Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-1-2024.pdf
PDF · 108.34 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1./ Euro Parcel s.r.o., so sídlom v Košiciach, Textilná 5, IČO: 50 098 144, 2./ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C., D. XXX/ X, o zaplatenie 612,87 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 612,87 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 612,87 Eur odo dňa 6.5.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 62,83 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú žalovaní v 1. a v 2. rade povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.1.2024 domáhal voči žalovaným v 1. a v 2. rade zaplatenia sumy 612,87 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 612,87 Eur odo dňa 6.5.2022 do zaplatenia a zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 62,83 Eur. 1.2 Zároveň žalobca žiadal súd, aby zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti nahradiť mu spoločne a nerozdielne vzniknuté trovy konania.
2.1 Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v 1. rade je právnická osoba, v tom čase držiteľ motorového vozidla zn. ŠKODA s EČV: C. XXXXX, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný v 2. rade je fyzická osoba, vodič motorového vozidla zn. ŠKODA s EČV: C. XXXXX, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalobca v žalobe ďalej dôvodil, že dňa 4.11.2021 o 02:05 hod. spôsobil žalovaný v 2. rade ako vodič predmetným motorovým vodidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. CITROEN s EČV: C. XXX E., ktorého držiteľom bola v tom čase poškodená F. G.. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla mu podľa ust. § 24 ods. 2 citovaného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca v tejto súvislosti konštatoval, že dňa 1.4.2022 poskytol poškodenej z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 695,87 Eur,
z čoho sumu 83,- Eur tvorí delegačný poplatok, ktorý si však v tomto konaní neuplatňuje. Listom zo dňa 5.4.2022 si uplatnil v súlade s ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným v 1. a v 2. rade vo výške 612,87 Eur a vyzval tak žalovaných v 1. a v 2. rade na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 5.5.2022. Žalobca uviedol, že žalovaní v 1. a v 2. rade na jeho výzvu nereagovali žiadnou, ani čiastkovou úhradou. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že uhradil poškodenému škodu. Uviedol, že tým, že žalovaný v 1. rade nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., vznikol mu voči žalovanému oprávnený nárok na základe ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ust. § 24 ods. 2 citovaného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v 1. rade zodpovedá podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. 2.2 Žalobca v žalobe na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané pod sp.zn. 4 Cdo 134/2009 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.2.2016, sp.zn. 1 Obdo 26/2015 (R 54/2017).
3. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku do konania označil a predložil tieto listinné dôkazy: výpis z centrálnej evidencie vozidiel, záznam o dopravnej nehode zo dňa 4.11.2021, hlásenie škodovej udalosti zo dňa 18.11.2021, zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 23.11.2021, oznámenie o poukázaní náhrady škody, faktúru č. 015/22 zo dňa 21.1.2022, oznámenie škodovej udalosti k PZP zo dňa 21.3.2022, likvidačnú správu zo dňa 30.3.2022, výzvu na náhradu poistného plnenia zo dňa 5.4.2022 vrátane doručenky k zásielke, výpis z bankového účtu Všeobecná úverová banka, a.s. zo dňa 30.4.2022, pokus o zmier zo dňa 17.8.2023.
4. Tunajší súd uznesením vydaným dňa 15.2.2024 pod č.k. 34C/1/2024 – 73 vyzval žalovaných v 1. a v 2. rade, aby sa v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne vyjadrili k žalobe doručenej súdu dňa 3.1.2024, aby uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súčasne poučil žalovaných o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti.
5. Predmetné uznesenie bolo žalovanému v 1. rade doručené spolu so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi dňa 7.3.2024. Žalovaný v 1. rade sa v lehote určenej v uznesení, a ani do vyhlásenia meritórneho rozhodnutia, k doručenej žalobe nevyjadril, neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu, a ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.
6. Rovnako súd postupoval vo vzťahu ku žalovanému v 2. rade, ktorému súd opakovane doručoval súdne zásielky na adresu uvedenú žalobcom v žalobe a na adresu evidovanú v evidencii Registra obyvateľov Slovenskej republiky, na ktorej zásielky žalovaný v 2. rade nepreberal, a to doručované mu prostredníctvom poštového úradu, ako aj prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Sever, ktorým bolo zistené, že žalovaný sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržiava. Rovnako negatívne zostalo šetrenie pobytu žalovaného prostredníctvom jeho rodinných príslušníkov.
7. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 15.4.2024 a zvesené dňa 5.5.2024.
9. Podľa ust. § 297 Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech
spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
10. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol vec bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Dňa 4.11.2021 o 02:05. hod. bola motorovým vozidlom zn. ŠKODA SUPERB s EČV: C. XXXXX, ktoré v tom čase viedol žalovaný v 2. rade a ktorého držiteľom bol žalovaný v 1. rade, spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. CITROEN C1 s EČV: C. XXXXX, ktorého držiteľom bola v tom čase poškodená F. G.. Žalobca následne dňa 1.4.2022 poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 695,87 Eur, z ktorého sumu 83,- Eur tvoril delegačný poplatok.
12. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že k predmetnému vozidlu (ktorým bola spôsobená škoda) nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto žalobca listom zo dňa 5.4.2022 vyzval žalovaných v 1. a v 2. rade na úhradu poistného plnenia vo výške 612,87 Eur v lehote do 5.5.2022. Žalovaní v 1. a v 2. rade na výzvu žalobcu nereagovali žiadnou, ani čiastkovou úhradou.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a v 2. rade účinne nerozporovali skutkové tvrdenia žalobcu, súd prvej inštancie vychádzal z argumentácie žalobcu a z dôkazov ním predložených v spise a po vykonaní dokazovania vec právne posúdil nasledovne:
14. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
15. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
16. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
17. Podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
18. Podľa ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
19. Podľa ust. § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
20. Podľa ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
21. Podľa ust. § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
22. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
23. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou. Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra a pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
24. Podľa ust. § 20 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov kancelária a) spravuje poistný garančný fond, b) vykonáva hraničné poistenie, c) zastupuje poisťovateľov v medzinárodných inštitúciách zaoberajúcich sa poistením zodpovednosti, d) uzaviera dohody s kanceláriami poisťovateľov cudzích štátov, subjektmi zodpovednými za náhradu škody v členských štátoch a informačnými strediskami členských štátov a zabezpečuje úlohy vyplývajúce z týchto dohôd, e) spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach týkajúcich sa poistenia zodpovednosti, f) podieľa sa na predchádzaní škodám v cestnej doprave a na predchádzaní poistným podvodom v poistení v súvislosti s prevádzkou motorových vozidiel, g) vedie evidencie a štatistiky na účely poistenia zodpovednosti, h) vykonáva činnosť informačného strediska a na tento účel vedie register poistenia zodpovednosti (ďalej len „register"), i) na žiadosť poškodeného a na základe údajov poskytnutých poškodeným poskytuje informácie o spôsobe uplatnenia a vyrovnania jeho nároku na náhradu škody.
25. Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
26. Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
27. Podľa ust. § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.
28. Predmetom konania je regresný nárok žalobcu proti žalovaným v 1. a v 2. rade na úhradu sumy 612,87 Eur, ktorú uhradil žalobca poškodenému z dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla, ktorého držiteľom bol v tom čase žalovaný v 1. rade.
29. Nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade vyplýva z povinnosti vodiča motorového vozidla stanovenej zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je poistená, čiže k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva, pričom prevádzkovať poistené vozidlo nie je vôbec obmedzené, napr. na osobu, ktorej zákon č. 381/2001 Z.z. ukladá v ust. § 3 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Pokiaľ je vozidlo uvedené v poistnej zmluve a je k nemu dojednaná poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia škody týmto vozidlom poistenými všetci, ktorí pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu. Poistenie sa tak vzťahuje ako na prevádzkovateľa, tak i na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená.
30. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/26/2015, publikované v Zbierke stanovísk pod číslom R 54/2017, podľa ktorého vodič motorového vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a ktorý nie je jeho prevádzateľom (vlastníkom), pričom ním spôsobil škodu, je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu plnenia poskytnutého Slovenskou kanceláriou poisťovateľov z poistného garančného fondu. Zodpovednosť prevádzateľa nevylučuje zodpovednosť vodiča, ktorý spôsobil škodu zavineným porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
31. Inak povedané, aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto dopravného prostriedku (ust. § 427 Občianskeho zákonníka), nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť napr. vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti (ust. § 420 Občianskeho zákonníka), ak nešlo o prípad, keď tieto osoby samy za škodu nezodpovedajú. Ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym ustanovením, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzateľovi dopravného prostriedku podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na predpokladanom zavinení.
32. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že poškodený môže nárok na náhradu škody uplatniť súčasne proti prevádzateľovi i vodičovi dopravného prostriedku. Ide o prípad pasívnej solidarity, konkrétne o spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za tú istú škodu podľa ust. § 438 Občianskeho zákonníka. Aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzateľ tohto vozidla, nie je vylúčená zodpovednosť vodiča, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ide o prípad, keď prevádzateľ motorového vozidla a vodič motorového vozidla (škodca) sú dva rozdielne subjekty. Zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu vyplýva zo zodpovednosti za zavinenie. Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť vykonané v súlade s právom. K škode spôsobenej dopravnou nehodou dochádza v dôsledku porušenia pravidiel cestnej premávky. Pravidlá cestnej premávky upravuje zákon o cestnej premávke. Ide o subjektívnu zodpovednosť. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia. Zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie škodcu sa predpokladá. Poškodený nemusí preukazovať zavinenie škodcu. Tento predpoklad sa vzťahuje len na nedbanlivostné zavinenie. Prezumpcia zavinenia sa nevzťahuje na úmysel. Úmyselné zavinenie škodcu by musel preukázať poškodený. Vodič motorového vozidla (škodca) sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu. Musí preukázať, že škodu nezavinil. Ide o tzv. exkulpáciu škodcu. V prípade exkulpácie škodcu si poškodený musí znášať škodu zo svojho. Vodič motorového vozidla môže preukázať, že za škodu zodpovedá poškodený účastník cestnej premávky. Za osobu bez poistenia zodpovednosti je teda nutné považovať toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení a vodič je tak v spore pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného, ktorú žalobca uhradil. Keďže škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu nato, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Keďže za ňu žalobca plnil poškodenému z garančného fondu, má aj proti nej z tohto dôvodu právo na náhradu podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
33. Súd taktiež uvádza, že súčasťou práva na súdnu ochranu je aj právo na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zásady právnej istoty. V danej veci (ohľadom možnosti žalovať spolu s prevádzateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a ktoré nebolo poistené, aj vodiča tohto vozidla) je súdna prax jednotná, podporená navyše aj publikovanými rozhodnutiami v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s ktorými sa súd navyše v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobca má právo (a toto aj plne využil) požadovať náhradu od prevádzateľa motorového vozidla, ako aj od vodiča tohto motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, pričom títo škodcovia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne na základe solidárnej zodpovednosti.
34. Z vykonaného dokazovania súd dospel tak k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v žalobe je v plnom rozsahu dôvodný, a preto žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 612,87 Eur.
35. Popri istine sa žalobca domáhal aj priznania príslušenstva k uplatnenej pohľadávke.
36. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
37. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, odsek 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Žalobcovi ako veriteľovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vznikol nárok aj na úroky z omeškania, pretože žalovaní v 1. a v 2. rade ako dlžníci svoj dlh nesplnili riadne a včas, hoc ich na plnenie vyzval žalobca listom zo dňa 5.4.2022 v lehote do 5.5.2022. Omeškanie s plnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu.
40. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania so splnením dlhu bola vo výške 0,00 % ročne; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5 % ročne. Súd návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej istiny vo výške 5 % ročne odo dňa 6.5.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie určenej vo výzve, a to až do zaplatenia celého dlhu žalovanými v 1. a v 2. rade.
41. Súd zároveň žalobcovi priznal príslušenstvo pohľadávky v sume 62,83 Eur, ktoré predstavujú náklady spojené s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby - predžalobnej výzvy v sume 62,83 Eur s daňou z pridanej hodnoty, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby vo výške 47,81 Eur s daňou z pridanej hodnoty a režijného paušálu k úkonu právnej služby v sume 15,02 Eur s daňou z pridanej hodnoty.
42. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
46. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom konkrétna výška trov tohto konania bude predmetom samostatného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).