Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-975-2015.pdf
PDF · 76.44 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/975/2015
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: R. L., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX, B. X. W. - X. XXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 24,55 EUR s príslušenstvom, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený, formou zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, podal dňa 09.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., spisová značka SR 15808/14 zo dňa 20.11.2014, na ktorom je vyznačená doložka vykonateľnosti dňom 22.12.2014. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku je povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 24,55 EUR, spolu s príslušenstvom.
2/ Súd zo svojej inej činnosti zistil, že povinná dňa 01.11.2015 zomrela a súd pri rozhodovaní skúmal, či je možné ďalej pokračovať v tomto exekučnom konaní s právnymi nástupcami poručiteľa, t.j. s prípadným dedičom povinného postupom podľa § 63 ods. 2 alebo ods. 3 CSP, resp. exekučné konanie zastaví z dôvodu neodstrániteľnej vady konania podľa § 161 ods. 2 CSP .
3/ Súd si zadovážil uznesenie vydané v dedičskom konaní po nebohom povinnom zo dňa 11.10.2018, Okresným súdom v Dunajskej Strede pod č.k.. 12D/91/2015-216, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2018, ktorým súd nariadil likvidáciu dedičstva po neb. poručiteľovi a vyzval veriteľov aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia oznámili súdu všetky pohľadávky, ktoré majú voči poručiteľovi a upozornil veriteľov, že ich pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Lehota veriteľom na prihlásenie pohľadávok uplynula dňom 29.11.2018. Z uvedeného vyplýva, že povinný nemá právnych nástupcov/dedičov, nakoľko poručiteľkina dcéra a vnuci dedičstvo odmietli a prípadná odúmrť pripadne štátu, štát ale nie je dedičom.
4/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5/ Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6/ Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7/ Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.
8/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9/ Podľa ust.§ 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
10/ Podľa ust.§ 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
11/ Podľa ust. § 57 ods. 2 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
12/ Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13/ Na posúdenie, či je možné v konaní pokračovať s právnymi nástupcami neb. povinného súd preštudoval uznesenie vydané Okresným súdom v Dunajskej Strede pod č.k.. 12D/91/2015-216 a konštatuje, že vymáhaná povinnosť s poukazom na ust. § 470 OZ neprešla na dedičov povinnej osoby, nakoľko dedičia dedičstvo odmietli a odúmrť pripadne štátu SR. Vzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného súd v zmysle § 63 ods. 1 CSP exekučné konanie zastavil, preto že je tu dôvod pre ktorý nemožno v konaní pokračovať.
14/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
15/ Podľa § 357 písm. a) Civilného sporového poriadku odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.
16/ Súd sa pri rozhodovaní o trovách exekučného konania prihliadal na skutočnosť, že poverenie vydané nebolo a ak ustanovenie § 47 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 hovorí o tom, že do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, bolo teda na mieste, aby si exekútor uplatnil náhradu trov iba v zmysle cit. ustanovenia. Ďalej súd skúmal či a koho má na náhradu trov konania zaviazať. Ak by súd použil analógiou práva a prihliadal na ustanovenie § 203 ods 1 EP v spojitosti s ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému, ktoré predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, resp konania, je teda na mieste preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Keďže súd prvej inštancie sa riadil usmernením odvolacieho súdu a konanie zastavil pre neexistenciu účastníka konania na strane povinného, skúmal aj to, či zastavenie konania zavinil oprávnený. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie konania v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu konania. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení konania pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať (smrť povinného). Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení, avšak túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť smrti povinnej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení konania tak nemožno vyvodiť. Súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože konanie bolo zastavené z dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla dňom smrti, pričom povinnosť z exekučného titulu na dedičov neprešla. Súd svoj názor opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02. 2012, sp.zn. 6M Cod/9/2012, avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý tam prezentuje JUDr. Rudolf Čirč. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov konania. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Súd pri rozhodovaní prihliadal na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania podľa zákonnej možnosti vyplývajúcej z ust. § 243j EP v platnom znení, nakoľko sú dané dôvody osobitného zreteľa, a to tie že nie je koho na náhradu trov konania zaviazať.
Poučenie:
Proti výroku I/ tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Proti výroku II/ tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).