľný výber cudzieho jazyka, riadila zmeny pri vykonaní komisionálnej skúšky či diskriminovala žalobkyňu bránením vo vzdelávaní. Potvrdila pokles počtu žiakov. Zvyšok výpovede venovala poukazovaním na údajné nedostatky vedenia školy.
5. Štatutárna zástupkyňa žalovaného, riaditeľka školy H.. G. Y., v rámci účastníckeho výsluchu poprela tvrdenia žalobkyne a uviedla, že čo sa týka výučby nemeckého jazyka, o tom, aký jazyk sa bude žiak učiť rozhoduje jeho zákonný zástupca a nie škola. V priebehu mesiaca máj predchádzajúceho školského roka, po prijímacích skúškach, má vedenie školy prehľad o tom, aký jazyk sa bude vyučovať. O nemecký jazyk dlhodobo nebol záujem, nakoľko základné školy vyučujú predovšetkým anglický jazyk. Žalobkyni tak bol v júni 2016 ponúknutý skrátený úväzok, avšak žalobkyňa na sekretariáte školy oznámila návštevu lekára a do školy sa vrátila až v septembri. V predchádzajúcom období bol žalobkyni doplnený úväzok o iné predmety, čo však žalobkyni nevyhovovalo zvlášť v dňoch, kedy mala učiť 6-7 hodín. Toto riešila krátkymi textovými správami a neprítomnosťou v práci. Je pravdou, že bola prijatá v septembri 2016 nová učiteľka, avšak nebola prijatá na výučbu nemeckého jazyka, ale mala aprobáciu anglický jazyk a občianska náuka. Bola vyslovene prijatá na anglický jazyk na zastupovanie počas materskej dovolenky. Riaditeľka potvrdila prerokovanie zámeru podania výpovede s výborom odborového zväzu. Poprela diskriminačný prístup k žalobkyni vo vzťahu k vzdelávaniu, poukázala na pokyn Prešovského samosprávneho kraja, že je možné povoliť maximálne dve školenia. Preto bolo vzdelávanie krátené aj všetkým ostatným zamestnancom. Navyše žalobkyňa ako učiteľ telocviku nepotrebuje školenia v tejto oblasti absolvovať. V čase výpovede žalobkyňa učila rôzne predmety, odborne aj neodborne. Komunikácia s ňou je veľmi ťažká, poštu nepreberá, nie je možné pracovať s jej osobnými údajmi, nie je ochotná podpísať súhlas s ich spracovaním. Nie je ani poučená o bezpečnosti pri práci. V súčasnosti pre žalobkyňu škola nemá miesto, od výpovede boli prepustení ďalší dvaja zamestnanci. V roku 2019/2020 bude mať škola maximálne 62 žiakov prvého ročníka, pričom odchádza 102 žiakov. Teda škola bude mať o 40 žiakov menej, jedná sa v podstate o dve triedy a 70 vyučovacích hodín menej. Ďalej uviedla, že prístup žalovaného nemohol byť diskriminačný ani z toho dôvodu, že žalobkyňa sa o telesnú výchovu nezaujímala až do chvíle, keď zistila, že nie je možná výučba nemeckého jazyka. Nezúčastňovala sa žiadnej akcie, čo sa týka športovej oblasti, v škole sa do ničoho nezapojila, preto žalovaný pri výbere, ktorého z dvoch telocvikárov si ponechá, samozrejme volil alternatívu človeka, ktorý má disciplínu, poriadok na hodine, angažuje sa, je pracovitý a dlhodobo zamestnaný. Škola plánuje ďalšie znižovanie stavu pedagogických zamestnancov aj v súvislosti s duálnym vzdelávaním, kedy sa pomer teoretickej a praktickej výučby stanovil na 50:50. Uviedla, že v škole pracuje od roku 1982, 15 rokov vo funkcii riaditeľky školy. Za uvedené obdobie nebol podnet zo strany rodičov ani zamestnávateľa, ani žiakov, ani učiteľov voči jej osobe, žiadne výhrady taktiež neboli vznesené. Poukázala na to, že ani zriaďovateľ školy voči jej prístupu nemal doposiaľ výhrady. Naopak u žalobkyne sa jedná o osobu, ktorá sa vedeniu školy vyhrážala v súvislosti s podanou výpoveďou. Čo sa týka úväzkov, konkrétne úväzky sa rozdeľujú v júni až auguste, ale podľa počtu prihlásených žiakov je možné si vopred odhadnúť, počet hodín v jednotlivých predmetoch. K výhradám žalobkyne a konzumácii alkoholu na pracovisku uviedla, že pravidelné kontroly zabezpečuje externá spoločnosť, ktorej zamestnanec, spolu so zástupcom odborového zväzu, náhodne vyberú niekoľko zamestnancov a vykonajú u nich dychovú skúšku. Žiadne pozitívne výsledky zistené neboli. Čo sa týka kontroly triednych kníh, uviedla, že kontrola bola v triednych knihách vyznačená červenou farbou hneď za posledným záznamom. Na porade sa následne nedostatky preberali a jednotlivým vyučujúcim boli nedostatky vytknuté. Nejednalo sa výlučne o žalobkyňu. Po porade sa zamestnanci rozišli a v nasledujúci deň ráno po príchode do práce sa na pracovisku nenachádzala ani jedna triedna kniha. Žalobkyňa ich priniesla až na obed, takýto postup je neprípustný. Skontrolované pred poradou boli triedne knihy 14 pedagogických pracovníkov, vedenie školy zisťovalo aký je počet vymeškaných hodín, ako sú zapisované učivá do triednej knihy. Niektorým vyučujúcim chýbali záznamy, avšak žalobkyňa nemala zapísané záznamy za mesiac september ani október, preto u nedostatkov menšieho rozsahu bola zvolená ústna výčitka.
Vedenie školy zistilo, že na hodiny telesnej výchovy vyučované žalobkyňou žiaci nechodia, i keď žalobkyňa túto skutočnosť neohlásila. Následne bolo zistené, že došlo k poškodeniu podlahy telocvične, a to tak, že počas hodiny, ktorú mala vyučovať žalobkyňa žiakom vyskočila lopta na nosnú strešnú konštrukciu telocvične s tým, že žiaci si svojvoľne zobrali rebrík, ktorý dvaja žiaci držali a jeden sa po ňom šplhal nahor pre loptu. Pri tomto došlo k poškodeniu podlahy telocvične a argumentom žalovanej bolo vyjadrenie, že ju žiaci nerešpektujú. Podľa štatutárnej zástupkyne žalovaného v súčasnosti nie je možné ďalšie zamestnávanie žalobkyne, a to v dôsledku neprijateľného správania sa žalobkyne, ktorá si na externý disk stiahla materiály školy y iných zamestnancov, ktoré obsahujú aj osobné údaje. Riaditeľka školy po doručená žaloby prizvala zamestnancov Prešovského samosprávneho kraja ako zriaďovateľa. Jeden pracovník bol zástupca vedúceho odboru školstva, druhý pracovník bol ten, ktorý má na starosti stredné odborné školy. Prišli do školy bez ohlásenia, oslovili žiakov, predsedu Rady školy, predsedu odborovej organizácie, majstra odborného výcviku, predsedníčku predmetovej komisie. Po absolvovanej vyučovacej hodine vypočuli vyučujúceho učiteľa a snažili sa vypočuť aj žalobkyňu, ktorá sa však zamkla v kabinete. Najskôr nereagovala na výzvy, nakoniec otvorila dvere a povedala, že s nimi bude diskutovať až na súde, že sa nemá s nimi čom rozprávať. Riaditeľka tiež vylúčila možnosť zamestnania žalobkyne z dôvodu nedostatku žiakov a úväzkov.
