Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-189-2018.pdf
PDF · 109.29 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/189/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného 1/: Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, so sídlom Ul. sv. Michala 4, 934 01 Levice, IČO: 30 807 484, 2/: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísaná v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447, zastúpený: verita, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 940 875, proti povinnému: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. U. XXX/X, X., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 1.635,45 eura a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora a oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 11Er/289/2003-32 z 10. decembra 2013, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej proti I. výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 11Er/289/2003-32 z 10. decembra 2013 o zastavení exekučného konania odmieta.
II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 11Er/289/2003-32 z 10. decembra 2013 v I. výrokovej vete o zastavení exekučného konania potvrdzuje.
III. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, označeným v záhlaví, tak rozhodol, že zastavil exekučné konanie (I. výroková veta) a uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej náklady spojené s výkonom exekúcie v sume 36,- eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia (II. výroková veta).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 a § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 25 ods. 1 a 2 a § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 160 ods. 1 veta prvá a § 167 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
3. Súd prvej inštancie v podstatnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v danej veci je výkaz nedoplatkov č. 244/98 zo dňa 14.12.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.01.1999. Desaťročná lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v danej veci uplynula, pričom táto lehota je lehotou prekluzívnou, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Výkon rozhodnutia musí byť v uvedenej lehote nielen nariadený, ale aj skončený. Rozhodnutie sa stáva uplynutím
prekluzívnej lehoty právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie. Na preklúziu súd prihliada ex offo. Zákonom ustanovené prekluzívne lehoty majú kogentnú povahu a nemožno ich predĺžiť. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP zastavil, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po začatí exekúcie neúčinným. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že uvedená desaťročná prekluzívna lehota bola do právneho poriadku zavedená až novelou zákona o sociálnej poisťovni č. 242/2001 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2001, je potrebné aplikovať ju aj na rozhodnutia vydané pred účinnosťou uvedenej novely, nakoľko pre oblasť verejného práva, osobitne pre oblasť správneho trestania platí, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Súd prvej inštancie k rozhodnutiu o trovách exekúcie uviedol, že s poukazom na to, že prekluzívna desaťročná lehota už uplynula a rozhodnutie sa stalo právne neúčinným, súd exekučné konanie zastavil a povinnému uložil podľa § 197 ods. 1 EP povinnosť nahradiť súdnej exekútorke náklady spojené s výkonom exekúcie v sume 36,- eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený 1/ a súdny exekútor.
5. Oprávnený 1/ podľa obsahu odvolania považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne preto, lebo ustanovenie § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni je účinné od 01.07.2001. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je výkaz nedoplatkov poistného č. 244/1998 zo dňa 14.12.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.1999. V čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti uvedeného exekučného titulu zákon o Sociálnej poisťovni hmotnoprávny inštitút preklúzie nepoznal. Podľa oprávneného 1/ na pohľadávky, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť do 30.06.2001 sa vzťahuje právna úprava obsiahnutá v zákone o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30.06.2001, ktorá nepoznala inštitút preklúzie, ale iba inštitút premlčania. Z uvedených dôvodov nemožno exekúciu vedenú na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.1999 zastaviť z dôvodu preklúzie s odvolaním sa na ustanovenie § 25 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2001. Exekučný titul teda nebol v čase začatia výkonu rozhodnutia prekludovaný a prekludovaný nie je doposiaľ. Aplikáciou ustanovení o preklúzii aj na exekučné tituly, ktoré nadobudli právoplatnosť pred 01.07.2001 je dlžník zbavený povinnosti zaplatiť vymáhanú pohľadávku. Súd však pri rozhodovaní o preklúzii neprihliadol na skutočnosť, že retroaktívnym rozšírením účinnosti ustanovení o preklúzii aj na exekučné tituly právoplatné pred 01.07.2001 a rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu preklúzie v „prospech“ povinného, zároveň povinnému, samostatne zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe, znemožní v budúcnosti domáhať sa nároku na dôchodkovú dávku aj tým, že by vymáhanú pohľadávku zaplatil. V neposlednom rade oprávnenému 1/ znemožní domáhať sa peňažných prostriedkov, ktoré potrebuje na plnenie úloh uložených jej zákonom. V závere odvolania oprávnený 1/ namietol, že jeho rozhodovaciu činnosť nemožno v žiadnom prípade vnímať ako realizáciu správneho trestania. Oprávnený 1/ svojimi rozhodnutiami - platobnými výmermi a výkazmi nedoplatkov predpisuje svojim poistencom na úhradu poistné, ktoré sú povinní platiť podľa právnych predpisov a v zákonných lehotách, ak toto poistné v zákonnej lehote dobrovoľne nezaplatili. V odvolacom návrhu sa oprávnený 1/ domáhal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a následne návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol.
