Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-69-2018.pdf
PDF · 77.72 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Bratislava -Staré Mesto, ul. Mostová č. 2, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanej: R.. H. Q., W.. XX.X.XXXX, F. L., G. E.. Q. XXXX/XX o zaplatenie 742, 73 Euro s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 742, 73 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca svojou žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku, ktorú má voči žalovanej nadobudol od pôvodného veriteľa Slovak Telekom a.s. a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.2.2016 pričom oznámenia o postúpení pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 12.2.2016.
2. Strana žalobcu v žalobe uviedla, že jeho právny predchodca a žalovaná strana uzavreli Zmluvu o pripojení s tým, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať služby a žalovaná bude uhrádzať odplatu za poskytnuté služby. Jednalo sa o mobilné služby resp. o služby spojené s užívaním SIM karty. Žalobca resp. právny predchodca poskytoval tieto služby avšak žalovaná za služby zostala dlžná žalovanú sumu.
3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť , pričom vzniesla námietku premlčania. Žalovaná uviedla, že daný právny vzťah je nutné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že všetky právne úkony, ktoré boli s ňou vykonané boli učinené ako s fyzickou osobou, nepodnikateľom čoho dôkazom je skutočnosť, že všade na listinách bolo identifikovaná podľa dátumu narodenia. Nikde nebola identifikovaná podľa jej DIČ čísla XXXXXXXXXX, čo malo tiež za následok, že nálady si nemohla zahrnúť do daňového priznania ako podnikateľka. Čo sa týka advokátskej koncesie, tak k tejto listine sa právny predchodca žalobcu dostal tak, že pri uzatváraní zmluvy musela žalovaná predložiť okrem Občianskeho preukazu ďalší doklad preukazujúci totožnosť.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 12.2.2016, faktúrou č. : XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, listinami súvisiacimi so Zmluvou o pripojení a zistil tento skutkový stav veci:
5. Žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom a.s. a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.2.2012. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 12.2.2016.
6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb resp. Zmluvy o pripojení dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať služby a žalovaná bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o osobitné služby resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX.
7. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou boli právnym predchodcom žalobcu žalovanej poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaná si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnila.
8. Žalovaná neuhradila tieto sumy
- suma vo výške 60,39 EUR, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.4.2014
- suma vo výške 59,96 EUR, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 26.5.2014
- suma vo výške 73,33 EUR, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.6.2014
- suma vo výške 51,14 EUR, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.7.2014
- suma vo výške 497,91 EUR, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 25.2.2015
9. Podľa §100 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
10. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
11. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje práva v ustanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situáciu, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa do záväzkových právnych vzťahov účastníkov vznáša právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).
12. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané práva veriteľovi priznať. Uplatnením práva sa rozumie uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj trestnom, v priestupkovom alebo v obdobnom konaní. Za uplatnenie práva sa považuje taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve, najmä žalobou na plnenie, vzájomnou žalobou, návrhom na započítanie a pod.
13. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žaloba na súd bola podaná dňa21.4.2018. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že daný právny vzťah medzi sporovými stranami treba posudzovať ako vzťah spotrebiteľský.
14. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ os spotrebiteľom. Žalobca resp. jeho právny predchodca poskytoval žalovanej službu v oblasti
telekomunikácií. Žalovaná strana je spotrebiteľom. Všetky listiny predložené stranou žalobcu znejú na žalovanú ako fyzickú osobu. O tejto skutočnosti ktorá je nespochybniteľná svedčí fakt, že na identifikáciu žalovanej žalobca vždy použil jej rodné číslo. Nikdy nebolo použité DIČ - daňové identifikačné číslo, ktoré by mohlo svedčiť o tom, že zmluva bola uzavretá s podnikateľským subjektom.
15. Z argumentácie uvedenej v bode 13, 14 tohto rozsudku je nutné konštatovať, že je nutné v danom spore použiť Občiansky zákonníka a príslušné ustanovenia o premlčaní, kde sa hovorí, že premlčacia doba je trojročná.
16. Jednotlivé faktúry o ktoré žalobca uplatňuje svoj nárok boli splatné dňa: 25.4.2014, 26.5.2014, 25.6.2014, 25.7.2014, 25.2.2015. Žaloba na súd bola podaná 21.4.2018. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky žalobcu sú premlčané vzhľadom na to, že neboli uplatnené na súde v trojročnej premlčacej lehote pričom strana vzniesla námietku premlčania.
17. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.