Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/42/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu v 1. rade : D. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom L. č. X/A, G., zastúpená Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova č. 2, Bratislava, IČO : 35951087, proti žalovanému : Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova č. 36, Bratislava, IČO : 173355345, za účasti intervenienta na starne žalovaného : Q. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. ulica č. XX, G., zastúpená Z.. S. K., bytom E.. XX, G., o zriadenie vecného bremena takto

rozhodol:

I. Zriaďuje sa vecné bremeno in rem v prospech vlastníkov stavby nachádzajúcej sa v k.ú. V., obec : G.-m.č. V., okres : G. F., zapísanej na LV č. XXXX ako stavba pre individuálnu rekreáciu, s.č.XXXX, na U. parc.č. XXXX/X spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok U. parc.č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 142 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. V. a to za náhradu vo výške 8.800 eur, s lehotou splatnosti 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 29.03.2017 sa žalobcovia D. a F.. Y. Z. domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno in rem v prospech vlastníkov stavby nachádzajúcej sa v k.ú. V., obec : G.- m.č. V., okres : G. F., zapísanej na LV č. XXXX ako stavba pre individuálnu rekreáciu, s.č. XXXX, na U. parc.č. XXXX/X, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok U. parc.č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 142 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. V..

2. V žalobe tvrdili, že sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. V., zapísanej na LV č. XXXX ako stavba pre individuálnu rekreáciu s.č. XXXX a žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. V., zapísaný na LV č. XXXX ako parc.č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 142 m2. Pasívna legitimácia žalovaného je daná ustanovením § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Pozemok vo vlastníctve žalovaného tvorí priľahlý pozemok ku stavbe rekreačnej chaty a súčasne predstavuje jedinú a najkratšiu prístupovú cestu od miestnej pozemnej komunikácie na N. ulicu v V. ku rekreačnej chate, táto skutočnosť vyplýva aj zo snímok katastrálnej mapy a pozemok vzhľadom na svoju rozlohu a tvar nie je využiteľný inak ako prístupová cesta. Žalobcovia sa opakovanie snažili riešiť vzniknutú situáciu, požiadali žalovaného v roku XXXX, aj v roku XXXX, pričom žalovaný uviedol, že pozemok nie je možné odpredať, nakoľko v budúcnosti na ňom plánuje zriadiť vecné bremeno s právom prechodu a prejazdu cez pozemok. Napriek tomu nedošlo k úprave vzťahov medzi vlastníkmi rekreačnej chaty a vlastníkom pozemku.

3. Ako dôkazy označili LV č. XXXX, LV č. XXXX, kópiu katastrálnej mapy, sťažnosť zo dňa 27.07.2010.

4. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že so zriadením vecného bremena nesúhlasí. Poukázal na to, že žalobcovia si na pozemku parc.č. XXXX/X postavili bez povolenia žalovaného, respektíve bez stavebného povolenia stavbu plotu, čím znemožnili prístup na priľahlé pozemky ďalším osobám a to konkrétne pani Q. H. (intervenientovi), ktorá je vlastníčkou pozemkov parc.č. XXXX/X a pani S. I., vlastníčke pozemkov parc.č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/ X. Správne konanie ohľadom uvedenej stavby stále prebieha. Žalovaný ďalej uvádzal, že zriadenie vecného bremena je podmienené tým, že prístup na konkrétny pozemok, alebo stavbu nemožno zabezpečiť inak, čo v tomto prípade žalobcovia majú, podľa neho majú možnosť sa dostať ku stavbe z komunikácie cez pozemok parc.č. XXXX/Xtiež v jeho vlastníctve. Uviedol, že o zriadenie vecného bremena cez pozemok parc.č. XXXX/X požiadali aj pani H. a I., ktorým žiadostiam bude po doložení dokladov z ich stany vyhovené.

