Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-123-2014.pdf
PDF · 101.53 KB
No categories available
15C/123/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, proti žalovanej: H. L., X.. XX.XX.XXXX, N.. J..S.. P. XXX/XX, Z., o zaplatenie 1.519,31 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.519,31 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania voči žalovanej vo výške 100,00 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú doručil Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 28. 08. 2013 domáha od žalovanej plnenia vyčísleného v sume 1.519,31 eura s príslušenstvom titulom regresnej náhrady, ktorú vyplatil za žalovanú z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
2. O žalobe rozhodol okresný súd pôvodne platobným rozkazom č. k. 9Ro/654/2013-19 zo dňa 31.01.2014, ktorý bol zrušený pre nemožnosť doručenia. Následne okresný súd rozhodol opätovne platobným rozkazom č. k. 15C/123/2015 -52 zo dňa 20.10.2015, voči ktorému podala žalovaná odpor. Z uvedeného dôvodu došlo v súlade s predchádzajúcou právnou úpravou O. s. p. k zrušeniu citovaného rozhodnutia zo zákona.
3. Okresný súd určil termín pojednávania na deň 28. 07. 2017, na ktorom pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní prípisom zo dňa 21.07.2017 s tým, že zároveň súhlasil, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Okresný súd pojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá napriek skutočnosti, že bola predvolaná riadne a včas, na pojednávanie sa nedostavila a svoju neprítomnosť neospravedlnila. Na tomto pojednávaní okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 15C/123/2014-77 zo dňa 28.07.2017, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Žaloba bola zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovanej. Žalobca dňa 19.09.2017 doručil súdu odvolanie proti rozsudku okresného súdu, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6Co/271/2017-103 zo dňa 28.11.2018 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2018.
4. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka čo najširšie. Tomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o PZP, obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, zákon neupravuje. To znamená, že poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v § 420 Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť napríklad aj vodič vozidla. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že žalovaná ako vodička zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila škodu na majetku a zdraví tretím osobám, za ktorú zodpovedá v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a žalovaná je aj osobou, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti v zmysle § 2 písm. f) v spojení s § 4 ods. 1 zákona o PZP, ako aj ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP. V rozhodnutí odvolací súd vyslovil právny názor, že žalovaná je pasívne vecne legitimovaná v predmetnom spore. Povinnosťou okresného súdu bolo vec opätovne meritórne prejednať s tým, že súd sa bude zaoberať všetkými námietkami, ktoré v konaní strany sporu uplatnili.
5. O nároku žalobcu súd opätovne rozhodol na pojednávaní konanom dňa 15.02.2019, na ktoré sa nedostavila žalovaná. Predvolanie na pojednávanie žalovaná prevzala dňa 24.01.2019 (č. l. 114) a aj napriek skutočnosti, že žalovaná bola poučená, že jej účasť na pojednávaní je nutná (viď č. l. 115) na pojednávanie sa nedostavila. Svoju neúčasť na pojednávaní ani neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami a nežiadala pojednávanie odročiť.
6. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a aj rozhodol v neprítomnosti žalovanej podľa § 180 CSP.
