Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-49-2021.pdf
PDF · 105.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. februára 2022 v Košiciach takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. a) Tr. por.
oslobodzuje
obžalovaného D. F., nar. XX. decembra XXXX v D., trvale bytom M., D. kopaninou XXX/X,
spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 2Pv 119/20 zo dňa 22. decembra 2021, podľa ktorej mal spáchať zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona tým, že v Košiciach na ulici Mlynskej a na Železničnej stanici a na iných miestach, v období od januára 2017 do júla 2019, v úmysle obohatiť sa, vylákal pod rôznymi nepravdivými zámienkami od B.. G. H., s ktorou udržiaval vzťah, viaceré pôžičky v rôznych čiastkach, na rôzne účely, na požičané sumy jej nevystavil žiadne potvrdenie a požičané sumy, okrem sumy 980,- € jej nevrátil, o čom bol rozhodnutý už v čase vylákania peňazí, čím takto poškodenej B.. G. H., trvalé bytom L., ulica F. číslo XXXX/XX spôsobil škodu v celkovej výške 24.600,- €,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú B.. G. H., nar. XX. apríla XXXX v I., trvale bytom L., F. XXXX/ XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Obžalovaný D. F. poprel spáchanie trestného činu a uviedol, že poškodená mu nikdy žiadne peniaze nedala a nič z toho, čo sa mu kladie za vinu, neurobil. Pripustil, že sa jej síce predstavil pod menom D. M., avšak aj poškodená sa mu predstavila pod iným menom, ako G. M.. Používal priezvisko svojej vtedajšej manželky z toho dôvodu, že jeho vlastné priezvisko sa mu od detstva nepáčilo. Poškodenej nič o svojich pomeroch nezatajoval, uviedol jej, že býva v Lipanoch, kde si kúpili vlastný byt a ďalej jej
uviedol, že momentálne nepracuje, pretože je chorý. S poškodenou nadviazal aj intímny vzťah, pričom tento sa nevyvíjal podľa jeho predstáv a naviac poškodená sa ku nemu správala tak, že si ho chcela privlastňovať. Od poškodenej žiadne finančné prostriedky nikdy nežiadal a poškodená mi nikdy žiadne finančné prostriedky neodovzdala a takisto mu ani nikdy nekúpila mobilný telefón. V žalovanom období bol chorý, mal závažnú diagnózu chodieval na brigády k svojmu kamarátovi , kde pracoval ako výpomoc v kuchyni, napr. na svadbách, pričom jeho príjem bol okolo 200 Eur na mesiac. Táto suma jemu, aj jeho rodine, postačovala na živobytie, pretože pomáhala mu aj jeho rodina. Spoločne s vtedajšou manželkou mali príjem mesačne ako 300 Eur a boli posudzovaní ako rodina v hmotnej núdzi.
Svedkyňa poškodená B.. G. H. vo svojej výpovedi uviedla, že s obžalovaným sa zoznámila na stránke Pokoc začiatkom roka 2017, kde obžalovaný ju oslovil ako prvý. Pri prvom stretnutí sa jej predstavil ako D. M., že je zo Zadaru, kde žijú jeho rodičia i starí rodičia, matka je z Prešova, nechala ho ako malého, odišla do Nemecka a on celý čas vyrastal pri babke v Prešove, po ktorej zdedil aj byt. Obžalovaný jej uviedol, že má živnosť a pracuje pre Pamiatkovú ústav v Prešove, kde pracuje ako reštaurátor umeleckých diel, je autorom projektu Šarišský hrad, pričom jej ukazoval fotky obrazov a šablí, ktoré mal reštaurovať, opisoval jej postupy, ako sa to robí. Obžalovanému prvýkrát požičala finančné prostriedky začiatkom roka 2017 až do júla 2019, celkovo asi 50 pôžičiek vo výške uvedenej v obžalobe. Finančné prostriedky pre pôžičky obžalovaného získavala z úverov. Pri odovzdávaní finančných prostriedkov bola prítomná len jej dcéra a to asi v 4-5 prípadoch v Auparku. Obžalovaný jej nikdy