5. Ako dôkazy označil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX, list zo dňa XX.XX.XXXXa odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Žalobcovia v replike uviedli, že tvrdenia žalovaného, že sa jedná o stavbu plotu bez súhlasu žalovaného, ako aj tvrdenie, že predmetnou stavbou znemožnili prístup na priľahlé pozemky ďalším osobám, je nepravdivé a zavádzajúce. Zavádzajúce je aj tvrdenie žalovaného, že majú možnosť sa ku stavbe dostať cez pozemok parc.č. XXXX/X. Terénny rozdiel medzi umiestnením pozemku par.č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X je minimálne dva metre, pričom na hranici uvedených pozemkov sa nachádza oporný múr, takýto prejazd je vzhľadom na svahovitý terén a existujúci oporný múr technicky nemožný. Stavebný úrad vydal stavebné povolenie na výstavbu rekreačného domu, pričom je v ňom uvedené, že hlavný vstup na pozemok je kolmo na prístupovú komunikáciu s možnosťou parkovania pred objektom, teda nepochybne cez parcelu č. XXXX/X. Žalovaný ako účastník stavebného konania voči najkratšiemu prístupu k nehnuteľnosti žalobcov cez pozemok parc.č. XXXX/X priamo cez obecnú komunikáciu nevzniesol v stavebnom konaní žiadnu námietku, ani nenavrhoval prístup cez iný pozemok. Kolaudačným rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX stavebný úrad povolil žalobcom užívanie rekreačného domu, žalobcovia predmetný pozemok, parc.č. XXXX/X, využívajú na prechod k svojej nehnuteľnosti už od roku XXXX, keď túto nehnuteľnosť kúpili. V závere poukázali na skutočnosť, že žalovaný odmietol žalobcom právo vyplývajúce zo zákona, ale iným osobám v rovnakej žiadosti vyhovie, čo preukazuje, že tu neexistuje skutková ani právna prekážka pre úspech jeho žaloby. Uviedli, že zriadením práva vecného premena prechodu a prejazdu cez sporný pozemok žalovaného v prospech žalobcov nebudú dotknuté akékoľvek práva iných osôb. Poukázali na to, že pani I. nikdy cez pozemok parc.č. XXXX/X prístup ku svojmu pozemku nemala, nevyužívala ho, nakoľko ho má zabezpečený cez parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X. K. H. má prístup cez parc.č. XXXX/X.

7. Žalobcovia predložili súdu povolenie na užívanie stavby, stavebné povolenie, fotodokumentáciu a snahu o riešenie situácie dokazovali komunikáciou so žalovaným.

8. Žalovaný v duplike uviedol, že oporný múr žalobcovia vybudovali bez jeho súhlasu, čo preukazuje fotodokumentácia miesta pred a po stavbe oporného múru. Namieta tvrdenie žalobcov, že nemajú prístup cez parc.č. XXXX/X, tvrdí, že je možný prístup aj cez túto parcelu, ktorá sa tiež nachádza kolmo na prístupovú komunikáciu. Vytkol žalobcom, že konali nedobromyseľne, keď odstránili z parcely č. XXXX/X schodíky vedúce k parcele č. XXXX/X vo vlastníctve intervenientky, pani H. a preto nesúhlasil so zriadením vecného bremena.

9. Žalobcovia reagovali, uviedli, že oporný múr má viac ako 30 rokov, preto sa nejedná o novostavbu zhotovenú bez súhlasu žalovaného. Aj z fotodokumentácie žalovaného je zjavné, že medzi výškovou úrovňou parcely č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X je výrazný terénny schod, ktorý bol zabezpečený práve oporným múrom a to po celej dĺžke hranice predmetných parciel. Podľa posúdenia statika (odborný posudok statika zo dňa XX.XX.XXXX predložili) bol múr v havarijnom stave, preto pristúpili ku stavebným úpravám. Existencia oporného múru nie je žiadnou prekážkou pre zriadenie vecného bremena. Poukázali na to, že možnosť zabezpečiť si prístup cez iný pozemok, ktorý by im patril, nie je možné. Cez predmetný pozemok, parcelu č. XXXX/X, ide najkratšia prístupová cesta ku stavbe, aj vzhľadom na doterajší faktický stav užívania je logické zriadenie práva vecného bremena práve cez túto parcelu, č. XXXX/X. Žalobcovia tvrdili, že v prípade zriadenia práva prejazdu cez parcelu č. XXXX/

X, tiež vo vlastníctve žalovaného, by bolo potrebné za účelom vyrovnania terénneho schodu na reálne umožnenie prejazdu vykonať na parcele navážku zeminy do výšky cca dvoch metrov, ktorou by súčasne došlo k obmedzeniu viacerých osôb, ktoré na prístup využívajú práve parcelu č. XXXX/X. Za daných pomerov neexistuje alternatívne riešenie prístupu a príjazdu ku stavbe ako to čo navrhujú v žalobe.