7. Na tomto pojednávaní okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi: čl. 1 - 3 žaloba, čl. 5 - 8 Obchodný register žalobcu, čl. 9 výzva na zaplatenie poistného plnenia, čl. 10 - 12 výzva č. 85/2012, čl. 13 rozpis vyplatených dávok po 31 decembri 2008 v Eur, čl. 14 spis poistnej udalosti s dátumom vzniku 11.02.2005, čl. 15 doklad o platbe zo strany žalobcu, čl. 19 platobný rozkaz č. k. 9Ro/654/2013-19, čl. 23 - 36 doklady smerujúce k zisteniu pobytu žalovanej, čl. 38 - 39 doklady smerujúce k zisteniu pobytu žalovanej, uznesenie 9Ro/654/2013 - 41 zo dňa 18.11.2014, čl. 52 Platobný rozkaz č. k. 15C/123/2015 - 52 zo dňa 20.10.2015, čl. 55 odpor proti platobnému rozkazu zo strany žalovanej, čl. 59 vyjadrenie žalobcu k podanému odporu, čl. 68 doplnenie žalobného návrhu, čl. 69 poistná zmluva č. 089899 zo dňa 14.04.2004, čl. 77 rozsudok OS LV sp. zn. 15C/123/2014 zo dňa 28.07.2017, ktorým súd žalobu zamietol, čl. 86 - 92 odvolanie žalobcu voči rozsudku OS LV, čl. 103 - uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. č. k. 6Co/271/2017 zo dňa 28.11.2018, ktorým bol rozsudok OS LV zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, ako aj s obsahom žaloby a celého spisového materiálu, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 14. 04. 2004 k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. 089899 (žalobca v žalobe uvádza číslo poistnej zmluvy 5000724634) o povinnom zmluvnom poistení zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla k motorovému vozidlu evidenčné číslo Z.-XXX L. ( ďalej len OMV) s účinnosťou od 14. 04. 2004. Dňa 11. 02. 2005 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná ako vodič motorového vozidla. V dôsledku uvedenej škodovej udalosti žalobca vyplatil dňa 07. 11. 2012 regresný nárok Sociálnej poisťovne z poistnej zmluvy v súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) v sume 3.038,63 eura. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej regresného nároku s odkazom na ustanovenie § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP z dôvodu, že žalovaná písomne nenahlásila dopravnú nehodu v zákonnom termíne. Pred podaním žaloby žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 28. 06. 2013 na náhradu vyplateného poistného plnenia v žalovanej sume 1.519,31 eura, ktoré za ňu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, avšak žalovaná na žiadosť žalobcu nereagovala a náhradu vyplateného poistného plnenia neuhradila. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca sa preto žalobným návrhom domáha plnenia v sume 1.519,31 eura spolu s trovami konania. Žalobca na pojednávaní ďalej uviedol, že ním uplatnený nárok v zmysle § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP vo výške 1.519,31 eura predstavuje 50 % zo skutočne uhradenej sumy, teda zo sumy 3.038,63 eura, ktorá bola poukázaná Sociálnej poisťovni. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zákon nijako neupravuje voči komu poisťovňa - žalobca si uplatní nárok. Podľa názoru žalobcu je v tomto prípade zodpovedná žalovaná ako vodička motorového osobného vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Žalobca zvážil okolnosti prípadu, o čom svedčí aj fakt, že znížil nárok o 50 %, pričom žalovaná nijako nepreukázala, že utrpela psychickú traumu. Žalobca má za to, že jeho nárok je preukázaný a dôvodný. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na trovy prvostupňového a aj odvolacieho konania.
8. V priebehu konania nebolo sporné samotné uzatvorenie poistnej zmluvy, škodová udalosť, ako ani skutočnosť, že škodovú udalosť spôsobila žalovaná. Tieto skutočnosti nepopierala ani sama žalovaná. Zo žalobcom dodatočne zaslanej poistnej zmluvy o PZP má okresný súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu PZP práve dňa 14. 04. 2004 s koncom poistenia 31. 12. 2004. V predmetnej poistnej zmluve však bolo zároveň dojednané, že toto poistenie sa predžuje na ďalší kalendárny rok, pokiaľ niektorá zo zmluvných strán v lehote najneskôr 6 týždňov pred koncom kalendárneho roka poistenie nevypovie. K poistnej udalosti došlo až dňa 11. 02. 2005, pričom žiadna zo strán sporu nespochybňovala tú skutočnosť, že v čase vzniku poistnej udalosti bolo osobné motorové vozidlo stále zmluvne poistené práve z uvedenej zmluvy o PZP. Keďže v priebehu konania nebol preukázaný zánik poistnej zmluvy, okresný súd preto považuje za preukázané, že v čase poistnej udalosti poistná zmluva bola stále platne uzatvorená. Nesporným v konaní bola ďalej skutočnosť, že žalovaná spôsobila dopravnú nehodu dňa 11. 