žiadne potvrdenie o pôžičke nedal. Sama poškodená uviedla, že bola citovo rozhodená po predošlom vzťahu, čo obžalovaný zneužil. Obžalovanému poskytla aj bankomatovú kartu ČSOB spolu s PIN kódom. Poškodená si robila vlastnú evidenciu pôžičiek a to tak, že jednotlivé čiastky si zapisovala, a to vždy po každej pôžičke, do mobilu a priebežne si robila aj písomné poznámky. Svedkyňa uviedla, že je absolventkou Vysokej školy technickej, strojníckej fakulty v Košiciach, pričom v čase skutku, aj stále pracuje ako obchodná manažérka vo francúzskej firme Raciostyl, pričom jej pracovnou náplňou je vypracovanie cenových ponúk zákazníkom, komunikácia s klientmi a pripravovanie finančných reportov pre majiteľa firmy. V tejto pracovnej pozícii pracuje stále od roku 2011. Poskytovanie pôžičiek obžalovanému v časovom období od januára 2017 do júla 2019 vysvetlila tým, že bola zamilovaná, zaslepená láskou, obžalovaný jej lichotil básničkami, jednoducho naletela a hanbí sa za to. Zlom u nej nastal, keď si overovala tvrdenie obžalovaného o jeho údajnom spore na súde u sudcu I. v Starej Ľubovni, ktorý jej údajne telefonicky existenciu takéhoto sporu poprel.
Svedkyňa E. H. - dcéra svedkyne poškodenej, vo svojej výpovedi uviedla, že s obžalovaným ho zoznámila jej mama - poškodená, pričom obžalovaný sa jej predstavil ako D. M. zo Zadaru, ktorý nemá rodičov, lebo zomreli, starala sa o neho babka v Prešove, je nezamestnaný a neskôr jej povedal, že je ťažko chorý, pri ďalšom stretnutí. Obžalovaný jej povedal, že nemá žiadnu manželku ani žiadne deti. takisto jej pri ďalších stretnutiach uviedol, že reštauruje obraz, takisto pracuje aj na Šariškom hrade, kde reštauruje časti hradu, pričom jej ukazoval fotky z pozadia hradu, resp. nejakého obrazu. Svedkyňa uviedla, že bola prítomná asi sedemkrát pri výbere peňazí z banky, aj bankomatu, ktoré vybrala jej matka
- poškodená a následne finančné prostriedky odovzdal a obžalovanému. Svedkyňa však nevedela uviesť o aké sumy išlo, ale uviedla, že bolo to v tisícoch, bola to kôpka peňazí, prevládali zelené bankovky, videla aj fialové bankovky, pretože obžalovaný si ich prepočítal. Svedkyňa bola prítomná pri takýchto výberoch a odovzdaniach peňazí v lete roku 2017 v období asi troch mesiacoch. Poškodená poskytla obžalovanému aj nejaké šatstvo a mobilný telefón, ako aj bankomatovú kartu. Poškodenú upozorňovala, aby neposkytovala obžalovanému finančné prostriedky. Niekedy na jeseň 2018 našla šanón s pôžičkami a šla konfrontovať obžalovaného s poškodenou, ktorý na ňu agresívne vybehol a vulgárne jej nadával.
Svedkovia C. D., G. M. a B.. F. M. vo svojich výpovediach v podstate zhodne uviedli, že s obžalovaným ich zoznámila poškodená, pričom tento sa im predstavil ako D. M. a počas vzájomných rozhovorov sám seba prezentoval ako človeka nabitého vedomosťami o histórii, uvádzal, že je reštaurátor a pracuje na Šarišskom hrade, pričom svedkom ukazoval aj fotky, napr. s cínovými vojačikmi, historickými šabľami. Svedkovia nikdy neboli prítomní pri tom, aby obžalovaný pýtal od poškodenej nejaké finančné prostriedky, resp. aby od nej nejaké finančné prostriedky prevzal. O tom, že poškodená mala poskytnúť obžalovanému nejaké finančné prostriedky, sa dozvedeli až, keď sa začalo trestné konanie.
Svedkyňa L. K. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítaná na hlavnom pojednávaní, uviedla, že s obžalovaným bola v kontakte iba cez sociálnu sieť Pokec v roku 2015, pričom sa jej predstavil, že je Talian a že maľuje a chodí po Dóme sv.
