Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14S-36-2018.pdf
PDF · 171.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Albín Lancz, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: G. XXXX/XX, XXX XX. I., IČO: 32 356 412, právne zastúpeného : Nagy & partners, s.r.o., Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100515972/2018 zo dňa 08.03.2018 2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. 100515972/2018 zo dňa 8.3.2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie") v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok" alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako „správca dane") č. 102435114/2017 zo dňa 22.11.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie" alebo „rozhodnutie správcu dane"), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 868,00 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie september 2014. 2. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. DPH") skonštatoval, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené deklarovaným dodávateľom AA TRADE s.r.o., pričom predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania DPH. Dôvodil, že faktúry a rekapitulácie prác /popis prác a dodávok/, ktoré boli kontrolovaným platiteľom predložené ku kontrole, samé o sebe ešte nie sú preukázaním realizácie obchodných transakcií, nakoľko nie sú bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené uvedeným dodávateľom, pretože mechanicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie dodajúc, že na daňové konanie o odpočte DPH sú na preukázanie nároku na odpočet DPH kladené prísnejšie podmienky, ako u iných druhov daní. Správca dane na základe zistení skonštatoval, že práce uvedené na dodávateľských faktúrach VS : 201475, 201476, 201477, 201478, 201479, 201480, 201481, 201482 za dodanie upratovacích a stavebných prác a sprostredkovateľskej činnosti neboli dodané spoločnosťou AA TRADE s.r.o. a preto neboli splnené podmienky na priznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a teda daňový subjekt si takéto právo uplatnil neoprávnene. 3. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci správcom dane, ako aj nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku, keďže skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní neboli správcom dane zistené čo najúplnejšie a správca dane nevyužil ako dôkaz všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Poukázal na to, že správca dane nebral do úvahy jeho vyjadrenie zo dňa 10.11.2016 k protokolu Daňového úradu Trnava č. 104071364/2016 zo dňa 10.10.2016, ako aj ostatné písomné vyjadrenia, ktoré podal v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a s týmito vyjadreniami sa riadne nevysporiadal, námietky a skutočnosti v nich uvedené nezohľadnil, čoho následkom bolo vydanie nezákonného rozhodnutia. Taktiež namietal, že správca dane nezobral do úvahy svedecké výpovede p. H. R. zo dňa 16.11.2017 (správne malo byť uvedené 16.11.2016 - poznámka správneho súdu) a E. G. zo dňa 3.11.2016. Ďalej namietal, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným bremenom, keďže predložil všetky daňové doklady preukazujúce oprávnenosť uplatneného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od spoločnosti AA TRADE, s.r.o. Poukázal na to, že poskytovanie plnenia zo strany spoločnosti AA TRADE, s.r.o. prebiehalo štandardne a riadne, pričom dielo poskytované prostredníctvom spoločnosti AA TRADE, s.r.o. kontroloval a preveroval. Ďalej uviedol, že počas konania daňovej kontroly predložil doklady a dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú reálne uskutočnenie prác, ktoré boli predmetom daňového konania. Taktiež namietal, že skutočnosť, že spoločnosť AA TRADE, s.r.o. bola v čase uskutočňovania daňovej kontroly nekontaktná, po viac ako troch rokoch po uplynutí kontrolovaného obdobia, neznamená, že bola nekontaktná aj v roku 2014, a preto takéto zistenia nemôžu byť pripísané na ťarchu žalobcu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v danej veci bolo relevantné, že daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa sporných faktúr, ktoré boli zistené na základe vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2014 a ani v rámci vyrubovacieho, či odvolacieho konania nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporný zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný spoločnosťou AA TRADE, s.r.o. Preto uzavrel, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal, že sporné zdaniteľné obchody boli reálne dodané spoločnosťou AA TRADE, s.r.o. na základe sporných faktúr a že spoločnosti AA TRADE, s.r.o. vznikla daňová povinnosť z dôvodu dodania sporných zdaniteľných obchodov. K námietke, ktorou žalobca poukazoval na rozsudky Súdneho dvora EÚ uviedol, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní odvoláva na niektorý rozsudok Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky označeného rozsudku Súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery v tomto rozsudku uvedené.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body) 5. Včas podanou správnou žalobou žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie a rovnako tiež rozhodnutie správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a že v konaní pred orgánmi finančnej správy došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Navrhol správnemu súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a taktiež rozhodnutie správcu dane a vec vrátil Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania.
6. Poukázal na to, že nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinností voči orgánom finančnej správy jeho dodávateľom. Tvrdil, že na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa znáša dôkazné bremeno správca dane. V tejto súvislosti zdôraznil, že nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľov a nemôže preukázať akým spôsobom tovar nadobudli a ako ho prepravili. Ďalej uviedol, že podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH daňovému subjektu, ak o tom nevedel alebo nemohol vedieť. Mal za to, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhoval vykonanie ďalších. Nesúhlasil s konštatovaním správcu dane, že predložené dôkazy boli nedostatočné. Namietal, že správca dane vlastné dokazovanie neviedol dôsledne a neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyšli najavo, nezohľadňoval dôkazy týkajúce sa priamo zdaniteľného obchodu, ale zohľadňoval, hodnotil a v konečnom dôsledku prihliadol na dôkazy, ktoré sa týkali úplne iných subjektov, ktoré ani len nepoznal a nebol s nimi v obchodnom vzťahu. Mal za to, že si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena tvrdiac, že ak dodávky sám vecne a dokladovo preukázal, realizácia nákupov vyplýva z účtovnej a daňovej evidencie, tak správca dane nemá dôvod a právo uprieť mu právo na odpočítanie dane. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs 131/2004 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011. Nespochybnil jeho zákonnú povinnosť predložiť všetky dôkazy, o ktorých vie a má ich k dispozícii, avšak súčasne zdôraznil, že táto jeho povinnosť nezbavuje zákonnej povinnosti žalovaného a správcu dane objektívne zistiť skutkový stav veci, čo sa nestalo. Zopakoval, že preukázal skutočnosti svedčiace o oprávnenosti jeho nároku a teda dôkazné bremeno si splnil, pričom dodal, že podľa Ústavy Slovenskej republiky je možné vyžadovať len plnenie povinností uložených zákonom.
7. Rovnako uviedol, že zo skutočnosti, že jeho dodávateľ bol v čase daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nekontaktný, nemožno vyvodiť záver, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo. Za takéto zistenie nemôže niesť zodpovednosť a nemôže byť táto skutočnosť pripísaná na jeho ťarchu. Poukázal na to, že tak správca dane ako aj žalovaný, hoci mali pochybnosti o realizácii obchodu, nevyužili všetky relevantné dostupné dôkazné prostriedky, aby riadne zistili stav veci. Konkrétne namietal, že u jeho dodávateľa, spoločnosti AA TRADE, s.r.o. neboli zo strany správcu dane zabezpečené žiadne dôkazy, ktoré by mohli preukazovať, že dodanie zdaniteľného plnenia nebolo uskutočnené. Tiež poukázal na to, že tieto pochybnosti neboli počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania odstránené a nahradené skutkovými zisteniami, napriek tomu, že namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a navrhoval vykonanie viacerých ďalších dôkazov (tieto však v žalobe nekonkretizoval - poznámka správneho súdu).
8. Poukázal tiež na to, že tvrdenie orgánov finančnej správy o tom, že zdaniteľné plnenie mu dodávateľom nebolo dodané predstavuje subjektívny názor, ktorý sa úplne vymyká zásade voľného hodnotenia dôkazov majúc za to, že správca dane ani žalovaný nehodnotili všetky dôkazy samostatne a vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 3 ods. 2 daňového poriadku, pričom ak by tak učinili, nemohli by dospieť k záveru, že dodanie nebolo preukázané. Zdôraznil, že preukázal dodanie všetkými účtovnými a daňovými dokladmi, ktoré mal a mohol mať k dispozícii, naproti tomu správca dane ani žalovaný nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodávateľ mu príslušné plnenie nedodal alebo nemohol dodať.
9. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, niektoré závery žalovaného sú vnútorne rozporné. Mal za to, že okrem predložených dokladov o zrealizovaní daného obchodu preukázal aj jeho skutočnú existenciu (vyhlásenie splnomocnenej osoby, ohliadka na mieste samom), pričom žalovaný, ako aj správca dane sa snaží vysvetliť dôvody nepriznania nároku na nadmerný odpočet, napriek tomu, že všetky predložené doklady, dôkazy, ako aj samotné zistenia svedčia o opaku, t.j. že samotný obchod sa aj v skutočnosti, nielen na papieri uskutočnil. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že žalovaný, ako aj správca dane vo svojich rozhodnutiach uviedol, že nepredložil žiadne ďalšie dôkazy (tieto ani nešpecifikovali), avšak mu nie je zrejmé, aké ďalšie dôkazy mohol a mal ešte predložiť, keď žiadne iné doklady nemal k dispozícii. Poukázal na to, že namietal mnoho nedostatkov v konaní správcu dane, avšak žalovaný sa s konkrétnymi námietkami nevysporiadal buď vôbec alebo len konštatoval, že finálny záver bez dostatočného odôvodnenia a poskytnutie odpovede na kritické (zásadné) argumenty.
10. Žalobca súčasne podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP nepožiadal o nariadenie pojednávania, požiadal však o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať.
12. K žalobcom namietanému rozloženiu dôkazného bremena uviedol, že v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie DPH. Poukázal ďalej na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že vierohodnosť dokladov predložených žalobcom bola v konaní spochybnená, pričom žalobca počas kontroly a ani vo vyrubovacom, či odvolacom konaní pochybnosti správcu dane neodstránil, nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporné zdaniteľné obchody boli skutočne dodané spoločnosťou AA TRADE, s.r.o., či iným platiteľom DPH. K záveru, že sporné zdaniteľné obchody boli dodané spoločnosťou AA Trade, s.r.o. nepostačuje len existencia sporných faktúr, ktoré v danom prípade neobsahujú ani formálno-právne náležitosti, či spochybnený popis prác a dodávok a ich náklady, či úhrada faktúr v hotovosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie a na určitého dodávateľa bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté deklarovanou spoločnosťou. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia deklarovaným dodávateľom, údaje obsiahnuté vo faktúre musia mať povahu faktu i ohľadne deklarovaného dodávateľa. Poukázal na to, že tvrdenie žalobcu o tom, že sporné zdaniteľné obchody vykonala spoločnosť AA TRADE, s.r.o.; že ohľadne sporných zdaniteľných obchodov rokoval priamo s konateľom spoločnosti AA TRADE, s.r.o. H. R.; že spoločnosť AA TRADE, s.r.o. reagovala na dopyt daňového subjektu (pričom žalobca neuviedol, aký dopyt, po čom dopyt a v akej forme, nie je zrejmé akým spôsobom mala spoločnosť AA TRADE, s.r.o. získať informácie o dopyte žalobcu) sa ukázalo ako nepravdivé, keď H. R., ktorý mal byť podľa výpisu z obchodného registra konateľom spoločnosti AA TRADE, s.r.o. nemal vedomosť o tom, že je konateľom tejto spoločnosti; tiež nemal vedomosť o tom, kto na neho napísal firmy, pričom poprel, že by niekedy mal nejakú firmu, ako aj to, že by bol niekedy podnikateľom. Uviedol, že so žalobcom nikdy nespolupracoval. Taktiež poprel vierohodnosť zápisnice o výsluchu osoby zo dňa 31.10.2016, ktorú predložil žalobca a z obsahu ktorej vyplýva, že ju mal spísať žalobca s H. R.. V tejto súvislosti H. R. ako svedok pred správcom dane, za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, dňa 4.5.2017 uviedol, že dňa 31.10.2016 nevypovedal nič, bol odvezený k právničke, kde podpísal papier, ktorý nečítal a dal si z neho vyhotoviť kópiu, ktorú si prečítal až doma a zistil, že bol na neho urobený podvod a že pred podpísaním tohto papiera nepoznal žalobcu, nikdy s ním nespolupracoval a pred podpísaním predmetného papiera si žalobca vyhľadal H. R. prostredníctvom G. W., ktorý mal byť kamarátom žalobcu.
13. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyšli najavo (žalobca nekonkretizoval, na ktoré skutočnosti správca dane neprihliadol) žalovaný poukázal na to, že z predloženého z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane ako i žalovaný hodnotili dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Uviedol, že nakoľko žalobca nepreukázal reálnosť deklarovaných sporných zdaniteľných obchodov od dodávateľa na nich uvedenom a ním predložených sporných faktúrach a žiadne ďalšie vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení správcovi dane nepredložil, v predmetnej právnej veci nebola splnená materiálna zákonná podmienka. V tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane nemohol za žalobcu zistiť, kto bol skutočným dodávateľom žalobcu a aká osoba mala byť v predmetných faktúrach uvedená ako dodávateľ sporných zdaniteľných obchodov žalobcovi, pričom s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku uviedol, že táto povinnosti jednoznačne prináleží žalobcovi. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf/1/2011 uviedol, že v tomto rozsudku Najvyšší súd SR vychádzal z iných skutkových zistení, ako v posudzovanej veci, keď nešlo o spochybnenie bezprostredného dodávateľa sporných zdaniteľných obchodov. Žalobcom uvádzaný rozsudok NS SR rieši záver odvolateľa vyvodzovaný z toho, že odvolateľ nepreukázal skutočnosti ohľadne plnenia subdodávateľov jeho dodávateľa, teda osôb, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral. V danom prípade však správca dane vyvodil záver z toho, že žalobca nepreukázal dodanie sporných zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom, teda osobou, s ktorou mal žalobca uzatvorené ústne zmluvy.
14. K ďalšej žalobnej námietke týkajúcej sa tvrdenia, že žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť, resp. že nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľov, a teda nemôže preukazovať akým spôsobom tovar nadobudli a ako ho prepravili, žalovaný uviedol, že v posudzovanom prípade nešlo o tovar a spôsob jeho nadobudnutia dodávateľom ani o preukazovanie nákupných procesov dodávateľov. Predmetom sporných zdaniteľných obchodov boli ručné výkopové, búracie, omietkarské, upratovacie, čistiace práce a sprostredkovateľská činnosť, ktoré podľa sporných faktúr mala dodať spoločnosť AA TRADE, s.r.o., čo sa vykonaným dokazovaním nepreukázalo, keďže H. R., ktorý mal byť podľa výpisu z Obchodného registra SR konateľom spoločnosti AA TRADE, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období poprel a to i za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, že by niekedy vykonával akúkoľvek činnosť pre žalobcu a žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti dodanie sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou AA TRADE, s.r.o. doplniac, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane ani žalovaný nežiadali od žalobcu dôkazy o skutočnostiach, ktorý sa „netýkali žalobcu".
15. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že správca dane nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré žalobca navrhoval žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by žalobca navrhoval vykonať počas kontroly, vo vyrubovacom, či odvolacom správnom konaní nejaké dôkazy a ani v predmetnej žalobe žiadne konkrétne dôkazy neoznačil. Za tohto stavu preto považoval námietku žalobcu o nerealizovaní správcom dane navrhovaných dôkazoch za bezpredmetnú. Poukázal na to, že všetky dôkazy predložené žalobcom boli správcom dane i žalovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spochybnené a žalobca pochybnosti správcu dane ohľadne sporných faktúr, ktoré u žalobcu zistil po vykonanej daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie september 2014 neodstránil a to ani vo vyrubovacom, či odvolacom konaní. Žalovaný tiež poukázal na to, že deklarovaný dodávateľ - spoločnosť AA TRADE, s.r.o. bola dňa 9.12.2016 zrušená bez likvidácie a dňa 4.2.2017 bola ex offo vymazaná z Obchodného registra SR. Taktiež z údajov nachádzajúcich sa u správcu dane vyplýva, že v spoločnosti AA TRADE, s.r.o. bola registrácia pre DPH dňa 30.11.2014 ukončená, v kontrolovanom zdaňovacom období nemala táto spoločnosť žiadnych zamestnancov. Upozornil na to, že správca dane vo vyrubovacom konaní zabezpečil dňa 04.05.2017 výsluch svedka H. R. (bezdomovca), bývalého konateľa vtedy už zrušenej spoločnosti AA TRADE, s.r.o. a to i za prítomnosti žalobcu.
16. Záverom k námietke žalobcu, že niektorého jeho závery sú vnútorne rozporné a že sa nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol žiaden konkrétny rozpor v jeho záveroch a rovnako neuviedol ani žiadnu konkrétnu námietku, s ktorou s nevysporiadal. Z uvedeného dôvodu túto námietku vyhodnotil za nedôvodnú.
17. Žalovaný nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania.
18. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného označil toto za účelové dodajúc, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.06.2018 neuviedol nič nové. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach a skutočnostiach uvedených v podanej žalobe, ktoré, podľa jeho názoru, preukazujú dôvodnosť jeho nároku na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.
19. Žalovaný dupliku nepodal.
IV. Relevantná právna úprava
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
23. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
24. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
25. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
26. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
27. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
29. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom
31. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
32. Správny súd uznesením č. k. 14S/36/2018-178 zo dňa 30.07.2018 priznal správnej žalobe odkladný účinok.
33. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca podal dňa 27.10.2014 daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014, z obsahu ktorého vyplýva, že si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 až 54a zákona o DPH celkom vo výške 46 559,00 eur, pričom podľa § 51 ods. 1 písm. a) odpočítanie dane vo výške 44 315,15 eur. Vlastná daňová povinnosť na základe podaného daňového priznania predstavovala sumu 1 714,02 eur.
34. Správca dane oznámením o daňovej kontrole č. 20331742/2015 zo dňa 05.06.2015 oznámil v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 daňového poriadku žalobcovi, že dňom 29.06.2015 začne daňovú kontrolu, pričom predmetom daňovej kontroly bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - november 2014. Žalobca oznámenie prevzal dňa 26.06.2015. Dňa 30. júla 2015 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo doloženie dokladov k daňovej kontrole, pričom žalobca do zápisnice na otázky správcu dane uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období január -november vykonával prevažne vnútroštátnu a medzinárodnú nákladnú prepravu, prevádzkovanie, spravovanie a nájom nehnuteľností, rovnako uviedol, že jeho spoločnosť mala v roku 2014 36 zamestnancov, účtovníctvo viedla externá spoločnosť DATAP s.r.o. pani D..
35. V zdaňovacom období september 2014 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom AA TRADE, s.r.o., pričom sa jednalo o sprostredkovateľskú činnosť, upratovacie práce a stavebné práce (omietkarské práce, ručné výkopové práce a búracie práce, lešenárske práce, stavebné práce a úpravy). Konkrétne išlo o nasledovné faktúry : faktúra int. č. 2014/1625/VS : 201482/ zo dňa 30.09.2014 v sume 4 500,00 eur, základ dane : 3 750,00 eur, DPH 750,00 eur za sprostredkovateľskú činnosť; faktúra int. č. 2014/1559/VS : 201481/ zo dňa 25.09.2014 v sume 4 800,00 eur, základ dane : 4 000,00 eur, DPH 800,00 eur za ručné výkopové a búracie práce; faktúra int. č. 2014/1555/VS : 201480/ zo dňa 24.09.2014 v sume 4 200,00 eur, základ dane : 3 500,00 eur, DPH 700,00 eur za upratovacie práce a čistiace práce; faktúra int. č. 2014/1471/ VS : 201479/ zo dňa 15.09.2014 v sume 4 500,00 eur, základ dane : 3 750,00 eur, DPH 750,00 eur za omietkarské práce; faktúra int. č. 2014/1469/VS : 201478/ zo dňa 10.09.2014 v sume 4 200,00 eur, základ dane : 3 500,00 eur, DPH 700,00 eur za upratovacie práce a čistiace práce; faktúra int. č. 2014/1463/VS : 201477/ zo dňa 09.09.2014 v sume 3 984,00 eur, základ dane : 3320,00 eur, DPH 664,00 eur za ručné výkopové a búracie práce; faktúra int. č. 2014/1451/VS : 201476/ zo dňa 03.09.2014 v sume 4 200,00 eur, základ dane : 3 500,00 eur, DPH 700,00 eur za upratovacie práce a čistiace práce; faktúra int. č. 2014/1447/VS : 201475/ zo dňa 01.09.2014 v sume 4 824,00 eur, základ dane : 4 020,00 eur, DPH 804,00 eur za ručné výkopové a búracie práce; t.j. celkom služby v hodnote 35 208,00 eur, DPH vo výške 5868,00 eur.
36. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 8.10.2015, predmetom ktorého bolo okrem iného položenie otázok k prebiehajúcej daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - november 2014 k dodávateľovi AA TRADE, s.r.o., ktorého dodávateľských faktúr sa týka dané správne súdne konanie vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu potvrdil, že všetky služby boli dodané. Pokiaľ išlo o sprostredkovateľskú činnosť, jednalo sa o sprostredkovanie prepráv a o sprostredkovanie zvýhodnených dodávok materiálu a stavebných strojov na základe ústnej dohody, cena bola dojednaná ústne medzi stranami dohody. Vo vzťahu k upratovacím prácam na otázky správcu dane uviedol, že predmetné práce boli vykonávané v rámci budov, ktoré mal v užívaní, tieto sa nachádzali v Galante, na Priemyselnej ulici 8 a v areáli vo Veľkej Mači. Značná časť bola tvorená odvozom materiálu vo Veľkej Mači, ktorý vyplynul zo stavebných prác, ktoré tam boli vykonávané, splnomocnený zástupca predložil projektovú dokumentáciu k areálu vo Veľkej Mači, ktorá bližšie vymedzuje rozsah prác vykonaných v rámci areálu, predmetné práce spočívali v búraní budov vymedzených v pláne, sanácií hospodárskej budovy, v rekonštrukcii budovy, ktoré je určená na kancelárie priestory a dielne a v budovaní parkovacích odstavných plôch. Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že tieto práce vykonávala spoločnosť AA TRADE, s.r.o., cena bola stanovená vzájomnou dohodou medzi zúčastnenými stranami, samotné upratovacie práce boli vykonávané spravidla v týždenných intervaloch, pričom trvali 1 pracovný deň na objekt nachádzajúci sa v Galante a 1 deň vo Veľkej Mači, zmluva bola uzatvorená v ústnej podobe. Ďalej na otázku správcu dane, kto vykonával kontrolu vykonaných prác (množstvo a kvalitu) uviedol, že kontrolu vykonával majiteľ spoločnosti a v prípade jeho neúčasti ním poverený zamestnanec. Vo vzťahu k stavebných prácam vykonaným spoločnosťou AA TRADE, s.r.o. splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že prevažná väčšina prác bola vykonávaná v areáli vo Veľkej Mači a v areáli Priemyselná 8, Galanta, vykonávala ich spoločnosť AA TRADE, s.r.o., cena práce bola stanovená vzájomnou dohodou medzi zúčastnenými stranami. Nevedel špecifikovať koľko hodín bolo odpracovaných pri jednotlivých faktúrach, uviedol však, že to bol nepretržitý pracovný ruch, vždy došlo k individuálnemu zadaniu diela, ktoré bolo po vykonaní uhradené a následne došlo k špecifikovaniu ďalšieho predmetu prác, zmluva bola uzavretá v ústnej forme. Žalobca tiež uviedol, že nedisponuje listinným dokladom týkajúcom sa súpisu vykonaných prác, iba v ústnej podobe, pričom uviedol, že kontrolu vykonaných prác vykonával majiteľ spoločnosti. Vo vzťahu k spolupráci so spoločnosťou AA TRADE, s.r.o. splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že pravdepodobne k nadviazaniu vzťahu došlo na základe jeho dopytu, na ktorý reagoval konateľ spoločnosti AA TRADE, s.r.o. Jednal priamo s konateľom tejto spoločnosti s p. R. a v neskoršom období aj s p. G.. Na otázku správcu dane, či so spoločnosťou AA TRADE, s.r.o. spolupracovali aj v roku 2015, uviedol, že s dotknutými osobami spolupracujú aj naďalej, ale nie cez spoločnosť AA TRADE, s.r.o. Ďalej uviedol, že faktúry boli uhradené v hotovosti.
37. Daňový subjekt dňa 9. februára 2016 doručil správcovi dane doplnenie ústneho pojednávania spolu s prílohami, medzi ktorými bola aj rekapitulácia prác a ich nákladov, ktoré boli vyhotovené v mesiaci september 2014 spoločnosťou AA TRADE, s.r.o. Z obsahu rekapitulácie prác v období 01.09.2014-30.09.2014 vyplýva, že tieto mali pozostávať z ručných výkopových práce - kladenie makadanu (4824,00 eur), z búracích prác - hosp. budova 1 (3984,00 eur), hosp. budova 3 (4800,00 eur), z upratovacích prác - nakladanie a odvoz sute, vypratanie plochy (11900,00 eur), z upratovacích prác
- interiér (700,00 eur) a z omietania kancelárskych priestorov v Galante (4500, 00 eur), spolu mali byť vykonané práce v hodnote 30 708,00 eur, z toho DPH v sume 6 141,60 eur.
38. Z obsahu administratívneho spisu má ďalej správny súd preukázané, že dožiadaný správca dane Daňový úrad Bratislava predvolaním zo dňa 14.01.2016 predvolal na ústne pojednávanie H. R. z adresy H. XXX/X, XXX XX I.. Rovnako predvolal aj spoločnosť AA TRADE, s.r.o. (predvolanie zo dňa 26.01.2016). Z úradného záznamu spísaného dňa 05.02.2016 vyplýva, že dňa 04.02.2016 zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie sídla daňového subjektu AA TRADE, s.r.o. na adrese Matejkova 3272/15, 841 05 Bratislava, pričom zistili, že sa jedná o bytovú budovu, v ktorej boli schránky s názvami spoločností, kde sa nenachádzal názov spoločnosti AA TRADE, s.r.o. Predvolanie sa H. R., ani spoločnosti AA TRADE, s.r.o. nepodarilo doručiť z dôvodu, že adresát je neznámy. Z obsahu administratívneho spisu má tiež správny súd preukázané, že správca dane zisťoval pobyt H. R., pričom bolo zistené, že H. R. má evidovaný trvalý pobyt v meste I.. H. R. bol na základe predvolania zo dňa 12.02.2016 predvolaný podľa § 20 ods. 1 daňového poriadku z adresy - I., s tým, že nakoľko pobyt adresáta nie je známy, písomnosť - predvolanie sa doručovalo verejnou vyhláškou podľa § 35 ods. 2 daňového poriadku. Ústne pojednávanie sa malo konať dňa 10.03.2016, avšak sa neuskutočnilo. Správca dane požiadal Obvodné oddelenie PZ Galanta o predvedenie H. R. (žiadosť zo dňa 24.03.2016) a to na deň 19.04.2016.
39. Správca dane dňa 21. marca 2016 vykonal za účasti splnomocneného zástupcu daňového subjektu obhliadku priestorov na adrese Priemyselná 8, Galanta a v areáli Veľká Mača, Ganská 1, kde boli vykonávané práce na nehnuteľných priestorov v období január až november 2014. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní vyplýva, že zamestnancom správcu dane boli ukázané spevnené parkovacie a odstavné plochy, kde, podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu, bol zarastený priestor s pôdnym podkladom. Vo vzťahu k omietkarským prácam bolo skonštatované, že na základe vizuálnej obhliadky budov, na ktorých sa mali realizovať tieto práce, že tieto neboli viditeľné, okrem drobných vysprávok, ale úprava fasády - hrubá omietka, jemná omietka a fasáda neboli viditeľné na vonkajších častiach budov. Pri vizuálnej obhliadke 1 kancelárskeho priestoru, ktorý mal byť vymaľovaný bolo skonštatované, že maľovanie bolo viditeľné.
40. Ďalej zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 04.04.2016 je preukázané, že zamestnanci správcu dane sa dostavili na Obecný úrad Veľká Mača za účelom preverenia existencie rozhodnutia o odstránení stavieb vydaných pre daňový subjekt vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastri Veľká Mača, pričom bolo zistené, že za roky 2012, 2013 a 2014 neboli pre daňový subjekt vydané rozhodnutia o odstránení stavby.
41. Dňa 19. apríla 2016 sa konalo ústne pojednávanie, na ktoré bol predvedený H. R.. Zo zápisnice vyplýva, že H. R. poprel, že by bol konateľom spoločnosti AA TRADE, s.r.o., uviedol, že p. K. M. st. nepozná, nikde o ňom nepočul, nemal so spoločnosťou AA TRADE, s.r.o. uzatvorený žiadny vzťah, túto spoločnosť nepozná, nepozná ani činnosť tejto spoločnosti. Ďalej uviedol, že na adrese H. XXX/ X, I. nebýva viac ako 10 rokov. Po predložení k nahliadnutiu rekapitulácii prác zo dňa 29.08.2014, 31.07.2014, 30.09.2014 uviedol, že podpis, ktorý sa na nich nachádza nie je jeho. Po predložení faktúr spoločnosti AA TRADE, s.r.o. uviedol, že tieto faktúry nevystavil, faktúru ani nevie vystaviť. Záverom uviedol, že nikdy nebol poverený zastupovaním nejakých spoločností, ktoré by dodávali služby, prípadne tovar pre odberateľa Albína Lancza. Ústne pojednávanie sa konalo v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, pričom obsahom administratívneho spisu je preukázané, že žalobca nebol o ústnom pojednávaní písomne upovedomený.
42. Správca dane rozhodnutím č. 102979796/2016 zo dňa 20.04.2016 podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku dňom 25.04.2016 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - zaslanie medzinárodných dožiadaní. Správca dane oznámením zo dňa 05.09.2016 oznámil daňovému subjektu podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, že dňa 02.09.2016 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. Oznámenie daňový subjekt prevzal dňa 22.09.2016.
43. Oznámením zo dňa 05.09.2016 bol daňový subjekt postupom podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku oboznámený so zisteniami správcu dane, pričom bol správcom dane poučený o jeho práve vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia vrátane práva, navrhnúť, aby boli v protokole uvedené jeho vyjadrenia k týmto zisteniam a to v lehote 8 dní od doručenia oznámenia (toto bolo daňovému subjektu doručené dňa 22.09.2016). Žalobca doručil daňovému subjektu dňa 29.09.2016 vyjadrenie sa k oznámeniu, pričom vo vzťahu k spoločnosti AA TRADE, s.r.o. uviedol, že nakoľko na vykonanie zápisu konateľa je potrebný okrem iného aj zmenový formulár autorizovaný úradne osvedčeným podpisom nového konateľa, musel H. R. tento formulár podpísať a preto jeho tvrdenia označil za nepravdivé v snahe vyhnúť sa vlastnej daňovej povinnosti. Tiež uviedol, že všetky doklady mu boli odovzdané osobne pánom R. a preto je nepravdepodobné, že by ich aj osobne neautorizoval. Navrhol vykonanie grafologického posudku vo vzťahu k podpisom pána R. na faktúrach, avšak súčasne poukázal na to, že problémom pri prípadnom pristúpení ku grafologickému skúmaniu jeho podpisov by mohlo byť, že nedisponujú porovnávacou vzorkou jeho určite pravého podpisu a pri vyzvaní tejto osoby k vyhotoveniu svojho podpisu by pravdepodobne došlo k úmyselnému vedeniu podpisu nepravým spôsobom. Tiež poukázal na to, že v rámci miestneho zisťovania došlo k jasnému preukázaniu skutočného vykonania búracích prác na uvedených stavbách a preto faktické dodanie služieb v danom rozsahu nie je sporné.
44. Správca dane dňa 10.10.2016 vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 104071361/2016 týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - február 2014 a protokol z daňovej kontroly č. 104071364/2016 týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec - november 2014, ktoré boli spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole doručené žalobcovi dňa 28.10.2016. Žalobca doručil dňa 11.11.2016 správcovi dane vyjadrenie k protokolu, pričom vo vzťahu k dodávateľovi AA TRADE, s.r.o. uviedol, že konateľ tejto spoločnosti pri ústnom pojednávaní vedome uvádzal nepravdivé skutočnosti, mal za to, že v prípade konateľa p. R. muselo dôjsť k legalizácii jeho podpisu, aby mohol byť zapísaný ako konateľ spoločnosti. V súvislosti s ústnym pojednávaním poukázal aj na hrubé porušenie jeho práva klásť svedkom a znalcom otázky na ústnom pojednávaní, nakoľko nebol o tomto úkone správcu dane upovedomený a nebolo mu teda umožnené sa tohto úkonu zúčastniť. Ďalej uviedol, že sa skontaktoval s p. R., ktorý súhlasil so spísaním zápisnice, kde všetky skutočnosti uviedol na pravú mieru, pričom potvrdil svoje konateľské postavenie v spoločnosti AA TRADE, s.r.o. a najmä potvrdil skutočné dodanie uvedených služieb aj s ich špecifikáciou. Následne dňa 16.11.2016 doručil žalobca správcovi dane Zápisnicu o výsluchu H. R. s úradne overeným podpisom.
45. Dňa 11.01.2017 boli prerokované pripomienky a dôkazy predložené žalobcom k protokolu č. 104071364/2016 zo dňa 10.10.2016.
46. V rámci vyrubovacieho konania bol dňa 4. mája 2017 za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu vypočutý svedok H. R., ktorý na ústnom pojednávaní (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100768742/2017 zo dňa 04.05.2017) uviedol, že kamarát p. Lancza p. G. W. /sused/ ho zavolal, že sa chce s ním rozprávať pán Lancz, ktorý ho čaká pri STAVEKU, odviezol ho tam, stretli sa, išli hore do kancelárie kde bola právnička, pričom pred dverami mu dal papier, ktorý nevidel a nečítal a 5 eur a povedal, že môže ísť do vnútra. Pred právničkou podpísal papier a poprosil o vyhotovenie kópie. Pri aute sa opýtal p. Lancza, komu platil za vykonanú prácu, pričom neodpovedal, potom ho p. W. odviezol domov, kde si prečítal papier, ktorý podpísal a zistil, že bol na neho urobený podvod. Ďalej uviedol, že asi 4-5 dní prišiel p. Albín Lancz pred činžiak, v ktorom býva a priniesol mu papier, ktorý predložil správcovi dane, ďalej sa domáhal, aby daňová kobra zistila, kto na ňom spáchal podvod, nevedel, kto na neho napísal firmy, nikdy nemal žiadnu firmu. Zopakoval, že nemal žiadnu firmu, nikdy v živote nebol podnikateľom. Uviedol, že pána Albína Lancza pozná z videnia, bol s ním v kontakte 2 x v živote, on ho vyhľadal, nikdy v živote s ním nespolupracoval. Na základe otázok splnomocneného zástupcu žalobcu, či poznal pána Albína Lancza pred podpisom predmetnej listiny uviedol, že nie. Z obsahu listiny, ktorú svedok H. R. predložil správcovi dane vyplýva, že sa jedná o bližšiu špecifikáciu prác, ktoré mala pre žalobcu vykonať spoločnosť AA TRADE, s.r.o.
47. Z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že dňa 4.10.2017 boli prerokované so splnomocneným zástupcom žalobcu pripomienky a dôkazy predložené k vyrubovaciemu konaniu týkajúceho sa kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec - november 2014. Z dôvodu predloženia ďalšieho vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu týkajúceho sa vyjadrenia E. G., s ktorým boli oboznámení až dňa 4.10.2017 boli dňa 9.11.2017 opätovne prerokované predložené pripomienky a dôkazy.
48. Správca dane dňa 22.11.2017 vydal podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 102435114/2017, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 5 868,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014. Proti rozhodnutiu správcu dane sa žalobca v zákonnej lehote odvolal, pričom žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100515972/2018 zo dňa 08.03.2018 rozhodnutie správcu dane postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil.
49. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v danom prípade dôvodnom nepriznania práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa sporných faktúr týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia september 2014, keď nepredložil vierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporné zdaniteľné obchody boli skutočne dodané spoločnosťou AA TRADE, s.r.o., teda uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Na strane druhej žalobca tvrdí, že nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti voči orgánom finančnej správy jeho dodávateľom, pričom na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u jeho dodávateľa znáša dôkazné bremeno, ako aj dôkaznú núdzu správca dane. Súčasne zdôraznil, že si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena.
50. Vychádzajúc z bodu 49 tohto rozsudku je namieste uzavrieť, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Správny súd považuje za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).
51. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu si správny súd dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený."
52. Správny súd rovnako uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti." Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte."
53. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.
54. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Aj v danej veci je sporné, či skutočným dodávateľom prác (služieb) bol deklarovaný dodávateľ AA TRADE, s.r.o., pričom pokiaľ žalobca tvrdil, že vykonávateľom prác bola táto spoločnosť, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, ktoré pri jeho neunesení, zostáva iba nepreukázaným tvrdením (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/52/2017 zo dňa 19.11.2018).
55. Faktúra, doklad o jej zaplatení a iné doklady sú nesporne dôkaznými prostriedkami, v danom prípade však predložené faktúry nie sú dostatočne určité, napríklad pokiaľ ide o špecifikáciu termínu dodania služieb a rovnako dodatočne predložená rekapitulácia uskutočnených prác je veľmi strohá, bez bližšej identifikácie nehnuteľností, na ktorých mali byť tieto realizované. Naviac správnemu nedá na tomto miestne neuviesť, že spôsobilou skutočnosťou spochybniť samotné uskutočnenie prác spoločnosťou AA TRADE, s.r.o. je aj tvrdenie splnomocneného zástupcu žalobcu na ústnom pojednávaní konanom dňa 08.10.2015, že nedisponuje listinným dokladom týkajúcom sa súpisu vykonaných prác, pričom žalobca následne dňa 9. februára 2016 predložil správcovi dane rekapituláciu uskutočnených prác tvrdiac, že splnomocnený zástupca v rámci ústneho pojednávania nedokázal v plnom a vyčerpávajúcom rozsahu odpovedať, respektíve nemal o týchto skutočnostiach vedomosť. Žalobca však mohol predložiť tieto doklady správcovi dane dňa 30.07.2015, spolu s ostatnými dokladmi, ktoré boli predložené na účely daňovej kontroly. Vo vzťahu k predloženým dokladom, ktoré majú preukazovať rozsah uskutočnených prác správny súd uvádza, že z rekapitulácie prác nie je zrejmé, kde sa mali deklarované služby uskutočniť, napríklad k búraniu akých konkrétnych hospodárskych budov, na akej konkrétnej parcele malo dôjsť, taktiež nebolo konkretizované kedy sa mali práce uskutočniť a rovnako tieto nie sú priradené ku konkrétnej faktúre. Rovnako dôkaznej situácii v prospech žalobcu neprispelo uzatvorenie zmluvy ústnou formou, aj keď táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu (čo v prípade žalobcu ani nebolo).
56. K tvrdeniu žalobcu, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom a to aj s poukazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a SD EÚ správny súd uvádza, že v danom prípade je, vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena, relevantná tá skutočnosť, že ide o priamy vzťah dodávateľa a odberateľa, inak povedané, v prípade žalobcu nedošlo k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dôvodu, ktorý by sa týkal jeho subdodávateľa. Pre správny súd boli v danom prípade vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia relevantné viaceré skutočnosti, ktoré dostatočne podložili záver prijatý správcom dane a potvrdený žalovaným, že v danom prípade bolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že deklarované služby boli uskutočnené spoločnosťou AA TRADE, s.r.o., pričom žalobca tieto pochybnosti neodstránil.
57. V prvom rade sú to skutočnosti ohľadom konateľa spoločnosti AA TRADE, s.r.o., ktorý pred správcom dane dňa 4. mája 2017 v prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu vypovedal skutočnosti, ktoré podporujú závery správcu dane o spochybnení dodania služieb práve spoločnosťou AA TRADE, s.r.o. Konkrétne H. R. opísal skutočnosti týkajúce sa zápisnice, ktorú spísal žalobca a ktorú podpísal pred notárom JUDr. Federom Klimom dňa 16.11.2016, pričom tvrdil, že bol na ňom urobený podvod. Rovnako predložil správcovi dane papier, ktorý mu mal, podľa jeho vyjadrenia, predložiť žalobca, z obsahu ktorého vyplývajú podrobnosti týkajúce sa stavebných práca upratovacích prác. Čo je však v danom prípade relevantné - H. R. správcovi dane výslovne uviedol, že v živote nespolupracoval so žalobcom, žalobca ho sám vyhľadal, pričom v živote nemal žiadnu firmu a nikdy v živote nebol podnikateľom. Tieto tvrdenia síce žalobca označil za nepravdivé, avšak nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie potvrdil. Napríklad nenavrhol vypočuť svedka, ktorý by potvrdil, že sa s H. R. poznal, že spolu spolupracovali, že bol prítomný pri uskutočňovaní prác, že mu osobne odovzdal faktúry atď. Žalobca v žalobe tvrdí, že správca dane nevykonal ním navrhnuté dôkazy, avšak vo vzťahu k spoločnosti AA TRADE, s.r.o. a k zdaňovaciemu obdobiu september 2014 nekonkretizoval, ktoré z navrhnutých dôkazov správca dane nevykonal.
58. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nešpecifikoval dôkazy, ktoré mal predložiť na preukázanie svojho nároku, tak k uvedenému správny súd uvádza, že daňový poriadok presne nešpecifikuje, aké dôkazy majú byť predložené, pričom to vždy bude závisieť od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností. V prípade žalobcu by napríklad k posilneniu jeho dôkaznej situácie prospelo predloženie rozhodnutia o odstránení stavby (ich neexistencia bola zistená na základe miestneho zisťovania na Obecnom úrade vo Veľkej Mači, bod 40 tohto rozsudku) alebo napríklad stavebný denník, tak ako to skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Sžf/81/2015 z 1. decembra 2016 zásadného právneho významu (rozsudok bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2017 pod č. 38). Rovnako je namieste otázka ohľadom skládkových služieb spojených s demoláciou stavieb, keď z predloženej rekapitulácie prác vyplýva, že čistiace práce zahrňovali aj odvoz sute. S poukazom na uvedené je preto dôvodná otázka, aká bola podnikateľská starostlivosť a obozretnosť žalobcu, ktorý si za účelom unesenia dôkazného bremena dostatočne nezabezpečoval dôkazy na preukázanie svojho nároku vo vzťahu k priznaniu práva na odpočítanie DPH. Práve táto nedostatočná obozretnosť následne vedie k znášaniu rizika neunesenia dôkazného bremena oprávnenosti nároku na priznanie odpočítania DPH, pričom správny súd zdôrazňuje, že pre prijatie záveru o nepriznaní práva na odpočítanie dane je spochybnenie dôkazov o dodaní služieb postačujúce.
59. V danom prípade je tvrdenou, avšak nepreukázanou skutočnosťou, vykonanie deklarovaných služieb spoločnosťou AA TRADE, s.r.o., pretože predložené faktúry, dodatočné predloženie rekapitulácie prác v zdaňovacom období september 2014, ako aj nepresvedčivé a nepodložené vyjadrenia či už splnomocneného zástupcu žalobcu, ale aj samotného žalobcu, sú v porovnaní so zisteniami správcu dane obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré správny súd poukázal v bodoch 56 až 58 tohto rozsudku, nedostatočné na prijatie záveru, že v prípade žalobcu boli splnené zákonné podmienky ustanovené v § 49 a 51 zákona o DPH. Rovnako pokiaľ žalobca tvrdil, že nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby sledoval, prípadne kontroloval obchodno-dodávateľské vzťahy u iných subjektov pred dodaním služby, tak k uvedenému správny súd opakuje, že v danom prípade išlo o priamy vzťah žalobcu a jeho dodávateľa, teda bolo plne v jeho moci, aby si zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov, ktorými by preukázal, že k zdaniteľnému plneniu došlo a to práve dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach.
60. Správny súd súčasne konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal náležité dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane v sume 5 868,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 je vecne správne.
61. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné body, správny súd uvádza, že žalobca ich predostrel vo veľmi všeobecnej rovine bez ich akejkoľvek bližšej konkretizácie. Správny súd v súvislosti s uvedeným konštatovaním upriamuje pozornosť žalobcu, že je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že správny súd za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nevyhľadáva, okrem zákonom ustanovených výnimiek (§ 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP), o ktoré v danom správnom súdnom konaní nejde. Správny súd preto vychádzajúc z obsahu správnej žaloby, ktorá neobsahuje, ktoré konkrétne dôkazy neboli vykonané, a ktorým konkrétnym odvolacím námietkam sa žalovaný nevenoval, vyhodnotil tieto ako nedôvodné.
62. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
63. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
64. Správny súd označil žalobcu ako fyzickú osobu podľa § 133 ods. 1 CSP v spojení s § 25 SSP, teda menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia, pričom ako ďalší identifikačný údaj uviedol IČO.
65. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.
66. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.