02. 2005 ako vodička poisteného motorového vozidla, pri ktorej došlo k úmrtiu A.. C. R., za čo bola rozsudkom okresného súdu č. 4T/38/2006-405 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. 5To/38/2007, právoplatným dňa 18. 02. 2008, uznaná vinnou pre trestný čin ublíženia na zdraví. Žalobca sa pôvodne domáhal plnenia vyplývajúcich z dvoch ustanovení zákona o PZP a síce, že žalovaná škodovú udalosť nenahlásila poisťovni v zákonom stanovenom termíne, ako aj že viedla OMV v čase nehody pod vplyvom návykovej látky. Žalovaná v konaní však poukazovala na výsledky trestného konania, kde bolo preukázané, že OMV neviedla pod vplyvom návykovej látky, čo v konečnom dôsledku uznal aj sám žalobca, pretože ako vyplýva z jeho vyjadrenia k podanému odporu ako aj vyjadrenia na pojednávaní, žalobca v ďalšom zotrval na podanej žalobe, avšak uplatňoval si nárok len podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g/ zákona o PZP, teda z dôvodu písomného nenahlásenia dopravnej nehody v zákonnom termíne. Žalovaná nepopierala tú skutočnosť, že k nahláseniu dopravnej nehody nedošlo v zákonom stanovenom termíne, avšak poukazovala na to, že ona ako účastník dopravnej nehody, vzhľadom na priebeh dopravnej nehody, utrpela psychickú traumu, ktorá jej nedovoľovala včas a správne komunikovať so žalobcom. Žalovaná zároveň poukazovala aj na to, že v danom prípade bola vlastníkom OMV ktorým došlo k dopravnej nehode leasingová spoločnosť, ktorá o nehode bola včas informovaná a žalovaná mala za to, že vlastník vozidla si mal tiež splniť a podieľať sa na ohlasovacej povinnosti. V odpore zároveň žalovaná poukazuje na nedostatok svojej pasívnej legitimácie a z tohto dôvodu žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná bola zo strany žalobcu písomne vyzvaná na dobrovoľné plnenie náhrady poistného, ktorú za ňu žalobca plnil poškodenému v dôsledku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a to prípisom zo dňa 28 .06. 2013, kde ju žalobca vyzýva na zaplatenie časti poistného plnenia v sume 1.519,31 eura. Z výzvy č. 85/2012 má okresný súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa plnila výplatou dôchodkových dávok pozostalým po zomrelej A.. C. R. - p. A.. Ľ.N. R. formou sirotského dôchodku pre 2 deti za obdobie od 18. 04. 2011 do 17. 05. 2012. Sirotský dôchodok bol vyplácaný z invalidného poistenia. Z ďalšieho listinného dokladu, ktorý bol predložený zo strany žalobcu vyplýva, že žalobca plnil regres Sociálnej poisťovni práve v sume 3.038,63 eura a to dňa 07.11.2012 (č. l. 15), pričom predmetom žaloby je len 50 % z tohto plnenia z dôvodu, že pri výpočte vychádzal z metodiky pre postup pri uplatňovaní regresov z dôvodu nenahlásenia vzniku poistnej udalosti. K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.
9. Podľa § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa a to až do výšky plnenia, ktoré poistiteľ poskytol.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
11. Podľa § 10 ods. 1 zákona o PZP poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.
12. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosť podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona o PZP.
13. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
15. Ako vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode zodpovedá práve žalovaná ako vodička, ktorá zapríčinila dopravnú nehodu a to s odkazom na §420 OZ, pričom žalovaná je zároveň aj osobou, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti v zmysle § 2 písm. f/ a § 4 ods. 1 zákona o PZP, ako aj v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g/ tohto zákona. Z rozhodovacej činnosti okresného súdu a odvolacieho súdu v identických veciach, avšak za iné obdobie, má súd preukázané, že bolo ustálené, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.08.2010, sp. zn. 4 Cdo 54/2009). Dôsledkom uvedeného v obdobných veciach bola na plnenie v žalovanom rozsahu zaviazaná práve žalovaná (viď rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 9C/263/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/44/2018 ako aj uznesenie, ktorým súd schválil súdny zmier v konaní 12C/87/2014).
