Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/53/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa Nemocnica s poliklinikou A. N., so sídlom A. N., D. XXX, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., A. XXX/XX, t. č. umiestnenej v Centre sociálnych služieb N., so sídlom A. N. , R. XXXX/XXX, zastúpenej opatrovníkom Mesto A. N., za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, o odvolaní Júlie Jůzovej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. júla 2018, č. k. 7Ps/2/2018-51 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie obmedzil M. M., nar. X.X.XXXX, t.č. umiestnenú v Centre sociálnych služieb N., R. XXXX/XXX, A. N. v spôsobilosti na právne úkony tak, že menovaná nie je spôsobilá nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, preberať dôchodok, resp. iné dávky, či finančnú hotovosť, hospodáriť s finančnou hotovosťou prevyšujúcou 50 eur mesačne, uzatvárať úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy, nakupovať tovar na splátky, byť ručiteľom iným osobám, samostatne konať pred notárskym úradom, štátnou správou a miestnou samosprávou, súdnymi a inými inštitúciami, rozhodovať o akejkoľvek svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, rozhodovať o svojom trvalom a prechodnom pobyte, ale je schopná výkonu volebného práva. Súd ustanovil M. M., nar. X.X.XXXX, t.č. umiestnenej v Centre sociálnych služieb N., R. 19XX/XXX, A. N. za opatrovníka Mesto Považská Bystrica. Určil, že oprávnením a povinnosťou opatrovníka je starať sa o opatrovaného, hnuteľný a nehnuteľný majetok opatrovaného, preberať za neho dôchodok, zastupovať ho pred finančnými a peňažnými ústavmi, nebankovými subjektmi, súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdom. Rozhodol, že ustanovený opatrovník Mesto Považská Bystrica je povinný dvakrát do roka podávať súdu správu o hospodárení s majetkom opatrovanca a dvakrát do roka podávať súdu správy o opatrovancovi. Ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a že trovy dôkazov v tomto konaní platí štát. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ Nemocnica s poliklinikou A. N. doručil dňa 8.3.2018 na Okresný súd Považská Bystrica návrh o úpravu spôsobilosti na právne úkony M. M., nar. X.X.XXXX s odôvodnením, že menovaná je dlhodobo v liečbe v Psychiatrickej ambulancii MUDr. M. A. v A. N.. Navrhovateľ uviedol, že menovaná trpí závažným duševným ochorením za rady psychóz a jej zdravotný stav si vyžaduje celodennú starostlivosť zo strany inej osoby, pričom najbližšia príbuzná M. M. jej matka zomrela dňa 4.3.2018. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19.4.2018 č.k. 7Ps/2/2018-8 bolo M. M. v zmysle ustanovenia § 240 ods. 1 ustanovené za procesného opatrovníka Mesto Považská Bystrica na jej zastupovanie v predmetnom konaní. Zo Znaleckého posudku v konaní ustanoveného znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. V. A. č. 36/2018 súd prvej inštancie zistil, že posudzovaná M. M., nar. X.X.XXXX, trpí závažným duševným ochorením katatónnou schizofréniou, pričom ide o duševné ochorenie, ktoré nie je len prechodného ale chronického (trvalého) charakteru a liečbou nie je možné jej stav zlepšiť, ani dosiahnuť uzdravenie. V dôsledku uvedenej závažnej duševnej poruchy nie je M. M. schopná racionálne posúdiť a rozpoznať následky svojho konania, nedokáže vôľou ovládať svoje konanie a jej vôľové a motivačné zložky sú ovplyvnené chorobomyseľnosťou. Hodnotenie reality je u nej hrubo narušené, nedokáže analyzovať bežné situácie a hodnotiť význam udalostí. Pod vplyvom katatónnej schizofrénie nie je spôsobilá nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, preberať dôchodok, resp. iné dávky, či finančnú hotovosť, uzatvárať úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy, nakupovať tovar na splátky, byť ručiteľom iným osobám, samostatne konať pred notárskym úradom, štátnou správou a miestnou samosprávou, súdmi a inými inštitúciami a odmietať poskytnutie zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a nakladať samostatne s finančnou hotovosťou vo výške prevyšujúcej sumu 50,- eur mesačne. Menovaná je však spôsobilá uplatniť si svoje volebné právo. Na pojednávaní dňa 17.7.2017 v konaní ustanovený znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. V. A. vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v znaleckom posudku. Jeho záver pritom ustálil na základe štúdia zdravotnej dokumentácie M. M. ako aj na základe jej osobného vyšetrenia. Posudzovaná M. M. vo svojej výpovedi uviedla, že si uvedomuje skutočnosť, že trpí duševným ochorením schizofréniou, ktoré ochorenie sa u nej v nepravidelných intervaloch prejavuje. Zástupkyňa opatrovníka M. M. uviedla, že Mesto Považská Bystrica posudzovanú M. M. eviduje niekoľko rokov najmä v súvislosti s jej hospitalizáciami na Psychiatrickom oddelení NsP A. N., ku ktorým dochádzalo v minulosti. M. M. žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá bola v pokročilom veku a ktorá v súvislosti s jej hospitalizáciou na Internom oddelení v NsP A. N. v mesiaci apríl 2018 zomrela. Po úmrtí matky sa situácia M. M. zhoršila, preto Mesto Považská Bystrica požiadalo VÚC Trenčín o prednostné umiestnenie menovanej v Centre sociálnych služieb N. v A. N.. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Považská Bystrica na pojednávaní dňa 17.7.2018 doporučila návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony M. M. v rozsahu ,ako to doporučil v konaní ustanovený znalec, vyhovieť dôvodiac, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že posudzovaná M. M. trpí závažným duševným ochorením, ktoré nie je len prechodného ale chronického charakteru a v dôsledku duševnej poruchy nedokáže rozpoznávať následky svojho konania a vykonávať niektoré právne úkony. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; § 248 ods. 1, 2, § 251 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že M. M. trpí vážnou duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru a ktorá ju robí nespôsobilou na vykonanie niektorých právnych úkonov. V minulosti bola opakovane psychiatricky liečená a hospitalizovaná v NsP A. N., v dôsledku duševnej poruchy nedokáže nakladať s peňažnými prostriedkami a o seba sa sama postarať, preto súd dospel k záveru, že je dôvodné jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom na to, že súdom posudzovaná M. M. nemá príbuzných ani blízke osoby, ktoré by vykonávali funkciu opatrovníka v zmysle ustanovenia § 248 ods. 2 CMP, za opatrovníka jej ustanovil Mesto Považská Bystrica.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie M. M.. Dôvodila tým, že hoci je v znaleckom posudku uvedené, že trpí katatónnou schizofréniou, tento znalecký posudok neodkazuje na žiaden incident podstatne nezodpovedného konania, ani na skutočnosť, že by bola úplne neschopná sa o seba postarať. Uviedla, že do smrti svojej matky (04.03.2018) bola spôsobilá nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, hospodáriť s finančnou hotovosťou, preberať dôchodok a byť plne zodpovedná za seba aj svoju matku. Z uvedeného má za to, že je schopná rozhodovať o svojich záležitostiach samostatne. Namietala, že súd nevypočul pracovníkov Centra sociálnych služieb N. do ktorého bola umiestnená a ktorý by mohli potvrdiť, že je spôsobilá o svojich záležitostiach rozhodovať samostatne. Mala za to, že rozhodnutie súdu je rozhodnutím znalca. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 979/2013 zo dňa 16.05.2013. Ďalej dôvodila tým, že jej schopnosť samostatne sa o seba postarať podporuje aj fakt, že od roku 1985 pracovala v N. stavebnom podniku v N. do roku 1991, celkovo 6 rokov. Vyslovila názor, že konanie o spôsobilosti na právne úkony je neúplné, ak súd nevypočuje niekoho z príbuzných a známych, ktorí s vyšetrovaným občanom prichádzali dlhodobo do bližšieho styku, a ktorí by určite mohli súdu oznámiť celý rad dôležitých skutočností, týkajúcich sa jeho bežného života a správania. Poukázala aj na Nález ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 557/09 a Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, I. ÚS 313/2012-52 z ktorého vyplýva, že pri riešení otázky spôsobilosti na právne úkony súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súdy by preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony mali uskutočňovať aj iné dôkazy ako len znalecký posudok z odboru psychiatrie, a to najmä výsluch potencionálne postihovaného človeka, a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií, majetkových, politických a pod. Ku znaleckým posudkom by súdy nemali pristupovať celkom nekriticky, ale mali by ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutie R 3/1979, Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 2630/07 zo dňa 13.12.2007 a Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 313/2012-52 zo dňa 28.11.2012. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

3. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v písomnom vyjadrení k odvolaniu M. M. uviedla, že dôvodom podania návrhu zdravotníckeho zariadenia bola vedomosť o tom, že M. M. bola odkázaná výlučne na starostlivosť svojej matky, ktorá v čase hospitalizácie M. M. na psychiatrickom oddelení dňa XX.XX.XXXX zomrela. V návrhu bolo poukázané na zdravotnú dokumentáciu z ktorej vyplývalo, že M. M. je dlhodobo v liečbe na psychiatrickej ambulancii, nakoľko trpí závažným duševným ochorením z rady psychóz a jej zdravotný stav si vyžaduje starostlivosť inej osoby. K návrhu bolo predložené aj potvrdenie všeobecného lekára, ktorý potvrdil túto skutočnosť. Prokurátorka je toho názoru, že súd vykonal všetky dôkazy za účelom objektívneho zistenia skutočného stavu veci. Zaoberal sa podrobne aj otázkou, či by posudzovaná M. M. bola schopná samostatne žiť v domácnosti a v akom rozsahu by bola schopná vykonávať rôzne právne úkony, pričom podrobné zisťovanie týchto skutočností je aj obsahom zvukovej nahrávky z pojednávania. Uviedla, že sa nemožno stotožniť s vyjadrením, že by rozhodnutie súdu bolo rozhodnutím znalca. Súd vykonal výsluch samotnej M. M., pričom skúmal jej majetkové a sociálne pomery. Zistil, že po smrti matky M. M. nemá iných rodinných príslušníkov, je vlastníčkou bytu a má úspory v banke. Práve z výsluchu opatrovníčky, ktorá dôsledne a dlhodobo poznala pomery M. M. zistil, že táto nie je schopná samostatnej existencie, nakoľko práve časté zhoršovanie zdravotného stavu a 19 hospitalizácií z dôvodu postihnutia duševnou chorobou spôsobuje, že si sama nedokáže obstarať svoje veci, a preto mesto za ňu riešilo prednostné umiestnenie v zariadení sociálnych služieb, kde aj na základe zdravotného posudku o odkázanosti bol stanovený najvyšší stupeň odkázanosti, a to č. VI. Ďalej uviedla, že možno konštatovať, že z Centra sociálnych služieb R., kde bola M. M. prednostne umiestnená, nebol nikto predvolaný. Z nahrávky z pojednávania je zrejmé, že M. M. sprevádzala na pojednávanie pracovníčka Centra sociálnych služieb R., prichádzajúca s ňou denne do kontaktu, ktorá sa na pojednávaní mimo zápisnicu vyjadrila, že stabilizovaný zdravotný stav posudzovanej je len výsledkom celodennej starostlivosti ich zariadenia. Obmedzenie spôsobilosti M. M. smerovalo práve k tej skutočnosti, aby sa svojim konaním na základe jej bludných predstáv, ktoré vznikajú v dôsledku jej závažného duševného ochorenia z rady psychóz v pomerne častých intervaloch, kedy musí byť hospitalizovaná, nepoškodzovala. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. V predmetnej veci navrhovateľ Nemocnica s poliklinikou A. N. dňa 8.3.2018 doručil súdu prvej inštancie návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony M. M., nar. X.X.XXXX. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ mal za to, že menovaná trpí závažným duševným ochorením z rady psychóz a jej zdravotný stav si vyžaduje celodennú starostlivosť zo strany inej osoby, pričom najbližšia príbuzná M. M., jej matka, zomrela dňa X.X.XXXX. Ďalej uviedol, že menovaná je dlhodobo v liečbe v Psychiatrickej ambulancii MUDr. M. A. v A. N..

6. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u každej fyzickej osoby veľmi závažným zásahom do jej základných práv a slobôd a preto rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže vydať jedine súd v osobitnom súdnom konaní, a to výlučne z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone. V zmysle ust. § 10 ods. 2 Obč. zákonníka takýmto dôvodom môže byť iba tá skutočnosť, že fyzická osoba je v reálnom živote schopná robiť iba niektoré právne úkony, pretože: a) trpí duševnou poruchou, b) nadmerne požíva alkoholické nápoje, iné omamné prostriedky alebo jedy. V konaní o spôsobilosti na právne úkony je preto potrebné predovšetkým zamerať dokazovanie na preukázane niektorého z vyššie uvedených dôvodov. V predmetnom konaní o spôsobilosti na právne úkony do úvahy prichádza dôvod, ktorým je existencia duševnej poruchy. V kontexte právnej úpravy, ktorá umožňuje, aby súd rozhodol len o obmedzení spôsobilosti na právne úkony (a teda nie už o pozbavení spôsobilosti na právne úkony) tak, ako to vyplýva z ustanovení Civilného mimosporového poriadku, je súd, v prípade preukázania existencie duševnej poruchy, povinný skúmať rozsah, v akom má byť z tohto dôvodu spôsobilosť fyzickej osoby obmedzená. V zmysle ustanovenia § 244 je súd povinný ustanoviť a vyslúchnuť znalca, ak nepostačuje vyslúchnuť ošetrujúceho lekára podľa § 246 CMP. Je tak zrejmé, že z hľadiska dôkazov v tomto konaní je znalecký posudok jedným zo základných dôkazných prostriedkov v konaní, nakoľko nie je možné očakávať, že súd bude disponovať takými odbornými znalosťami, z ktorých by pri posudzovaní relevantných otázok v konaní o spôsobilosti na právne úkony mohol vychádzať. Zároveň však platí, že súd sa nemôže uspokojiť len so znaleckým posudkom ako s jediným dôkazom a prevziať jeho závery bez toho, aby ich aj iným spôsobom overil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti), majetkových, rodinných a podobne. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

7. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Ps/2/2018-9 zo dňa 19.04.2018 ustanovil v predmetnej veci znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. V. A., ktorému uložil vypracovať znalecký posudok. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX MUDr. V. A. vyplýva, že posudzovaná M. M., nar. XX.XX.XXXX trpí závažným duševným ochorením katatónnou schizofréniou, pričom ide o duševné ochorenie, ktoré nie je len prechodného ale chronického (trvalého) charakteru a liečbou nie je možné jej stav zlepšiť, ani dosiahnuť uzdravenie. Z predmetného znaleckého posudku vyplýva zistenie, že M. M. pod vplyvom katatónnej schizofrénie nie je spôsobilá nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, preberať dôchodok, resp. iné dávky, či finančnú hotovosť, uzatvárať úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy, nakupovať tovar na splátky, byť ručiteľom iným osobám, samostatne konať pred notárskym úradom, štátnou správou a miestnou samosprávou, súdmi a inými inštitúciami a odmietať poskytnutie zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a nakladať samostatne s finančnou hotovosťou vo výške prevyšujúcej sumu 50,- eur mesačne. M. M. je však spôsobilá uplatniť si svoje volebné právo.

8. Z porovnania záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku a rozsahu obmedzenia spôsobilosti súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie pri vymedzení rozsahu obmedzenia vychádzal zo znaleckého posudku v otázke obmedzenia spôsobilosti M. M. nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, preberať dôchodok, resp. iné dávky, či finančnú hotovosť, hospodáriť s finančnou hotovosťou prevyšujúcou 50 eur mesačne, uzatvárať úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy, nakupovať tovar na splátky, byť ručiteľom iným osobám, samostatne konať pred notárskym úradom, štátnou správou a miestnou samosprávou, súdnymi a inými inštitúciami, rozhodovať o akejkoľvek svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Porovnaním záverov znaleckého posudku a výroku napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie rozšíril rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony M. M. aj o právne úkony smerujúce k rozhodovaniu o svojom pobyte. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nevyplýva z akých dôkazov, resp. akých skutočností súd prvej inštancie vychádzal pri posúdení rozsahu spôsobilosti na právne úkony v otázke rozhodovania M. M. o svojom trvalom a prechodnom pobyte, nakoľko vplyv duševnej poruchy na túto spôsobilosť nevyplýva zo záverov uvedeného znaleckého posudku a ani z iných dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tomto smere v rozhodnutí nijako nezdôvodnil, nie je tak možné zistiť, aké úvahy súd prvej inštancie k takémuto rozhodnutiu viedli. Predovšetkým nie je zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie odklonil od záverov podaného znaleckého posudku. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nad rámec zistených vplyvov duševnej poruchy na spôsobilosť na právne úkony M. M. znaleckým posudkom rozšíril obmedzenie aj na ďalšie úkony, konkrétne spôsobilosť rozhodovať o otázke trvalého a prechodného pobytu bez primeraného odôvodnenia, treba konštatovať, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie chýbajú atribúty náležitého odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 CSP.

9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie výsluchom znalca MUDr. V. A. (prípadne nariadením vypracovania dodatku k znaleckému posudku) k aktuálnemu zdravotnému stavu M. M., k otázke spôsobilosti M. M. rozhodovať o svojom trvalom a prechodnom pobyte. Ďalej je potrebné vypočuť opatrovníka M. M. a svedkov - pracovníkov Centra sociálnych služieb R. na správanie sa M. M. v každodennom živote, na jej schopnosť samostatne žiť vo svojej domácnosti a zabezpečovať si svoje potreby a následne vo veci opätovne rozhodne.

11. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 .

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .