Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-362-2018.pdf
PDF · 74.57 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/362/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Rimavská Sobota, Francisciho 11, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 35 937 874, proti povinnej: E. L., nar. X. R. XXXX, trvale bytom W. F. XX, XXX XX, občan Slovenskej republiky. o vymoženie 1 137,06 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1816/2012, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/554/2012-18 zo dňa 19. apríla 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného Rimavská Sobota č. k. 15Er/554/2012-18 zo dňa 19. apríla 2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 15Er/554/2012-18 zo dňa 19. apríla 2018 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil a druhou výrokovou vetou uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy konania vo výške 39,83 Eur. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdnym exekútorom bolo v priebehu konania zistené, že povinná nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku, nemá žiadny príjem, z ktorého je možné vykonávať zrážky. Za tejto situácie považoval exekučný súd za preukázané, že exekúciu nie je reálne možné vykonať, keďže povinná nedisponuje majetkom, speňažením ktorého by mohlo dôjsť aspoň k úhrade trov exekúcie. Dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bol preto podľa exekučného súdu daný. Exekučný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu v čase jeho rozhodovania, a preto nemohol prihliadať na eventuálnu možnosť budúceho nadobudnutia majetku povinnou, ku ktorému by mohlo dôjsť v budúcnosti. Následne exekučný súd rozhodol o náhrade trov exekúcie.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, v ktorom síce nešpecifikoval jeho rozsah, avšak z obsahu odvolania vyplýva, že sa vzťahuje len k prvej výrokovej vete napadnutého uznesenia exekučného súdu o zastavení exekúcie. Oprávnený odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinnej. Povinná je od 1 mája 2018 zamestnaná v spoločnosti EcoFemina, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 8, 984 01 Lučenec, IČO: 36 621 617. Na preukázanie tohto tvrdenia oprávnený predložil dokument z vlastných záznamov oprávneného označený ako „Priebeh poistiek poistenca“, z ktorého vyplýva, že povinná bola od 1. mája 2018 zamestnaná v uvedenej spoločnosti. Zároveň oprávnený uviedol, že proti povinnej je vedená aj exekúcia u súdneho exekútora JUDr. Dušana Cirbesa, ktorý od povinnej vymohol finančné prostriedky a poukázal ich na účet oprávneného dňa 22. júna 2018 a 1. augusta 2018. Vzhľadom na uvedené oprávnený uviedol, že trvá na pokračovaní exekúcie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu dňa 11. októbra 2018 podanie označené ako „Stanovisko k odvolaniu oprávneného“, v ktorom uviedol, že lustrácia zamestnávateľa povinnej v dôsledku softwarovej chyby neprebehla korektne, a teda s dôvodom odvolania oprávneného proti Uzneseniu exekučného súdu č. k. 15Er/554/2012-18 zo dňa 19. apríla 2018 je potrebné sa stotožniť, nakoľko povinná je zamestnaná v spoločnosti EcoFemina, s.r.o. a je predpoklad vymoženia pohľadávky oprávneného.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici následne ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie exekučného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 10. júla 2012 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5609 081146 * sp. zn. 15Er/554/2012 proti povinnej. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a s právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi, ktorými sú Výkaz nedoplatkov č. 1129054613 zo dňa 29. marca 2011, Výkaz nedoplatkov č. 112915513 zo dňa 4. júla 2011 a Výkaz nedoplatkov č. 1229058213 zo dňa 20. februára 2012. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu dňa 30. novembra 2017 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny exekvovateľný majetok.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinnej nebol zistený žiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto zisteného skutkového stavu by bolo možné sa stotožniť so záverom o nemajetnosti povinnej.
9. Z podkladov predložených oprávneným spolu s jeho odvolaním proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu však vyplýva, že povinná je zamestnaná v spoločnosti EcoFemina, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 8, 984 01 Lučenec, IČO: 36 621 617 od 1 mája 2018, a teda je zrejmé, že povinná musí disponovať exekvovateľným príjmom, ktorý jej plynie zo zamestnania. Tento záver je podporený aj stanoviskom samotného súdneho exekútora, ktorý uviedol, že lustrácia zamestnávateľa povinnej neprebehla korektne a je predpoklad vymoženia pohľadávky oprávneného. V predmetnom prípade preto nemožno prijať záver o nemajetnosti povinnej napriek tomu, že exekučnému súdu neboli tieto skutočnosti v čase vydania napadnutého uznesenia známe. Vzhľadom na to, že zmyslom exekúcie je vymoženie nároku oprávneného, bolo by neúčelné ju zastaviť v prípade, ak vzhľadom na preukázané tvrdenia účastníkov konania ako aj tvrdenia súdneho exekútora možno mať za to, že nárok oprávneného je možné exekučne vymôcť.
10. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie.
11. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že nemožno prijať záver o nemajetnosti povinnej, v ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu v nadväznosti na obsah spisu a tvrdenia súdneho exekútora na tieto skutočnosti adekvátne procesne zareagovať.
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).