10. Uznesením zo dňa 20.09.2018 súd rozhodol, že bude pokračovať v spore iba s žalobkyňou D. Z., nakoľko bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a na základe dohody o vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sa výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti stala žalobkyňa. Vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX.

11. Uznesením zo dňa 13.11.2018 súd pripustil zmenu petitu s tým, že žalobkyňa ho rozšírila o povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie vecného bremena, konkrétne vo výške 49,80 eur, s lehotou splatnosti 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

12. Žalobkyňa založila do spisu znalecký posudok č. XXa/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého určila hodnotu predmetného vecného bremena na sumu 49,80 eur.

13. Žalovaný s takto určenou hodnotou vecného bremena nesúhlasil, argumentoval zmluvami o zriadení vecného bremena kde bolo vecné bremeno ocenené na napr. na 26,47 eur za m2, v inej za 17,30 eur za m2. Neskôr založil do spisu znalecký posudok číslo XX/XXXX, ktorý určoval hodnotu vecného bremena na predmetnom pozemku na sumu 8.800 eur.

14. Dňa 10.12.2018 vstúpila do konania intervenientka na strane žalovaného. Uviedla, že dňa XX.XX.XXXX. požiadala žalovaného o odkúpenie časti pozemku parc.č. XXXX/X o výmere 145 m2, odkúpenie pozemku navrhol žalovaný, ako riešenie nerušeného prístupu ku jej rodinnému domu. Ku žiadosti sa žalovaný vyjadril, uviedol, že boli vykonané pozemkové úpravy, účelom ktorých bolo zabezpečiť, aby každý pozemok mal zabezpečený riadny prístup, za týmto účelom bol vytvorený aj predmetný pozemok, ktorý odnepamäti slúžil ako jediná prístupová cesta aj k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, ktorých je vlastníčkou. Je ťažko zdravotne postihnutá osoba, má problémy s pohybom, je odkázaná na pomoc iných. Šírka predmetného pozemku je 5 m, šírka novovytvoreného pozemku , ktorý chce odkúpiť je 1,5 m, to znamená, že žalobkyni môže žalovaný zriadiť vecné bremeno na šírke 3,5 m, čo považuje za dostatočné a v nevyhnutnom rozsahu.

15. Podľa ustanovenia § 151n zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

16. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

17. Súd môže vecné bremeno zriadiť iba v prípadoch, ktoré sú upravené Občianskym zákonníkom. Jedným z nich je aj zriadenie podľa § 150o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na zriadenie práva vecného bremena musia byť splnené tri podmienky a to vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku, prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak a neexistujú okolnosti, ktorá zriadenie vecného bremena vylučujú.

18. V tomto spore žalobkyňa, ako vlastník stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku, žiada zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného. Bolo preukázané, že je vlastníkom stavby a nie je vlastníkom priľahlého pozemku.

19. Súd považoval za preukázané aj to, že prístup nemožno zabezpečiť inak. Vchádzal z tomu, že riešenie, ktoré požaduje žalobkyňa je jediné možné. Žalovaný sa v spore bránil tým, že žalobkyňa má možnosť prístupovej cesty aj cez iný pozemok v jeho vlastníctve, avšak žalobkyňa preukázala, že riešenie, ktoré ona navrhuje je prístup, ktorý využíva dlhodobo, od kúpy predmetnej nehnuteľnosti, zároveň je to prístupová cesta aj k iným pozemkom, je to najbližší možný prístup ku jej stavbe. Riešenie, na ktoré sa odvolával žalovaný, by si vyžalovalo ďalšie terénne úpravy, nakoľko ide o svahovitý terén, čo bolo v spore preukázané, preto považoval za jediný možný prístup práve cez pozemok parc.č. XXXX/ X ostatné plochy o výmere 142 m2. Nemožnosť zabezpečenia prístupu inak súd vnímal aj z pohľadu, že žalobkyňa si nemohla zriadiť vecné bremeno zmluvne, nakoľko v spore bolo preukázané, že sa o to pokúšala, avšak bezvýsledne, žalovaný zmluvu odmietol uzatvoriť, hoci s inými vlastníkmi rokuje o uzatvorení zmlúv o zriadení vecných bremien, prípade o odkúpení pozemkov.