6. Z výsluchu svedkyne Ing. H. F., zástupkyne riaditeľa žalovaného súd zistil, že na základe všeobecne záväzných nariadení má na starosti prípravu úväzkov. Už niekoľko rokov žalobkyňu upozorňovala na klesajúci počet žiakov v predmete nemecký jazyk. Znížený úväzok žalobkyňa odmietla, na naliehanie kolegov jej do úväzku pridali predmety, ktoré učila nekvalifikovane. Potvrdila, že už v priebehu mesiaca marec z výpočtového strediska z Michaloviec škola pozná predbežný záujem o školu, čiže už vo februári až marci si vied predbežne pripraviť úväzky, aká bude kapacita školy a koľko učiteľov škola potrebuje. Nakoľko pre žalobkyňu nebolo možné určiť úväzok, bola jej daná dňa 31.5.2017 výpoveď pre nadbytočnosť. Výpoveď žalobkyňa odmietla prevziať a v poobedňajších hodinách doručila na sekretariát školy sťažnosť datovanú 30.5.2017 s tým, že škola ju diskriminuje. Pracovné povinnosti si žalobkyňa zo začiatku plnila, od nástupu učila len nemecký jazyk, o telesnú výchovu sa vôbec nezaujímala. Po doplnení zníženého úväzku o hodiny informatiky žalobkyňa výučbu nezvládala, žiaci jej chodili neskoro na hodiny a do školských počítačov si sťahovali rôzne hry. Nie je technicky možné, aby žalobkyňa učila predmety, na ktoré má aprobáciu.
7. Z výsluchu svedkyne Mgr. C. H. súd zistil, že u žalovaného pôsobí ako učiteľka slovenského a ruského jazyka. Pôsobí ako vedúca predmetovej komisie a má na starosti jazyky. Kvalita znalosti nemeckého jazyka u žalobkyne je na výbornej úrovni, avšak jej subjektívny štýl jednania pôsobil voči žiakom často arogantne a často sa na to žiaci sťažovali. Svedkyňa poukázala na skutočnosť, že škola neučí len denných študentov, ale aj študentov popri zamestnaní, ktorí po pol roku žiadali písomne o zmenu jazyka na ruský. Svedkyňa učí na škole 24 rokov a odmietla šikanovanie či diskrimináciu na pracovisku zo strany vedenia školy či kolegov. Potvrdila, že žalobkyňa povedala kolegyni, „daj si na mňa pozor, ja o tebe veľa viem, môžem to využiť.“ Napriek tomu svedkyňa potvrdila blízky vzťah k žalobkyni, avšak potvrdila tiež nezáujem žalobkyne o riadne plnenie si pracovných povinností a tiež nezáujem nápravu vytýkaných nedostatkov.
8. Z výsluchu svedka K.. G. H. súd zistil, že je predsedom Rady školy od novembra roku 2011. Na škole pôsobí ako učiteľ všeobecne-vzdelávacích predmetov od roku 1997. Rada školy pozostáva z 11 členov, sú tam 4 zástupcovia za Prešovský samosprávny kraj, 3 zástupcovia za rodičov, 3 zástupcovia za pedagogický zbor a jeden žiak. Rada školy je kontrolným a poradným orgánom riaditeľa školy, vyjadruje sa k problémom, ktoré sú na škole aj k celkovej činnosti školy. Schvaľujem plány výkonov pre nasledujúce školské roky, komunikuje aj s rodičmi a s poslancami za PSK. Prejednáva všetky dôležité a rozhodujúce akty, ktoré sa týkajú chodu školy a aj riadenia školy. Čo sa týka prejednávanej veci, prvýkrát sa členovia Rady školy oboznámili s informáciou od riaditeľky školy na zasadnutí dňa 26.6.2017, kedy pani riaditeľka vysvetlila Rade školy, že na základe rámcového učebného plánu pre školský rok 2017/2018 došlo k poklesu hodín výučby nemeckého jazyka na 2 hodiny a v predmete telesná výchova na 23 hodín. Keďže toto sú veľmi malé čísla tak z tohto dôvodu nie je možné udržať také pracovné miesta učiteľa telesnej výchovy na škole, a s týmto boli oboznámení všetci členovia, teda prítomní členovia Rady školy. Pre nadbytočnosť bola dňa 30.5.2017 žalobkyni daná výpoveď i keď vedenie školy sa snažilo urobiť všetky kroky alebo opatrenia, aby tomu zabránilo. Klesajúci počet hodín nebol len v tom konkrétnom roku, tento trend má škola viac-menej dlhodobý, dochádza k úbytku počtu žiakov a tento úbytok žiakov má za následok zníženie počtu disponibilných hodín pre učiteľa. Riaditeľka školy všetkým prítomným členom podrobne vysvetlila ako k tomu dôjde, že nie je možné zachovať to jedno miesto a musí dôjsť k prepusteniu. Žalobkyni bol ponúknutý aj skrátený úväzok, ktorý však neprijala a domáhala sa plného úväzku. Rada školy nerozhodovala o konkrétnom učiteľovi, toto je v kompetencii riaditeľa školy. Riaditeľka sa podľa svedka snažila urobiť všetko preto, aby žalobkyňa nemusela odísť zo školy, dokonca k jej úväzku doplnili hodiny tak, aby mala celý úväzok a svedok osobne súhlasil s odobratím časti hodín biológie v prospech úväzku žalobkyne. Jeden rok takto škola zvládla odučiť, avšak v nasledujúcom roku už bol taký úbytok žiakov, že od 1.9.2017 došlo k zmene organizačnej štruktúry na škole, došlo k zníženiu počtu pracovných miest. Rade školy neboli podané žiadne podnety či sťažnosti na činnosť vedenia ani prácu iných pedagógov. Svedok potvrdil, že sťažnosť podala žalobkyňa zriaďovateľovi s tým, že keď začiatkom školského roka 2017/2018 v septembri prišla do školy kontrola, avšak žalobkyňa sa pred nimi zamkla a nechcela s nimi komunikovať, kričala im cez dvere, že sa uvidia na súde. Za 21 rokov pôsobenia v škole sa svedok nestretol so šikanovaním ani diskrimináciou. Potvrdil, že už na jar má vedenie školy prehľad o približnom počte študentov v nasledujúcom školskom roku, potvrdil tiež, že žalovaný nového učiteľa nemeckého jazyka neprijal. Potvrdil tiež, že časť pedagógov učí predmety ako nekvalifikovaný pedagóg, potvrdil tiež ďalšie odchody pedagógov z dôvodu klesajúceho počtu žiakov.
9. Z výsluchu svedka E. L. súd zistil, že je 25 rokov zamestnancom žalovaného ako majster odbornej výchovy pre odbor stolár, má na starosti praktickú výchovu. Poprel diskrimináciu zo strany vedenia školy alebo kolegov a naopak potvrdil, že kancelária riaditeľky je otvorená kedykoľvek pre každého, či kolegov, či žiakov, veľakrát je ochotná rozprávať, porozprávať sa o probléme, o veciach, ktoré sú, ktoré treba riešiť. Prístup riaditeľky je veľmi profesionálny, ústretový, kolegiálny. Čo sa týka fajčenia či konzumácie alkoholu, je jasné, že žiaci sa pokúšajú vykľučkovať a nájsť si skryté miesto, ustrážiť sa to nedá. Poprel požívanie alkoholických nápojov na pracovisku, väčšina pedagógov chodí do práce autom, navyše sú vykonávané náhodné kontroly. Čo sa týka úväzkov, už na jar má škola predstavu aké budú úväzky na nasledujúci školský rok. Je úbytok žiakov, stále menej žiakov prichádza na školu a to je dlhodobí problém. Svedok je členom výboru základnej odborovej organizácie pôsobiacej v škole a potvrdil svoju prítomnosť pri prejednaní výpovede danej žalobkyni s tým, že stretnutie sa konalo v priestoroch školy v poobedňajších hodinách. Svedok ďalej uviedol, že od žiakov, ktorým bola žalobkyňa triednou učiteľkou mal vedomosť o kriku a nervozite v hodinách žalobkyne. Potvrdil tiež vedomosť o tom, že žiaci pre žalobkyňu vykonali nejaké práce u žalobkyne doma a následne boli obvinení z krádeže náradia, čo sa napokon nepotvrdilo, pretože žalobkyňa svoje veci našla.
