Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/10/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci odsúdeného Z. Z., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 12.12.2018 č. k. 8T/5/2018-253, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.2.2019 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Z. Z., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 12. 12. 2018, číslo konania 8T/5/2018 - 253rozhodol tak, že podľa § 52 odsek 1 Trestného zákona súd vyslovuje, že odsúdený Z. Z., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom K. XXX, t. č. ÚVV a ÚVTOS Nitra, sa v skúšobnej dobe neosvedčil a preto trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/5/2018 zo dňa 19.02.2018, právoplatným dňa 19.02.2018 v trvaní 3 (tri) roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky vykoná. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú písomne odôvodnil sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Prokurátor sa v sťažnosti vzdal. Obhajca odsúdeného v sťažnosti poukázal na ustanovenie § 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého môže súd výnimočne, vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu nariadenia výkonu trestu a súčasne môže primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o 2 roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby. Aj keď je pravda, že odsúdený zadal súdu príčinu na vyslovenie jeho neosvedčenia a nariadenie výkonu trestu, chce touto cestou požiadať odvolací súd, aby s poukazom na citované ustanovenie Trestného zákona ponechal jeho podmienečné odsúdenie v platnosti a predĺžil mu skúšobnú dobu. V budúcnosti chce viesť riadny život, zamestnať sa a vyhýbať sa drogám. Navrhuje, aby tunajší súd rozhodol tak, že zruší napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu a zároveň rozhodne o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a predĺžení skúšobnej doby na 5 rokov. Sám odsúdený v odôvodnení podanej sťažnosti uviedol, že trestný čin nespáchal dobrovoľne, nariadenie, ktorým mu bolo zakázané užívať drogy porušil nevedomej a neúmyselne. Uložený podmienečný trest si vážil a bol vďačný za druhú šancu. Spolupracoval s políciou a vyšetrovateľom. Bohužiaľ sa mu to vymklo kontrole a pravdepodobne díleri drog, o ktorých získal informácie pre vyšetrovateľov, sa dozvedeli, o jeho úmysloch. Uviedol, že hneď po prepustení z výkonu väzby sa zamestnal v Bratislave, kde pracoval ako automechanik. Potom dostal lepšie platenú ponuku v Piešťanoch ako vodič a mechanik. Prisľúbil vyšetrovateľovi, že získa viac informácií o drogových díleroch. Drogy neužíval a cíti voči ním absolútny odpor. Drogy sa museli dostať do jeho tela vdýchnutím počas toho ako ich užívali druhí v aute, od ktorých čerpal informácie, alebo mu ich niektorí z nich strčil do jedla alebo pitia. Priznáva sa, že v deň, kedy bol zadržaný políciou, mu bolo divno, mal veľké bolesti na

hrudi. Nevinu odsúdeného dokazujú tiež výsledky znaleckého dokazovania, podľa ktorých sa na steroch z jeho rúk nevyskytli žiadne omamné ani psychotropné látky. Žiada, aby tunajší súd rozhodol v jeho prospech o navýšení alebo ponechaní jeho podmienečného trestu, respektíve o inom alternatívnom treste. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o tom, že odsúdený sa neosvedčil v skúšobnej dobe, ktorá mu bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Piešťany, citovaným vo výroku napadnutého uznesenia, ktorým bol uznaný za vineného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. Zároveň mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok a súčasne povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Prvostupňový súd odôvodnil svoj výrok o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe tým, že zo správy probačnej a mediačnej úradníčky a záverov doloženého znaleckého posudku ČES:PPZ- KEU-BA-EXP-2018/9405 vyplynulo, že odsúdený porušil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok. Podľa záverov posudku vo vzorkách moču a krvi odsúdeného, ktoré v rámci prehliadky tela dňa 26.07.2018 poskytol bola skríningovým vyšetrením zistená prítomnosť prítomnosť metamfetamínu a amfetamínu, ako aj prítomnosť morfínu zo skupiny opiátov vo vysokých koncentráciách, ktoré svedčia o tom, že odsúdenný v čase, keď mal v rámci probačného dohľadu uložený zákaz požívania omamných a psychotropných látok, požil takéto látky vo vysokej koncentrácii, a to v období prvého pol roka trojročnej skúšobnej doby. Prvostupňový súd dospel k záveru už v priebehu plynutia skúšobnej doby, že podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou s probačným dohľadom u odsúdeného neplní svoj účel a evidentne nepostačuje na jeho nápravu, nakoľko odsúdený porušil uložené obmedzenie a je proti nemu vedené aj ďalšie trestné konanie pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť v skúšobnej dobe. Predmetné konanie nebolo v čase vydania napadnutého uznesenia právoplatne skončené, avšak závery znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní jednoznačne preukazujú porušenie uloženého obmedzenia zo strany odsúdeného, keďže bolo preukázané užitie omamných a psychotropných látok odsúdeným. Vo vzťahu k možnosti predložiť odsúdenému výnimočne skúšobnú dobu a ponechať jeho podmienečné odsúdenie v platnosti, prvostupňový súd uviedol, že predĺženie skúšobnej doby by vzhľadom na uvedené skutočnosti nesplnilo svoj účel, aj keď odsúdený uviedol, že po predĺžení skúšobnej doby bude viesť riadny život, zamestná sa a bude sa vyhýbať drogám, keďže tieto skutočnosti uvádzal odsúdený už pred rozhodnutím súdu o uložení podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Súd odsúdenému ukladal podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom a uloženými obmedzenia a povinnosťami práve z dôvodu, že ako prvotrestanému chcel dať šancu, aby svojím spôsobom života po prepustení z väzby preukázal, že sa bude v budúcnosti drogám vyhýbať tak, ako to sám deklaroval na hlavnom pojednávaní v danej veci. Sťažnostný súd považuje uvedené zistenia a závery prvostupňového súdu za správne, pretože vychádzajú z dostatočne preukázaných skutkových okolností, na ktoré súd správnym spôsobom aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Obrana obžalovaného je rozporuplná, keď v sťažnosti odôvodnenej prostredníctvom obhajcu spáchanie skutku, ktorý zakladá rozhodnutie o neosvedčení sa, ľutuje a sľubuje, že do budúcnosti bude viesť riadny život, no v sťažnosti, ktorú odôvodňuje samotný odsúdený, tento uvádza, že omamné alebo psychotropné látky, ktoré boli zistené znaleckým dokazovaním, sa nedostali do jeho tela úmyselne a pravdepodobne mu ich niekto podstrčil. Tunajší súd v sťažnostnom konaní zisťoval stav trestného konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod spisovou značkou 2T/78/2018, ktoré je proti odsúdenému vedené práve pre páchanie

skutku, ktorý zároveň zakladá dôvod jeho neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Sťažnostný súd zistil, že v tomto trestnom konaní bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa dopustil v období od presne nezisteného dňa mesiaca marec 2018 do 26. 7. 2018. Za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bol uložený trest prepadnutia vecí vymenovaných vo výrokovej časti tohto rozsudku. Uvedený rozsudok Okresného súdu Topoľčany nadobudol vo výroku o vine právoplatnosť dňa 28. 11. 2018 a vo výroku o treste dňa 14. 12. 2018. Z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom a doplneného v sťažnostnom konaní, jednoznačne vyplynulo, že odsúdený sa v skúšobnej dobe stanovenej v rozsudku Okresného súdu Piešťany, citovaného vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, dopustil spáchania úmyselného trestného činu a to rovnakého charakteru (drogového), pre aký bol podmienečne odsúdený. Z týchto skutočností potom jednoznačne vyplýva potreba rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Trestného zákona, ktoré urobil prvostupňový súd napadnutým uznesením. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody, toto bolo vykonané v súlade so zistenými skutočnosťami, pri správnej aplikácii ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Možnosťou mimoriadneho postupu v zmysle ustanovenia § 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona, teda ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti, sa zaoberal v napadnutom uznesení už prvostupňový súd. Dospel pritom správnemu záveru, ktorý si osvojuje aj sťažnostný súd, že predĺženie skúšobnej doby podmienečného odsúdenia by v tomto konkrétnom prípade nespĺňalo zákonom sledovaný účel a to z dôvodov, ktoré uviedol prvostupňový súd v tejto časti odôvodnenia svojho uznesenia. Aj podľa názoru sťažnostného súdu, odsúdený svojím konaním - spáchaním úmyselného trestného činu - preukázal, že nemá reálny záujem na vedení riadneho života. Podmienečný odklad výkon uloženého trestu odňatia slobody v tomto prípade nesplnil svoj výchovný účinok. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel sťažnostný súd k záveru že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.