Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-2-2018.pdf
PDF · 93.74 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobkyne : Y. zastúpenej : Advokátska kancelária Mgr. Karol Ševec, Hlavná 29, Prešov proti žalovanej : Y. zastúpenej: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát so sídlom Južná trieda 28, Košice o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi zo zákona
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je d e d i č k o u zo zákona po poručiteľovi N. s posledným trvalým pobytom W. nakoľko dôvody vydedenia žalobkyne uvedené jej otcom N. v Notárskej zápisnici č. B. zo dňa 22.4.2009, spísanej na Notárskom úrade Y. nie sú dané a vydedenie je neplatné.
II. Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.1.2018 domáhala určenia, že je dedičkou zo zákona po poručiteľovi N., s posledným trvalým pobytom W. z dôvodu, že dôvody vydedenia žalobkyne jej otcom N. uvedené v Notárskej zápisnici č. B. zo dňa 22.4.2009, spísanej na Notárskom úrade JD.ie sú dané a vydedenie je neplatné. 2. Žalobu skutkovo a právne odôvodnila tým, že na dedičskom konaní konanom dňa 9.1.2018 sa dozvedela, že notárskou zápisnicou zo dňa 22.4.2009 ju jej nebohý otec N. vydedil podľa § 469a ods. 1 písm. a, b/ Občianskeho zákonníka, a zároveň aj jej potomkov s odôvodnením, že údajne ako jeho dcéra v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytla žiadnu pomoc v starobe, neprejavila trvale žiadny záujem, ktorý by ako dcéra mala o otca prejavovať, o otca sa vôbec nestarala, ani nezaujímala, ani jej deti. K tomu uviedla, že po rozvode otca s jej matkou v roku 1953 bola žalobkyňa zverená do výchovy a opatery matky a od tej doby s ňou otec nemal žiadny pravidelný kontakt a ona s ním neudržiavala žiaden rodinný vzťah, otec na ňu ako na dcéru platil riadne výživné určené súdom. Po skončení Strednej sociálnoprávnej školy P. mu ani nedala vedieť, že školu skončila a iba náhodou sa dozvedel, že v roku 1998 sa vydala, zmenila si priezvisko a pracuje v J. Napriek tomu, že bola dospelá a neštudovala na vysokej škole, naďalej platil na ňu výživné, preto ju z toho dôvodu navštívil, pre potvrdenie o jej pracovnom pomere, za účelom skončenia vyživovacej povinnosti, inak sa o ňu nezaujímal. Od toho stretnutia sa ona ako dcéra naďalej o neho ako otca ani o jeho rodinu vôbec nezaujímala. Nebohý otec neplatil na ňu pravidelne výživné, dôkazom čoho sú rozhodnutia, ktoré preukazujú, že jej matka bola nútená výživné vymáhať. Napriek týmto skutkovým okolnostiam sa domnieva, že vydedenie je neplatné. 3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila dôkazy: Zápisnica z pojednávania z 9.1.2018 spísaná na Notárskom úrade Mgr. T. zo dňa 22.4.2009, spísanej na Notárskom úrade Y. výsluch svedkov, Obecné svedectvo z 1.6.1957, Uznesenie Ľudového súdu v Prešove sp. zn. E 46/61 z 10.1.1961, Uznesenie Ľudového súdu v Prešove sp. zn. P 55/57 E 3753/66 z 12.12.1966, Uznesenie Ľudového súdu v Prešove sp. zn. E 3753/66 z júna 1971, Uznesenie KS v Košiciach sp. zn. 13Co/181/67, spis Okresného súdu Košice I sp. zn. 22D/344/2017, Dnot/141/2017.
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 25.4.2018 uviedla, že má za to, že neprejavenie opravdivého záujmu zo strany žalobkyne voči poručiteľovi bolo zavinené, nakoľko žalobkyňa mala možnosť prejaviť opravdivý záujem o poručiteľa a nebránili jej v tom žiadne objektívne okolnosti. Prekážkou nebola diaľka, otec jej nepovedal, že sa s ňou nechce stretávať, ale ona nikdy neprišla za ním, ani ho nekontaktovala. Podľa jej názoru je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keď niekto o otca neprejaví záujem počas 47 rokov svojej plnoletosti, kde aj uvedie, že otec je pre túto osobu úplne cudzia osoba teda, že nemá k nemu vzťah, nestretával sa s otcom, nekontaktoval otca, neprejavil o otca žiaden záujem, aby po smrti otca mal dediť. Takéto správanie je dôvodom na vydedenie. Naviac, žalovaná o vydedení nevedela, otec jej to nikdy nepovedal, dozvedela sa o tejto listine až u notárky na dedičskom konaní. Z týchto dôvodov žiada, aby Okresný súd Košice I žalobu zo dňa 25.1.2018 zamietol a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Žalobkyňa v replike uviedla, že zo samotnej listiny o vydedení aj vyjadrenia žalovanej zo dňa 25.4.2018 je zrejmé, že medzi ňou a poručiteľom nebol vybudovaný žiadny citovaný vzťah od jej narodenia, preto nemôže spravodlivo znášať dôsledky vydedenia za situácie, že o poručiteľa neprejavovala opravdivý záujem, ktorú zavinil sám poručiteľ tým, že ju ako potomka v rannom detstve zavrhol. Svojím konaním sa žalobkyňa nepričinila na vznik toho stavu, tento nezavinila ani čiastočne, a ako dieťa nemohla objektívne ovplyvniť vzťahy medzi svojimi rodičmi. Z rozprávania matky vie, že ju poručiteľ často fyzicky napádal. Medzi ňou a poručiteľom neexistoval žiadny citový vzťah, v ktorom by mohla pokračovať, resp. na ktorý by mohla nadviazať (rozsudok NS SR č. 1 Cdo/173/96). Z vyjadrenia žalovanej ani nie je zrejmé, kedy bol poručiteľ hospitalizovaný, čo považuje za podstatnú skutočnosť pre vec samú. 6. Žalovaná v duplike tvrdila, že v celej svojej žalobe a vyjadrení nikde nespomína, že by sa žalobkyňa niekedy zaujímala o poručiteľa, že by prejavila záujem nadviazať s ním styk, že by prejavila záujem nájsť si k nemu cestu a stretávať sa s ním, ani to, že by ju poručiteľ odmietol, keď prišla za ním. Vyčítať jej možné práve to, že za celý svoj život sa o to nepokúsila, nepokúsila sa nadviazať komunikáciu s poručiteľom, nevyhľadala ho, netúžila sa s ním stretnúť, ani sa s ním nestretla, neukázala mu svoje deti, nedala mu ani informáciu o svojej rodine. Je zaujímavé, že k poručiteľovi nič necíti, nepovažuje ho ani za svojho otca, nikdy sa s ním ona nekontaktovala, ani keď mala 40 rokov, ani keď mala 50 rokov, ani keď mala 60 rokov, ale dediť chce. Takéto správanie žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi a práve pre takéto situácie je inštitút vydedenia. Žalobkyňa tvrdí, že nevie, kedy bol poručiteľ hospitalizovaný. Poručiteľ bol na dôchodku, mal už primeraný vysoký vek. To znamená, že prinajmenšom žalobkyňa aspoň mohla rozumne predpokladať, že poručiteľ asi pomoc v starobe potrebuje. Ako to vyplýva zo žaloby a z vyjadrenia žalobkyne, je hrozné najmä to, že žalobkyňu vôbec nezaujímalo, kde poručiteľ žije, či potrebuje pomoc, aký má zdravotný stav, vôbec ju poručiteľ nezaujímal, hoci žalobkyňa už bola žena v zrelom veku, ale majetok ju zaujíma. 7. Na pojednávaní dňa 18.10.2018 žalovaná uznala nárok žalobkyne v celom rozsahu.
S k u t k o v ý stav :
8. Dňa 22.4.2009 bolo do B. na Notárskom úrade Y. spísané vydedenie Y. a jej potomkov (vnukov) s odôvodnením, že „jeho dcéra v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytla žiadnu pomoc v starobe, neprejavila trvale žiadny záujem, ktorý by ako dcéra mala o otca prejavovať, o otca sa vôbec nestarala, ani nezaujímala, ani jej deti, pričom jeho trvalé bydlisko poznala, pretože tam býval 47 rokov. Po rozvode s jej matkou v roku 1953 bola žalobkyňa zverená do výchovy a opatery matky a od tej doby s ňou otec nemal žiadny pravidelný kontakt a ona s ním neudržiavala žiaden rodinný vzťah, otec na ňu ako na dcéru platil riadne výživné určené súdom. Po skončení Strednej sociálnoprávnej školy v G. mu ani nedala vedieť, že školu skončila a iba náhodou sa dozvedel, že v roku 1998 sa vydala, zmenila si priezvisko a pracuje v J. Napriek tomu, že bola dospelá a neštudovala na vysokej škole, naďalej platil na ňu výživné, preto ju z toho dôvodu navštívil, pre potvrdenie o jej pracovnom pomere, za účelom skončenia vyživovacej povinnosti. Od toho stretnutia sa dcéra o neho ako otca ani o jeho rodinu vôbec nezaujímala, bol dvakrát operovaný s dlhodobým pobytom v nemocnici, ani ho nenavštívila, resp. nezavolala, a ani jej deti, ktoré vôbec nepozná“. 9. Ako vyplýva zo Zápisnice z pojednávania zo dňa 9.1.2018 spísanej na Notárskom úrade T.j, žalobkyňa ako dedička bola odkázaná na podanie žaloby o určenie, že je dedičkou zo zákona po nebohom otcovi.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 10. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 11. Podľa § 192 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej v texte len „CMP“) ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo. 12. Podľa § 194 ods. 1 CMP ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. 13. Podľa § 194 ods. 2 CMP súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. 14. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami. 15. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 16. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. 17. Podľa § 461 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona. 18. Podľa § 473 Občianskeho zákonníka 19. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. 20. Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. 21. Podľa § 368 CSP osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
P r á v n y záver :
22. Procesným predpokladom úspešnosti či neúspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu. V tomto prípade sa naliehavý právny záujem nepreukazuje, lebo je prezumovaný osobitným zákonným ustanovením (§ 194). 23. V prejednávanom prípade ide o incidenčný spor (§ 194 CMP) týkajúci sa spornosti v osobách dedičov, nakoľko žalobkyňa pred potvrdením nadobudnutia dedičstva žalovanou v rámci dedičského konania vedeného súdnym komisárom T. dňa 9.1.2018 tvrdila, že je dedičom po nebohom otcovi N.), nakoľko dôvody pre jej vydedenie uvedené jej otcom v Notárskej zápisnici zo dňa 22.4.2009, spísanej na Notárskom úrade JD., nie sú dané a vydedenie je preto neplatné. 24. Žalovaná po predbežnom právnom posúdení nároku žalobkyne súdom (dňa 18.10.2018) sa stotožnila s tvrdeniami žalobkyne a jej nárok nepopierala. 25. V prípade, ak by žaloba o dedičské právo nebola podaná v lehote, alebo ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba o dedičské právo odmietnutá, platí nevyvrátiteľná domnienka v neprospech žalobcu, že nie je účastníkom dedičského konania a pokračuje sa v ňom bez zreteľa naň. Preto je o spornej otázke potrebné meritórne rozhodnúť. 26. V zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, avšak k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa, ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní. Na základe rozhodnutia o dedičstve sa dedičstvo potom nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. 27. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Podľa zákona musí vydedenie spĺňať materiálne a formálne náležitosti ustanovené zákonom. Tzv. neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Potomkovia, deti poručiteľa sú zaradení do prvej skupiny dedičov zo zákona. 28. Poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov, upravených priamo v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to ak : a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. 29. Tieto dôvody vydedenia predstavujú materiálnu náležitosť vydedenia. Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma vyhotovenia listiny o vydedení. Táto forma listiny musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania. Listina o vydedení ďalej (rovnako ako závet) musí obsahovať osobitné formálne náležitosti. 30. V tomto spore neboli preukázané skutočnosti, ktorých existenciou by dôvod vydedenia bol daný (rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/173/96), napríklad že by šlo zo strany žalobkyne o zavinené prejavy kvalifikovaného nezáujmu, pričom by neexistovali žiadne objektívne okolnosti brániace záujmu žalobkyne o poručiteľa. 31. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ako aj v súlade s predbežným právnym posúdením nároku žalobkyne súdom, a so súhlasným stanoviskom žalovanej súd dospel k záveru, že neboli preukázané relevantné dôvody pre vydedenie žalobkyne a jej potomkov v zmysle ust. § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto súd považuje vydedenie za neplatné. 32. Na základe toho súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Zo súdnej praxe :
33. Vzhľadom na nesporový charakter dedičského konania, je sporné otázky v konaní (napr. či niekto je, alebo nie je dedičom), potrebné určiť v sporovom konaní (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2012, sp. zn. 3 M Cdo 3/2011). 34. Otázka, či listina o vydedení je alebo nie je platným právnym úkonom, má pre toto rozhodnutie (t.j. pre posúdenie, či je žalobca dedičom) len povahu otázky predbežnej. Inak povedané, určenie, či listina o vydedení je alebo nie je platná z dôvodu neexistencie právnej skutočnosti ( neexistencia dôvodov vydedenia ) je súčasne určením existencie či neexistencie tejto listiny, a teda jedným z predpokladov pre posúdenie (ako otázky predbežnej ), či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa (porovnaj R 44/1999, R 12/2006, viď napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 586/98 , rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1729/2010 ). 35. Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010). 36. Dôvod vydedenia v rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch je subjektívnym dôvodom, so širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV.ÚS 55/2011-19). 37. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010). T r o v y konania :
38. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) nárok na náhradu trov konania prináleží žalobkyni, nakoľko však žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje, tak súd obom stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Po vyhlásení rozsudku sa osoby oprávnené podať odvolanie tohto svojho práva v súlade s ustanovením § 368 CSP voči súdu vzdali. Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 368 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP. Rozsudok je v časti výživného vykonateľný doručením (§ 44 CMP).