10. Z výsluchu svedkyne C. M. súd zistil, že pracuje na sekretariáte žalovaného a bola prítomná pri predložení výpovede na prevzatie. Žalobkyňa výpoveď nepodpísala, iba si ju odfotila. Takto žalobkyňa odmietla podpísať viacero školských písomností. Svedkyňa potvrdila, že u riaditeľky školy sa konalo rokovanie ohľadom výpovede danej žalobkyni za účasti riaditeľky, zástupkyne riaditeľky a svedka Y.. Čo sa týka skončenia pracovného pomeru, svedkyňa potvrdila, že viacero pedagógov skončilo pracovný pomer, nakoľko došlo k poklesu počtu žiakov. V škole pracuje 34 rokov.
11. Z výsluchu svedka H.. M. Y. súd zistil, že žalovaného pracuje ako zástupca pre praktické vyučovanie. U žalovaného pracuje od roku 1986 a poprel diskrimináciu zo strany vedenia školy. Potvrdil, že bol pri pokuse o doručenie výpovede žalobkyni. Potvrdil tiež, že už v jarných mesiacoch škola má vedomosť o počte žiakov v jednotlivých odboroch a je možné pripravovať úväzky na nasledujúci školský rok. Svedok potvrdil, že aj u iných pedagógov boli konštatované nedostatky v práci.
12. Z výsluchu svedkyne A.. E. V. súd zistil, že je bývalou učiteľkou odborných predmetov elektrotechnických u žalovaného. Podľa svedkyne žalobkyňa od nej žiadala, aby „nejakým spôsobom vyvrátila, že tá výpoveď nebola teda opodstatnená, a že pre ňu bolo zamestnanie ešte v čase, keď dostala výpoveď“. Čo sa týka úväzkov, svedkyňa uviedla, že „tak trošku som sa podieľala na tvorbe rozvrhu, takže videla som vlastne úväzky aj ostatných učiteľov“. Následne svoje tvrdenie upravila na tvorbu rozvrhu a priznala, že na tvorbe úväzkov sa nepodieľala. U žalovaného svedkyňa pracovala od septembra 2000 do mája 2016. Potvrdila, že vedenie školy vie z podaných prihlášok zo základných škôl, aký je záujem, podľa toho žiada o počet tried, ktoré sa otvoria. Prihlášky na stredné školy sa dávajú vo februári a potom niekedy v apríli, máji sú prijímacie skúšky. Ešte v priebehu júna je možnosť podania prihlášok na nadstavbové štúdium. Podľa svedkyne presné úväzky možné určiť v septembri. Následne svedkyňa uviedla, že keď ju žalobkyňa požiadal o svedectvo, povedala jej všetko kto už na pojednávaní bol. Videla rozvrh školského roka 2017/2018 a žalobkyňa od nej žiadala posúdenie, či bolo možné pre ňu vytvoriť úväzok. Svedkyňa následne pomerne špekulatívne navrhovala rozdelenie úväzkov tak, aby mohla mať úväzok aj žalobkyňa. Špekulatívnym sa jej konanie zdá z toho dôvodu, že sama priznala, že úväzky nikdy nepripravovala a ňou pripravovaný úväzok zrejme nerešpektoval pravidlá stanovené právnymi predpismi. Potvrdila, že vedenie školy vedelo o problémoch s fajčením v priestoroch areálu školy. Podľa svedkyne sa stalo, že na poradách pri vytýkaní nedostatkov sa pani riaditeľka viac zameriavala na určité osoby.
13. Z výsluchu svedkyne H.. Z. P. súd zistil, že je u žalovaného pracuje od roku 2016. V auguste 2016 auguste zistila, že na internete je oznam o voľnom mieste u žalovaného. Na konci augusta ju kontaktovala riaditeľka školy s tým, či je ochotná prijať miesto učiteľky anglického jazyka, ale len na zastupovanie. Bola tiež upozornená na to, že hoci má aprobáciu nemecký jazyk, učiť ho nebude, pretože učiteľku nemeckého jazyka škola má. Svedkyňa zopakovala, že bola prijatá len na zastupovanie na anglický jazyk, ktorý môže učiť kvalifikovane. Poprela vedomosť o diskriminácii, konštatovala však negatívnu skúsenosť so žalobkyňou hneď v prvý deň na pracovisku, keď sa vlastne žalobkyňa dozvedela pri zoznamovaní, že svedkyňa má aprobáciu anglický a nemecký jazyk, tak z toho bola veľmi prekvapená a ešte v ten deň poobede sa bola žalobkyňa sťažovať na prijatie svedkyne s jej aprobáciou. Svedkyňa potvrdila, že keď bola žalobkyňa upozornená na to, že nemá podpísané triedne knihy, tak všetky tie triedne knihy si žalobkyňa vzala domov. Doniesla ich na druhý deň s tým, že nikto sa jej ani nemohol dovolať. Pri opravných skúškach z nemeckého jazyka či maturitných skúškach z nemeckého jazyka zase žalobkyňa mala byť hlavnou skúšajúcou, mala pripraviť miestnosť a podklady a ani sa v ten deň nedostavila, materiály nepripravila a s obrazovými materiálmi museli pomôcť učitelia anglického jazyka. Rovnako svedkyňa potvrdila časté absencie žalobkyne v práci, a to najmä v dňoch, kedy teda mala plný rozvrh. Žalobkyňa podľa svedkyne v kolektíve vytvára zlú atmosféru, neplnila si svoje povinnosti, porušovala pravidlá a správala sa nekolegionálne. Podľa svedkyne žalobkyňa poza chrbát fotila, sliedila, hľadala chyby, zisťovala informácie, a mnohokrát bol kolektív prekvapený alebo pobúrený, že riaditeľka odmietla rázne zakročiť. V súčasnosti svedkyňa vyučuje aj nemecký jazyk s tým, že tento predmet navštevuje 8 žiakov v 1. ročníku nakoľko majú rodičov pracujúcich v Nemecku. V školskom roku 2017/2018 škola vyučovala nemecký jazyk v jednaj triede s 8-10 žiakmi.
14. Z výsluchu svedka Y. L. súd zistil, že je zamestnancom žalovaného od roku 1977 ako učiteľ telesnej výchovy. So žalobkyňou do styku prichádzal viac-menej sporadicky len v zborovni a až v čase, kedy žalobkyňa začala vyučovať telesnú výchovu, začali sa stretávať viac. O telesnú výchovu žalobkyňa neprejavovala záujem, začal až v čase, kedy ubúdalo hodín nemeckého jazyka. Dovtedy aj keď škola organizovali súťaže, žalobkyňa sa absolútne nezapájala, rovnako ak na lyžiarske kurzy. Na lyžiarskom kurze bola až posledné dva roky, čo u žalovaného pracovala. Svedok uviedol, že žalobkyňa svoje hodiny nezvládala, žiaci si robili, čo chceli, boli nepripravení. Žalobkyňa chodila nepripravená, neprezutá, na hodinu prišla s taškami a písomkami, ktoré opravovala. Svedok potvrdil, že mal výhrady k tomu, aby boli žiaci zavretí v posilňovni a bez kontroly, na čo žalobkyňa zareagovala otázkou, že ako to má stíhať. Stalo sa tiež, že žiaci bez vedomia žalobkyne zobrali 13 metrový rebrík a tento si postavili, aby mohli ísť pre loptu pod strechu. Uvedené konanie je podľa svedka hrubým porušením bezpečnostných predpisov. Taktiež na lyžiarskom kurze žiaci žalobkyne bez jej vedomia odišli zo strediska Štart na Skalnaté Pleso. Svedok poprel požívanie alkoholických nápojov v priestoroch školy a počas pracovnej doby. K fotografiám predloženým žalobkyňou, na ktorých je chladnička s alkoholickým nápojmi svedok uviedol, že v telocvični sa hrá mestská liga, chodia tam kolektívy, ktoré majú 30 - 50 rokov, a pred zápasom si nalejú po poháriku, pred ďalším si dajú znova. Svedok poprel vedomosť o diskriminácii v škole. Svedok potvrdil tiež prerokovanie výpovede výborom odborovej organizácie.