6. Súdny exekútor odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), e) a f) OSP. Súdny exekútor odvolanie odôvodnil tým, že oprávnený znáša trovy exekúcie v prípade zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného alebo ak zastavenie exekúcie zavinil oprávnený. Tvrdil, že v konaní sú ďalšie dôkazy a skutočnosti, ktoré neboli v konaní o zastavení uplatnené. Počas exekúcie bolo totiž lustráciami majetku povinného zistené, že ten nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Povinný ukončil živnosť v roku 1996. Povinný bol v čase vykonania lustrácii zamestnaný, príjem bol postihnutý exekučným príkazom, no zamestnávateľ oznámil, že príjem povinného nedosahuje výšku, z ktorej by bolo možné vykonávať zrážky. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla a má viaceré exekučného konania. Zablokované bankové účty sa javia ako bezobratové. Povinný dobrovoľne pohľadávku neuhrádza. Uvedené skutočnosti možno
subsumovať podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie mohol vedieť a predpokladať, že uplynutím prekluzívnej lehoty sa exekučné konanie zastavuje, pričom podanie návrhu na zastavenie exekúcie je dispozičným právom oprávneného, ktorý ho môže podať v rámci exekučného konania. Návrh na zastavenie exekúcie oprávnený nepodal. V exekučnom konaní bola preukázaná nemajetnosť povinného, pričom exekučný súd mal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie k dispozícii exekučný spis. Z uvedených dôvodov podľa súdneho exekútora malo byť exekučné konanie zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. b), nakoľko uplynula trojročná prekluzívna lehota a rozhodnutie sa stalo právne neúčinným v spojení s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, s tým, že k náhrade trov zaviaže súd v nadväznosti na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného. V odvolacom návrhu súdny exekútor navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie s tým, že súd zaviaže k náhrade trov exekúcie oprávneného, nakoľko zavinil zastavenie konania.
7. K odvolaniu oprávneného 1/ sa vyjadril súdny exekútor. K odvolacím dôvodom oprávneného 1/ uviedol (vychádzajúc zo súdnej praxe), že pokiaľ osobitný zákon stanoví, že exekučný titul možno vykonať najneskôr do určitej lehoty, potom do uplynutia tejto lehoty musí byť exekúcia skončená (vymožené právo v exekučnom titule). Po uplynutí takto stanovenej lehoty rozhodnutie už nemôže byť podkladom pre exekúciu, teda ani pre pokračovanie v exekúcii. Napriek skutočnosti, že v čase vydania exekučného titulu inštitút preklúzie zákon o sociálnom poistení nepoznal, k preklúzii pohľadávky oprávneného prišlo až počas účinnosti zákona o sociálnom poistení účinného od 01.07.2001, ktorý inštitút preklúzie zakotvil. Vo zvyšku súdny exekútor zopakoval svoje odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní.
8. K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený 1/. K odvolacím dôvodom súdneho exekútora uviedol, že sa s nimi nestotožňuje a podľa oprávneného 1/ nie je v danej veci daný dôvod zastavenia exekúcie ani podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Oprávnený, rovnako ako súdny exekútor alebo súd nemá žiaden reálny vplyv na plynutie času, ktoré je v danom prípade dôvodom zastavenia exekúcie. Oprávnený 1/ pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol predvídať dĺžku trvania exekučného konania, resp. že súdnemu exekútorovi sa nepodarí vymôcť pohľadávku. Záverom oprávnený 1/ navrhol zamietnuť odvolanie súdneho exekútora, nakoľko súd nerozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý by zakladal podľa § 203 povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) predtým, než pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci v dôsledku podaných odvolaní, zisťoval, či boli odvolania podané v zákonom stanovenej lehote, či boli podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či majú náležitosti podľa § 363 CSP.
10. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
11. Podľa § 374 ods. 4 veta tretia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“), ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
12. Odvolací súd úvodom k predmetu odvolacieho konania uvádza, že oprávnený 1/ napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t. j. tak prvú výrokovú vetu o zastavení exekučného konania ako aj od nej závislý výrok (druhú výrokovú vetu), ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu aj poverený súdny exekútor, pričom tento je (z dôvodov uvedených v bode 20. a nasl.) taktiež osobou oprávnenou na podanie odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a vydal ho súd obsadený vyšším súdnym úradníkom, pričom proti výroku o náhrade trov exekúcie (na rozdiel od výroku o zastavení exekúcie, resp. exekučného konania), právna úprava účinná v čase vydania napadnutého uznesenia a podania odvolaní proti nemu nepripúšťala právo podať odvolanie (§ 202 ods. 2 OSP v spojení so skutočnosťou, že Exekučný poriadok neustanovoval od 1. novembra 2013 prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí o zastavení exekúcie). Za týchto okolností podaním odvolania oprávneného 1/ a povereného súdneho exekútora došlo podľa § 374 ods. 4 OSP v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia a
podaní odvolaní proti nemu zo zákona k zrušeniu výroku o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného 1/ ako aj súdneho exekútora tvoril výrokovú časť napadnutého rozhodnutia len výrok o zastavení exekučného konania (ktorý bol pôvodne I. výrokovou vetou napadnutého uznesenia), preto odvolací súd rozhodoval o odvolaniach oboch subjektov len vo vzťahu k uvedenému zastavujúcemu výroku.
13. Odvolací súd s prihliadnutím na to, že odvolanie súdneho exekútora bolo v danej veci podané do 30. júna 2016 a 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý zásadným spôsobom zmenil podmienky prípustnosti odvolania, musel v prvom rade posúdiť vzájomnú súvzťažnosť starej a novej právnej úpravy odvolacieho konania.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
16. Vzhľadom k tomu, že odvolanie súdneho exekútora bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd postupoval podľa § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované) a procesnú prípustnosť odvolania posudzoval podľa § 201 a nasl. OSP.
17. Podľa § 201 veta prvá OSP, v znení účinnom od 01.09.2003 do 31.12.2015 (t. j. v čase vydania napadnutého uznesenia a podaných odvolaní), účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
18. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
19. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa môže podať predovšetkým účastník konania (§ 201 veta prvá OSP), pričom účastníkom exekučného konania je oprávnený a povinný (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Účastníkom pre určitý úsek konania môže byť aj osoba (fyzická alebo právnická), o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má v konaní rozhodovať. Postavenie inej osoby ako účastníka pre určitú časť (exekučného) konania je potrebné vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie. Ak súd uložil rozhodnutím inej osobe než účastníkovi konania povinnosť na plnenie, spravidla má pre túto časť konania táto osoba postavenie účastníka konania, a teda je, okrem iného, oprávnená napadnúť túto časť rozhodnutia opravným prostriedkom (za predpokladu, že sú naplnené aj ostatné podmienky prípustnosti opravného prostriedku - napr. že odvolanie proti danému rozhodnutiu je vôbec prípustné). Z hľadiska procesného postavenia tejto osoby v konaní nie je určujúce, či rozhodnutie je alebo nie je vecne správne. Táto otázka môže byť predmetom skúmania odvolacím súdom na základe opravného prostriedku podaného práve touto osobou.
21. Výrok, ktorým exekučný súd zastavil exekúciu (resp. exekučné konanie, ktoré je pojmom širším ako exekúcia, nakoľko tento zahŕňa aj fázu, ktorá predchádza samotnej exekúcii, t. j. fázu od podania návrhu na vykonanie exekúcie po udelenie poverenia na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi), exekučný súd rozhodol vo vzťahu k procesným právam a povinnostiam oprávneného a povinného, t. j. účastníkov exekučného konania, nerozhodol teda o procesných právach a povinnostiach, ktoré by sa týkali súdneho exekútora a nejde ani o takú procesnú situáciu, ktorej povaha by svedčila tomu, že mu treba pre tento úsek priznať postavenie účastníka (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 74/2012 z 23. januára 2013). Ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku vo vzťahu k vymedzeniu postavenia povereného súdneho exekútora ako účastníka konania výslovne ustanovuje, že poverený súdny exekútor je účastníkom exekučného konania len ak súd rozhoduje o trovách exekúcie.
22. Vzhľadom na to, že podaním odvolania oprávneného 1/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu nastal právny stav, že napadnutým uznesením bolo rozhodnuté len o zastavení exekučného konania (bod 12.) a pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie nemá poverený súdny exekútor postavenie účastníka exekučného konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku a contrario), nie je poverený súdny exekútor osobou oprávnenou podať odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie (§ 470 ods. 2 CSP v spojení s § 201 veta prvá OSP). Na uvedenom potom nič nemení tá skutočnosť, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie má právny význam aj dôvod, pre ktorý bola exekúcia zastavená. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu rozšíriť okruh účastníkov exekučného konania (a tak aj osôb oprávnených podať odvolanie) pre úsek rozhodovania exekučného súdu o zastavení exekúcie (zohľadniac to, že dôvod zastavenia exekúcie má vplyv na rozhodovanie o trovách exekúcie), urobil by tak. Zákonodarca však výslovne ustanovil, že účastníkom exekučného konania je poverený súdny exekútor len vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu o trovách exekúcie.
