Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne W. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, G., štátna príslušnosť SR, právne zastúpenej Mgr. Michalom Urbanom, advokátom, Šafárikova 12, Trenčín proti žalovanému Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, právne zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie 1.130 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.130 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.130 Eur od 17.4.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,34 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 22.3.2018 domáhala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť jej bezdôvodné obohatenie v sume 1.130 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.130 Eur od 22.3.2018 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavrela so žalovaným ako veriteľom dňa 10.2.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v sume 7.000 Eur a žalobkyňa sa zaviazala uhradiť istinu úveru s úrokmi podľa zmluvy. Predmetná zmluva o úvere obsahuje v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov 20,74%, čo je na neprospech žalobkyne, pretože správna výška RPMN vzhľadom na výšku úveru, počet a výšku splátok predstavuje 23,39%, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z.. Odkázala na výpočet RPMN podľa kalkulačky na portáli ekonomika.sme.sk. V zmluve absentuje aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný sa v zmluve obmedzil len na konštatovanie, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom, avšak tento údaj nevyčíslil. Po spočítaní výšky úveru 7.000 Eur a celkových nákladov uvedených v zmluve v sume 4.581,72 Eur vychádza suma 11.581,72 Eur, čo je v rozpore s celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v sume 12.254,90 Eur získanú vynásobením výšky mesačnej splátky 174,07 Eur s počtom mesačných splátok 70. Ďalej uviedla, že v zmluve dohodnutá výška úrokovej sadzby 19% ročne prevyšuje úrokovú mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktorá bolo podľa údajov Národnej banky Slovenska 14,25% ročne. Preto pre rozpor s dobrými mravmi ide o neplatný právny úkon v časti dojednania úrokovej sadzby, čo v obdobnej právnej veci judikoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009. Nastala tak fikcia absencie povinnej náležitosti spotrebiteľského úveru - uvedenie výšky úrokovej sadzby. V zmluve nie je uvedené ani rozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky, poplatky, a preto ide o bezúročný a bezpoplatkový úver, pričom k rovnakému záveru v obdobnej právnej veci dospel aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn.

4Co 395/2016 zo dňa 31.8.2017. Zmluva síce obsahuje počet mesačných splátok 70 a dátum konečnej splatnosti 10.12.2017, no tieto údaje sú zavádzajúce, keď celkovú čiastku má predstavovať súčet úveru a celkových nákladov t.j. suma 11.581,72 Eur, pričom potom by úver mal byť splatený za 66,15 splátok a dátum konečnej splatnosti by mal zodpovedať uvedeným splátkam. Vzhľadom na uvedené dôvody sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému len istinu poskytnutého úveru 7.000 Eur, no na účet žalovaného uhradila sumu 8.427,67 Eur, teda o 1.427,67 eur viac ako jej bolo poskytnuté. Žalobkyňa si uplatňuje čiastku zodpovedajúcu obdobiu 2 rokov pred podaním žaloby, teda sumu 1.130 Eur. Toto plnenie nad rámec istiny úver predstavuje plnenie, ktoré žalovaný od žalobkyne prijal bez právneho dôvodu, ide o bezdôvodné obohatenie. Hmotnoprávne oprela žalobkyňa nárok o ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 25.4.2018. Žalovaný v ňom potvrdil, že sporové strany uzavreli dňa 10.2.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V zmluve uvedená RPMN vo výške 20,74% nespôsobuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru. Podľa internetovej kalkulačky fininfo.sk je RPMN dokonca v nižšej výške 20,49%. Internetové kalkulačky však neposkytujú úplné a presné výpočty, sú orientačným nástrojom, ktorý informatívne počíta RPMN, no nemožno na ne hľadieť ako na záväzný odkaz. Žalobkyňa mala úver splácať v mesačných splátkach po 175,07 Eur, ktoré obsahovali splátku úveru a splátku poplatku za poistenie úveru v sume 8,07 Eur, ktorého výška vyplývala zo sadzobníka poplatkov. V čl. 2 zmluvy o úvere žalobkyňa požiadala o poistenie schopnosti splácať úver. Z bodu 11.1 Obchodných podmienok vyplýva dobrovoľnosť uzatvorenia poistenia , nie nevyhnutnosť pre uzatvorenie zmluvy o úvere. Podmienky poistenia sú upravené v Poistnej zmluve č. L ktorú uzavreli žalovaný ako poistník a Poisťovňa Poštovej banky, a.s. ako poistiteľ a vo Všeobecných poistných podmienkach pre poistenie schopnosti splácať úver. Aj v písm. G časť 2 formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere je jasne uvedené, že poistenie úveru nie je žalovaným vyžadované. Žalobkyňa v danom prípade nebola povinná poistiť svoj úver, a preto nebol žalovaný povinný podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. do celkových nákladov úveru započítať náklady na poistné. Žalobkyňou predložený výpočet celkovej čiastky teda nie je správny, pretože obsahuje aj poistenie úveru. Žalovaný považuje v zmluve dojednanú úrokovú sadzbu 19% ročne za primeranú, zodpovedajúcu bežným úrokovým sadzbám v čase poskytnutia úveru. V čase uzavretia zmluvy o úvere nebola zákonom predpísaná horná hranica zmluvného úroku. Odplata za úver nie je v rozpore s dobrými mravmi. Úver nie ej bezúročný a bez poplatkov ani z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje rozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky, a poplatky. Táto otázka bola riešená Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, v ktorom Najvyšší súd SR s poukazom na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia a.s. ca Klára Bíróová , a vychádzajúc z účelu Smernice č. 2008/48/ES uzavrel, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Na uvedené nadviazal aj zákonodarca, keď zákonom č. 279/2017 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2018 nahradil v danom ustanovení slová „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ slovami „frekvenciu splátok a“. Zmluva obsahuje zrozumiteľné údaje o dobe trvania zmluvy 70 mesiacov a termíne konečnej splatnosti 10.12.2017.