15. Z výsluchu svedkyne E. L. súd zistil, že pracuje u žalovaného od roku 2001. So žalobkyňou boli priateľkami do doby, než sa po večierku žalobkyňa svedkyni mala vyhrážať, že ju zničí. Určitú dobu svedkyňa pôsobila ako predsedníčka Rady školy a za ten čas nebola žiadna sťažnosť na osobu riaditeľky, čo sa týka diskriminácie alebo šikanovania. S jej vedením boli spokojní všetci, o čom svedčí aj to, že počas troch volebných období nemala žiadneho protikandidáta. Všetky záležitosti sa riešili spoločne na poradách. Svedkyňa poprela tvrdenia žalobkyne o tom, že žalobkyňa nebola dostatočne informovaná o nedostatočnom záujme o nemecký jazyk s tým, že žiadala ostatné školy o prijatie do pracovného pomeru, v čom jej nebolo vyhovené. Taktiež svedkyňa potvrdila, že asi 8 učiteľov muselo skončiť pracovný pomer z toho dôvodu, že skončil odbor, o ktorý nebol záujem. Nedostatok úväzku svedkyňa vyriešila štátnou jazykovou skúškou z anglického jazyka, čo žalobkyňa odmietla. Svedkyňa potvrdila nedostatočnú prípravu žalobkyne aj sťažnosti žiakov na nedostatočnú výučbu v hodinách žalobkyne. Na žalobkyňu sa sťažovali žiaci aj externisti, žalobkyňa ich mala pripravovať na maturitnú skúšku z nemeckého jazyka a na týchto hodinách preberali tehotenstvo žalobkyne a výber mena dieťaťa. Taktiež rodičia sa sťažovali, že od žalobkyne nemali vedomosť o triednych schôdzkach, žalobkyňa nepoužívala elektronickú žiacku knižku s tým, že rodičia jej žiakov sú počítačovo menej gramotní, takže to je zbytočné. Čo sa týka šikanovania, svedkyňa potvrdila, že to bola práve žalobkyňa, ktorá šikanovala kolegu Z., znevažovala ho pre jeho výzor s vyjadrením, že „poznala jedného Z., ona ho učila a bol to debil, a že asi aj kolega bude taký“. Odmietala mu sprístupniť kabinet jazykov aj jazykovú učebňu. Z kabinetu si žalobkyňa spravila sklad osobných veci, doniesla si tam stacionárny bicykel a šijací stroj, s tým, že sa na ňom bude počas voľných hodín učiť šiť. Počas voľných hodín žalobkyňa chodila po ostatných školách a snažila sa o hlasovanie ostatných žiakov, aby získala jej bytovka ihrisko. Do školských aktivít sa žalobkyňa nezapájala, o telesnú výchovu sa napriek svojej aprobácii nezaujímala. Počas lyžiarskeho výcviku nevedela kde má skupinu, za ktorú bola zodpovedná. Žiakov poslala na Skalnaté Pleso samých sa lyžovať. Svedkyňa poprela konzumáciu alkoholu v škole s tým, že jediný človek, ktorého svedkyňa videla opitého, bola práve žalobkyňa po vianočnom večierku. Kolegovia ju museli niesť domov, pretože spadla na tašku, kde mala školský notebook, ktorý si vzala bez dovolenia. Svedkyňa potvrdila pokles počtu žiakov v škole. Svedkyňa taktiež potvrdila, že žalobkyňa si stiahla všetky údaje zo školského počítača zo zborovne. V tom počítači sú osobné údaje žiakov, zoznamy, všetko čo pedagogický zbor potrebujeme k výkonu práce, sú tam dochádzky, záznamy z klasifikačných porád.
16. Z výsluchu svedka A.. H. J. súd zistil, že od roku 2014 u žalovaného pracuje ako učiteľ odborných predmetov elektrotechnických. Po nástupe do zamestnania prichádzal so žalobkyňou do kontaktu. Svedok potvrdil, že žalobkyňa kolegom Y. L. a H. Z. zamedzovala prístup do jazykovej učebne. V školskom roku 2016/2017 svedok mal na starosti učebňu informatiky, ktorú som v auguste pripravil na nový školský rok. Po tom, ako žalobkyňa odmietla skrátený úväzok vedenie školy pedagógov poprosilo, či by neposkytli niektoré z hodín v prospech úväzku žalobkyne. Informatiku žalobkyňa učila v učebni, ktorú mal na starosti svedok. Niekedy koncom novembra, začiatkom decembra na hodine sa žiaci svedka opýtali či si môžu zahrať hru Counter Strike. Svedok dal žiakom pokyn hru vymazať. Po približne mesiaci sa žiaci svedka opätovne opýtali či si tú hru môžu zahrať. Hra bola v počítači opätovne nainštalovaná, zrejme v čase, kedy učebňu využívala žalobkyňa. Svedok žalobkyňu najskôr upozornil medzi štyrmi očami, aby si to dala do poriadku, že to nemá tam čo robiť. Následne niekedy vo februári boli v počítačoch hry opätovne nainštalované. Po porovnaní časov inštalácie s rozvrhom hodín svedok zistil, že to bolo na hodinách žalobkyne. Svedok upozornil zástupkyňu, ktorá nedostatky so žalobkyňou riešila. Počas hodín vedených žalobkyňou z učebne informatiky vychádzali žiaci s nápojmi a jedlom v ruke, čo je porušením školského poriadku. Rovnako hluk počas hodín vyučovaných žalobkyňou presahoval únosnú mieru, na čo sa pedagógovia a žiaci sťažovali. Svedok potvrdil, že aj jemu boli na porade vytknuté nedostatky v záznamoch v triednej knihe s tým, že v ďalší deň po porade chýbali všetky triedne knihy, teda vyučovanie nemohlo prebiehať riadne, keďže učitelia nemohli zapisovať do triednej knihy. B. triedne knihy priniesla poobede. Svedok poprel šikanovanie a diskrimináciu v škole, potvrdil nezáujem žalobkyne o školské či mimoškolské aktivity.
17. Z pracovnej zmluvy zo dňa 28.8.2006 (č.l. 6) súd zistil, že od 28.8.2006 žalobkyňa u žalovaného pracovala ako učiteľka všeobecno-vzdelávacích predmetov s miestom výkonu práce Stredné odborné učilište, Levočská 40, Stará Ľubovňa.
18. Zo žiadosti o stanovisko k vykonaniu komisionálnej skúšky zo dňa 18.5.2017 (č.l. 7) súd zistil, že uvedenou žiadosťou žalobkyňa žiadala žalovaného o vysvetlenie úvah, ktoré viedli k nariadeniu vykonania komisionálnej skúšky u žiaka IV.A triedy V. Z..
19. Z písomného upozornenia na porušenia zákona v SOŠT zo dňa 30.5.2017 (č.l. 8) súd zistil, že uvedeným podaním žalobkyňa vedenie žalovaného upozorňovala na požívanie alkoholických nápojov, fajčenie v priestoroch areálu školy, fyzické útoky na žiakov či neprimerané správanie sa kolegu L. a žiadala o upustenie od šikanujúcej komunikácie.
20. Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 30.5.2017 (č.l. 12) súd zistil, že uvedeným podaním žalovaný žalobkyni dal výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko žalovaný nemá pracovné miesto, ktoré by žalobkyni mohlo ponúknuť, nakoľko pre školský rok 2017/2018 pre žalobkyňu nemá úväzok.
21. Zo žiadosti o pozastavenie účinnosti výpovede zo dňa 5.6.2017 (č.l. 13) adresovanej Inšpektorátu práce Prešov súd zistil, že uvedenou žiadosťou žalobkyňa žiadala o pozastavenie účinnosti výpovede z pracovného pomeru, pričom v žiadosti popisuje, že vedenie školy upozornila na nezákonný postup pri vykonaní komisionálnej skúšky, oznámení výpovede z pracovného pomeru, namieta postup žalovaného a domnieva sa, že podaná výpoveď je neplatná.
22. Z potvrdenia Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 16.6.2017 č. S/2017/667/8460 (č.l. 14) súd zistil, že Inšpektorát práce pozastavil účinnosť výpovede zo dňa 30.5.2017 a súčasne žalobkyňu poučil o možnosti obrátiť sa na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
23. Zo žiadosti o doplnenie pracovného úväzku zo dňa 2.9.2016 (č.l. 15) súd zistil, že nakoľko nebola uzavretá zmena pracovnej zmluvy, žalobkyňa žalovaného požiadala o doplnenie pracovného úväzku o nadčasové hodiny ostatných zamestnancov s tým, že so skráteným úväzkom nesúhlasí a naďalej má v úmysle pracovať u žalovaného.
24. Z rozhodnutia o určení úväzku zo dňa 31.8.2016 (č.l. 33) súd zistil, že uvedeným rozhodnutím žalovaný žalobkyni určil úväzok s účinnosťou od 1.9.2016 v rozsahu 22,5 hodín týždenne.
25. Z oznámenia zo dňa 5.6.2017 (č.l. 38) súd zistil, že uvedeným oznámením žalobkyňa žalovanému oznamovala, že s podanou výpoveďou nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní.
26. Z Dohody o zmene pracovných podmienok (č.l. 42), ako dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 28.8.2006, súd zistil, že uvedeným dodatkom sa mali strany dohodnúť na skrátenom pracovnom úväzku žalobkyne na 16,5 pracovných hodín týždenne v období od 1.9.2016 do 31.8.2017. Uvedený dodatok nebol žalobkyňou podpísaný.
27. Z Dohody o zmene pracovných podmienok (č.l. 321), ako dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 28.8.2006, súd zistil, že uvedeným dodatkom sa mali strany dohodnúť na skrátenom pracovnom úväzku žalobkyne na 10,5 pracovných hodín týždenne v období od 1.9.2016 do 31.8.2017. Ani tento dodatok nebol žalobkyňou podpísaný.
28. Z prihlášky na vzdelávania č. 133123 (č.l.43) súd zistil, že dňa 9.9.2013 sa žalobkyňa prihlásila na lyžiarsky inštruktorský kurz zjazdového lyžovania, pričom riaditeľka žalovaného prihlášku taktiež podpísala a vyslovila s absolvovaním kurzu súhlas. Prihláška bola podaná poštou dňa 9.9.2013, o čom svedčí podací lístok (č.l. 44).
29. Z pozvánky (č.l.45) na vzdelávací program Lyžiarsky inštruktorský kurz zjazdového lyžovania č. BAS_PKRO_1297_2013_RM súd zistil, že prihláška žalobkyne bola akceptovaná a program sa mal uskutočniť dňa 10.1.2014 - 14.1.2014.
30. Z mesačného výkazu odučených, zastupovaných a nadčasových hodín (č.l. 47) za mesiac január 2014 súd zistil, že v dňoch 10.1.2014 - 14.1.2014 sa žalobkyňa zúčastňovala vyučovacieho procesu.
31. Z prihlášky na vzdelávania č. 299332 (č.l. 48) súd zistil, že dňa 25.9.2014 mala žalobkyňa opätovne snahu prihlásiť sa na vzdelávací program Lyžiarsky inštruktorský kurz zjazdového lyžovania. Prihláška nie je podpísaná riaditeľom školy.
32. Z prihlášky na vzdelávania č. 550661 (č.l. 49) súd zistil, že dňa 30.9.2015 mala žalobkyňa snahu prihlásiť sa na vzdelávací program Prípravné atestačné vzdelávania na vykonanie II. Atestácie pedagogických a odborných zamestnancov. Prihláška nie je podpísaná riaditeľom školy.
33. Z potvrdení o účasti zo dňa 12.1.2015 a 13.1.2015 (č.l. 50) súd zistil, že v uvedených dňoch sa žalobkyňa zúčastnila na podujatí organizovanom Metodicko - pedagogickým centrom, pobočka Prešov.
34. Z mesačného výkazu odučených, zastupovaných a nadčasových hodín (č.l. 51) za mesiac január 2015 súd zistil, že v dňoch 12.1.2015 - 13.1.2015 sa žalobkyňa nezúčastňovala vyučovacieho procesu a čerpala dovolenku.
35. Z mesačného výkazu odučených, zastupovaných a nadčasových hodín (č.l. 52) za mesiac január 2016 súd zistil, že v dňoch 18.1.2016 - 22.1.2016 sa žalobkyňa nezúčastňovala vyučovacieho procesu a absolvovala lyžiarsky kurz. Výkaz obsahuje údaj o počte nadčasových hodín v rozsahu 2 hodiny.
36. Z písomného upozornenia na neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo dňa 19.10.2016 (č.l. 53) súd zistil, že žalovaný žalobkyňu upozornil na neplnenie si pracovných povinností, pričom žalovaný ako zamestnávateľ pri kontrole zistil: 1. nesúlad vypracovaných tematických plánov a Školského vzdelávacieho programu a Štátneho vzdelávacieho programu, 2. nevyplnené záznamy v predmetoch nemecký jazyk, telesná výchova, informatika a slovenský jazyk v triednych knihách v IV.A triede, II.C triede, a IV.B triede, 3. nerešpektovanie pokynov nadriadeného, svojvoľného opustenia pracoviska a nepracovanie tematických plánov ani po vyzvaní a 4. hrubé a neprístojné správanie voči nadriadeným. Žalobkyňa bola vyzvaná, aby nedostatky odstránila v lehote 15 dní od doručenia výzvy a súčasne bola upozornená, že v prípade opakovania sa nedostatkov zamestnávateľ vyvodí ďalšie opatrenia. Upozornenie nie je žalobkyňou podpísané, fotokópia predložená žalovaným (č.l. 99-100) obsahuje záznam o tom, že uvedené podanie žalobkyňa odmietla podpísať a podpisy svedkov.
37. Z odpovede na písomné upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo dňa 18.11.2016 (č.l. 54) súd zistil, že uvedenou odpoveďou žalobkyňa žalovanému oznamovala dôvody nesplnenie svojich povinností vytýkaných v bode 1. písomného upozornenia s tým, že uznala „preklepy“, avšak súčasne vedenie školy upovedomila o tom, že za jej nedostatky môže vedenie školy, ktoré k nej pristupuje diskriminačne tým, že jej nevrátilo podpísané tematické plány a súčasne jej umelo znižuje počet hodín nemeckého jazyka a odmieta iniciatívu žalobkyne na skvalitnenie vzdelávacieho procesu. Vo vzťahu k chýbajúcim záznamom v triednych knihách žalobkyňa argumentovala tým, že nakoľko nemala k dispozícii podpísané tematické plány, evidenciu v triednej knihe vykonať nemohla. Rovnako odmietla aj ďalšie výhrady s tým, že postup vedenia školy považuje za diskriminačný a účelový.
38. Z mesačného výkazu odučených, zastupovaných a nadčasových hodín (č.l. 56) za mesiac marec 2017 súd zistil rozsah odučených hodín s označením jednotlivých tried, rozsah čerpanej OČR a voľných hodín žalobkyne.
39. Z prehľadu o žiakoch za III. Štvrťrok školského roka 2016/2017 ku klasifikačnej porade dňa 26.4.2017 súd zistil, že v tride III.C žalobkyňa ako triedny učiteľ označila žiakov s nevhodným správaním či neuspokojivou dochádzkou a navrhla ich potrestanie.
40. Zo zápisu z pedagogickej rady zo dňa 17.5.2017 (č.l. 76) súd zistil, že pedagogická rada v bode 7. programu prerokovala stav zapísaných žiakov zapísaných do prvého ročníka, počet žiakov a otváraných tried v školskom roku 2017/2018 a konštatovala celkový pokles úväzkov s tým, že nemecký jazyk bol zistený v rozsahu 2 vyučovacích hodín a telesná výchova v rozsahu 23 vyučovacích hodín. Súčasne pedagogická rada vzala na vedomie vykonanie komisionálnej skúšky u žiaka V. Z. z nemeckého jazyka dňa 18.5.2017. Žalobkyňa sa predmetnej pedagogickej rady podľa priloženej prezenčnej listiny taktiež zúčastnila, zápis neobsahuje záznam o jej prípadných výhradách.