Alžbety, kde maľuje obrazy, pričom si takto písali asi tri týždne. Keď jej neskôr zatelefonoval, či sa môžu stretnúť, tak z jeho reči zistila, že rozpráva čisto po slovensky, e nemá taliansky prízvuk a napadlo ju, že je to asi klamstvo, že nie je Talian a preto s ním úplne prerušila kontakt. Koncom roka 2019 ju oslovila poškodená, ktorá sa jej spýtala, či pozná obžalovaného a uviedla jej, že obžalovaný jej dlhuje peniaze.
Zo zápisnice o konfrontácii na čl. 70-74 je zrejmé, že obžalovaný poprel, aby od poškodenej prevzal akékoľvek finančné prostriedky.
Z bankových údajov na čl. 114-255, 303-312 a 318-371 je zrejmé, že z bankomatovej karty, ktorej vlastníkom je poškodená, boli v čase od januára 2017 do júla 2019 vyberané rôzne sumy a to na rôznych miestach.
Zo správy zo sociálnej poisťovne na čl. 382-384 je zrejmé, že obžalovaný bol vedený v evidencii sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného od 28.7.2014 do 18.4.2016, a od 25.7.2014 do 31.12.2014 ako zamestnanec Intercol s.r.o. a od 28.1.2014 do 23.4.2014 ako zamestnanec Elsun Construction.
Zo správy ÚPSVaR na čl. 386-387 je zrejmé, že obžalovaný je vedený v evidencii nezamestnaných od 5.12.2016 doposiaľ, pričom nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.
Z výpisu zo živnostenského registra na čl. 388 je zrejmé, že obžalovaný ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 31.8.2016. Zo zoznamu finančných čiastok (záznam z údajov zapísaných v mobile) predložených poškodenou, na čl. 397 je zrejmý prehľad pravdepodobne finančných súm a dátumov s poznámkami poškodenej a súhrnnou sumou uvedenou vo výške 24.550 Eur.
Zo zmlúv o pôžičkách na čl. 398-399 je zrejmé, že poškodená dňa 3.5.2017 v Slovenskej sporiteľni a.s. vybrala úver vo výške 1200,- Eur, 9.6.2017 splátkový úver 5 000,- Eur, dňa 29.7.2017 v ČSOB spotrebiteľský úver vo výške 3 000,- Eur, splátkový úver na základe návrhu vo výške 20 000,- Eur so splatnosťou prvej splátky 20.6.2018 a 27.6.2018 spotrebiteľský úver v ČSOB vo výške 11 000,- Eur.
Z údajnej elektronickej komunikácie, dôkazom predloženým poškodenou, na čl. 423-458 je zrejmý obsah údajnej komunikácie medzi osobami D. F. a ďalšou neidentifikovanou osobou.
Z fotodokumentácie na čl. 462-463 predloženej poškodenou označenou ako „fotky ktoré mi poslal PL, kde sú peniaze, ktoré som mu požičala“, je zrejmé vyobrazenie eurobankoviek v rôznej monnlálnej hodnote.
Zo zmluvy o prevode na čl. 689-693 je zrejmé, že obžalovaný spoločne s manželkou C. F. M., rod. M. odpredal fyzickej osobe byt v obci Lipany, okres Sabinov, za úhrnnú kúpnu cenu vo výške 73 000,- Eur.
Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný prokuratúrou označenú ako súčasť elektronickej komunikácie na čl. 423-469, pričom v skutočnosti sa jednalo o fotodokumentáciu na čl. 464-467, predloženou poškodenou, na ktorej sa nachádzajú vyobrazenia viacerých osôb a motorového vozidla s konkrétnym čitateľným identifikačným číslom, teda obsahujúcich citlivé osobné údaje, vzhľadom na absenciu súhlasu dotknutých osôb s vykonaním takéhoto dôkazu a teda so zverejnením takých citlivých údajov. Naviac nebola preukázaná ani žiadna súvislosť medzi dokazovanou skutočnosťou a vykonaním navrhovaného dôkazu.
K oslobodzujúcemu výroku:
Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený
oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanému D. F.. Pokiaľ ide o oslobodzujúci dôvod podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd uvedené ustanovenie aplikoval, pretože po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný skutok sa ani len nestal. Súd vychádzal zo zásady zachovania totožnosti skutku upravenej v ustanovení § 278 ods. 1 Tr. por., ktorá je zachovaná vtedy, ak je zachovaná aspoň časť totožnosti konania alebo totožnosti následku, avšak vždy vo vzťahu k okolnostiam popísaných v objektívnej stránke príslušnej skutkovej podstaty. Keďže pre trestnosť činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona sa ako zákonný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty vyžaduje uvedenie inej osoby do omylu, obohatenie seba, či inej osoby a spôsobenie škody, pričom takéto konanie preukázané nebolo, pri takto chápanej totožnosti skutku možno vysloviť záver, že skutok sa ani len nestal. Skutok popísaný v obžalobe má tak len znaky občiansko-právneho vzťahu, na ktorého jednej strane stojí obžalovaný, ktorý prevzal od poškodenej bližšie nezistiteľnú finančnú čiastku ako pôžičku a na druhej strane poškodená, ktorá mu takúto bližšie nezistiteľnú finančnú čiastku poskytla.
Pokiaľ ide o prvý zo spomínaných zákonných znakov objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty, pričom súd pripomína, že všetky znaky musia byť naplnené súčasne, teda kumulatívne, uvedenie do omylu, súd dospel k záveru, po vyhodnotení vykonaného dokazovania, že k takémuto konaniu zo strany obžalovaného vôbec nedošlo. Uvedením do omylu je potrebné chápať nielen konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, pričom môže ísť nielen o konanie, ale aj o opomenutie a konkludentné konanie, ale aj lesť, či inú nepravdivú informáciu. Ide teda o aktívne konanie páchateľa, ktorý koná tak, aby vyvolala v inej osobe určitú subjektívnu predstavu, ktorá sa však nezhoduje s objektívnou realitou. Vzhľadom na to, že trestný čin podvodu je majetkovým trestným činom, je uvádzanie iného do omylu, resp. využívanie niečieho omylu len prostriedkom k tomu, aby došlo k neoprávnenému presunu majetku z jednej osoby na osobu inú. Konanie páchateľa je teda sledované majetkovým účelom, cieľom, či motívom, a preto len samotné konanie páchateľa bez toho, aby bolo vedené majetkovým účelom, nie je samo o sebe trestným činom podvodu. Inak povedané, len samotné oklamanie iného, alebo vymýšľanie si, resp. nepravdivé zveličovanie, nie je, bez ďalšieho, trestným činom podvodu, pretože uvádzanie, či deklarovanie nepravdy, nič nehovorí o tom, že tieto nepravdivé skutočnosti boli alebo mohli byť aj objektívne spôsobilé oklamať klamanú (poškodenú osobu, ide o posudzovanie spôsobilosti alebo nespôsobilosti použitého prostriedku na oklamanie poškodeného), resp., či k oklamaniu poškodeného došlo len preto, že ten celkom zanedbal svoju povinnosť (a to buď všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z § 415 Občianskeho zákonníka, príp., konkrétnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy alebo pracovného zaradenia) a zjavne konal bez dodržania obvyklej miery opatrnosti (v takomto prípade možno hovoriť o tom, že ku škode na majetku poškodeného došlo výhradne v príčinnej súvislosti s porušením povinností na strane poškodeného, t.j. v príčinnej súvislosti s porušením obvyklej miery opatrnosti, pretože za jej bežného dodržania by bolo vylúčené oklamanie osoby vykonávajúcej majetkovú dispozíciu). Omyl v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať teda zjavne určitú „kvalitu“, nestačí teda akákoľvek nepravda, táto musí byť prostriedkom spôsobným sa oklamanie iného v konkrétnej situácii. Obyčajné klamstvo nie je uvádzaním do omylu vtedy, keď tvrdenie podlieha preskúmavaniu a keď okrem klamlivého konania nebolo urobené nič, čím by sa preskúmavanie sťažilo. Ak má teda osoba vykonávajúca v omyle majetkovú dispozíciu povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy, alebo zvyklosti) preskúmavať tvrdenia iných osôb a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za uvádzanie do omylu. To by bolo možné len v prípadoch, v ktorých preskúmavanie