3. Žalobkyňa v podaní zo dňa 21.5.2018 sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. RPMN je v zmluve uvedená v nesprávnej nižšej výške. Žalovaný do ním predloženého výpočtu RPMN zadal mesačnú splátku 167 Eur, hoci v zmluve o úvere je mesačná splátka úveru dohodnutá vo výške 175,07 Eur. Ďalej uviedla, že poistenie bolo žalovaným vopred pripravené, žalobkyňa nemala možnosť výberu, nejednalo sa o individuálne dojednané poistenie, ktoré by žalobkyňa uzavrela ako doplnkovú službu. V zmluve absentuje akýkoľvek číselný údaj o celkovej čiastke, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť. Trvala na tom, že v zmluve dohodnutá úroková sadzba 19% je v rozpore s dobrými mravmi. Až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia a.s. ca N. bola aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. ustálená tým spôsobom, že súdy jednoznačne vyžadovali , aby dodávateľ v zmluve o úvere uviedol rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Je potrebné prihliadať na princíp právnej istoty, a na to, že eurokonformný výklad zákona nemôže byť absolútny. Súdny dvor EÚ vo veci Adeneler C-212/04 v rozsudku zo dňa 4.6.2006 uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou, zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva. Na podporu svojich tvrdení odkázala žalobkyňa na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co

104/2016 zo dňa 30.3.2017, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co 136/2017 zo dňa 31.10.2017 a ďalšie rozsudky krajských súdov.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.6.2018 trval na tom, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že žalovaný poskytuje úvery aj nepoistené a žalobkyňa si nemusela úver poistiť. Priemerný spotrebiteľ bol schopný čítať v zmluve o úvere, čo predstavujú celkové náklady spojené s úverom a čo celková čiastka úveru. V zmysle záverov súdneho dvora EÚ v rozsudku C-42/15 sankcia v podobe toho, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov je primeraná len v prípade, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V bode 2.1. zmluvy o úvere je jasne uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Priemerný spotrebiteľ s priemerným vzdelaním si vie spočítať tieto dva údaje.

5. V podaní zo dňa 20.7.2018 trvala žalobkyňa na žalobe. Pridržala sa skorších tvrdení. Podrobila kritike rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, ktoré podľa nej vnáša do právnych vzťahov mimoriadnu právnu neistotu.

6. Žalovaný v podaní zo dňa 5.2.2019 uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. nedefinuje celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom ako násobok poštu splátok a výšky splátok. V danom prípade bola posledná splátka vo výške 58,72 Eur. Najvyšší súd SR už aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018 pri výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2018 uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky, poplatky, a to s poukazom na to, že úmyslom zákonodarcu pri prijatí zákona č. 129/2010 Z.z. bolo transponovať smernicu v celom rozsahu.