41. Zo záznamu o odmietnutí doručenia výpovede z pracovného pomeru zo dňa 31.5.2017 (č.l. 80) súd zistil, že svedkovia H.. G. Y., A.. H. F., H.. M. Y. a C. M. potvrdili, že uvedeného dňa boli očitými svedkami pokusu o doručenie výpovede žalobkyni, čo žalobkyňa odmietla.
42. Zo zápisu z porady vedenia zo dňa 24.5.2017 (č.l. 86) súd zistil, že uvedeného dňa vedenie školy konštatovalo nedostatočný počet prihlásených žiakov, čo si vyžiadalo druhé kolo prijímacích skúšok a súčasne zníženie počtu vyučovacích hodín v jednotlivých predmetoch. Vo vyučovacom predmete nemecký jazyk boli konštatované 2 vyučovacie hodiny, v predmete telesná výchova 23 vyučovacích hodín. V predmete nemecký jazyk sa z dôvodu nedostatočného počtu vyučovacích hodín konštatuje potreba uvoľnenia pedagogického pracovníka s tým, ež je potrebné požiadať Odborový zväz pracovníkov školstva o prerokovanie výpovede pre žalobkyňu pre nadbytočnosť, pričom sa jedná o zamestnanca, ktorý mal v predchádzajúcom období úväzok doplnený o výuku v predmetoch, na ktoré žalobkyňa nemal kvalifikovanosť a neosvedčila sa pri vyučovaní týchto predmetov. Termín bol stanovený do 30.5.2017.
43. Z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 24.5.2017 (č.l. 89) súd zistil, že uvedeným rozhodnutím s cieľom zabezpečiť efektívnosť žalovaný zrušil jedno pracovné miesto ku dňu 1.9.2017, a to pracovné miesto pedagogického zamestnanca pre teoretické vyučovanie, na základe čoho sa žalobkyňa stala nadbytočným zamestnancom. Z dôvodu klesajúceho počtu žiakov v školských rokoch 2015/2016, 2016/2017 žalovaný rozhodol o znížení počtu pedagogických zamestnancov pre teoretické vyučovanie zo 17 na 16.
44. Zo zápisu z prerokovania výpovede zo dňa 30.5.2017 (č.l. 90) súd zistil, že ZO OZ PŠaV na Slovensku piatimi členmi prerokoval žiadosť riaditeľky žalovaného o prerokovanie výpovede pre žalobkyňu z dôvodu nadbytočnosti z dôvodu nízkej naplnenosti počtu žiakov v predmete nemecký jazyk a nemožnosti vytvorenie pracovného úväzku. Členovia výboru ZO OZ PŠaV prerokovanie potvrdili vlastnoručnými podpismi.
45. Z prehľadu o vzdelávaní (č.l. 93) súd zistil, že žalobkyňa v rokoch 2011 - 2015 absolvovala celkovo 9 vzdelávacích programov.
46. Z rozpisu služieb Lyžiarskeho kurzu v dňoch 18.1 - 22.1.2016 (č.l. 94) súd zistil, že žalobkyňa sa zúčastnila lyžiarskeho kurzu, za čo jej bolo priznaných celkovo 22 nadčasových hodín. Na uvedené nadväzuje mesačný výkaz odučených, zastupovaných a nadčasových hodín, kde uvedený počet nadčasových hodín bol zaevidovaný (č.l. 95-96) a stav nadčasových hodín žalobkyne oproti predchádzajúcemu mesiacu jednoznačne vykazuje zmenu (č.l. 97-98).
47. Z prehľadu zastupovania (č.l. 105-108) súd zistil, že v dňoch 24.3.2017 a 27.3.2017 žalobkyňa absolvovala lekárske vyšetrenie a bolo potrebné za ňu určiť zastupovanie.
48. Zo zápisu z pedagogickej rady zo dňa 26.4.2017 (č.l. 110) súd zistil, že pedagogická rada v bode 2. bod i) programu prerokovala svojvoľné opustenie areálu školy 3 žiakmi, pričom žalobkyňa ako triedna učiteľka týmto žiakom neprítomnosť ospravedlnila bez ospravedlneniek, na čo zareagoval žiak P., ktorého žalobkyňa navrhovala pokarhanie riaditeľom školy. Súčasne bolo rozhodnuté o ďalších žiakoch, ktorým žalobkyňa navrhovala uloženie trestu (č.l. 113). Súčasne boli učitelia informatiky upozornení na to, že v školských počítačoch boli nainštalované hry, čo je porušením školského poriadku a učitelia boli vyzvaní na vykonanie kontroly počítačov. Žalobkyňa sa predmetnej pedagogickej rady podľa priloženej prezenčnej listiny taktiež zúčastnila, zápis neobsahuje záznam o jej prípadných výhradách.
49. Zo zápisu o poškodení podlahy v telocvični zo dňa 21.3.2017 (č.l. 114) súd zistil, že dňa 20.3.2017 zapisujúci H.. L. zistil poškodenie podlahy telocvične počas hodiny telesnej výchovy. Nevhodným vykopnutím lopty sa táto dostala po stropnú konštrukciu a následne žiaci R. a P. bez súhlasu vyučujúcej (žalobkyne), ktorá bola v tom čase v posilňovni, zobrali z náraďovne výsuvný rebrík, po ktorom, napriek zákazu, vyšli pre loptu. Žiaci nerešpektovali vyučujúcu, vyučujúca žiakom v uvedenom konaní nebránila a mohlo dôjsť k zraneniu žiaka z výšky 6 metrov. Pri odkladaní rebríka žiak P. spôsobil na podlahe ryhu v rozsahu 2 metrov dĺžky a 5mm hĺbky. Následne sa vyučujúca snažila škodu spolu so žiakmi svojpomocne odstrániť a neoznámila ju nadriadeným. Po oznámení škody H.. L. vedeniu školy žalobkyňa konštatovala, že ju žiaci nerešpektovali a nenavrhla žiadne výchovné opatrenia. Zápis obsahuje vyjadrenie, že žalobkyňa ho odmietla podpísať.
50. Zo stanoviska zamestnancov žalovaného zo dňa 18.9.2017 (č.l. 115-118) súd zistil, že 34 zamestnancov žalovaného poprelo šikanózne či diskriminačné správanie sa vedenia školy a naopak potvrdilo seriózny prístup k zamestnancom. Súčasne konštatovali, že žalobkyňa sa sama izolovala od zvyšku pracovného kolektívu prekrúcaním faktov, odmietaním konštruktívneho dialógu, devalvujúcou komunikáciou, jednostranným posudzovaním ľudí, ohováraním, manipulovaním s informáciami a pokryteckým správaním. Poukázali na cielené lekárske vyšetrenia v dňoch, v ktorých mala odučiť viacero hodín, dozor a v triedach bol plný počet žiakov. Stanovisko konštatuje, že na prístup žalobkyne sa sťažovali žiaci i rodičia a popiera konzumáciu alkoholu či tolerovanie fajčenia v areáli školy.
51. Z oznámenia o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa zo dňa 18.9.2017 (č.l. 129) súd zistil, že napriek tomu, že bolo nariadené neodkladné opatrenie žalovaný nemá pre žalobkyňu možnosť pridelenia zodpovedajúcej práce, čo považuje za prekážku na strane zamestnávateľa od 1.9.2017 do odvolania.
52. Zo žiadosti o umožnenie vstupu do kabinetu, o prideľovanie práce a podpis prihlášok na vzdelávanie zo dňa 27.9.2017 (č.l. 130) súd zistil, že po oznámení prekážok v práci na strane zamestnávateľa žalobkyňa žiadala o prístup na prevzatie si osobných vecí. Účasť dvoch zamestnancov odboru školstva PSK (zriaďovateľa) dňa 13.9.2017 žalobkyňa považuje za zastrašujúce metódy a žiada vedenie, aby voči nej „neštvalo“ celý kolektív. Žiadala o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy a podpísanie prihlášok na vzdelávanie.
53. Z fotografie krátkej textovej správy (č.l. 154) zo dňa 14.9.2017 súd zistil, že žalobkyňa zástupkyňu riaditeľa žalovaného informovala o nemožnosti dostaviť sa do práce zo zdravotných dôvodov, avšak súčasne oznamuje potrebu odcestovania a prípadnú nemožnosť dostaviť sa dňa 18.9.2017 do práce.
54. Z harmonogramu internej časti maturitných skúšok v školskom roku 2016/2017 (č.l. 155-157) súd zistil, že v mimoriadnom termíne dňa 14.9.2017 sa mala žalobkyňa ako skúšajúca zúčastniť maturitných skúšok z nemeckého jazyka. Nemožnosť účasti žalobkyňa ospravedlnila o 7:00 hod. krátkou textovou správou a priepustkou potvrdenou H.. L. F. (viď predchádzajúci bod a č.l. 158).
55. Z výsledného hodnotenia ústnej formy internej časti maturitnej skúšky (č.l. 159) zo dňa 29.5.2017 súd zistil, že predmetová maturitná komisia hodnotila žiadal Z. stupňom „dobrý“, pričom členom komisie bola aj žalobkyňa.
56. Z mesačných výkazov odučených, zastupovaných a nadčasových hodín, evidencie dochádzky a ospravedlneniek (č.l. 169-209) súd zistil zmeny v rozsahu priznávaných nadčasových hodín, rovnako tiež dôvody neprítomnosti žiakov a tiež závery finančnej kontroly k stavu nadčasových hodín na preplatenie.
57. Z prihlášok na vzdelávania (č.l. 212-217) súd zistil, že ani ďalší pedagogickým pracovníkom neboli prihlášky potvrdené vedením školy z dôvodu potreby efektívneho čerpania finančných prostriedkov či už absolvovaného vzdelávania.
58. Z potvrdenia Matričného úradu Mesta Stará Ľubovňa zo dňa 18.10.2018 (č.l. 277) súd zistil zmenu priezviska žalobkyne.
59. Zo správy o výchovno-vzdelávacej činnosti za školský rok 2016/2017 (č.l. 410-422) súd zistil aktivity školy, aktivity Rady školy, pedagogickej rady, počty prijatých študentov či výsledky hodnotení. Čo sa týka vzdelávania, aktualizačné predatestačné vzdelávanie absolvovali 3 zamestnanci, aktualizačné odborné 2 zamestnanci a druhú atestáciu vykonali 4 zamestnanci. Žalobkyňa sa nezúčastnila žiadnej súťaže, zúčastnila sa dvoch účelových cvičení a viedla fitnes krúžok.
60. Zo záznamov o vykonaní skúšok na požitie alkoholu súd zistil, že u žiadneho zamestnanca nebolo požitie alkoholu zistené.
61. Z personálnych spisom H.. Z. P., H.. Y. L. a H.. Z. Z. súd zistil dosiahnuté vzdelanie, priebeh ich pracovného pomeru a dôvod ich prijatia do pracovného pomeru, rovnako tiež ich aprobáciu.
62. Z triednych kníh II.C, IV.A, III.C a IV.B triedy súd zistil, že dňa 17.10.2016 bola vykonaná kontrola evidencie, čo vedenie školy potvrdilo červeným záznamom s uvedením dátumu a podpisom. Z predložených kníh je zrejmé, že preberanú učivo za mesiac september a október 20016 je doplnené až za záznam o kontrole.
63. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
64. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
65. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
66. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
67. Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
68. Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
69. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
70. Podľa § 237 ods. 1 Zákonníka práce prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom.
71. Podľa § 237 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä a) stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť, b) zásadné otázky sociálnej politiky zamestnávateľa, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia, c) rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných podmienkach, d) organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy zamestnávateľa, e) opatrenia na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania a na ochranu zdravia zamestnancov.
72. Podľa § 237 ods. 3 Zákonníka práce prerokovanie sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu.
73. Podľa § 237 ods. 4 Zákonníka práce na účely uvedené v odseku 2 zamestnávateľ poskytuje zástupcom zamestnancov potrebné informácie, konzultácie a doklady a v rámci svojich možností prihliada na ich stanoviská.
74. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kvalifikačným predpokladom na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti je získanie profesijných kompetencií absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v požadovanom študijnom odbore poskytujúcom požadovaný stupeň vzdelania
75. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z. ak ide o učiteľa základnej školy, strednej školy a základnej umeleckej školy, vyžaduje sa aj vyučovanie jeho aprobačných predmetov alebo predmetov jeho študijného odboru v rozsahu najmenej jednej polovice jeho týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti zníženej o jednu hodinu (ďalej len „kvalifikačná požiadavka“); to sa nevzťahuje na učiteľov školy so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím.
76. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 317/2009 Z.z. zamestnávateľ môže učiteľovi znížiť kvalifikačnú požiadavku na rozsah jednej tretiny jeho týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, ak by nebolo možné zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie aprobačných predmetov.
77. Podľa § 3 ods. nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, základným úväzkom pedagogického zamestnanca je počet hodín priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti. Základný úväzok pedagogického zamestnanca sa určuje na jeden týždeň.
78. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v školskom roku 2017/2018 došlo k rapídnemu poklesu záujemcov o štúdium a predovšetkým o výuku nemeckého jazyka (dve hodiny týždenne). Čo sa týka telesnej výchovy, predpokladaný rozsah výučby zahŕňal 23 hodín, ktoré boli pridelené Mgr. L. Vzhľadom na malý počet hodín v predmetoch, na ktoré má žalobkyňa aprobáciu tak nebolo možné ani teoreticky prideliť žalobkyni pracovný úväzok s výučbou iných predmetov, pretože ustanovenie § 4 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancov síce umožňuje zamestnávateľovi znížiť kvalifikačnú požiadavku učiteľa na rozsah 1/3 jeho týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, avšak iba za predpokladu, že by nebolo možné zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom, ktorý kvalifikačné predpoklady na vyučovanie aprobačných predmetov spĺňa, čo v danom prípade u žalobkyne splnené nebolo.
79. S poukazom na citovanú právnu úpravu súd konštatuje, že predpokladom výpovede z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je, že o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, že sa podľa tohto rozhodnutia zamestnanec stal pre zamestnávateľa nadbytočným, a že je tu príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami.
80. Zamestnávateľ nie je zákonom obmedzený, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom pracovný pomer skončí. Aj v prípade, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala pre zamestnávateľa nadbytočná, vykonáva viacero zamestnancov, o výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať. Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. Musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným a nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktorý má zvýšiť efektívnosť práce.
81. Ustanovenie§ 63 ods. 2 Zákonník práce stanovuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 24.5.2017 bolo vypracované písomné rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene (č.l. 89), ktoré spočívalo v znížení stavu pedagogických zamestnancov z dôvodu poklesu počtu tried na počet 16 v školskom roku 2017/2018 a z celkového počtu pedagogických zamestnancov 17 v školskom roku 2016/2017 evidovaných sa znížil stav pedagogických zamestnancov v školskom roku 2017/2018 na 16 s účinnosťou od 1.9.2017. Je nepochybné, že organizačná zmena riešila zníženie počtu pedagogických zamestnancov na tej istej pracovnej pozícii na taký počet, ktorý bol potrebný na zabezpečenie vyučovania na školský rok 2017/2018, t.j. 16 učiteľov, a preto bola organizačná zmena aj takto zadefinovaná. Až posúdenie všetkých úväzkov (priamej vyučovacej činnosti) a teda výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľov logicky poukázal na predmety v ktorých je v skladbe pedagogických zamestnancov previs, čo znamenalo žalovaným vybratie učiteľa konkrétneho pedagogického zamestnanca. Stále išlo iba o zníženie počtu pedagogických zamestnancov na rovnakej pracovnej pozícii učiteľ. Ako vyplynulo z dokazovania na súde, pre 17. pedagogického zamestnanca v danom školskom roku objektívne nebola práca. Pokiaľ žalobkyňa napadá neplatnosť organizačnej zmeny, ide o rozhodnutie, v ktorom zamestnávateľ zrozumiteľným spôsobom deklaroval počet zamestnancov potrebných na zabezpečenie vyučovania v školskom roku 2017/2018 a tých bolo 16. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že nebola na túto možnosť upozornená, súd poukazuje na to, že jej bol opakovane ponúknutý skrátený pracovný úväzok, ktorý odmietala. Zníženie počtu žiakov okrem listinných dôkazov a vyjadrenia riaditeľky školy potvrdili aj vypočutí svedkovia.
