Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-188-2018.pdf
PDF · 114.35 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/188/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M., dieťa rodičov : matky X. T., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom M. M., L. XXX/X, t. č. bytom M. M., L. XX a otca M. M., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom T. N. XXX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a o návrhu matky na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej X. T., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 150,-Eur mesačne na sumu 160,-Eur mesačne, s účinnosťou od XX.XX.XXXX, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletú X. za obdobie od 01.09.2018 do 31.01.2019 vo výške 50,-Eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 10,-Eur mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 05.05.2016, č. k. 30P/184/2015 -60.
Návrh matky na zmenu výroku o úprave styku s maloletou X. tak, aby sa styk s maloletou neupravoval, s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. z doterajšej sumy 150,-Eur mesačne na sumu 350,-Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2018 a zmeny úpravy styku otca s maloletou tak, že styk s maloletou by bol neurčený / neupravený. Matka uviedla, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 5.5.2016 č. k. 30P/184/2015, ktorým rozsudkom bol otec maloletej zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 150,-Eur mesačne. Odvtedy uplynulo viac ako X roky a podstatne sa zmenili pomery. Matka poukázala na to, že maloletá má v súčasnosti XX rokov a navštevuje už X. ročník ZŠ a úmerne s jej vekom sa zvýšili náklady na jej výživu, ošatenie a pod. Zvyšujú sa náklady aj s jej mimoškolskou činnosťou, keďže maloletá chodí na doučovanie anglického jazyka. Tiež jej zakúpila bicykel a potrebné veci, potrebovala by korčule, lyže, mobil a pod. Doplnila, že jej sa zárobok zvýšil len o 80,-Eur mesačne, príjmové pomery otca jej nie sú známe. Matka ďalej uviedla, že dcéra rastie, zvyšujú sa jej výdavky, nechodí ani do táborov a na lyžiarsky výcvik ako ostané deti.
Ona ju tam nedáva, lebo nevie, prečo by to mala platiť len ona. Preto žiada o zvýšenie výživného na požadovanú sumu, pričom poukázala na to, že ona sa o dcéru stará, otec dieťaťa je od toho oslobodený a uviedla, že otec sa s maloletou nestýka. Matka nevedela uviesť, aké má priemerné výdavky na výživu dcéru, nemá predstavu o celkových výdavkoch na dcéru, ale trvala na podstatnom zvýšení výživného, ktoré navrhovala zvýšiť na sumu 350,-Eur mesačne, prípadne bola ochotná sa dohodnúť na zvýšení výživného na sumu 250,-Eur mesačne. Matka poukázala na to, že podľa jej vedomostí otec dieťaťa nadobúda majetky, chce skupovať pozemky, lebo chce stavať chalupu. Kúpil si auto, má priateľku a keď môže živiť priateľku, môže prispievať aj viac dcére s tým, že z výživného by sa mohli robiť aj úspory pre dcéru. Jeho tvrdenie o znížení jeho zárobkov považuje matka za špekulatívne. Matka uviedla, že otec určené výživné platí riadne a dcére prispieva pri príležitosti sviatkov aj nad rámec. K svojim pomerom matka uviedla, že spolu s dcérou býva v jej 2-izbovom byte, je zamestnaná ako expedient so zárobkom 620,- až 640,-Eur mesačne netto, vlastní 2-izbový byt a viac ako 10-ročné auto zn. U. S.. Matka ďalej uviedla, že predchádzajúcim rozsudkom bol upravený aj styk otca s maloletou a ona teraz žiada, aby bolo rozhodnuté o zmene výroku o úprave styku tak, aby bolo rozhodnuté, že styk sa neupravuje. Poukázala pritom, že otec sa s maloletou aj tak nestýka. Matka priznala, že otec mal záujem o styk s dcérou, ale naposledy dcéra povedala, že sa s ním nechcela stretnúť, ona dcéru za ruku nedržala. Tiež uviedla, že už pri prvom súdnom konaní si dcéra dala nejakú podmienku pri styku, ktorú otec neakceptoval.