23. Z uvedených dôvodov, po zistení, že odvolanie nástupcu povereného súdneho exekútora smeruje proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie, pre ktorý úsek exekučného konania poverenému súdnemu exekútorovi neprislúcha účastníctvo v konaní, nie je poverený súdny exekútor osobou oprávnenou na podanie odvolania proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie, a preto odvolací súd jeho odvolanie podľa § 386 písm. b) CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
24. Odvolací súd následne pristúpil k posúdeniu odvolaniu oprávneného 1/, pričom zistil, že toto bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a má náležitosti podľa § 363 CSP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd, pokračujúc pri prejednaní odvolania oprávneného 1/ ďalej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania oprávneného (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 17.06.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného 1/ na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie (za účinnosti OSP terminologicky označovaného ako súd prvého stupňa) ako exekučnému súdu doručené dňa 25.06.2003, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 08.07.2003 poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku vykonaním exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov poistného, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Levice, č. k. 244/98 zo dňa 14.12.1998. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 11Er/289/2003-13 z 19.08.2009 (pozn. odvolacieho súdu - dátum vydania uvedeného uznesenia obsahuje chybu v písaní, keď je na uznesení uvedený v tvare „19. augusta 20009“, pričom aj z úpravy pre kanceláriu vyplýva, že toto bolo vydané práve 19.08.2009), vyhovel návrhu, aby do konania v časti o vymoženie istiny vo výške 1.533,86 eura a trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku nového oprávneného vstúpil nový oprávnený BENCONT INVESTMENTS s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 11Er/289/2003-13 z 19.08.2009 nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2009. Ďalším uznesením súdu prvej inštancie č. k. 11Er/289/2003-19 z 05.02.2010 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že na miesto dovtedajšieho oprávneného BENCONT INVESTMENTS s. r. o. vstúpil nový oprávnený - OMIKRON TRADING LIMITED (súčasný oprávnený 2/). Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2010. V ďalšom priebehu exekučného konania vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie.
26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
27. Podľa § 41 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon.
28. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
29. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
30. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
31. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
32. Podľa § 277 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
33. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003 (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“), pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov21) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
34. Podľa poznámky pod čiarou 21) zákona o Sociálnej poisťovni, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
35. Podľa § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
36. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zastavil exekučné konanie, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že konanie zastavil z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty ustanovenej na vykonanie rozhodnutí, ktorých okruh vymedzuje § 25 ods. 1 zákona o Sociálnej poisťovni. Vo vzťahu k tejto skutočnosti odvolací súd úvodom poukazuje na to, že predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, pričom exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť. Takéto rozhodnutie pritom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti.
37. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zrušil zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, podľa ktorého Sociálna poisťovňa, pobočka Levice vykázala povinnému nedoplatok poistného a penále. Ustanovenie § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení založilo podmienenú účinnosť už zrušených noriem právneho predpisu, keď stanovilo, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (čo obdobne platí aj pri sankciách podľa § 277 ods. 2 citovaného zákona).
38. Predpisom účinným do 31. decembra 2003 je práve ustanovenie § 25 ods. 1 a 2 zákona o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. 12. 2003, pričom lehota upravená v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni má prekluzívny charakter. Márnym uplynutím tejto lehoty právo na vykonanie rozhodnutia - exekučného titulu zaniká, a preto je potrebné v tejto lehote - 10 rokov rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote aj skončený. Na zánik tohto práva príslušný orgán prihliada z úradnej povinnosti.
39. Vzhľadom k uvedenému, keď povinnosť týkajúca sa poistenia povinnou osobou (povinným) splnená do 31.12.2003 nebola, na platenie, resp. vymáhanie uvedených povinností sa vzťahuje ustanovenie § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s odkazom a založením účinnosti práva účinného do 31. 12. 2003 (t. j. aj § 25 ods. 1 a 2 zákona o Sociálnej poisťovni v znení účinnom práve do 31.12.2003).
40. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003 a vzhľadom na márne uplynutie 10-ročnej lehoty na vykonanie rozhodnutia (dňa 17.06.2013), ktoré je exekučným titulom, správne exekúciu zastavil z uvedeného dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.
41. Odvolací súd odvolaním oprávneného 1/ napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekučného konania z uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.
42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
44. O trovách exekúcie, z dôvodov už uvedených v bode 12. odôvodnenia, rozhodne postupom podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP v spojení s § 374 ods. 4 veta tretia OSP po vrátení spisu súd prvej inštancie obsadený sudcom.
45. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.