82. Zamestnávateľ v zastúpení riaditeľky školy, za účasti zástupcu riaditeľa a predsedu odborovej organizácie, ktorí boli v konaní vypočutí ako svedkovia zhodne potvrdili, že žalobkyni bola ponúknutá dohoda o zmene pracovnej zmluvy na kratší pracovný úväzok s upozornením, že v prípade ak s touto nebude súhlasiť, bude jej daná výpoveď z pracovného pomeru. Žalobkyňa vyslovila nesúhlasné stanovisko s dohodou o zmene pracovnej zmluvy, a preto žalobkyni dňa 31.5.2017 bola daná výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť v zmysle ust. § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Organizačná zmena prijatá žalovaným dňa 24.5.2017 bola v príčinnej súvislosti s nadbytočnosťou žalobkyne ako zamestnankyne. Je nesporné, že organizačná zmena sa týkala zníženia počtu zamestnancov vykonávajúcich výchovno-vzdelávaciu činnosť, a preto ani prípadnú námietku, že z prijatej zmeny nevyplýva nadbytočnosť pedagogického zamestnanca súd nehodnotil ako právne irelevantnú. Žalobkyňa bola v zmysle pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.8.2006 prijatá do zamestnania v pracovnej pozícii učiteľka všeobecno-vzdelávacích predmetov bez uvedenia jej kvalifikácie. Navyše z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa vykonávala vzdelávaciu činnosť v prevažnej miere vyučovaním iných predmetov a predmet vo svojej druhej aprobácii učila iba okrajovo. Žalovaný ako zamestnávateľ má zákonné právo regulovať počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len takých zamestnancov v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. Žalovaný bol ako zamestnávateľ oprávnený urobiť také rozhodnutie o organizačnej zmene týkajúcej sa zníženia počtu pedagogických zamestnancov, aby bol schopný vzhľadom na zníženie počtu tried a tomu zodpovedajúci znížený počet vyučovacích hodín v školskom roku 2017/2018 zabezpečiť vyučovací proces vo všetkých vyučovacích predmetoch pri súčasnom dodržaní základného pracovného úväzku učiteľa strednej školy v zmysle nariadenia vlády č. 422/2009 Z.z. Preto žalovaný ako zamestnávateľ bol oprávnený regulovať počet svojich pedagogických zamestnancov tak, aby ich kvalifikačné zloženie zodpovedalo jeho potrebám a nekonkretizovanie odbornej aprobácie nespôsobuje neurčitosť prijatej organizačnej zmeny. Tiež námietky žalobkyne, že zo strany žalovaného nebol splnený hmotnoprávny predpoklad dania výpovede, a to nesplnením ponukovej povinnosti inej vhodnej práce v súvislosti s tým, že pri prerokovaní návrhu na dohodu o zmenu pracovnej zmluvy nebola žalobkyňa upozornená na možnosť dania výpovede, aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ponúkaná práce nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na celý pracovný úväzok. Niet akýchkoľvek pochybností, že žalovaný v čase dania výpovede žalobkyni nemal voľné pracovné miesto pre pedagogického zamestnanca - učiteľa s 22 hodinovým pracovným úväzkom. Mohol žalobkyni ponúknuť len prácu na kratší pracovný čas (dve hodiny týždenne), ktorú ponukovú povinnosť ako hmotnoprávnu podmienku danej výpovede žalovaný splnil. Žalobkyňa sama potvrdzuje, že bola prizvaná na prejednanie návrhu dohody o zmene dohodnutých pracovných podmienok, ktorú ponuku neprijala a trvala na pridelení plného úväzku. To, že si sama pripravila plán úväzku bez ohľadu na oprávnené potreba žalovaného v tomto prípade je taktiež irelevantné. Za takéhoto stavu súd uzavrel, že výpoveď je platná a žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol.
83. Čo sa týka tvrdenej diskriminácie žalobkyne, v tejto časti má súd za to, že žalobkyňa síce tvrdila diskriminačný prístup žalovaného v prístupe k jej hodnotenie či vzdelávaniu, avšak žiadne z tvrdení žalobkyne sa nepreukázalo pravdivým. Čo sa týka prístupu k vzdelávaniu, súd mal za preukázané, že aj ostatným pedagogickým pracovníkom nebolo umožnené dodatočné vzdelávanie. Je logickým prístupom vedenia školy, ak umožňuje svojim pedagógom vzdelávanie v oblasti, ktorú dokážu ďalej pri svojej práci využiť, rovnako ako je nevyhnutné sa v tomto smere riadiť pokynom zriaďovateľa, ktorý obmedzil pokynom rozsah tohto vzdelávania, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Nebol preukázané, že by k akejkoľvek forme nerovného zaobchádzania zo strany vedenia žalovaného či ostatných členov pedagogického zboru došlo.
84. Čo sa týka diskriminačného či šikanózneho prístupu vedenia žalovaného k osobe žalobkyne, vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že to bola práve žalobkyňa, ktorá nepatričným prístupom k svojej práci dávala žalovanému príčinu na svoje negatívne hodnotenie, čo sa týka výkonu jej zverených aktivít. Nedôsledné vedenie nevyhnutnej evidencie, šikanovanie kolegov pri využívaní špecializovanej učebne či nedostatočná kontrola žiakov svedčí o tom, že žalobkyňa si neplnila svoje pracovné povinnosti riadne, čo jej samozrejme privodilo opakované výhrady zo strany zamestnávateľa. Tento postup žalovaného bol v súlade so zákonom, nakoľko sa jedná o plnenie povinností ust. čl. 5 a § 47 Zákonníka práce. Naopak prístup žalobkyne možno kvalifikovať ako postup v rozpore s ust. § 13 ods. 3 veta prvá a druhá Zákonníka práce, nakoľko výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Svedeckými výpoveďami mal súd za preukázaný rozpor konania žalobkyne s predmetným ustanovením.
85. Čo sa týka návrhu na doplnenie dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu, že nedošlo k riadnemu prejednaniu výpovede odborovou organizáciou, návrh žalobkyne súd ako nadbytočný zamietol. Vykonané dôkazy (výsluch svedkov L. a L.) spoľahlivo preukázali, že k prejednaniu výpovede dňa 30.5.2017 došlo a ani prípadné rozporné vyjadrenia o tom, kde sa malo rokovanie konať nemožno vyvodzovať záver, že sa tak nestalo (nemohlo stať). Žiaden člen výboru odborovej organizácie svoj podpis na zápise nepoprel, teda možno predpokladať, že s obsahom zápisu súhlasí.
86. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
87. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
88. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je ust. § 257 C.s.p., ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II. ÚS/563/2011).
89. Ako z uvedeného vyplýva, v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia ust. § 257 C.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. C.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť pritom môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
90. Judikatúra konštatovala, že ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009).
91. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa súd zaoberal sociálnymi aspektmi na strane žalobkyne, a to najmä čo sa týka výpadku jej príjmu v dôsledku straty zamestnania. Tiež skutočnosť, že žalobkyňa si voči žalovanému uplatňovala nároky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru zakladajú dôvod pre posúdenie podmienok na aplikáciu ust. § 257 C.s.p. Vzhľadom na osobné, majetkové a sociálne pomery žalobkyne, s prihliadnutím aj na charakter predmetu konania, ako aj na skutočnosť, že nepriznaním náhrady trov konania žalovanému tento nebude neprimerane finančne strádať, súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania aplikujúc ust. § 257 C.s.p. nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.