7. Spor bol prejednaný podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalovaného, ktorého neprítomnosť ospravedlnil jeho právny zástupca a s pojednávaním v jeho neprítomnosti súhlasil.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením zmluvy o úvere zo dňa 10.2.2012, výpočtu RPMN z portálu ekonomika.sme.sk, prehľadu priemerných úrokových mier, dokladu o úhrade zo dňa 31.1.2018, výpisov z úverového účtu žalobkyne, vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.4.2018, obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. pre úver dostupná pôžička účinných od 1.8.2011 (ďalej len „OP“), sadzobníka poplatkov žalovaného účinného do 31.12.2011, formuláru pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, vyjadrení žalobkyne zo dňa 21.5.2018, 20.7.2018, výpočtu RPMN na portáli www.fininfo.sk <http://www.fininfo.sk>, vyjadrení žalovaného zo dňa 19.6.2018, 5.2.2019, obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. pre úver dostupná pôžička účinných od 19.7.2012, listu Poštovej banky a.s. zo dňa 31.5.2017 a listu RColectors s.r.o. zo dňa 30.6.2017, a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 10.2.2012 uzavrela Poštová banka, a.s. ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 7.000,- Eur. V čl. 2 bod 1 zmluvy o úvere sú uvedené ďalšie náležitosti zmluvy, a to záväzok dlžníka zaplatiť úver v 70 mesačných splátkach vo výške 175,07 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 19% s tým, že dátum prvej splátky bol 10.3.2012, každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k 10.temu dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti je 10.12.2017. RPMN bola uvedená vo výške 20,74%, priemerná hodnota RPMN vo výške 11,66 % a celková výška nákladov bola uvedená vo výške 4.581,72 Eur. V kolónke poistenie je uvedené základný súbor poistenia. Menším písmom pod týmito základnými údajmi je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. V zmluve je žalobkyňa označená menom, priezviskom, adresou jej trvalého pobytu, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu. Podľa čl. 2 bodu 2 zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami Poštovej banky, a.s. pre úver dostupná pôžička, Sadzobníkom poplatkov, oznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách, informáciami o poistení, pričom klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi.

10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalobu podala z dôvodu, že už uhradila istinu úveru, preplatila ju. Napriek tomu veriteľ naďalej od žalobkyne požadoval zaplatiť ďalšie sumy. Do poštovej schránky bolo žalobkyni doručené oznámenie od Poštovej banky a.s., že spoločnosť RColectors s.r.o. bola poverená Poštovou bankou a.s. vymáhaním pohľadávky z úveru voči žalobkyni. K uzavretiu zmluvy

o pôžičke došlo takým spôsobom, že z Poštovej banky a.s. žalobkyni zatelefonovali, že si môže zobrať úver. Žalobkyňa bola osobne na pobočke Poštovej banky a.s. v Trenčíne, kde po zhodnotení jej ratingu žalobkyni následne oznámili, že jej môžu úver poskytnúť. Pôžičku žalobkyňa potrebovala na výdavky v rodine, keďže syn študoval na vysokej škole a na tento účel aj peniaze použila. Text zmluvy pripravila zamestnankyňa na pobočke banky, ktorá ju aj vytlačila, dala ju žalobkyni na podpis. Na tému poistenie úveru sa žalobkyňa so zamestnankyňou banky nebavila, riešili konkrétnu výšku úveru. Žalobkyni predložila zmluvu, žalobkyňa si zmluvu pozrela, prečítala základné údaje zmluvy, ďalšie údaje malými písmenkami na zmluve nečítala a zamestnankyňa banky jej povedala, že za týchto podmienok sa úver poskytuje s tým, že ak by žalobkyňa s niečím nesúhlasila, úver žalobkyni nebude poskytnutý. Žalobkyňa nemala záujem o poistenie úveru. V čase, keď žalobkyňa uzatvárala zmluvu o pôžičke sa jej zdalo, že je dostatočne obozretná, že rozumie, čo robí, potrebovala úver 7.000 Eur. Žalobkyňa pred podaním žaloby zrejme nezasielala žalovanému písomnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalovaný ako dodávateľ bol povinný postupovať pri uzatváraní zmluvy so žalobkyňou s odbornou starostlivosťou. Svoju povinnosť však porušil, pretože v zmluve o úvere absentujú obligatórne náležitosti v zmysle zákona, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov. V zmysle zákona mala byť v zmluve číselným údajom uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ uhradiť. Táto náležitosť nebola tiež splnená.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal zamietnuť žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 10.2.2012 v súlade s právnou úpravou vtedy platnou a účinnou. Zmluva nemá vady, ktoré vytýka žalobkyňa a v tomto smere poukázal na tvrdenia žalovaného v jeho vyjadreniach vrátane vyjadrenia zo dňa 5.2.2019, v ktorých je aj odkaz na príslušnú judikatúru súdov.

13. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy / ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

15. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

16. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,,

17. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

19. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak Písm. a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, Písm. b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa proti žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovanému vyplatila na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere peňažné plnenia, na ktoré nemal žalovaný nárok, pretože podľa žalobkyne veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevznikol na tieto plnenia nárok. Záväzky vznikajú podľa § 489 Občianskeho zákonníka aj z bezdôvodného obohatenia. Za bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje majetkový prospech získaný plnením na úkor iného, pričom kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú vymedzené v ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa svoj nárok oprela o skutkové tvrdenia, ktoré možno v rámci právneho posúdenia nároku podradiť pod skutkovú podstatu, v zmysle ktorej žalovaný získal na úkor žalobkyne majetkový prospech bez právneho dôvodu. Obsahom záväzku z bezdôvodného obohatenia je povinnosť osoby, ktorá sa bezdôvodne na úkor iného obohatila vydať tento majetkový prospech osobe, na úkor ktorej sa bezdôvodne obohatila, a oprávnenie osoby, do ktorej majetkovej sféry sa zasiahlo domáhať sa vydania neoprávneného majetkového prospechu, alebo ak to nie je možné peňažnej náhrady. Žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno o vzniku bezdôvodného obohatenia, o konkrétnej výške tohto nároku ako aj o osobe, ktorá je povinná vydať bezdôvodné obohatenie.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 10.2.2012 bola medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dlžník obsah zmluvy, obchodných podmienok, a všeobecných obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že

banka vzorový text zmluvy, obchodných podmienok, všeobecných obchodných podmienok používala vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Dlžníkovi poskytol veriteľ finančné prostriedky v rámci jeho podnikateľskej činnosti a dlžník pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve a z výpovede žalobkyne na pojednávaní o použití prostriedkov z úveru. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže dlžníkovi bol úver poskytnutý na jeho osobnú potrebu, a banka úver poskytla ako podnikateľ, keďže predmetom jej podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože banka poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a bankového povolenia a dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a dopad uvedených právnych predpisov naň nespochybňoval ani žalovaný.

28. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v písomnej forme prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. Údaj v zmysle zákona v slovnom spojení „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ v zmluve uvedený vôbec nie je. V zmluve o úvere je uvedená iba celková výška nákladov v sume 4.581,72 Eur a drobnejším písmom pod základnými náležitosťami zmluvy je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Tento údaj je však podľa názoru súdu nepostačujúci, nakoľko podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. medzi základné náležitosti zmluvy patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a teda tento údaj musí byť vymedzený zákonom stanoveným slovným spojením, tak aby ho bol spotrebiteľ schopný rozpoznať a musí byť vyčíslený na konkrétnu sumu a nie je možné používať iba odkaz na súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Zo slovného spojenia celková čiastka úveru podľa názoru súdu nemôže byť priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že sa jedná o celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ na základe zmluvy o úvere banke zaplatiť, a to aj z toho dôvodu, že toto slovné spojenie je zameniteľné s výškou úveru. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je významný údaj pre spotrebiteľa, pretože na základe neho môže spotrebiteľ poznať, resp. posúdiť rozsah svojho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako na to poukázal Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia a.s. ca N. Z.. Ďalej súd uvádza, že v zmluve je uvedený údaj o celkovej výške nákladov v nesprávnej výške 4.581,72 Eur, keďže pri vynásobení v zmluve uvedenej výšky mesačnej splátky 175,07 Eur počtom mesačných splátok úveru 70, predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sumu 12.254,90 Eur, a po odpočítaní istiny poskytnutého úveru 7.000 Eur , celková výška nákladov je 5.254,90 Eur, teda vyššia suma než je uvedená v zmluve o úvere, čo klamlivo pôsobí na spotrebiteľa pri posudzovaní výhodnosti úveru o tom, že jeho záväzok je nižší. V zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Žalovaný tvrdil, že nebol povinný do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom započítať náklady na poistenie, pretože poistenie úveru bolo dobrovoľné, nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru. Žalobkyňa popierala, že šlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Žalovaný bol povinný v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka preukázať opak. Samotná skutočnosť, že v texte zmluvy o úvere je zaškrtnuté políčko o tom, že žalobkyňa žiada o konkrétny typ poistenia schopnosti splácať úver (základný súbor poistenia) ako ani skutočnosť, že v písm. G časť 2 formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že poistenie úveru nie je žalovaným vyžadované nepreukazuje, že žalobkyňa naozaj žiadala o túto doplnkovú službu a že by jej úver bol poskytnutý aj bez poistenia. Obe listiny, ich text pripravoval vopred žalovaný. Žalovaný nedoložil osobitnú žiadosť, z ktorej by vyplývala vôľa žalobkyne poistiť schopnosť splácať úver. Žalobkyňa v rámci svojej výpovede tvrdila, že nemala záujem o poistenie úveru, o poistení sa so zamestnankyňou žalovaného pri uzatváraní zmluvy o úvere vôbec nebavila, a keď bola žalobkyni predložená na podpis zmluva bolo jej zo strany zamestnankyne žalovaného povedané, že ak by s niečím žalobkyňa nesúhlasila, úver žalobkyni nebude poskytnutý, a preto keďže žalobkyňa úver potrebovala zmluvu podpísala. Preto súd uzavrel, že žalobkyňa musela zmluvu o úvere podpísať aj s naoktrojovaným poistením, z ktorého vyplývala povinnosťou žalobkyne platiť poplatok za poistenie

schopnosti splácať úver. Žalovaný svoje tvrdenie, že v prípade poistenia úveru nešlo o podmienku poskytnutia úveru nepreukázal, a nepreukázal ani to, že úvery spotrebiteľom poskytuje aj bez poistenia. Do celkových nákladov bolo preto potrebné podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. zahrnúť aj poplatok za poistenie vo výške 8,07 Eur mesačne. Aj za situácie, pokiaľ by bola mesačná splátka znížená o poplatok za poistenie 8,07 Eur, po jej vynásobení počtom mesačných splátok 70, predstavuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sumu 11.690 Eur (167 Eur x 70), a po odpočítaní istiny poskytnutého úveru 7.000 Eur , celková výška nákladov je 4.690 Eur, teda vyššia suma než je suma celkových nákladov 4.581,72 Eur uvedená v zmluve o úvere. Tvrdenie žalovaného, že výška poslednej splátky úveru bola iná, a síce v sume 58,72 Eur nebolo v konaní preukázané. Táto skutočnosť zo zmluvy o úvere nijako nevyplýva, a pokiaľ by aj bola pravdivá, znamenalo by to nedodržanie ďalšej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., pretože v takomto prípade by v zmluve o úvere absentovala výška tejto poslednej anuitnej splátky úveru, a v zmluve o úvere musí byť uvedená výška každej mesačnej splátky (aj poslednej splátky) ak neboli všetky mesačné splátky úveru rovnaké, keďže aj podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017, 3Cdo 56/2018, na ktoré poukazoval žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť splátka úveru v zmluve o úvere uvedená v jej súhrnnej výške. Súčtom výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa uvedených v zmluve o úvere je možné dopracovať sa k nesprávnej nižšej sume na neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ je základná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená v nesprávnej nižšej sume, má to ten následok, ako keby vôbec v zmluve uvedená nebola. Aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 17Co 408/2017 zo dňa 10.10.2018 v obdobnej právnej veci konštatoval, že v neprospech spotrebiteľa nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má identický dopad ako neuvedenie tejto náležitosti. Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 6Co 179/2018 zo dňa 29.1.2019 uzavrel, že je nepostačujúce pokiaľ sa v zmluve o úvere uvedie , že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Zákon totiž vyžaduje, aby tento údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bol vypočítaný, t.j. vyžaduje uvedenie konkrétnej sumy v správnej výške, čo splnené nebolo. V obidvoch právnych veciach Krajský súd v Trenčíne posudzoval ten istý nedostatok zmluvy o spotrebiteľskom úvere , ktorú uzavrel dodávateľ Poštová banka, a.s. s inými spotrebiteľmi a zakaždým dospel k záveru, že z tohto dôvodu sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu úveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva má zákonne náležitosti nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru dospeli aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/363/2016-115 zo dňa 19.4.2017. Pre absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa teda úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd potom už neskúmal ďalšie žalobkyňou namietané nedostatky zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

30. Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovanému voči žalobkyni nevznikol nárok na úrok a poplatky (za upomienky, poistenie), ktoré boli v zmluve dojednané. Podľa zhodných tvrdení strán boli žalobkyni na základe zmluvy o úvere poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 7.000 Eur, pričom žalobkyňa uvádzala, že žalovanému titulom úveru uhradila celkovú sumu 8.427,67 Eur, ktoré tvrdenia žalovaný nepoprel, a súd ich považoval podľa § 151 ods. 1 za nesporné. Vykonanie týchto úhrad v celkovej sume 8.427,67 Eur mal súd preukázané z predložených

výpisov z úverového účtu za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2017 a z dokladu o úhrade zo dňa 31.1.2018. Keďže žalovaný prijal od žalobkyne plnenia nad rámec istiny úveru, ide o plnenie bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je ho povinný žalobkyni vydať. Žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na vydanie úhrad, ktoré vykonala dva roky pred podaním žaloby (300 Eur dňa 24.3.2016, 300 Eur dňa 2.5.2016, 250 Eur dňa 30.6.2016, 100 Eur dňa 31.10.2016, 6 x 30 Eur v dňoch 30.8.2017, 22.9.2017, 2.11.2017, 29.11.2017, 27.12.2017, 31.1.2018) spolu v sume 1.130 Eur. Žalobu čo do zaplatenia istiny 1.130 Eur vyhodnotil súd ako dôvodnú v plnom rozsahu.

31. Je zrejmé, že nesplnením tohto peňažného dlhu v prospech žalobkyne sa žalovaný dostal do omeškania. Zákon nestanovuje osobitne počiatok omeškania v prípade nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Preto je nutné vychádzať z toho, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúci deň po doručení výzvy žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zákonný úrok z omeškania súd žalobkyni priznal až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, obsahujúcej výzvu žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovanému, ktorá žaloba bola žalovanému doručená dňa 16.4.2018. Žalobkyňa netvrdila a nepreukazovala, žeby žalovaného pred podaním žaloby vyzývala na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobkyni právo požadovať od žalovaného úrok z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. K prvému dňu omeškania (17.4.2018) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0% a preto po pripočítaní 5%, patrí žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.130 Eur od 17.4.2018 do zaplatenia istiny dlhu. Súd žalobu čo do úroku z omeškania vo výške 5% ročne za obdobie od 22.3.2018 do 16.4.2018 nepovažoval za dôvodnú.

32. S poukazom na uvedené dôvody po vykonanom dokazovaní súd výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.130 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.130 Eur od 17.4.2018 do zaplatenia a výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia okrem istiny 1.130 Eur aj úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy istiny 1.130 Eur od 22.3.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku (15.2.2019) predstavoval sumu 51,08 Eur, a spolu celý žalobný nárok ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavoval 1.181,28 Eur. Žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne za obdobie od 22.3.2018 do 16.4.2018, čo predstavuje sumu 3,87 Eur, a preto v tejto časti predstavujúcej 0,33 % z uplatneného nároku 1.181,28 Eur vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania. Žalobe bolo vo zvyšku (o zaplatenie istiny 1.130 Eur a úroku z omeškania výške 5% ročne zo sumy istiny 1.130 Eur od 17.4.2018 do zaplatenia) vyhovené, a v tomto rozsahu 99,67 % z uplatneného nároku bola žalobkyňa úspešná a vzniklo jej právo na náhradu trov konania. Po odpočítaní práva žalovaného na náhradu trov konania od práva žalobkyne na náhradu trov konania (99,67% - 0,33%) súd výrokom III. vzhľadom na zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1, ods. 2 vyslovil, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,34%. O výške náhrady trov konania súd podľa § 262 ods. 2 rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.