16. Žalovaná bola poistená z titulu povinného zákonného zmluvného poistenia a ako vodička tohto osobného motorového vozidla jeho prevádzkou spôsobila dopravnú nehodu. V danom prípade mala jednoznačne povinnosť práve ona oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote do 15 dní po jej vzniku, čo však neurobila s odvolaním sa na svoj zlý psychický stav spôsobený práve dopravnou nehodou, jej priebehom. Žalovaná však v priebehu konania nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce jej tvrdenia o prekážkach, pre ktoré objektívne nemohla vybaviť u žalobcu poistnú udalosť a o skutočnosti, že nebola schopná nahlásiť v 15 dňovej lehote poistnú udalosť. Obrana žalovanej tak spočívala len na jej strohej konštatácií bez toho, aby preukázala objektívne okolnosti, ktoré by ju zbavili povinnosti nahradiť žalobcovi poistné plnenie. Súd nepochybuje, že vzhľadom na priebeh dopravnej nehody žalovaná utrpela psychickú traumu, avšak v konaní bolo potrebné preukázať, že na strane žalovanej nastali také okolnosti, ktoré ju úplne vylúčili z možnosti splnenia si zákonnej povinnosti nahlásenia dopravnej nehody. Žalovaná v konaní na takéto dôkazy nielenže nepoukazovala, dokonca aj napriek výzve súdu na potrebu jej účasti na pojednávaní, za účelom objasnenia žalovanou tvrdených okolností o psychickej traume, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila. Keďže poistenie sa vzťahuje aj na každú osobu, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla uvedeného v poistnej zmluve, teda za poisteného zákon považuje každú osobu, ktorá používaním poisteného vozidla spôsobí škodu, čo je v danom prípade aj vodič, takáto osoba bude za spôsobenú škodu aj zodpovedať. V danom prípade sa preukázateľne jedná o žalovanú.
17. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako poisťovateľ uzatvoril so žalovanou ako poistníkom (osobou, ktorá uzatvárala s poisťovateľom poistnú zmluvu) poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla vlastníkom ktorého bola v čase uzatvorenia zmluvy ČSOB Leasing, a. s, Panónska cesta, Bratislava. Prevádzkou poisteného vozidla spôsobila dopravnú nehodu práve žalovaná ako vodička tohto motorového vozidla, ktorá sama nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o PZP, a teda poisťovateľovi neoznámila vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku. Žalovaná sa v uvedenom spoliehala na to, že o dopravnej nehode vedel vlastník OMV a to takmer bezprostredne po tom, ako sa nehoda stala a teda podľa žalovanej oznamovaciu povinnosť mal splniť práve on, keďže ona bola len osobou, ktorá poistnú zmluvu uzavrela. Tu súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaná v rámci svojej obrany poukázala na to, že „vlastník vozidla bol o nehode včas informovaný...“. Ak žalovaná po dopravnej nehode, aj napriek jej psychickej traume, mohla včas informovať o nehode vlastníka OMV, možno mať zato, že rovnako si mohla splniť aj svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi. S prihliadnutím aj na právny názor vyjadrený odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, ako aj skutočnosť, že z príslušných vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zodpovednou osobou je práve žalovaná ako vodička OMV, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, bolo práve povinnosťou žalovanej túto nehodu nahlásiť žalobcovi - poisťovni. Žalovaná však nekonala v súlade so zákonom.
18. Súd má ďalej preukázané, že žalobca plnil sociálnej poisťovni regres v sume 3.038,63 Eur, z ktorého si v žalobe uplatnil nárok len na polovicu takto vyplatenej sumy, čo bolo jeho právo a čím sám žalobca poskytol žalovanej zníženie náhrady. Pokiaľ je v konaní preukázané, že žalovaná si nesplnila povinnosť nahlásenia škodovej udalosti v zmysle zákona, a ak žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno v smere preukázania dôvodov zbavujúcich žalovanú tejto zákonnej ohlasovacej povinnosti, pričom ale o škodovej udalosti informovala vlastníka OMV, a ak je zároveň preukázané, že žalobca vyplatil Sociálnej poisťovni regresný nárok, súd prijal záver, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde dôvodne voči žalovanej, ako vodičke OMV s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že žalovaná aj napriek výzve odmietla plniť dobrovoľne. Žalovaná v konaní zároveň neprodukovala ani žiadne dôkazy smerujúce k odôvodnenosti liberácie žalobcom uplatneného nároku, ktorý však v rozsahu 50 % bol už znížený samotným žalobcom. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, súd preto nároku žalobcu vyhovel v plnom rozsahu.
19. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
20. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd preto zaviazal žalovanú na plnenie práve v lehote 3 dní.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Vzhľadom k tomu, že týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol zároveň aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca mal v konaní plný úspech, pričom bol úspešný aj v odvolacom konaní, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania a to práve v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).