Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-243-2018.pdf
PDF · 94.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/243/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu K. R., a.s., so sídlom K., Z. XXX/A, T.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Z. C., O.., s.r.o., so sídlom K., M. XX, proti žalovanej M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. U. XXXX/X, o zaplatenie 911,27 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. marca 2018, č.k. 3Csp/118/2017-72, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 764,82 €, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 764,82€ od 08.06.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 24.07.2017 domáhal zaplatenia sumy 911,27 € s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili dňa 30.04.2013 zmluvu o úvere na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v celkovej výške 1.000 €. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 42,62 €. RPMN predmetného úveru bola 31,77%. Súd z prehľadu splátok zistil, že žalovaná celkovo uhradila sumu 235,18 €. Vzhľadom na neplnenie povinnosti riadne a včas splácať úver ju predchodca žalobcu výzvou zo dňa 15.07.2014 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Keďže žalovaná na výzvu nereagovala, tak predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu celého dlhu k 31.07.2014, čo žalovanej oznámil listom zo dňa 31.07.2014. Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 prešla pohľadávka na žalobcu. Právne vec súd prvej inštancie posúdil najmä podľa § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie po preskúmaní žalobcovho nároku dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia istiny 911,27 €, úrokov vo výške 952,13 €, úroku z nesplatenej istiny vo výške 25.50% ročne zo sumy 911,27 € od 08.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy od 08.06.2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 4,42 €. Súd preskúmal zmluvu o úvere. Táto je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva obsahuje údaj o RPMN vo výške 31,77%. Po vykonaní výpočtu súd zistil, že RPMN predmetného úveru je vo výške 34,89%. Súd pri výpočte počítal s úverom vo výške 1.000 €, ktoré má spotrebiteľ splatiť v priebehu 36 mesiacov v splátkach vo výške 42,62 €. Po vykonaní výpočtu by mala byť RPMN pre tento úver vo výške 34,89%. To znamená, že RPMN je uvedená nesprávne, a v predmetnej zmluve je RPMN uvedená v nižšej výške ako v skutočnosti je. Čím nižšia RPMN, tým je úver pre spotrebiteľa atraktívnejší, pretože by mal byť pre spotrebiteľa výhodnejší v tom, že odplata za poskytnutie úveru nebude tak vysoká. V tomto prípade teda došlo k nesprávnemu uvedeniu RPMN, čo má podľa súdu za následok, ako by zmluva RPMN neobsahovala. Preto sa poskytnutý úver bude považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.000 €. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok len na nesplatenú istinu spolu so zákonným úrokom z omeškania. Žalovaná celkovo žalobcovi uhradila sumu 235,18 €. Žalobca tak má nárok na sumu 764,82 € (1.000 - 235,18 = 764,82 €). Súd preto rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 764,82 € spolu so zákonným úrokom z omeškania. Súd tak žalobcovi priznal nárok v celkovej výške 764,82 € spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, ako si ho žalobca uplatnil. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 764,82 € od 08.06.2017 do zaplatenia. Súd mu tento úroky priznal tak, ako si ich žalobca uplatnil, napriek tomu, že žalobca mal nárok na úrok z omeškanie od nasledujúceho dňa po zosplatnení pohľadávky. Súd žalobu vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru v časti uplatnených vyčíslených úrokov, zmluvného úroku a poplatkov zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keďže obe strany boli v spore čiastočne úspešné. Žalobca žiadal istinu 911,27 € a príslušenstvo 956,55 €. Súd mu priznal 768,82 €, čo predstavuje 41,16% žalobcom žalovaného nároku. Žalobca mal teda úspech vo výške 41,16% a žalovaná vo výške 58,84%. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu súd preto žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca namieta, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojím postupom znemožnil účasť žalobcu na konaní a bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere. Súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa § 129 CSP. Súd nevyzval žalobcu ani podľa § 157 CSP. Súd nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP. Súd nevytýčil termín pojednávania podľa § 177 ods. 1 CSP. Žalobca mal za to, že takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Ďalej dôvodil tým, že vzorec na výpočet RPMN sa v čase menil a preto nie je možné len jednoduchým uvedením vstupných údajov do akejkoľvek internetovej tabuľky a tvrdiť, že výpočet RPMN v zmluve nie je uvedený správne. V tomto poukázal na skutočnosť, že tvrdenie súdu o tom, že údaj o výške RPMN je nesprávna, nie je podľa žalobcu pravdivým. Mesačná splátka vo výške 42,62 Eur pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 40 Eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 2,62 Eur, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka poplatkov. Poukázal na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je toho názoru, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, tzn., že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Banka pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je výške 20,12 Eur, tak žalobca (banka) zašle pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch (časť 2 zmluvy) a z dôvodu, že výška mesačnej splátku (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. V danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, tzn., že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. Mal za to, že výška RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Podľa právneho názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti II. a vo výroku III. o náhrade trov konania je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:
5. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
6. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
7. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predchodca žalobcu O. (ďalej len „predchodca žalobcu“) uzatvoril so žalovanou dňa 30.04.2013 zmluvu o úvere - „dostupnápôžička“ (ďalej len „zmluva o úvere“) na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1000,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 42,62 €. Dátum prvej splátky bol stanovený do 15.05.2013. Výška úrokovej sadzby v zmluve o úvere bola 25,50 % ročne. RPMN bola 31,77 % a priemerná RPMN 47,29%. Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 15.04.2010. Ako celková výška nákladov bola uvedená suma 449,99 €. V zmluve je dohodnuté aj poistenie, a to základný súbor poistenia.
10. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že poskytnutý úver treba považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku nesprávne uvedenej výšky RPMN v zmluve o úvere, keď súd po vykonaní výpočtu zistil, že RPMN predmetného úveru je vo výške 34,89%, a teda RPMN v zmluve o úvere je uvedená v nižšej výške v neprospech spotrebiteľa.
11. V odvolaní žalobca namietal, že poplatok za poistenie nebol zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok, a tak dojednané poistenie schopnosti splácania úveru nebolo podmienkou veriteľa pre poskytnutie úveru v zmysle citovaného § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch.
12. Odvolací súd má za to, že žalobca uzatvoril so žalovanou spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Uzavretá zmluva úvere má tak charakter formulárovej zmluvy, ktorej obsah vopred pripravil žalobca ako dodávateľ pre vopred neurčený počet zákazníkov - spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy vyplýva, že súčasťou pripravenej formulárovej zmluvy bolo poistenie poskytnutého úveru, pričom z obsahu takto uzavretej formulárovej zmluvy nevyplýva, že by dlžníkovi mohol byť poskytnutý spotrebiteľský úver aj bez dojednania poistenia. Z bodu 2. zmluvy naopak vyplýva skutočnosť, že dlžník si iba mohol vybrať z veriteľom ponúkaných súborov poistenia. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná mohla odmietnuť ponúkané poistenie.
13. V prípade, že by žalobca mienil posudzovať zmluvu o úvere a uzavretú poistnú zmluvu samostatne, prejavil by to v zmluve o úvere aj v prípadnom rozčlenení splátky na splátky zo zmluvy o úvere a splátky z poistnej zmluvy. Ak by sa aj vychádzalo z toho, že poistenie bolo dobrovoľné, a teda nezapočítava sa do celkových nákladov úveru, potom je pre výpočet celkových nákladov úveru potrebné násobiť počet splátok, t. j. v zmluve o úvere uvedený počet 36 sumou 40 €, a teda splátka bez poistenia. Takáto výška splátky bez poistenia ale zo zmluvy o úvere výslovne nevyplýva, keďže toto odvolací súd zistil len zo žalobcom predloženého sadzobníka poplatkov účinného od 01. januára 2013. Z uvedeného vyplýva, že splátka úveru bola vo výške 40,- € a poistné v sume 2,62 €. Spolu teda by išlo o splátku v sume 42,62 €, čo zodpovedá aj výške splátky uvedenej v zmluve o úvere. Z uvedeného a z úverovej zmluvy je zrejmé, žalobca do výšky splátky započítal aj výšku poistného. Ak sa teda vynásobí počet splátok (t. j. 36) výškou splátky bez poistenia (t. j. 40 € - hoci v zmluve uvedená vo výške 42,62 €) výsledkom by mala byť suma, ktorá zodpovedá celkovým nákladom úveru, keby sa do celkových nákladov nezapočítavajú poplatky spojené s poistením úveru ako uvádzal žalobca v odvolaní. Výsledkom je teda suma 1440,- € z ktorej po odpočítaní výšky úveru 1000,- € je suma 440,- €, a teda táto suma by mala zodpovedať celkovej výške nákladov úveru, ak by sa poistenie nezapočítavalo do týchto nákladov. V zmluve o úvere je však uvedená suma 449,99 €, čo tejto sume nezodpovedá. Pokiaľ však do celkových nákladov sa započíta aj poistenie, keďže zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca k výške splátky poistenie započítal (t. j. výška splátky v zmluve 42,62 €), výsledná suma celkových nákladov je (36x42,62-1000) vo výške 534,32 €, čo opäť nezodpovedá v sume uvedenej v zmluve o úvere a ide o vyššiu sumu ako je tá uvedená v zmluve o úvere.
14. Pokiaľ tvorilo výšku splátky úveru aj poistenie ako je to v zmluve o úvere výslovne uvedené, odvolací súd je toho názoru, že malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté aj do výpočtu celkovej čiastky spojených s úverom (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že do celkových nákladov (a teda ani do výšky RPMN) uvedenej v zmluve nebolo zahrnuté dohodnuté poistenie. Tieto údaje v zmluve o úvere sú tak uvedené v nesprávnej výške. Ak chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože uvedený zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ predchodca žalobcu nesprávne uvádzal náklady úveru a nesprávne uvádzal výšku RPMN, takýto úver treba pre absenciu náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov, ako uviedol aj súd prvej inštancie.
15. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom prvej inštancie z dôvodu, že rozsudok nedostatočne odôvodnil, odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku žalobcu nemožno považovať za dôvodnú. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozsudok náležite odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia má všetky náležitosti vyžadované uvedeným ustanovením. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, na základe akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia dbal aj na to, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v danej veci boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP.
16. Vzhľadom na uvedené, keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1 a § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Žalovanej však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).