tvrdení nie je bežné, resp. omyl nemožno rozpoznať, príp. osoba vykonávajúca majetkovú dispozíciu nie je objektívne schopná prípadný omyl eliminovať dostupnými prostriedkami (napr. uvádzať nepravdy starším osobám v pokročilom veku, alebo osobám s výraznými zdravotnými ťažkosťami a pod.) To však zjavne nie je prípad poškodenej. Súd v tejto súvislosti okrem všeobecného ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka pripomína, že v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka a nasl. spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a v plnom rozsahu plnoletosťou. Pozbaviť, resp. obmedziť spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony môže len súd. Vykonaným dokazovaním a to výsluchom ako poškodenej, tak aj svedkov Svetlany H., G. M. a B.. F. M., bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný vystupoval pod cudzím priezviskom, predstieral, že je reštaurátor pracujúci na Šarišskom hrade, ktorý reštauruje najmä obrazy, šable, resp. cínových vojačikov a takisto uvádzal nepravdivé skutočnosti o pobyte svojich rodičov, resp. starých rodičov v Zadare, pričom uvádzal aj ďalšie nepravdivé skutočnosti o svojich osobných, resp. rodinných
pomeroch. Vykonaným dokazovaním, a to ani jediným dôkazom, nebola preukázaná priama súvislosť medzi uvádzaním takýchto nepravdivých skutočností a údajným vylákaním finančných prostriedkov od poškodenej. Nikto z uvádzaných svedkov, s výnimkou poškodenej, vo svojich výpovediach neuvádzal, aby videli, či počuli ako obžalovaný pýtal od poškodenej nejaké finančné čiastky. Pokiaľ ide o elektronickú komunikáciu, súd v tomto smere tento dôkaz vyhodnotil ako nepriamy, nejednoznačný dôkaz, jednak z dôvodu, že bol poskytnutý poškodenou už ako vyhotovená fotokópia, bez možnosti technického overenia, či sa táto zhoduje s originálom a teda nebol získaný postupom napr. podľa § 116 Tr. por. a umožňuje aj inú verziu, ktorú takto ponúkla poškodená, a to verziu obžalovaného, ktorý uvedený dôkaz označil ako zmanipulovanú konverzáciu, pretože poškodená mala mať prístup k jeho osobným údajom, ktoré si od neho vyžiadala, pretože na neho žiarlila. Čo je však podstatné, ako súd už obšírne vyššie uvádzal, a to bez ohľadu na nepreukázanú príčinnú súvislosť, takto uvádzané, nepochybne preukázané nepravdivé skutočnosti zo strany obžalovaného neboli spôsobilé oklamať poškodenú a to za predpokladu, ak by táto dodržala obvyklú potrebnú mieru opatrnosti, ktorá jej prinajmenšom vyplýva zo všeobecného ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Inak povedané poškodená na základe uvedenej všeobecnej povinnosti, ale aj jej vlastných životných a pracovných skúseností, súd v tomto smere pripomína, že sama poškodená uvádzala vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že mala zlú skúsenosť z iného vzťahu, je matkou svedkyne E. H., má úplné vysokoškolské vzdelanie technického charakteru, pracuje v zahraničnej firme na úseku styku so zákazníkmi, naviac si robila pravidelnú evidenciu údajných poskytovaných pôžičiek, tak poškodená na základe uvedených skutočností mala rozpoznať najneskôr v čase, keď jej obžalovaný nevrátil údajnú prvú poskytnutú pôžičku, že obžalovaný jej, vychádzajúc zo skutku v obžalobe a výpovede poškodenej, neuvádzal pravdivé skutočnosti, pokiaľ ide o jeho spôsobilosť a ochotu vrátiť údajne zapožičané finančné prostriedky a nemala mu ďalšie finančné prostriedky už poskytovať. Súd v tomto kontexte poukazuje, že poškodená bola aj upozornená svojou dcérou E. H., aby táto obžalovanému neposkytovala ďalšie finančné prostriedky a takisto z listinného dôkazu - zoznamu finančných čiastok, ktorý si údajne sama priebežne viedla poškodená, je zrejmé, že poškodená pri každom takto priebežne dopĺňanom zozname musela byť prinajmenšom uzrozumená s tým, že obžalovaný jej finančné čiastky, ktoré mu ona údajne poskytla, nevracia. S poukazom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že poškodená nebola uvedená do omylu v zmysle výkladu trestného činu podvodu, pretože nepreukázala potrebnú mieru opatrnosti, resp. nepreukázala žiadnu mieru opatrnosti. Túto preukázala až, viac ako po dvoch rokoch, keď si overovala údajné tvrdenie obžalovaného o existencii súdneho sporu údajne u sudcu v Starej Ľubovni.
Vykonaným dokazovaním nemal súd za preukázané ani naplnenie ďalšej obligatórnej zložky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu a to obohatenie a spôsobenie škody v požadovanom (v skutkovej podstate a v obžalobe) rozsahu. Obžalovaný v celom trestnom konaní, teda ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, rozhodne popieral prevzatie akýchkoľvek finančných čiastok, resp. mobilného telefónu aj platobnej karty od poškodenej. Obžalovaného z rozsahu prevzatia finančných čiastok jednoznačne usvedčovala len poškodená, pričom ako obžalovaný, tak aj poškodená, pri konfrontáciách ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, zotrvali na svojich stanoviskách. Poškodená ešte v prípravnom konaní predložila na podporu svojich tvrdení listinné dôkazy, ktoré boli takto vykonané na hlavnom pojednávaní, a to zoznam finančných čiastok, bankové údaje a zmluvy o pôžičkách. Vyhodnotením uvedených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že sa jedná o nepriame nejednoznačné dôkazy a to z toho dôvodu, že nijako neidentifikujú obžalovaného ako osobu, ktorá prevzala uvedené čiastky a pripúšťajú teda aj iný výklad, poskytnutý obžalovaným v rámci svojej obrany a to, že si poškodená všetko vymyslela. Obžalovaného z prevzatia finančných prostriedkov celkom jednoznačne usvedčuje svedkyňa E. H. - dcéra poškodenej, ktorá vo svojich výpovediach uviedla, že bola svedkom toho, ako asi v siedmych (poškodená uvádzala v štyroch až piatich) prípadoch poškodená vybrala rôzne finančné čiastky, buď priamo z banky alebo z bankomatu a odovzdala ich obžalovanému, pričom však svedkyňa nedokázala identifikovať o aké konkrétne sumy išlo, len uviedla, že to boli sumy v tisícoch. Na základe uvedeného dokazovania, vrátane vyhodnotenia časti výpovede poškodenej, v ktorej uvádzala, že obžalovanému poskytla finančné prostriedky asi v päťdesiatich prípadoch, v procese jeho hodnotenia súd uzavrel, že nebolo preukázané v akej výške obžalovaný prevzal finančné prostriedky od poškodenej. V tomto kontexte súd pripomína, že aj suma finančných prostriedkov, uvedená v obžalobe vo výške 24 600,- Eur, údajne poskytnutá poškodenou obžalovanému, nezodpovedá sume uvedenej v listinnom dôkaze - zozname finančných čiastok, ktorý si viedla, údajne sama, poškodená a ktorý poskytla orgánom činným v trestnom konaní, kde je uvedená
ako súhrnná suma 24 550,- Eur. Pre úplnosť súd pripomína, že určenie výšky škody má zásadný vplyv aj na právnu kvalifikáciu skutku.
Záverom súd pripomína, že trestné právo má len subsidiárny charakter a to zvlášť v prípadoch, ktoré majú civilnoprávny základ a ktorého rozsah však nebol jednoznačne preukázaný.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje dôkaznú núdzu v predmetnej veci a s poukazom na zásadu prezumpcie neviny v zmysle § 2 ods. 4 Tr. por. dospel k záveru, že je potrebné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.
K výroku o náhrade škody:
Nakoľko súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, súd poškodenú B.. G. H., v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.