20. V spore neboli preukázané okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. To , že žalobkyňa opravila oporný múr, pričom odstránila železné schodíky vedúce ku pozemku intervenienta nie je okolnosť, ktorá by vylučovala zriadenie vecného bremena. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že zámerom žalovaného bolo aj v minulosti zriadiť práve cez tento predmetný pozemok prístupové cesty ku viacerým nehnuteľnostiam, čo deklaroval aj v komunikácii so žalobkyňou.

21. Súd považoval za preukázané, že žalovaná preukázala dôvodnosť žaloby a preto jej vyhovel a vecné bremeno v prospech vlastníka stavby zriadil.

22. Žalovaný, spolu s intervenientom sa bránili tým, že súd by mal zriadiť vecné bremeno v obmedzenom rozsahu, teda nie na celú šírku príjazdovej cesty cez predmetný pozemok, ale len na obmedzenú šírku, aj s odôvodnením, že časť pozemku chce odkúpiť od žalovaného intervenient, ale predovšetkým s odôvodnením, že obmedzená šírka prístupovej cesty je postačujúca na príjazd autom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na argumentáciu žalobkyne, s ktorou súhlasí, že prístupová cesta ku nehnuteľnosti nemôže byť dimenzovaná iba na šírku osobného automobilu, ale mala by byť uspôsobená aj na prístup inej techniky, ktorá je potrebná pri údržbe stavby, preto súd neprihliadal na argumenty žalovaného týkajúce sa úpravy šírky cesty. Dôvodom bola aj skutočnosť, že v zmysle Občianskeho zákonníka musí byť vecné bremeno vždy presne vymedzené, aby nemohlo byť sporné, ku ktorej časti nehnuteľnosti majú ďalšie osoby práva zodpovedajúce vecnému bremenu. preto na vymedzenie časti nehnuteľnosti, ktorej by sa malo vecné bremeno týkať, ako to navrhoval žalovaný a intervenient, by bol potrebný geometrický plán, ako súčasť rozsudku, aby bol rozsudok vykonateľný. Žalovaný súdu nepredložil riešenie, ktorá by bolo vykonateľné.

23. Napriek tomu, že zákon v ustanovení § 150o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyslovene neustanovuje, že súd zriadi vecné bremeno za náhradu, je z kontextu zrejmé, že zriadenie vecného bremena obmedzuje vlastníka pozemku a preto súd za zriadenie vecného bremena určil aj náhradu. Vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 22Cdo 1897/2004, podľa ktorého má dotknutý vlastník právo na poskytnutie náhrady priamo z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd bez toho, aby bolo potrebné toto právo konštituovať predpisom nižšej právnej sily. Súd priznáva náhradu aj bez návrhu vlastníka pozemku, v tomto prípade žalobkyňa spresnila žalobu a navrhla zriadenie vecného bremena za náhradu.

24. Pri určení výšky náhrady, ako primeranej ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia vecného bremena utrpí, vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý predložil žalovaný. Tento posudok bol vypracovaný pre Martinu I. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc.č. XXXX/X, pričom znalec určil hodnotu páva na sumu 8.800 eur. Preto súd zaviazal žalobkyňu ku zaplateniu tento sumy ako náhradu za zriadenie vecného bremena a obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného. Súd na znalecká posudok č. XXa/XXXX neprihliadal, nakoľko bol vypracovaný v roku XXXX, jeho dodatok v roku XXXX, ale vychádzal z posudku z roku XXXX.

25. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd zaviazal žalobcov k náhrade trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.