2. Otec maloletej nesúhlasil so zvýšením výživného, pretože nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať vyšším ako doterajším určeným výživným. Poukázal na to, že už predtým pri uzavretí rodičovskej dohody o výške doterajšieho výživného, toto výživné nadhodnotil a ledva ho stíha platiť. Ale výživné platí riadne a pri príležitosti sviatkov dcére prispieva aj nad rámec určeného výživného v sume spolu 200,-Eur ročne, čo môže slúžiť aj na úhradu všetkých rôznych iných výdavkov. Má za to, že doterajšie výživné bolo dohodnuté v pomerne nadštandardnej výške a s navrhovaným zvýšeným výživným nesúhlasí, jednak požadovaná suma nie je v jeho schopnostiach a možnostiach a jednak presahuje potreby dieťaťa. Otec maloletej poukázal aj na zmenu pomerov na jeho strane spočívajúcu v znížení jeho príjmových pomerov. Uviedol, že pracuje ako živnostník v odbore murárstvo, zatepľovanie budov, pričom práce sú sezónne od marca do októbra a od poslednej úpravy výživného v roku 2016 došlo u neho k výraznej zmene k horšiemu. V čase poslednej úpravy výživného v roku 2016 mával priemerný mesačný príjem 600,- až 700,-Eur mesačne brutto. V roku 2015 mal príjmy zo živnosti 9.176,- Eur a výdavky 5.519,62 Eur a základ dane 3.657,26 Eur. Koncom roka 2017 sa rozpadla ich pracovná skupina murárov a on pracuje už len individuálne. Podľa daňového priznania za rok 2017 mu vyšiel rozdiel príjmov (11.486,76 Eur) a výdavkov podnikania (9.705,81 Eur) základ dane v sume 1.780,95 Eur, čo svedčí o znížení jeho zisku. A v roku 2018 mal veľmi málo práce, mal iba 4 zákazky a predložil súdu svoje faktúry, Fa č.1 na sumu 600,-Eur, Fa č.2 na sumu 370,-Eur, Fa č.3 na sumu 865,-Eur a Fa č.4 na sumu 412,-Eur, teda v celkovej sume 2.247,-Eur a jeho mesačný príjem v r. 2018 tak vychádza 187,25 Eur. Pre minimálne zárobky uvažuje nad zrušením živnosti. K svojim pomerom otec uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi v ich rodinnom dome a na náklady domácnosti im prispieva po 100,-Eur mesačne, hoci v minulosti sa dohodli na sume 200,-Eur mesačne. Doplnil, že doposiaľ čerpal z úspor, aj z tých, čo ho vyplatila matka dieťaťa z bytu, v ktorom v minulosti žili spolu, ktoré úspory sa mu už minuli a posledný polrok si peniaze požičiava od rodičov. Otec poprel, že by skupoval nejaké majetky, ako to tvrdila matka. Uviedol, že si kúpil len staršie ojazdené auto zn. T. r. v. XXXX a nehnuteľnosti nadobudol darovacou zmluvou od jeho otca a jeho rodinných príbuzných, pričom sa jedná len o nejaké malé spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v extraviláne ako sú lúky, pasienky, orné pôdy, a to za účelom, aby mohol byť vo zväze poľovníkov a poľovať. Uviedol, že tieto pozemky sú v podstate nepredajné, sú v spoluvlastníctve viacerých ľudí a s ich nadobudnutím nemal žiadne výdavky. Otec tiež poukázal na to, že matka dieťaťa mu bráni v styku s dcérou, pričom on by sa veľmi rád s dcérou stretával, venoval sa jej, brával ju na výlety. S návrhom matky na zmenu výroku o úprave styku s maloletou tak, aby styk nebol upravený, otec nesúhlasil. Uviedol, že nemá možnosť sa s dcérou stretávať, pretože matka dieťaťa mu v tom bráni, ale s návrhom matky na neupravenie styku nesúhlasí a chce ponechať doterajšiu úpravu styku.
3. Kolízny opatrovník uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného sa im s prihliadnutím na zistenú zmenu pomerov javí ako nadhodnotený. Kolízny opatrovník poukázal na to, že maloletá prešla na druhý stupeň základnej školy, niektoré výdavky pribudli, niektoré ubudli a s prihliadnutím na valorizačnú klauzulu by odporučili zvýšiť výživné o 10,- až 20,-Eur mesačne viac, ktorú sumu považujú aktuálne za zodpovedajúcu, a to aj s prihliadnutím na to, že v budúcnosti bude ešte dochádzať k zmene pomerov na strane dieťaťa jeho vyšším vekom, prechodom na strednú školu a pod. Návrh matky na zmenu úpravy styku s maloletou považujú tiež za nedôvodný, keďže otec dieťaťa nesúhlasí s tým, aby styk nebol upravený, prípadne majú za to, že by sa to mohlo vylúčiť na samostatné konanie.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, lustrácie v RO, lustrácie v SP, výpis zo ŽR, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o PnD, daňové priznanie otca za rok 2017, vyjadrenie otca, LV z č.l. 31, osvedčenie o živnostenskom oprávnení, faktúry, poštové poukazy, výpis z KN, darovacie zmluvy, rozhodnutia, návrhy na vklad, obsah pripojeného spisu 30P/184/2015 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Maloletá X. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí už nežijú spolu a rozsudkom Okresného súdu M. zo dňa X.X.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150,-Eur mesačne. Súčasťou rozsudku bola i dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v piatok od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2016. V čase uvedenej poslednej úpravy mala maloletá 8 rokov a bola žiačkou 2. ročníka ZŠ. Mala bežné výdavky primerané jej veku; navštevovala platený krúžok Zumby, jej stravné v školskej jedálni predstavovalo 20,-Eur mesačne, poplatok za školský klub 5,50 Eur mesačne a pod. Bola zdravá, len raz ročne navštevovala nejaké odborné ambulancie. Matka maloletej v čase poslednej úpravy výživného bývala spolu s dcérou vo svojom 2-izbovom byte a pracovala ako X. - L. s priemerným čistým mesačným príjmom 520,-Eur. Vlastnila uvedený 2-izbový byt a auto zn. U. S.. Otec maloletej v čase poslednej úpravy výživného býval u svojich rodičov v ich rodinnom dome. Pracoval ako živnostník, murár a podľa vlastného vyjadrenia vtedy dosahoval priemerný mesačný príjem cca 600 až 700,-Eur brutto. Podľa jeho daňového priznania za rok 2015 dosiahol príjmy zo živnosti 9.176,-Eur, výdavky predstavovali 5.519,62 Eur a základ dane čiastkový predstavoval 3.657,26 Eur.
6. V súčasnosti má maloletá X. XX,X rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ. Stravuje sa doma, v škole navštevuje bezplatné záujmové krúžky. Jedenkrát týždenne chodí na doučovanie z AJ s poplatkom 10,- Eur/hod., čo predstavuje 40,-Eur mesačne. Je zdravá, má ďalšie bežné výdavky primerané jej veku. Otec riadne prispieva na jej výživu doterajším určeným výživným a pri príležitosti jej narodenín a Vianoc jej finančne prispieva i nad rámec výživného.
7. Matka maloletej je slobodná, spolu s dcérou býva vo svojom 2-izbovom byte, kde náklady bývania predstavujú 160,-Eur mesačne. Od roku 2013 je zamestnaná u zamestnávateľa N. L. s.r.o., kde pracuje ako expedient - skladník s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovanou z obdobia od 08/2017 do 12/2018 vo výške 625,94 Eur. Poberá prídavky na dieťa 24,34 Eur mesačne. Okrem maloletej X. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka je vlastníčkou 2-izbového bytu, v ktorom býva, ktorý nie je zaťažený úverom a ešte vlastní viac ako XX-ročné auto zn. U. S..
8. Otec maloletej je slobodný. Má priateľku, ale nežije s ňou v spoločnej domácnosti. Otec maloletej býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome a na náklady domácnosti im prispieva 100,-Eur mesačne. Od roku 2004 pracuje na živnosť ako murár v oblasti zatepľovania budov. Podľa výpisu zo živnostenského registra mu k 19.12.2017 živnostenské oprávnenie zaniklo a od 13.4.2018 opäť vzniklo. Podľa jeho daňového priznania za rok 2017 dosiahol otec príjmy zo živnosti 11.486,76 Eur ( t.j. 957,-Eur mesačne), jeho výdavky predstavovali 9.705,81 Eur, základ dane čiastkový predstavoval 1.780,95 Eur ( t.j.148,41 Eur mesačne) a jeho základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 0,-Eur. Daňové priznanie za rok 2018 ešte nepodával, ale podľa predložených faktúr vystavil otec dieťaťa za vykonané práce v 05/2018 Fa č.01 na sumu 600,-Eur, v 06/2018 Fa č.02 na sumu 370,-Eur, v 09/2018 Fa č.03 na sumu 865,-Eur a v 11/2018 Fa č.04 na sumu 412,-Eur. Otec dieťaťa poukazoval na zníženie jeho zárobkových pomerov a tvrdil, že žil z úspor, ktoré sa mu už minuli a začali mu požičiavať jeho rodičia. Otec maloletej je vlastníkom staršieho auta zn. T. r. v. XXXX, ktoré kupoval ako ojazdené a titulom troch darovacích zmlúv z roku 2017 je vlastníkom väčšieho množstva nehnuteľností v k.ú. T. N., pričom sa jedná o pozemky v extraviláne (orné pôdy, trvalé trávne porasty, lesné pozemky) v rôznych malých spoluvlastníckych podieloch. Okrem maloletej X. nemá otec iné vyživovacie povinnosti.
9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. V danej veci mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, ale v porovnaní s navrhovanou sumou výživného len v nepatrnej časti, pretože matka dieťaťa žiadala zvýšiť výživné zo sumy 150,-Eur až na sumu 350,-Eur mesačne, pričom nebola zistená taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala ňou navrhovanú sumu výživného. Okrem toho ani sama matka nevedela vôbec uviesť aké sú celkové alebo priemerné náklady na výživu dieťaťa. V danej veci bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej upravená pred 2,5 rokmi a odvtedy došlo na strane maloletej k zmene pomerov len v tom, že maloletá prešla z prvého stupňa základnej školy na druhý stupeň základnej školy. V čase poslednej úpravy výživného mala maloletá 8 rokov a bola žiačkou 2. ročníka ZŠ a v súčasnosti má XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ. Je pravdou, že niektoré výdavky jej pribudli, napr. za doučovanie z AJ a pod., ale na druhej strane niektoré výdavky ubudli, napr. poplatky za školský klub, poplatky za tanečný krúžok a pod. Na strane matky došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov v tom, že sa jej zvýšili jej zárobkové pomery, pretože v čase poslednej úpravy výživného dosahovala matka priemerný čistý mesačný príjem 520,-Eur a v súčasnosti jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 626,-Eur. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. Na strane otca dieťaťa bolo naopak zistené zníženie jeho aktuálnych príjmových pomerov v roku 2018. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného dosiahol otec maloletej za rok 2015 príjem zo živnosti 9.176,-Eur ( t.j. v priemere 764,66 Eur mesačne), výdavky mal 5.519,62 Eur a základ dane čiastkový mal vtedy 3.697,-Eur ( t.j. v priemere 308,-Eur mesačne). Za rok 2017 dosiahol síce vyššie príjmy, a to vo výške 11.486,76 Eur ( t.j. 957,-Eur mesačne), ale mal aj vyššie výdavky, ktoré predstavovali 9.705,81 Eur a základ dane čiastkový predstavoval 1.780,95 Eur ( t.j.148,41 Eur mesačne). V roku 2018 jeho príjem podstatne klesol, pretože jeho celkový hrubý ročný príjem predstavoval 2.247,-Eur, t.j. v priemere 187,25 Eur mesačne. Počet vyživovacích povinností sa mu nezmenil. Možno ale konštatovať, že sa zlepšili jeho majetkové pomery, pretože titulom darovacích zmlúv od jeho rodinných príslušníkov nadobudol v roku 2017 množstvo spoluvlastníckych podielov na pozemkoch v extraviláne (orné pôdy, trvalé trávne porasty, lesné pozemky).
14. S prihliadnutím na zistené zmeny pomerov, a to najmä na vyšší vek dieťaťa a jeho prechod na druhý stupeň základnej školy, rozhodol súd o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej aj napriek tomu, že zárobkové pomery otca dieťaťa sa oproti poslednej úpravy výživného znížili a u matky zvýšili. Hoci otcovi dieťaťa zárobkové pomery klesli z dôvodu, že ich niekdajšia pracovná partia sa koncom roka 2017 rozpadla a v roku 2018 mal len 4 zákazky, súd na uvedené neprihliadal, pretože rodič je povinný vyvíjať maximálne úsilie, aby si mohol riadne a v zodpovedajúcom rozsahu plniť vyživovaciu povinnosť k svojmu ešte nezaopatrenému dieťaťu, pričom otec dieťaťa napriek nedostatku svojej práce ani nepožiadal úrad práce o sprostredkovanie nejakého zamestnania. Preto súd napriek reálnemu zníženiu jeho aktuálnych zárobkových pomerov rozhodol o zvýšení výživného, pretože vychádzal z potencionality príjmových možností. Hoci matka dieťaťa žiadala za krátky čas ničím neodôvodnené podstatné 2,33-násobné zvýšenie výživného až na sumu 350,-Eur mesačne, súd vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zvýšil na sumu 160,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu zistenej zmene pomerov, veku a odôvodneným potrebám dieťaťa s prihliadnutím na spotrebný charakter výživného, na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja jeho rodičia a s prihliadnutím na to, že možno dôvodne očakávať, že zvyšujúcim sa vekom dieťaťa bude ešte v budúcnosti dochádzať k zmenám pomerov odôvodňujúcich zmenu úpravy výživného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, pričom u otca nebola zistená nejaká nadštandardná životná úroveň, ktorá by odôvodňovala matkou požadované nadštandardné výživné alebo priestor pre tvorbu úspor. Otec dieťaťa býva u svojich rodičov, kúpil si len staré ojazdené auto, neboli u neho zistené žiadne nadštandardné príjmy. Je pravdou, že nadobudol množstvo spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, ale nadobudol ich bezodplatne darovacími zmluvami od jeho rodinných príslušníkov, pričom sa jedná o malé spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v extraviláne (orné pôdy, trvalé trávne porasty, lesné pozemky), ktoré nemajú väčšiu trhovú hodnotu, s poukazom na množstvo spoluvlastníkov sú podľa udania otca prakticky nepredajné a on z nich nemá žiaden príjem. Teda nadobudnutie uvedených nehnuteľnosti síce ovplyvnilo jeho majetkovú sféru, ale nezvýšilo jeho príjmovú sféru, teda ani schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Tá by sa mohla zvýšiť až v prípade ich predaja. Okrajovo možno tiež konštatovať, že samotné vlastníctvo uvedených nehnuteľností otcom dieťaťa je aj v záujme maloletej X., ktorá je potencionálne jeho dedičkou v 1. zákonnej dedičskej skupine. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
15. V zmysle § 77 ods.1 Zákona o rodine a v súlade s návrhom matky súd vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zvýšil s účinnosťou od 1.9.2018, teda prakticky od začatia súdneho konania, keďže návrh bol podaný dňa 31.8.2018.
16. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
17. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
18. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2018 do 31.1.2019 vo výške 50,- Eur ( 5 mesiacov á 10,-Eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10,- Eur mesačne, pod následkom straty výhody splátok. Pri určovaní výšky zameškaného dlhu súd neprihliadal na plnenia otca dieťaťu nad rámec určeného výživného pri príležitosti sviatkov, nakoľko sa jednalo o darčeky k narodeninám a Vianociam.
19. Pokiaľ ide o návrh matky na zmenu výroku o úprave styku otca s maloletou tak, aby styk s maloletou bol neurčený/neupravený, tomuto nebolo možné vyhovieť.
20. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
21. Podľa § 25 ods.1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že pokiaľ rodičia dieťaťa nežijú spolu, je povinnosťou súdu upraviť aj styk rodiča s dieťaťom, ak o to rodič požiada, či už autoritatívnym rozhodnutím súdu alebo tým, že dohoda rodičov sa stane súčasťou súdneho rozhodnutia. Styk s maloletým dieťaťom môže zostať neupravený, len ak o to požiadajú obaja rodičia, teda ak obaja rodičia súhlasne prejavia vôľu ponechať túto otázku na ich mimosúdnej dohode. V danej veci bol už styk otca s maloletou súdne upravený rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 5.5.2016 č.k.XXP/XXX/XXXX-XX tak, že rodičia uzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletou a táto dohoda sa v zmysle § 25 ods.2 v spojení s § 36 ods.1 posledná veta Zákona o rodine stala súčasťou súdneho rozhodnutia. Otec dieťaťa nesúhlasil s terajším návrhom matky, aby jeho styk s maloletou nebol upravený a chcel ponechať doterajšiu úpravu styku. Keďže styk môže zostať neupravený len za podmienky, že o to súhlasne požiadajú obaja rodičia, čo v danej veci splnené nebolo, nemohol súd návrhu matky na zmenu výroku o úprave styku na jeho neupravenie vyhovieť a inú zmenu matka nežiadala. Preto súd návrh matky zamietol ako nedôvodný.
23. Na doplnenie uvedeného súd ešte uvádza, že podľa názoru súdu doterajšia úprava styku otca s maloletou nie je v rozpore s jej záujmom. Ako zhodne uviedli obaja rodičia, je pravdou, že styk otca s maloletou sa nerealizuje v zmysle súdneho rozhodnutia. Podľa názoru súdu je to však skôr na ujmu dieťaťa, pretože je nepochybné, že dieťaťa k svojmu zdravému psychickému a sociálnemu vývoju potrebuje oboch svojich rodičov, teda ako matku, tak aj otca. V danej veci otec dieťaťa poukazoval na to, že on má veľký záujem stretávať sa s maloletou, venovať sa jej a tráviť s ňou čas, ale matka dieťaťa mu bráni v styku s dcérou a manipuluje ju. Matka dieťaťa síce tvrdila, že to sama dcéra nechce ísť s otcom, že ona ju za ruku nedržala, ale z jej postoja a nastavenia voči otcovi dieťaťa už aj na samotnom pojednávaní, aj po oboznámení sa s predchádzajúcim spisom, má súd za to, že matka dieťaťa svojim vnútorným nastavením môže, či už vedome alebo aj nevedome, ovplyvňovať maloletú a jej postoj k otcovi. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 25.4.2016 na č.l.57 pripojeného predchádzajúceho spisu sp. zn. 30P/184/2015 vyplynulo, že matka dieťaťa na jednej strane uviedla, že sa chce dohodnúť, na druhej strane uviedla, že nesúhlasí, aby sa dcéra stretávala s otcom, nakoľko chce zákaz styku a keď bude mať dcéra 18 rokov, môže otca vyhľadať, keď bude chcieť. Viackrát matku psychológ upozorňoval na dôležitosť kontaktu dieťaťa s jedným aj druhým rodičom, pre zdravý vývin dieťaťa, ako aj právo dieťaťa byť v kontakte s oboma rodičmi. Matka dieťaťa tiež uviedla, že dcéra sa s otcom nebude rozprávať ani o 10, 20 rokov, že ak sa otcova priateľka bude starať do výchovy dcéry, nedopadne to podľa jej slov dobre, dopadne to tragédiou. Na otázku, či jej nebude ľúto, že by jej dcéra prišla o matku, keby išla do väzenia, uviedla, že jej to nevadí. Rovnako uviedla, že nevadí, že dcéra bude nenávidieť mužov. Zároveň uvádzala, že maloletá kvôli problémovému správaniu navštevuje CPPP a P. Matka dieťaťa sa jasne v negatívnych intenciách vyjadrovala voči otcovi, mužom všeobecne, ako aj vulgárne voči otcovej priateľke, napriek tomu, že bola viackrát upozornená, aby sa tak nevyjadrovala. Už vtedy psychológ upozornil na ohrozenie dieťaťa negatívnym postojom matky voči otcovi.
24. S prihliadnutím na vyššie uvedené má súd za to, že ak sa styk otca s maloletou v súčasnosti nerealizuje, je vysoko pravdepodobné, že to nie je z dôvodov na strane otca, žeby on bol zlým rodičom, pre ktoré dôvody by ho maloletá odmietala, ale je to z dôvodov na strane matky, ktorá nebola schopná spracovať jej rozchod s otcom dieťaťa a je vysoko negatívne nastavená voči otcovi dieťaťa, až tak, že tým ovplyvňuje aj postoj maloletej k otcovi, čo žiaľ je v konečnom dôsledku na ujmu maloletého dieťaťa, ktoré je ochudobňované o lásku a vzťah so svojim otcom. Súd má za to, že je v záujme maloletej stretávať sa so svojim otcom, preto doterajšia úprava styku otca s maloletou je v záujme dieťaťa. Naopak, pre neschopnosť uzatvárania rodičovskej mimosúdnej dohody, by nebolo ani v záujme maloletej túto otázku úpravy styku ponechať neupravenú, ako to žiadala matka. Tiež by nebolo v záujme maloletej doterajšiu úpravu styku obmedzovať alebo inak meniť, pretože neboli zistené žiadne dôvody pre súdny zásah do rodičovských práv otca obmedzením doterajšej úpravy styku. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a návrh matky na zmenu úpravy styku zamietol ako nedôvodný.
25. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).